Napriek relatívne nízkej popularite prírodnej pamiatky patrí toto miesto k jedným z najdlhšie obývaných území na pôde severnej Ameriky. To z neho robí unikát. Rovnako tak je však populárny medzi športovcami a milovníkmi adrenalínu vďaka fenoménu zvanému Spider Rock.

Petrified Forest zase tvoria stepi a medzi ľuďmi je obľúbeným úkazom najmä kvôli fosíliám. Ani v tomto prípade nehovoríme o extrémne známej či navštevovanej pamiatke.

Pozornosť turistov si kradnú iné poklady Arizony, no o to viac nás teší, že tento klenot v BUBO neprehliadame a často sme tu jediní turisti. Pokiaľ sa budete túlať USA, určite tieto miesta nevynechajte. Dôvodov, prečo by to bola chyba urobiť, je viac.

Je to takmer 5 000 rokov, čo toto územie začali obývať prví ľudia. Pravekí obyvatelia žili v tejto oblasti iba sezónne, preto sa z tohto obdobia nenašli žiadne pozostatky ľudských obydlí. Jediné dôkazy, ktoré zobrazujú skorú prítomnosť ľudí, sú nástenné maľby. Tie zobrazujú nielen to, ako tu pravekí ľudia žili, ale aj to, že obývali dno kaňonu i jeho vrchol.

Na maľbách je zobrazené aj to, ako tu ľudia prežívali. Lovili zver - najmä jelene, antilopy, králiky a mnoho ďalších zvierat. A využívali taktiež približne 40 druhov rastlín a bylín, ktoré v kaňone rastú.

Približne 200 rokov pred naším letopočtom sa štýl života obyvateľov kaňonu výrazne zmenil. Prestali sa spoliehať len na lov a začali viesť iný štýl života, začali pestovať rastliny, najmä kukuricu, fazule a tekvicu. Agrikultúrny štýl života ich obmedzil v častej migrácii a donútil ich viesť usadenejší životný štýl.

Budovali malé farmy a tieto spájali do menších komunít, ktoré boli roztrúsené po celom dne kaňonu. Títo ľudia sa nazývali aj „basketmakers“ alebo „košikári“, pretože mali výnimočné tkáčske schopnosti, ktoré pretavovali do rôznych výrobkov, najmä košíkov, ktorých sa v oblasti kaňonu aj niekoľko našlo. Títo ľudia žili v obydliach vytesaných do skál.

Približne okolo roku 750 nášho letopočtu prišla veľká zmena a začali sa vytvárať malé dediny. Prečo sa táto zmena udiala, nie je veľmi jasné, predpokladá sa však, že nárast počtu obyvateľov spôsobil, že obydlia vytesané do skál už kapacitne nepostačovali. Ďalší z dôvodov, ktorý opodstatňuje túto zmenu, je ten, že ľudia sa museli brániť pred vpádmi iných kmeňov, preto sa združovali do skupín.

Vďaka vzniku malých mestečiek sa obyvatelia z tejto doby nazývajú aj „Pueblo“ (zo španielskeho „mesto“). Zlepšili sa aj ich farmárske schopnosti – začali chovať moriaky a pestovať bavlnu, pomocou ktorej mohli tkať krajšie produkty. Vznik miest podnietil aj častejšie sociálne interakcie medzi obyvateľmi – vznikali rôzne obchody, trhy a oslavy. Títo ľudia okrem tkania vyrábali aj nádhernú keramiku, ktorá je pre toto obdobie príznačná.

Život obyvateľov Pueblo skončil približne pred 700 rokmi. Z územia kaňonu boli vyhnaní suchom, chorobami a konfliktom s okolitými kmeňmi. Ďalších 400 rokov nebol kaňon stabilne obývaný, ostalo tu iba veľmi málo ľudí, ktorí viedli farmársky život nutný k prežitiu.

Na začiatku 18. storočia začal kaňon obývať kmeň Navajo. Bol to indiánsky kmeň, ktorý žil kočovným spôsobom života po stáročia. Na dne kaňonu sa usadil najmä kvôli úrodnej pôde, na ktorej sa pestovala kukurica, ale taktiež ovocným stromom, napríklad broskyniam. Príslušníci kmeňa sem doviedli zdomácnené kozy a ovce, ktoré tu tiež chovali.

