Hirošima. Mesto tragédie aj života

Prvý faktor, ktorý rozhoduje o kvalite každej dovolenky je ubytovanie na dobrom mieste. V Japonsku síce tento faktor kompenzuje dokonalá dopravná infraštruktúra, no prejsť si centrum mesta po vlastných má svoje čaro. My v BUBO najradšej využívame hotel Sotetsu Grand Fresa. Okrem toho že leží pri brehu rieky Motoyasu, všetko čo v Hirošime chcete vidieť je odtiaľto veľmi blízko. Nehovoriac o úžasnom výhľade z reštaurácie pri raňajkách. 

S najväčšou pravdepodobnosťou sa do Hirošimy dopravíte vlakom, a budete teda vystupovať na hlavnej stanici. My v BUBO využívame najmodernejšie súpravy rýchlovlakov Shinkansen (viac o Shinkasenoch sa dočítate tu), ktoré nás takisto privezú na Hiroshima Station, a preto si vysvetlíme cestu na hotel práve odtiaľto. 

Keď vystúpite na hlavnej hirošimskej stanici, snažte sa nasledovať značenie South Exit, alebo Street Car. Keď vyjdete z budovy stanice, nástupište električiek je priamo pred vami, mierne vľavo. Premávajú odtiaľto 4 linky, my nastúpime na električku č. 1. 

Do električiek sa tu nastupuje ktorýmikoľvek dverami, no pokiaľ platíte hotovosťou, vystupuje sa vždy prednými dverami, kde v automate zaplatíte aj cestovné. Platí sa teda pri vystupovaní, cena jednej cesty pre dospelého je 190 JPY (cca 1,40 €) bez ohľadu na počet zastávok. 
My sa zvezieme 11 zastávok, vystupovať budeme na stanici Chuden Mae. Odtiaľto je to do hotela Sotetsu Grand Fresa len 300 metrov. 

Hirošima je veľmi pokojným, typicky japonsky čistým a upraveným mestom. Jeho krásu podtrhujú rôzne detaily, na ktoré narazíme na každom kroku. 

Prvým bodom našej prehliadky je Hiroshima Peace Memorial Museum a Peace Memorial Park. Z nášho BUBO hotela je to na skok a zároveň si chceme pripomenúť a uctiť jednu z najväčších tragédií histórie ľudstva. 

Časy kedy sa dá sa múzeum navštíviť si radšej preverte, celoročne je síce otvorené od 8:30, no zatváracie časy sa podľa ročných období posúvajú zo 17:00 až na 19:00. Informácie nájdete na webstránkach múzea. Cena vstupného je symbolických 200 JPY (asi 1,50€). 

Už pri vstupe do múzea cítime silnú atmosféru tohto miesta. V úvode vidíme panoramatické fotografie mesta pred výbuchom. V ďalšej miestnosti však už je všetko inak.. Na videoprojekcii vidíme rekonštrukciu zhodenia bomby na Hirošimu. 

Písal sa rok 1945 a Japonsko bolo v druhej svetovej vone na strane agresorov. Spojenci po Postupimskej konferencii adresovali Japonsku výzvu na bezpodmienečnú kapituláciu pod hrozbou zhodenia atómovej bomby. Japonci, na čele s cisárom Hirohitom, však výzvu neprijali, čo donútilo Spojené štáty americké k smutne známemu kroku. Dňa 6. augusta o 8:15 miestneho času, bola na Hirošimu zhodená atómová bomba. Niesla názov Little Boy (malý chlapec - z pôvodného dizajnu totiž bola tesne pred použitím prerobená na menšiu, kompaktnejšiu veľkosť) a obsahovala 64kg obohateného uránu. 

K výbuchu došlo približne 600 metrov nad zemským povrchom a ničivá explózia v okamihu zabila bezmála 65 000 obyvateľov mesta, v priebehu nasledujúcich dní a týždňov zomrelo na následky výbuchu ďalších približne 70 000 ľudí. Hirošimské mierové múzeum je dnes smutnou spomienkou na túto udalosť, ktorá nám však má pripomínať, aby sme ako ľudstvo už nikdy viac nič podobné nedopustili. Nájdete tu desiatky reálnych exponátov poznačených výbuchom, obrovské množstvo informácií, či svedectvá ľudí, ktorí výbuch prežili. 

