Canadian Pacific Railway - stavba, ktorá dala základy dnešnej Kanade

Osídľovanie Severnej Ameriky Európanmi začalo, pochopiteľne, najprv na východnom pobreží. Neosídlené územie, dostatok potravy a, hlavne, nové obchodné príležitosti s Európou - to lákalo čoraz viac ľudí. Prirodzená ľudská zvedavosť viedla postupne aj k cestám na západné pobrežie.

Veľkým krokom bolo obchodné spojenie s Čínou a Britskou Kolumbiou, avšak cesta medzi Áziou a Vancouverom bola kratšia a rýchlejšia ako prevoz tovaru na druhú stranu krajiny - do Toronta. Riešením bolo prepojenie pobreží železničnou traťou. Tento krok následne zmenil budúcnosť celej Kanady.

Spojenie prvých štyroch provincií na východe položilo 1. júla 1867 základy pre Kanadu, ako ju poznáme dnes. Hoci jej západné pobrežie ponúkalo bohaté možnosti pre osídľovanie a obchod, vzdialenosti, ktoré museli prekonávať, brzdili ďalšie rozširovanie. Navyše, dovtedy samostatná provincia Britská Kolumbia podmienila svoje pripojenie sa k federácii výstavbou železnice, ktorá jej zaručí spojenie s východom. Výstavba transkontinentálnej železnice sa stala nevyhnutnosťou.

Začiatok celého projektu zdržali úplatkárske škandály, výmeny vo vláde a tiež zmena trasy na južnejší variant, ktorý predišiel vstupu amerických železníc na kanadský trh. Hoci bola táto trasa priamejšia, prišla s vlastnými výzvami. Najťažšou z nich bol horský priesmyk Kopajúceho koňa. Prechod cez Skalnaté hory v tomto úseku predstavoval strmý, až 4,5 % sklon, čo bol pre železnice v tom čase štvornásobok odporúčaného klesania.

Táto cesta by však ušetrila hodiny cestovania. Hoci po množstve bezpečnostných opatrení priesmyk Kicking Horse Pass otvorili, o 25 rokov bol kvôli množstvu nehôd prestavaný na premyslené Spiral Tunnels. Dva inžiniersky prepracované špirálovité tunely, v ktorých sa vlak otočí osmičkovo a vystúpa cez priesmyk s menším sklonom.

Počas nášho cestovania medzi národnými parkmi prechádzame popri tuneloch. Keďže si v BUBO ceníme inžiniersky aj historicky jedinečné stavby, zastavíme sa aj na vyhliadke a čakáme na vlak, ktorému v jednom momente vidíme rušeň, stred aj posledný vozeň v opačných smeroch. To, ako je to možné, pochopíme až pri analýze makety pohoria a tunelov, ktorá je na vyhliadke presne pre tieto účely.

Prvé koľaje na ceste z mesta Montreal položili v roku 1881. Napriek všetkým počiatočným problémom napredovala stavba oveľa rýchlejšie (ale tiež drahšie), ako sa predpokladalo. Pracovali na tom tisíce konštruktérov, viacerí z nich boli imigranti z Európy či najatí pracovníci z Číny. Práve ich tvrdá práca v teréne Skalnatých hôr tak pomohla rýchlemu progresu.

Bohužiaľ, ich pracovné podmienky sú to, čo zatienilo úspech výstavby z hľadiska času. Mnoho pracovníkov najali priamo v Číne a priviezli na lodiach na západnú stranu Kanady, aby začali s výstavbou. V rovnakom čase začínali na východnej strane trate imigranti prevažne z Európy. O rok neskôr už z 9 000 pracovníkov viac ako 6 500 tvorili Číňania.

Prideľovali im najnebezpečnejšie úlohy s výbušninami a vo výškach. Práve kvôli ich veľkému počtu a pracovitosti výstavba napredovala rýchlejšie, ako sa predpokladalo. Avšak zlé pracovné podmienky, chlad a podvýživa tiež spôsobili veľké straty na životoch počas prác. Veľká časť mužov, ktorí prežili, nakoniec nemali ani dostatok peňazí na návrat k svojim rodinám v Číne. Ich kľúčová úloha pri stavbe železnice však zostala dlhý čas v úzadí.

Celá železničná trať prechádzala prakticky cez neosídlenú divokú krajinu. Kanadská vláda i samotná železničná spoločnosť sa preto snažili využiť túto príležitosť na prilákanie nových osadníkov z východu krajiny a Európy. Viac obyvateľov na západe znamenalo tiež viac cestujúcich a tovaru a teda využívanie trate.

Začal sa predaj pôdy za extra nízke ceny. Aby prilákali čo najviac ľudí, vytvorila sa modelové farmy v prériách, “holodomové” farmy pripravené na nasťahovanie a tiež zavlažovací systém, ktorý premenil suchú zem na úrodnú pôdu. Dokonca pritom nečakane odkryli zásoby ropy a zemného plynu. 

Zároveň sa začali výstavby hotelov a rekreačných oblastí v Skalnatých horách, ktoré mali lákať ľudí na oddych v prírode a propagovali príjemnú cestu vlakom. Bohatí turisti prichádzali zrelaxovať v horách, turistikovať, hrať golf či užívať si azúrovo modré jazerá. Jednými z hotelov z tohto obdobia sú Chateau Lake Louise a Banff Springs Hotel, ktoré uvidíme aj my v BUBO počas nášho zájazdu do Kanady.

Aj naša cesta kanadskými národnými parkmi je možná práve vďaka výstavbe tejto železnice. Pracovníci totiž počas prác v horách objavili vyvierajúce horúce pramene obklopené krásnymi horami a nedotknutou prírodou. A páve vďaka tomu vznikol úplne prvý národný park Kanady - Banff, ktorý je jedným z hlavných bodov záujmu nášho BUBO zájazdu.

Mimoriadne úspešná konštrukcia tohto masívneho projektu skončila v roku 1885 - o päť rokov skôr, ako pôvodne predpokladali. Napriek problémovým začiatkom a škandálom bola výstavba Kanadskej Pacifickej železnice obrovským krokom pre krajinu, ktorá bola ešte len vo svojich začiatkoch, s malým počtom obyvateľov, obmedzeným rozpočtom a náročným terénom.

Prví cestujúci opustili Montreal 28. júna 1886 a do stanice pri meste Vancouver dorazili 4. júla. Hoci dnes je cesta na druhé pobrežie dostupná a rýchla letecky, ešte stále si môžete užiť scénickú trasu naprieč celou Kanadou za 5-6 dní a vyjde vás na cca 500 až 2 000 CAD. 

Alebo sa prihláste na náš zájazd Vancouver a národné parky Kanady, počas ktorého súkromným autom sledujeme niekoľno dní trasu tejto jedinečnej železnice a prenikáme hlbšie do divokej prírody národných parkov, Skalnatých hôr aj prérií.