Tento kmeň tu žil pokojne až do konca 18. storočia, kedy vypukli boje medzi Navajo, ostatnými kmeňmi a kolonizátormi zo Španielska. Prvýkrát bol kaňon obsadený v roku 1805 poručíkom Antoniom Narbonom a jeho jednotkami. Narbona sa neskôr stal guvernérom štátu Nové Mexiko.

V roku 1863 bol kaňon napadnutý znova. Americká vláda viedla proti kmeňu Navajo dlhú vojnu a práve v Kaňone de Chelly prebehla posledná bitka v rámci týchto dlhotrvajúcich bojov. Americké jednotky viedol plukovník Kit Carson, ktorý bol známy „taktikou spálenej zeme“. Jeho zásadou však bolo nezabíjať členov kmeňa Navajo, ale urobiť z nich zajatcov.

Pre záverečnú bitku tejto kampane mal k dispozícii 389 vojakov, ktorí stáli približne proti 1 000 až 8 000 členom indiánskeho kmeňa. Navajo boli vedení veliteľmi Barboncitom a Manuelitom. Bitka trvala relatívne dlho a mala skôr vyčkávací charakter. Veľa členov kmeňa Navajo bolo nútených sa počas tuhej zimy vzdať, práve kvôli nedostatku potravín.

Až 23 členov kmeňa bolo zavraždených a ďalších 234 zajatých. Zvyšních členov donútili kaňon opustiť. Ich návrat na miesto sa konal až v roku 1868, kedy im to odobrila vtedajšia americká vláda. Po návrate na územie našli Indiáni ich bývalé obydlia a farmy zničené.

Pri procese renovácie im pomáhali ostatné príbuzné kmene a niekoľko španielskych obyvateľov, ktorí na území stále bývali. Obyvatelia kaňonu sa začali viac zapájať do obchodu, a preto sa dokázali skôr postaviť na nohy.

Ku Kaňonu de Chelly vedie niekoľko vstupov a ciest, najznámejšia a najviac využívaná je však cesta od mestečka Chinle. Pri tomto vstupe sa nachádza aj návštevnícke centrum s malým suvenírovým obchodom. Vstup do parku je zdarma.

Na prehliadku parku môžeme využiť dve hlavné cesty, jedna vedie po severnom okraji kaňonu a druhá po južnom, dokopy sa na nich nachádza približne 14 vyhliadkových bodov. My v BUBO sa pravidelne zastavujeme na tých najvýznamnejších.

Severná cesta a top vyhliadky

Prvá vyhliadka, na ktorej zastavíme, sa nazýva Antelope House Ruins Overlook. Z tejto vyhliadky uvidíme zrúcaninu pôvodného obydlia ľudí Pueblo, pri ktorej sa na stenách kaňonu nachádzajú maľby antilop práve z týchto čias.

Ruiny, ktoré sa nachádzajú na dne kaňonu, pozorujeme z výšky niekoľkých stoviek metrov. Nie sú síce úplne blízko, no môžeme ich pozorovať voľným okom. To je priam unikátny zážitok. A pokiaľ sa dobre zapozeráte, vidíte aj spomenuté maľby antilop.

Ďalším bodom, na ktorom sa zastavíme, je Mummy Cave Overlook. Z tohto bodu môžeme pozorovať obydlia pravekých obyvateľov kaňonu vytesané do skál, v ktorých sa našli relatívne zachované múmie vtedajších obyvateľov. Patria k jedným z najstarších nálezov z celého kaňonu, pretože siahajú približne do roku 2000 pred naším letopočtom.

Posledným bodom, ktorý budeme pozorovať, je Massacre Cave Overlook. Nachádza sa neďaleko predošlej vyhliadky. Uvidíme z neho jaskyňu, v ktorej sa schovalo niekoľko obyvateľov kaňonu v roku 1805, kedy sem vtrhol spomínaný poručík Narbona so svojou jednotkou vojakov.

Tí prenikli do jaskyne a vyvraždili 115 Indiánov, pričom zajali ďalších 33. Väčšina z obetí boli ženy a deti, pretože v tom čase boli takmer všetci muži z kmeňa na niekoľkodennom love.

Južná cesta a Spider Rock

Na južnom okraji kaňonu sa nachádza viac vyhliadkových bodov ako na severnej a aj v tomto prípade sa zastavíme na tých najdôležitejších a najkrajších.