Pôvodným cieľom, nad ktorým mal Little Boy explodovať, bol most Aioi, vietor však bombu z jej pôvodnej dráhy odniesol o pár sto metrov na juhovýchod. Napriek blízkosti epicentra výbuchu ostala, ako jedna z mála po explózii, stáť budova vtedajšieho výstaviska, dnes známa pod prezývkou Atómový dom. V múzeu vidíme modely budovy pred a po výbuchu. My sa k reálnej stavbe ešte prejdeme a povieme si o nej neskôr. 

Z budovy múzea pokračujeme ďalej do Peace Memorial Parku, alebo parku mieru, kde je umiestnených množstvo pamätníkov. Svoj spomienkový pomník tu majú všetci, ktorých sa táto trgédia dotkla. Kórejci, Číňania, ale aj obyvatelia Európy či USA, ktorí boli tiež v Hirošime v čase bombového útoku. 
My sa najprv prejdeme k hlavnému pomníku, ktorý patrí všetkým obetiam výbuchu. Ten bol v roku 1952 navrhnutý profesorom tokijskej univerzity menom Kenzo Tange a vychádza z japonskej histórie a tradícií. Strecha pomníka má pripomínať tradičné hlinené japonské obydlia, ktoré majú chrániť duše zosnulých pred dažďom. V schránke pod strechou je umiestnený menný zoznam všetkých obetí výbuchu, ktorých je k dnešnému dňu viac než 303 000 a tiež spomienka na "mnoho obetí, ktorých mená ostali neznáme". Pomník je navyše koncipovaný tak, že keď sa cez neho pozriete, uvidíte za ním pomník plameňa mieru a ešte ďalej Atómový dom. Plameň mieru bol takisto navrhnutý pánom Tangem a od roku 1964 nepretržite horí v pomníku symbolizujúcom dlane smerujúce k oblohe. Plameň má horieť až dovtedy, "pokiaľ sa všetky takéto zbrane zo zeme nevytratia". 

Od hlavného pamätníka sa pôjdeme pozrieť do okrúhlej budovy situovanej pár metrov napravo, ktorá má názov spomienková hala (Hall of Remembrance). 

Pred vstupom sa zastavíme pri fontáne, ktorá zobrazuje čas 8:15 a okolo nej sú rozmiestnené rôzne tehly, obkladačky, škridle - všetko originálne časti obytných domov obetí, ktoré explózia zničila. 

Do samotnej haly vstupujeme po jej obvode, klesáme stále nižšie. Vstup symbolizuje návrat v čase. Stojíme na mieste, kde ešte v roku 1945 stála miestna nemocnica (Shima hospital) a okolo nás vidíme panoramatické zábery zničeného mesta, zložené zo 140 000 malých dlaždičiek - každá jedna reprezentuje jeden vyhasnutý ľudský život. Scéna presne zodpovedá pohľadu z tohto miesta tesne po výbuchu. V strede haly je opäť fontána, ktorá má symbolicky prinášať naveky vodu pre duše obetí. 

Zo spomienkovej haly vstupujeme do miestnosti s databázou obetí, môžete si tu do počítača zadať priezvisko a zistiť či sa medzi obeťami nenachádzal niekto z vašich príbuzných. Tesne pred výstupom z budovy je tiež miestny verejný archív, kde nájdete obrovské množstvo informácií, článkov, dokumentov.. Odtiaľto pokračujeme ďalej k pamätníku mieru detí. 

Na tomto mieste si povieme smutný príbeh dievčatka, ktoré sa stalo symbolom detských obetí atómovej bomby. Volala sa Sasaki Sadako a v čase výbuchu mala dva roky. Bombardovanie prežila bez viditeľnej ujmy a vyrástlo z nej zdravé a silné dievča. Keď však mala 11 rokov, začala dostávať závrate a diagnostikovali jej leukémiu, spôsobenú výbuchom. Neskôr bola hospitalizovaná a v nemocnici prežila posledných 14 mesiacov svojho života. Najlepšia kamarátka jej vyrozprávala japonskú legendu, ktorá hovorí že každému, kto zloží 1 000 origami žeriavov sa splní jedno želanie. (Origami je tradičné umenie skladania papiera do rôznych tvarov, postavičiek, zvierat..) Sadako si najviac želala, aby sa uzdravila a posledné mesiace života trávila skladaním žeriavov. Jedna verzia príbehu hovorí, že ich poskladala 1 300, no podľa druhej sa jej podarilo zložiť iba 644 a zvyšok pre ňu spravili jej priatelia. Tak či onak, Sadako zákernej chorobe podľahla vo veku 12 rokov. Po jej smrti sa priatelia a spolužiaci Sadako inšpirovali jej odvahou a vytrvalosťou a vydali knihu, v ktorej publikovali jej listy. Následne odštartovali hnutie, ktoré sa zasadilo za to, aby bol jej a všetkým deťom, ktoré zabila atómová bomba v Hirošime postavený pamätník. Postavili ho z darov, ktorými prispeli ľudia z celého Japonska. Socha Sadako, ktorá drží v rukách zlatého žeriava, bola odhalená 5. mája 1958. 

