Najväčšie bizarnosti, ktoré nájdete len v Japonsku

Japonsko je krajina, pre ktorú sú automaty neoddeliteľnou súčasťou každodenného života. Na každých 25 obyvateľov krajiny pripadá jeden predajný automat (takmer 126 miliónov). Ak by sme počítali aj tie bez elektroniky, tak sa vraj môžeme dostať až na 3 automaty na osobu, čo je vskutku šialené.

Medzi najbežnejšie patria automaty na nápoje. Studené, teplé, káva, čaj alebo energetický nápoj - môžete si vybrať, toto nie je bizarnou záležitosťou.

Ja som však bol pri potulkách Japonskom najviac prekvapený, keď som našiel automaty, kde som si mohol kúpiť tekutý rybí bujón, živé kraby a iné morské potvory. Rovnako tak aj pre mnohých z nás nejedlý sušený hmyz, ale aj ovocie či automat, ktorý dokázal upiecť predpripravenú pizzu! Zdá sa mi, že Japonci majú automaty naozaj na všetko.

Pri poznávacom programe na našich BUBO zájazdoch do Japonska často dostaneme chuť na ovocie (z automatu či obchodu). Keď však uvidíme tie ceny, rýchlo nás chuť prejde. Dali by ste si dve mangá za 12 000 jenov (cca 80 eur)? Nedajbože dostali chuť na žltý melón alebo červenú dyňu v tvare kocky?

Nech už by ste ochutnali čokoľvek, pripravte si poriadne tučný obnos peňazí, pretože nie je raritou, že za melón dáte v Japonsku 4 000 jenov (cca 30 eur) a „kockatú“ červenú dyňu sa vaša účtenka hrdo bude pýšiť sumou 20 000 jenov, ba dokonca môže vyskočiť až na 80 000 jenov (130 až 500 eur).

Prečo je ovocie také drahé? Japonci nemajú veľa zeme, kde by mohli vyrásť obrovské ovocné farmy (viac ako 80 % územia Japonska tvoria hory a mestá sú príšerne urbanizované), a preto stavili na kvalitu, nie na kvantitu. Keď rastline začnú rásť plody, Japonci spravia selekciu, vyberú si ten najkrajší plod a ostatné odstrihnú.

Rastlina sa teda sústredí na ten, ktorý jej zostal a dá doňho všetky živiny. Samozrejme, ani japonskí farmári nelenia a okrem pravidelného zavlažovania pravidelne plody kontrolujú, obracajú (aby nevznikli preležané miesta), ba dokonca im vraj niektorí púšťajú hudbu!

Avšak, aj po úspešnom zbere stále nie je koniec, musí ešte prebehnúť hodnotenie. Každý plod je pozorne skontrolovaný a akákoľvek nedokonalosť môže znížiť jeho cenu o tisícky jenov (desiatky eur). Okrem toho, ovocie je mimoriadne sladké a chutí inak, než sme naň zvyknutí z domova. Teraz sa vám už cena za takýto luxus už nezdá taká prehnaná, však?

Určite to poznáte. Veľká kopa ľudí, ktorá čaká na vstup na jedno miesto a vy neviete, kde rad končí a kam sa máte zaradiť. V iných krajinách je to určite môj prípad. V Japonsku to vyriešili šalamúnsky - majú na to človeka!

Nie je to síce pracovná pozícia, ale takmer vždy to pri veľkom množstve ľudí na to niekoho určia a väčšinou je to jeden zo strážnikov.

Pýtate sa ma, prečo to robí človek? Má to niekoľko výhod, ktoré som ja sám už nespočetnekrát ocenil. Jednoznačne viete, kde je koniec. Určený človek nikomu nedovolí, aby sa predbehol (predbiehať sa je v Japonsku veľmi neobvyklé aj bez neho, domáci prosto pochopili, že takto je to organizovanejšie a veci idú rýchlejšie).

A, nakoniec, tabuľa, ktorú drží v ruke, sa vďaka nemu vždy posunie, kedykoľvek sa rad predĺži. Takto nemusíte vždy presúvať nejakú značku alebo vopred inštalovať nejaké ohradenie. U nás by to bolo považované skôr za divné, ale Japonci si cenia aj takúto službu spoločnosti.

Nie je to tak dávno, čo som v Japonsku vošiel do hotela a chcel sa ubytovať. Prišiel som tradične na recepciu, ale už z diaľky som za pultom nevidel žiadnu ľudskú postavu, ale iba akési hrbole.

Po pristúpení sa spoza pultu zdvihli dva animatronické modely velociraptorov. Ten, ku ktorému som pristúpil, sa najskôr uklonil a začal ma vítať. Sprvu po japonsky, a potom rovnaké frázy zopakoval aj v angličtine.