Prvým je White House Overlook. Svoje meno dostal po ruinách obydlia, ktoré sa nachádza v spodnej časti kaňonu. Tento „dom“ obývali ľudia, ktorí tu žili približne pred 1 000 rokmi, preto je to jedna z najzachovanejších zrúcanín v celom kaňone. Odhaduje sa, že tu žilo niekoľko desiatok rodín, keďže sa v dome nachádza vyše 80 izieb.

White House Overlook je jediné miesto v celom kaňone, z ktorého je možné zostúpiť do dna kaňonu bez povolenia alebo sprievodu domácich obyvateľov/rangerov. Tento turistický chodník vedie až k samotnej zrúcanine obydlia a naspäť. Aktuálne (v čase písania blogu, teda október 2023, pozn. BUBO) je zavretý už od čias pandémie. Podľa slov rangerov by sa však mal čoskoro znova otvoriť.

Najznámejšia a mnohými označovaná aj ako najkrajšia vyhliadka v celom parku sa nazýva Spider Rock Overlook. Z tejto vyhliadky môžeme pozorovať najznámejšiu pamiatku v celom parku - Spider Rock. Ide o takmer 230 metrov vysoký skalný stĺp. Je pomenovaný po Pavúčej žene, bohyni indiánskeho náboženstva.

Táto bohyňa podľa legiend údajne naučila ženy, ktoré žili v kaňone, tkať a vyrábať produkty tkaním. Legenda hovorí aj o tom, že táto bohyňa žije na vrchu skaly, preto dostala svoje meno po nej. Pokiaľ sa pozrieme na spodok skaly ďalekohľadom, môžeme pozorovať malé siluety postavené z kameňov, ktoré tu zanechali pravekí obyvatelia pre bohov z legiend.

Na dno kaňonu vedie niekoľko ciest, jediná, otvorená širokej verejnosti je však už spomínaná White House Trail, ktorá je aktuálne uzatvorená. Pokiaľ by sme sa chceli dostať na dno aj tak, museli by sme si objednať súkromnú prehliadku u domácich obyvateľov, ktorí by s nami zišli do dna kaňonu a sprevádzali nás po najvýznamnejších miestach.

Na dne kaňonu aktuálne býva približne 40 rodín, ktoré žijú stále relatívne jednoduchým spôsobom života (farmárčenie). No tak, ako takmer všetci, aj oni už v bežnom živote využívajú moderné technológie.

Canyon de Chelly je jedným z mnohých skrytých pokladov amerického juhozápadu. Napriek svojmu relatívne neznámemu menu disponuje krásou, ktorá sa podľa mnohých rovná tým najznámejším prírodným pamiatkam USA. Preto je to jedno z miest, ktoré určite stojí za návštevu, a preto ho v BUBO nikdy nevynecháme z nášho programu zájazdov na západe USA.

Po približne dvoch hodinách cesty od Canyonu de Chelly sa dostaneme ku ďalšej prírodnej pamiatke pod záštitou National Park Service, a to Petrified Forest National Park. Park sa rozkladá na relatívne veľkom území o výmere približne 900 kilometrov štvorcových.

Väčšina parku je tvorená stepou, a teda tu prevláda suché podnebie s vysokými teplotami. Avšak to, čo ľudí láka na návštevu tohto miesta, sú fosílie.

Painted Desert a Tawa Point

Do parku vedú dva hlavné vchody, v BUBO však pri našej návšteve využívame severný vchod, kde sa nachádza aj návštevnícke centrum. Priamo za ním je pozdĺž cesty rozmiestnených niekoľko vyhliadok, ktoré nám ponúkajú pohľad na časť parku, ktorá sa nazýva Painted Desert (maľovaná púšť).

Táto časť je tvorená z kopcov vysokých niekoľko desiatok metrov, ktoré majú rôznorodé sfarbenie. Spôsobené je obsahom rôznych sedimentárnych hornín ako napríklad prachovcov, ílovcov, pieskovcov, ale aj granitu. Najznámejšia vyhliadka s výhľadom na Painted Desert sa nazýva Tawa Point.

Iba niekoľko stoviek metrov za vyhliadkou Tawa Point sa nachádza historická budova motelu, ktorý niekedy sídlil na tomto mieste práve kvôli jeho blízkosti legendárnej Route 66. V budove motelu sa nachádza menšie múzeum, ktoré je možné navštíviť a viete si tu spraviť peknú prehliadku.