Od pomníka Sadako je to len pár metrov k brehu rieky Motoyasu, po ktorom sa prejdeme a pôjdeme si pozrieť najikonickejšiu budovu v Hirošime, takzvaný atómový dom. 

Budova známa ako Atómový dom, bývala do roku 1945 miestnym výstaviskom - konali sa tu vernisáže, spoločenské udalosti, slúžila ako galéria. Zaujímavosťou je, že ju navrhoval český architekt Jan Letzel. Budova sa stala "slávnou" práve po smutných udalostiach 6. 8. 1945, keď ako jedna z mála ostala po výbuchu stáť napriek tomu, že bola od epicentra vdialená iba zopár stoviek metrov. Aj keď okolité budovy doslova "ľahli popolom", Atómový dom napriek silnému poškodeniu stojí dodnes. Na jeho kopulovitej streche môžete presne identifikovať smer, z ktorého prišla tlaková vlna ničivého Little Boya. Tichý svedok tragédie so silným odkazom. 

Spravíme si prechádzku popri brehu rieky Motoyasu odkiaľ je na Atómový dom najkrajší výhľad a pokračujeme až na most Aioi, ktorý bol pôvodným cieľom, na ktorý mala byť bombo zhodená. Počas celej prechádzky sa dajú spraviť veľmi kvalitné a pekné zábery. Ako vidíte na fotografiách, ani počasie vám v tom nezabráni. Či je slnečno, či pod mrakom, toto miesto má silnú atmosféru. 

Atómový dom sme si pozreli zo všetkých strán, teraz nás čaká približne 10 minútová prechádzka mestom k hirošimskému hradu. Je pomerne dôležité prísť k bodu vyznačenom na mape, pretože presne tam sa nachádza podchod, ktorým sa dostanete na druhú stranu cesty. Nie je tu priechod pre chodcov, preto odporúčam túto trasu, ušetríte si obchádzku. 

Po 10 minútach chôdze prechádzame podchodom a pred nami je už areál hradu. Ako každý hrad v Japonsku, aj tento je chránený vodným kanálom. 

Pri vstupe si môžete zaplatiť vyhliadkovú plavbu okolo hradu, my si však na tomto mieste hovorievame niečo o krásnych kaproch Koi, ktoré plávajú priamo pod nami. Práve podľa nich má hiroshimský hrad prezývku "kaprí hrad". Hoci Koi kapre pochádzajú z Číny, sú dnes už veľmi úzko späté s japonskou kultúrou. Pre Japoncov sú symbolom šťastia, prosperity a úspechu. 

Vstupujeme na nádvorie, ktoré je typicky japonsky vkusne upravené. V letných mesiacoch sa tu konávajú rôzne festivaly a iné spoločenské udalosti. K hradu je to párminútová prechádzka, cestou sa ešte zastavíme pri svätyni Gokuku. 

Na nasledujúcej mapke môžete vidieť dve trasy. Po žltej prichádzame k hradu okolo svätyne Gokuku. Ak sa vyslovene neponáhľate, odporúčam si pred odchodom ešte hrad obísť, teda zvoliť červenú trasu. Pohľady na hrad sú zvonka veľmi fotogenické, aj vďaka odrazom vo vode priekopy. Menšia obchádzka určite stojí za to. 

Prichádzame k hradu po ceste vyznačenej žltou farbou. Zopár fotiek svätyne Gokuku a o pár krokov sa pred nami spoza stromov vynára Hirošimský hrad. 