Vysvetlil mi, kde na dotykovom displeji oskenujem pas a celý nasledujúci postup komentoval. Nakoniec som sa podpísal a automat mi vypľul kľúč od izby a ja som sa spolu s poďakovaním od môjho nevšedného recepčného pobral do svojej izby.

Predtým som si však dovolil jeho privítanie ešte dvakrát zopakovať, našťastie tam v tom čase nikto iný nebol.

Poznáte to, chcete si ísť s niekým sadnúť na kávu či pivo, no nemáte s kým. V Japonsku na to majú riešenie! Existujú na to takzvané Maid kaviarne. Sú to podniky, kde si okrem jedla a pitia môžete vychutnať spoločnosť japonských dievčat v uniformách slúžok.

Viem ako to znie, no nejde o nič perverzné, v týchto podnikoch je totižto prísny zákaz sa slúžok akokoľvek dotýkať (okrem fotografií s nimi, kde aj tak dotyk určujú ony, a to len zriedka). Ide čisto o spoločnosť a zábavu (samozrejme, zaplatíte si za to), kde vás dievčatá pri obsluhe milo oslovujú „Môj pane” pre pánov a „Princezná” pre dámy.

Pomôžu vám s výberom a počas čakania vám môžu zatancovať alebo vás zabaviť tombolou (za príplatok). Nevýhoda je, že často majú veľmi slabú angličtinu.

V Japonsku ide o obľúbený podnik, kde chodia rodiny s deťmi na oslavy, no videl som tam už aj plakať Japonca, ktorý bol sám a mal snáď už po päťdesiatke. Možno preto, že sa k nemu po náročnom dni v práci konečne choval niekto milo a s úsmevom.

Ak by nevyhovovali slúžky, tak máte k dispozícii ešte kaviarne s upírskou tematikou, gotickou, rozprávkovou, anjelskou a pod. Nuž, je si z čoho vyberať.

Skvelá večera s vašou polovičkou, všetko vyzerá tak, že dnes príde na intímne radovánky, no doma na vás čakajú deti, poprípade tam žije viacero členov rodiny pod jednou strechou – u Japoncov častý problém, keďže majú viacgeneračné domy. Hotel je pridrahý a nechcete sa tam stráviť celú noc len preto, aby ste využili všetok čas, ktorý vám hotel za vaše peniaze poskytol. Aj mladé páry v Európe majú často tento problém. Ako ho riešia Japonci?

U nás to poznáme pod názvom hodinový hotel, v Japonsku je to Love Hotel. Výstredné fasády, ktoré upútajú oveľa viac ako priemerný japonský hotel. Grécke stĺpy, výrazné neónové nápisy, veľké sochy na strechách budov. Prakticky táto nápaditosť nemá hraníc a vzhľad je naozaj luxusný.

Hotely sú spravené tak, aby pri ich využívaní prišlo k čo najmenšiemu ľudskému kontaktu. Väčšinou recepciu obsluhuje automat, prípadne tam ubytovaní domáci nájdu okienko, kde sa dá za izbu zaplatiť, a to všetko bez toho, aby ste recepčného videli. Ruka iba hosťom podá kľúč a tí sa môžu vybrať do izby, ktorú ste si vybrali.

A je z čoho si vyberať. Väčšina takýchto hotelov ponúka veľmi pestro zariadené izby - nebeský raj či sado maso salónik. Dokonca existuje hotel, ktorý vám v izbe ponúkne malý tobogan a máte ho celý iba pre seba. Izba obsahuje aj televíziu so širokým výberom kanálov pre dospelých, ochranné pomôcky a často aj rôzne rekvizity, ktoré na dve hodiny určite ozvláštnia pobyt hostí.

Steny vo viacgeneračných japonských domoch bývajú príšerne tenké. Preto, aby sa Japonci vyhli trápnym situáciám, navštevujú takéto hotely, kde si môžu dopriať súkromie mimo svojho príbytku. Znie to ako dobrý nápad?

Japonsko je známe mangou. Slovíčko manga v japončine doslova znamená komiks. V Japonsku sa ročne použije viac papiera na tlač komiksov ako na výrobu toaletného papiera, i keď vzhľadom na to, že väčšina moderných toaliet v Japonsku má nainštalovaný bidet a papier býva jednovrstvový, tak to neznie až tak šialene, ale aj tak je to mánia.

Niektoré obchody s japonskými komiksami majú oddelenú časť, ktorá je označená symbolom 18+. Po prekročení brány pekelnej sa vám naskytne pohľad, aký u nás neuvidíte. Erotické komiksy od výmyslu sveta. Všetky v kreslenej forme.

Na výber sú rôzne žánre a aj milovníci špecifických tvarov a veľkostí hrdinov či hrdiniek si prídu na svoje. Niektoré upútajú svojou jednoduchou kresbou, niektoré sú doslova umeleckými dielami. Všetky sú však v japončine. Našťastie, na pochopenie obrázkov netreba ovládať japonské znakové písmo. Žeby nápad na bizarný suvenír z Japonska?

Táto sekcia je väčšinou určená pre pánsku časť populácie, dámy majú svoju vlastnú, ktorá je menej sexuálne zameraná a obsahuje viac romantiky. Nuž, každý má svoje preferencie.

Ach, áno, dobrá vôňa nikdy nesklame. Či už je to elegantný dámsky parfém alebo výrazná mužská voňavka. Niektorí Japonci však majú radšej trošku „zmyselnejšie” vône. Povedzme napr. takú vôňu spotených ženských siloniek, mokrej spodnej bielizne či vlhkého dámskeho prirodzenia a mohol by som zájsť ešte ďalej.

Že vám to príde pritiahnuté za vlasy? Aj mne. No v Japonsku naozaj existujú špeciálne obchody, kde vedia záujemcovia zohnať aj takýto bizarný suvenír. Pretože kde je dopyt, tam je v Japonsku aj ponuka.

Japonci si radi vychutnávajú veci všetkými zmyslami a tieto ampulky s čírou tekutinou (vonia naozaj vierohodne) sú namiešané laboratórnymi expertmi na vône tak, aby sa postarali o čuchové spestrenie vašich intímnych radovánok pre jedného účastníka.

Nuž, keď sa na internete predávajú osobné veci celebrít, prečo by sa v Japonsku nedala zohnať takáto vôňa?

O nechválne známej štvrti červených svetiel v Amsterdame ste už určite počuli. Počuli ste však niekedy o Kabukičó? Je to najväčšia štvrť červených svetiel v Tokiu a zároveň aj v Japonsku. Bary, kluby, tanečné predstavenia... dá sa tu nájsť úplne všetko.

Zvonku to vyzerá ako akákoľvek iná štvrť, ibaže okorenená viacerými neónovými nápismi. Divadlo sa však odohráva za stenami zamaskovaných budov. Nechýbajú hotely lásky a ľudia v elegantných oblekoch s plnou taškou pikantných ponúk. Musí to mať predsa nejakú úroveň.

Neodporúčame tam však čokoľvek skúšať, pretože je to časť Japonska, kde ste na rozdiel od zvyšku krajiny ako turisti náchylní stať sa obeťou podvodu. Zároveň v BUBO v žiadnom prípade nepodporujeme prostitúciu, toto miesto nie je súčasťou prehliadky Tokia a o tomto úkaze píšeme len ako o japonskej bizarnosti.

V krajine takéto štvrte vznikali zväčša pod záštitou Jakuzy (japonská verzia mafie). Pod legálnou záštitou iného podniku (reštaurácia, bar a pod.) si takto jej členovia mohli zlegalizovať svoje príjmy a ponúkať služby, ktoré nikto iný nemal záujem prevádzkovať.

Vznikli okolo nich celé štvrte, ktoré nájdete prakticky v každom japonskom veľkomeste. Nuž, najstaršie remeslo na svete si nájde svoju cestu asi v každej spoločnosti.

Začal som pri automatoch a nimi aj končím. Jeden z nich je totiž úplná perla, ktorú som aj ja dlho považoval len za takú internetovú legendu, a to aj po niekoľkých návštevách Japonska - automat na použitú dámsku spodnú bielizeň. Takýto bizár si predsa zaslúži prvú priečku!

Po prvý raz sa mi dané automaty podarilo nájsť vo štvrti Akihabara, kde v BUBO počas našej prehliadky Tokia radi chodievame. Na podzemnom poschodí nemenovaného obchodného domu som zrazu našiel automat, o ktorom sa toho veľa narozprávalo. Automat na použitú spodnú bielizeň naozaj existuje.

Japonci hľadajúci bizarnosti si za 1 000 jenov (asi 7 €) môžu kúpiť kapsulu s náhodnou spodnou bielizňou, ktorú dáma nosila ktovie ako dlho... Vôbec netuším, či je to adekvátna cena. Sú naozaj použité? To jednoznačne potvrdiť neviem, ale rôzne zdroje hovoria, že je to naozaj tak. To je teda bizár!

Pýtate sa, či majú aj mužské? Možno… Zatiaľ som na takýto automat nenarazil, hovoríme tu však o Japonsku, takže je nádej, že aj to existuje. Koniec koncov, pomerne dlho mi trvalo potvrdiť už len tento mýtus. Aj preto som ho dal ako víťaza spomedzi bizárov, na ktoré narazíte v Japonsku.