Približne päť minút jazdy autom od motela sa nachádza aj bod, ktorým v minulosti prechádzala Route 66. Skutočnú bývalú cestu môžeme spozorovať na základe telegrafických drevených stĺpov, ktoré viedli rovnobežne s cestou a dodnes tu stoja. Na tomto bode je spravená malá spomienková tabuľa a nachádza sa tu vrak auta Studebaker 1932, ktoré v tých časoch mohli ľudia pozorovať jazdiť po slávnej Route 66.

Zbierka petroglyfov

Pokiaľ budeme pokračovať po ceste parkom, dorazíme k bodu Puerco Pueblo, kde môžeme nájsť rôzne pozostatky obydlí starých príslušníkov kmeňa Pueblo. Odhaduje sa, že v nich bývalo dokopy približne 200 obyvateľov. Tí mali obydlia vystavané do obdĺžnikového tvaru. Využívali ich najmä ako obývací a skladovací priestor, pričom väčšinu každodenných aktivít vykonávali v strede tohto veľkého obdĺžnika, ktorý sa nazýva plaza (zo španielskeho slova pre námestie).

Bola to ako keby obdoba dnešného námestia. Približne okolo roku 1380 bolo toto miesto kompletne vyľudnené, keďže sa lokálni obyvatelia nedokázali prispôsobiť zmenám počasia. Okrem toho sa tu nachádza relatívne veľká kolekcia petroglyfov, ktoré zachytávajú bežné každodenné aktivity starovekých obyvateľov, ktorí žili na tomto území.

Jeden z nich zobrazuje letný slnovrat. Približne okolo 21. júna, kedy máme najdlhší deň a slnko sa nachádza najvyššie, presvitá slnečné svetlo pomedzi skalu a dopadá priamo na jeden nakreslený petroglyf. Podľa tohto vedeli obyvatelia určiť, aké obdobie roka práve je.

Pokiaľ sa chceme pozrieť na ešte väčšiu zbierku petroglyfov, zabočíme na zastávku Newspaper Rock. Toto miesto sa cielene volá „novinová skala“, pretože sa tu nachádza približne 650 petroglyfov, niektoré sú až okolo 2 000 rokov staré.

Keďže túto skalu využívali lokálni obyvatelia po stáročia, je náročné interpretovať jeden ucelený príbeh z toho, čo tam je napísané. Vieme z toho interpretovať len útržky, ktoré väčšinou zobrazujú rodinu, duchovné obrázky, poprípade kalendár s významnými udalosťami.

Blue Mesa a Agate Bridge

Ďalšou zastávkou v poradí je Blue Mesa. Tvar krajiny je veľmi podobný ako pri Painted Desert – niekoľko desiatok metrov vysoké kopčeky, ktoré majú vďaka rôznemu sedimentárnemu zloženiu rôznorodé sfarbenie. Najčastejšie však môžeme pozorovať práve rôzne odtiene modrastej farby, čím táto časť parku trochu pripomína mesačné polia.

V minulosti sa objavili aj rôzne konšpirácie, že práve na tomto mieste sa nakrúcalo pristátie na Mesiaci, ktoré bolo podľa konšpirátorov vytvorené a natočené na Zemi. Po kopčekoch vedie chodník, ktorý meria dokopy 1,6 kilometra a má mierne prevýšenie. Okrem sfarbených kopcov tu môžeme pozorovať aj prvé náznaky rastlinných a zvieracích fosílií.

Po niekoľkominútovej jazde sa dostávame k zastávke Agate Bridge. Tento „most“ je v skutočnosti veľký kmeň, ktorý, tak ako väčšina rastlín v okolí, podľahol petrifikácii. Spája dve skalné bralá, a preto mu prischla prezývka „Agátový most“. Neďaleko odtiaľto nájdeme ďalšiu zastávku s názvom Jasper Forest, kde uvidíme zvýšenú koncentráciu petrifikovaných kusov dreva.

Pred 200 miliónmi rokov boli drevené kmene stromov odplavené riekou a neskôr boli usadené pod viacerými vrstvami sedimentu, ktoré zabránili prístupu kyslíka a spomalili proces rozkladu, ktorý by za bežných okolností trval stáročia. Sediment bol tvorený aj vulkanickým prachom, ktorý obsahoval vysoký podiel kremíka. Práve kremík a jeho rôzne formy spôsobili náhradu živého materiálu v dreve za tvrdý mineralizovaný materiál.

Drevo vyzerá zvonku bežne, pokiaľ sa však pozrieme do jeho vnútra, uvidíme, čo kremeň počas tisícok rokov dokázal vytvoriť. Namiesto dreva sa vnútri nachádza kryštál, ktorý má rôzne tvary a sfarbenia. Drevo nájdeme vo viacerých častiach parku v rôznych menších kusoch. Niektoré časti vyzerajú, ako keby boli odpílené ľudským zásahom. Vysvetlenie je však jednoduché - kvôli tvrdosti vnútrajšku sa drevá polámali, a preto vyzerajú, ako keby boli napílené človekom.

My sa však pozrieme detailnejšie na drevené fosílie na zastávke s názvom Crystal Forest. Práve tu sa nachádza 1,2 kilometra dlhý chodník, ktorý prechádza územím posiatym drevenými fosíliami. Okrem toho sa počas prechádzky môžeme kochať aj výhľadom na okolité prostredie, ktoré ponúka stále nádherné výhľady.

Blížime sa ku koncu parku, kde sa nachádza Rainbow Forest Museum. Toto múzeum bolo postavené v roku 1931 a disponuje exhibíciou niekoľkých živočíšnych fosílií, ktoré našli na území parku, ale aj mnoho rastlinných fosílií. Nachádza sa tu aj obchod so suvenírmi, kde je možné kúpiť si vlastný malý kus petrifikovaného dreva, keďže je zakázané vynášať akékoľvek voľne sa nachádzajúce drevo z parku. Neďaleko múzea sa nachádza aj krátky = 600 metrov dlhý okruh, popri ktorom môžeme pozorovať jedny z tých najväčších kusov dreva v celom parku.

Poslednú zastávku v celom parku tvorí bod, kde sa nachádza 4,2 kilometra dlhý náučný chodník. Na tomto chodníku nájdeme okrem veľkej koncentrácie kusov dreva aj bývalé obydlie lokálnych obyvateľov spred takmer 700 rokov. Niektoré obydlia v týchto časoch boli vystavané práve z petrifikovaného dreva, ktoré poskytovalo veľmi dobrý materiál na stavbu domov.

Okrem týchto vyznačených bodov je možnosť urobiť si v parku robiť turistiku aj mimo vyznačených turistických chodníkov spomenutých v tomto článku. Treba však dodržiavať všetky pravidlá a riadiť sa aktuálnymi nariadeniami, ktoré sa môžeme dozvedieť priamo na mieste od rangerov.

My z BUBO však máme v rámci zájazdu USA - Západ nabitý program a chceme toho vidieť čo najviac. Napriek tomu však v rámci prehliadky parku prejdeme tie najvýznamnejšie a najkrajšie miesta. A návšteva Canyona de Chelly či Petrified Forest je jasným dôkazom, že aj tie menej známe a neturistické oblasti. Zabraňovať overtourizmu je filozofia, ktorú razíme dlhodobo.

Pokiaľ vás chytí hlad v meste Chinle, teda vstupnom bode ku Kaňonu de Chelly, odporúčame vám zastaviť sa v Junction Restaurant. Reštaurácia ponúka mnohé indiánske jedlá. Lokálne tak môžete ochutnať napríklad Navajo taco alebo Navajo double burger. Pokiaľ si zvolíte raňajkové menu, dostanete napríklad jedlo White House Overlook pomenované podľa vyhliadky. 

Ak budete prespávať v Chinle, sú tu na výber veľmi pekné, až luxusne vyzerajúce trojhviezdičkové hotely popredných svetových značiek ako Holiday Inn Canyon de Chelly a tiež Best Western Canyon De Chelly Inn. Oba majú útulné izby vybavené všetkým, čo potrebujete, a to na peknom tichom mieste.

Pokiaľ sa na tieto miesta vyberiete z väčšieho mesta Flagstaff, tu využívame v BUBO hotel Ramada by Wyndham Flagstaff East. Ide o klasický menší americký hotel, ktorý sa nachádza priamo pri historickej ceste Route 66. Je to základné ubytovanie v pešej vzdialenosti od viacerých dobrých reštaurácií.

Vybrať si môžete napr. taliansku reštauráciu Fat Olives,  mexickú Salsa Brava alebo prípadne Texas Roadhouse - tu pripravujú výborné americké steaky.