Dnešná podoba hradu je vernou replikou pôvodnej stavby, ktorá bola pri výbuchu atómovej bomby v roku 1945 zničená. Hirošimský hrad dal postaviť v roku 1589 Terumoto Móri, ktorý však po porážke v bitke pri Sekigahare (r.1600) prišiel o väčšinu svojich území. Víťaz, Tokugawa Ieyasu, daroval celú vtedajšiu provinciu Aki, vrátene Hirošimy, svojmu spojencovi a podporovateľovi Fukušimovi Masanorimu. Neskôr, v roku 1619 ho o hrad pripravil klan Asano. Zaujímavosťou je, že podložie v týchto miestach je zväčša piesčité, hrad bol preto postavený na pilieroch zapustených do zeme. Viac sa o histórii tohto miesta dozviete priamo v hrade, kde si môžete okrem iného aj poťažkať samurajský meč (katanu), obliecť sa do tradičného kimona, či si pozrieť ďalšie pôsobivé animácie o stavbe hradu. Vstupné stojí 370 JPY (cca 2,75 €), deti, študenti a seniori nad 65 rokov môžu využiť zľavu. 

Ako som spomínal vyššie, po skončení prehliadky hradu, ho odporúčame dookola obísť. Ak si ho chcete pekne nafotiť, zvnútra areálu nie sú práve najlepšie možnosti. Kým opustíme areál, ukážeme si ešte zopár stromov, ktoré prežili výbuch atómovej bomby a na nádvorí stoja dodnes. Ako sme si už v Japonsku zvykli, aj tie sú označené ceduľkou. 

Po prehliadke hradu sa vrátime do mesta a pôjdeme si pozrieť hlavnú nákupno-zábavnú promenádu Hirošimy, ulicu Hondori. Ulice akou je aj Hondori, bývajú v Japonsku spravidla kryté, čo spríjemňuje ich návštevu či už v lete, počas dažďa, alebo v zime. Na Hondori nájdete prakticky všetko. Kaviarne, bary, reštaurácie ale aj obchody všetkého druhu. Kúsok od vstupu pod strechy ulice Hondori si ešte ukážeme pamätník, ktorý označuje miesto epicentra výbuchu. 

Na záver prehliadky Hirošimy mám pre vás jeden gastro-tip, ktorý si my v BUBO nikdy nenecháme ujsť. Reč je o miestnej špecialite menom "Okonomiyaki". Názov tohto jedla tvorí základ "Okonomi", čo v preklade znamená "ako to máš rád" alebo "čo máš rád" a záver "Yaki", čo je znamená "opečené". Ako už názov napovedá, toto jedlo existuje v mnohých variáciách. Základom je placka podobná našej palacinke, biela kapusta a vajíčko. Ostatné ingrediencie si volíte priamo v reštaurácii. Najčastejšie máte na výber z niekoľkých druhov rezancov a rôzne mäsovo-zeleninové kombinácie, ako napríklad kukurica, bambusové klíčky, cibuľa, tuniak, krevety, kalmáre, ustrice, syr, slanina, atď.. Fantázii sa medze nekladú a každá reštaurácia má svoje špeciality. Okomoniyaki pochádza z regiónu Kansai, no v Hirošime a Osake sa vyvíjalo odlišne, vďaka čomu sa dnes stretnete s vyslovene hirošimským, alebo osackým okonomiyaki.

Medzi týmito mestami panuje rivalita, ktoré okonomiyaki je lepšie. My na našich BUBO zájazdoch ochutnáme obe, takže rozdiel spoznáte na vlastnej koži, alebo lepšie povedané jazyku. Okonomiyaki môžete ochutnať prakticky v celom Japonsku, my ho však najradšej jeme práve v regióne jeho pôvodu. A hoci je v Hirošime nespočetné množstvo reštaurácií, kde vám okonomiyaki spravia, my v BUBO predsalen poznáme miesto, ktoré ponúka niečo navyše. Volá sa Okonomimura a na nasledujúcej mapke môžete vidieť ako ho nájsť. 

Okonomimura je komplex troch poschodí, na ktorých sa nachádza množstvo rodinných reštaurácií špecializujúcich sa iba na prípravu okonomiyaki. Za tie roky čo sem chodíme, máme v BUBO aj svoje obľúbené reštaurácie. Z okonomiyaki od tohto pána a jeho manželky budete nadšení. Zážitkom je takisto sledovať ich pri príprave. Posadíme sa okolo nerezovej platne, na ktorej prebieha celé divadlo, sledujeme a nedočkavo prehĺtame naprázdno :) 

Po fantastickej večeri nás čaká krátka prechádzka naspäť na hotel Sotetsu Grand Fresa, tentokrát uličkami mesta. Ak by sa vám ešte nechcelo spať a dostali by ste chuť na "domáce" pivo, mám pre vás ďalší tip: 

A na úplný záver má pre vás BUBO posledný skvelý tip: 

Mapa trasy našej prehliadky: