San Francisco - mesto s dušou slobody

Pôvabné San Francisco je s takmer 885 tisíc obyvateľmi štvrtým najľudnatejším mestom v štáte Kalifornia, nachádza sa v najsevernejšej časti sanfranciského polostrova. Keď sa obzrieme do histórie, založili ho Španieli už v r. 1776, keď tu postavili prvú misiu a pevnosť. Po nich územie obsadili Mexičania, a vpečatili mu meno po Svätom Františkovi z Assisi, ktoré mu zostalo dodnes. Američania definitívne získali späť svoje územie, a s ním aj San Francisco, po americko-mexickej vojne v roku 1847. Najväčší rozkvet mesto zažívalo v 2. polovici 19. storočia, keď v Kalifornii vypukla zlatá horúčka.

Na prelome storočí čelilo hroznému zemetraseniu a následnému požiaru, ktorý zničil až 80% mesta. V rekordnom čase sa ho však podarilo vystavať znovu do krásy, a dnes je jedným z najnavštevovanejších miest sveta. A to aj vďaka svojmu liberálnemu duchu a všeobecnej tolerancii, ktorá tu tradične vládne, a prilákala do San Francisca menšiny a etniká z celého sveta. Nájdete tu autentickú čínsku štvrť, latinsko-americkú, taliansku, silné hnutia za práva homosexuálov, od päťdesiatych rokov bolo centrom spisovateľov uvoľnenej beatnickej generácie, neskôr zasa legendárneho hnutia hippies. Umelcov, spisovateľov a muzikantov skrátka vždy priťahovalo ako magnet. Zároveň je významným finančným, kultúrnym a dopravným centrom. No San Francisco so šarmom sebe vlastným zvláda byť veľkomestom tak, aby sa mu vyhol povestný americký zhon. 

Komplexné informácie o USA nájdete tu.

Našu BUBO prehliadku tohto svojského mesta začíname o 8.00, hneď po raňajkách. Náš hotel sa zvyčajne nachádza na Market Street, z nej odbočíme na Hayes Street, ktorá nás dovedie priamo na Alamo Square. 

Tu už nás čakajú Painted Ladies, teda Maľované dámy. Je to názov viktoriánskych a edwardiánskych domčekov, tisnúcich sa v rade k sebe  a pomaľovaných rôznymi farbami, čo vo výsledku núka priam rozprávkový dúhový pohľad. Toto poetické pomenovanie prvýkrát použili spisovatelia Elisabeth Pomada a Michael Larsen v r. 1978 v rovnomennej knihe Painted Ladies. Domy tohto architektonického štýlu sa stavali v rokoch 1849-1915.

V San Franciscu ich bolo až okolo 48 000, množstvo z nich však zhorelo po zemetrasení r. 1906. Tie, ktoré zostali, premaľovali počas druhej svetovej vojny na šedú, podľa vtedajších vojenských lodí. Mnoho z nich padlo za obeť aj novej výstavbe a neľútostne ich zbúrali, alebo odstránili viktoriánske dekorácie, ktoré vymenili za iný stavebný materiál a obklady.

Až v 60. rokoch prvý odvážlivec - sanfranciský umelec Butch Kardum prerušil túto šeď, strohosť, a premaľoval svoj domček do pôvabného modro-zeleného odtieňa. Vtedy si za to odniesol od ľudí ostrú kritiku, no postupne ho stále viac susedov nasledovalo, domčeky menili tvár, ulice dostávali typický romantický nádych San Francisca.

Jednou z najkrajších a najznámejších ukážok tohto farebného zvyku a štýlu sú práve „Maľované dámy“ na spodnej strane parku na Steiner Street. Pre ten pohľad určite stojí za to prejsť sa obvodom celého pôvabného námestia Alamo Square.

"Farebná prechádzka" nám zaberie približne 20 minút, a potom už z Alamo Square vyrážame priamo k najslávnejšej ikone San Francisca, stokrát videnej v mnohých filmoch : Golden Gate Bridge!

Po Steiner Street vyrazíme na sever a prídeme až na križovatku s Lombard Street/US 101, na ktorej zabočíme doľava. Tesne pred mostom zídeme z diaľnice k návštevníckemu centru. Z tohto miesta vám BUBO odporúča urobiť si nádherné zábery celého mostu. Zozadu Welcome Center vedie chodník priamo na most. Určite sa oplatí prejsť si po ňom a vychutnávať si ten zvláštny šteklivý pocit z toho, na akom výnimočnom mieste stojíte.

Keď sa rozmýšľalo o spojení dvoch brehov medzi mestami San Francisco a Sausalito, experti tvrdili, že postaviť most v tejto časti zálivu je takmer nemožné pre silné prúdy, vietor a príliv. Dovtedy sa ľudia aj tovar prepravoval medzi mestami kompou, ktorá bola veľmi dôležitá pre ekonomiku oboch miest. Napokon však padlo rozhodnutie, že most tu predsa len postavia.

Na návrhoch a projektoch pracoval desať rokov Joseph Strauss. Keď sa však most začal stavať, prerušili s ním spoluprácu. Výstavba ani po iných stránkach vôbec nebola jednoduchá. Miestami aj tragická, to keď sa jeden z pilierov zrútil a zabil desať robotníkov. Aj napriek tomu sa veľdielo napokon podarilo dokončiť. 

Most s veľkou slávou otvorili v roku 1937. Až do 60. rokov bol s dĺžkou 2,7 km najdlhším zaveseným mostom na svete. Ďalšie prvenstvo zasa držal do roku 1998, keď bol s výškou viac ako 227 metrov najvyšším mostom na svete, šesťdesiat sedem metrov nad hladinou. Po kope ho drží 130 000 km káblov a 1,2 milióna nitov.

Farebný odtieň sa napokon vybral International Orange – teda Medzinárodná oranžová, aby bola dobre vidieť v hmle, ktorá v zálive vôbec nie je výnimkou, skôr naopak.

Prechádzka po moste trvá asi hodinku, na druhej strane sa nachádza ďalšia vyhliadka Golden Gate Bridge View/Vista point, s čarokrásnym pohľadom na mesto. V peknom počasí určite stojí za to navštíviť aj vyhliadky na protiľahlom kopci (Conzelman Road-Ridge Battery, Battery Spencer, Golden Gate View Point), na ktorý sa dá zísť priamo z cesty, keď sa budeme vracať späť.

Ak sa rozhodnete pre tento výlet, pri vstupe do mesta sa na diaľnici platí mýto, výstup je bezplatný. Cena za dvojnápravové auto je okolo 10$. Autá z požičovne majú tzv. palubnú jednotku, čiže s takýmto autom sa dá prejsť cez FastTrak pruh a suma sa automaticky odráta z kreditnej karty, ktorá sa nechávala v autopožičovni na zábezpeku.

Po prechádzke po moste Golden Gate sa presunieme do mesta. Prejdeme aj okolo časti ulice Lombard, ktorá je považovaná za jednu z najkľukatejších a najstrmších na svete. Začiatkom 20. storočia ju nechal vydláždiť obyvateľ bloku v časti Russian Hill (Ruský kopec) Karl Henry. Chcel, aby sa časť ulice s 27 % sklonom dala zísť autom. Táto časť sa tak stala atrakciou pre všetkých, ktorí navštívia San Francisco. Ulicou sa dá zísť nie väčším autom ako osobným rýchlosťou 8 km/h, prípadne na segway, alebo na malom elektro- autíčku, ktorá sa dá v meste požičať. Kľukatý úsek Lombard Street sa nachádza medzi ulicami Hyde, Chestnut, Leavenworth a Filbert.

Ďalšou zástavkou je Pier 39 (Mólo 39), ktorý je populárnou turistickou atrakciou a nákupným centrom v jednom. Okrem výberu z množstva obchodov nielen so suvenírmi, kaviarní a reštaurácií, vás tu zabavia aj desiatky originálnych pouličných umelcov (napokon, veď sme v meste umenia). Veľkým lákadlom móla sú aj uškatce. Tie sa v okolí San Francisca nachádzali odjakživa. Predtým sa zdržiavali na Seal Rock - skale v zálive, na pontóny k Pier 39 začali prvýkrát prichádzať v septembri v roku 1989. Množstvo vedcov špekulovalo, prečo sa časť z nich presunula práve sem. Jedna z hypotéz vraví, že prišli po zemetrasení Loma Prieta v r. 1989, ale to sa udialo až niekoľko mesiacov potom, ako na pontóny prišli prvé uškatce. V súčasnosti ich tu stabilne žije až okolo 1700, a či už sa len tak vyvaľujú, alebo hrajú, stali sa jednou z najkrajších atrakcií Pier 39.

My v BUBO odporúčame zaparkovať práve na Big Triangle Parking Lot (cena za celodenná parkovanie cca 25 $), ktoré je na úrovni Pier 35. Ak sa to nepodarí na tomto parkovisku, s veľkým autom (12 seater) sa dá zaparkovať aj v garáži nákupného centra North Point Centre (blok ohraničený ulicami North Point, Mason, Bay a Powell Street). Keďže sem zvyčajne prídeme v čase obeda, určite odporúčam vyskúšať špecialitu Clam cowder (biela hustá polievka s mušľami v bochníku, cca 8 $) v Boudin Bakery & Café, ktorá sa nachádza hneď na začiatku Pier 39 (za akváriom). Samozrejme, okrem nej je v ponuke množstvo iných chutných jedál. Ak tu bude plno, je tu kopec ďalších dobrých reštaurácií (Hard Rock Cafe, Bubba Gump Shrimp...), stačí si vybrať!

Na toto legendami opradené miesto sa pozrieme viac zblízka aj my. Je to skalnatý ostrov, ležiaci uprostred sanfranciského zálivu približne 2 km od pobrežia. Pôvodní obyvatelia ho navštevovali už pred 10 000 rokmi. Historici sa domnievajú, že slúžil pre nich ako vhodná oblasť zberu potravín, najmä vajec morských vtákov, a na lovenie rýb. Podľa starých legiend práve sem posielali Indiánov do vyhnanstva, keď sa vzopreli kmeňovým zákonom.

V druhej polovici 18. storočia ho objavili Španieli. Prvý z Európanov, ktorého noha sem vstúpila, bol námorný dôstojník Juan Manuel de Ayala. Vtedy ostrov obývali iba kŕdle vtákov, a tak ho pomenoval - Isla de los Alcatraces (Teda Ostrov pelikánov, resp. súl. Sula biela je druh vtáka, ktorý na ostrove žil).

Po vypuknutí zlatej horúčky 1849, ako San Francisco bohatlo, museli zabezpečovať aj jeho stále lepšiu ochranu. Postupne sa stalo dokonca jedným z najbohatších miest na svete, a tak sa rozhodli práve na ostrove vybudovať jednu z dvoch obranných pevností. Výstavba sazačala v polovici 19. storočia, pre skalnatý terén bola náročná a veľmi nákladná, trvala 6 rokov.

Neskôr sa usúdilo, že ostrov bude vhodný pre väznicu, a to práve pre veľkú vzdialenosť od pobrežia a studenú vodu so silnými prúdmi. Najskôr sa z pevnosti stala vojenská väznica, a od roku 1934 ju prerobili na väzenie s maximálnym strážením, v ktorej si odsedelo tresty množstvo mimoriadne nebezpečných trestancov. Medzi inými aj slávny mafiánsky boss a americký gangster Al Capone, či George „Machine Gun“ Kelly, ktorý tu strávil sedemnásť rokov za únos, alebo Robert Stroud, známy pod prezývkou Birdman (Vtáčí muž), ornitológ, ktorého zavreli za napadnutie, zabitie a vraždu. Počas 20-tich rokov fungovania väznice sa o útek pokúsilo 36 mužov, 23 z nich chytili, šiestich zastrelili a dvaja pri úteku zomreli. Najznámejší je práve príbeh troch väzňov, ktorým sa odtiaľto podarilo utiecť. Najprv ich vyhlásili za nezvestných, potom za mŕtvych. Telá sa však nikdy nenašli. Neskôr jeden z dozorcov dostal pohľadnicu z Brazílie, ktorá bola prázdna. Špekuluje sa, či to nebol pozdrav od týchto záhadne zmiznutých väzňov, ktorým by sa tak útek cez studené vody sanfranciského zálivu podarilo zázračne prežiť.

Príbeh tak priťahoval verejnosť, že bol dokonca sfilmovaný ( film Útek z Alcatrazu s Clintom Eastwoodom bol nakrútený v r. 1979). V roku 1963 väznicu zatvorili. Dnes je to historická pamiatka a turistická atrakcia. Ostrov aj väznicu sa dá navštíviť práve z móla Pier 33. V plnej letnej sezóne však lístky na mieste len tak ľahko nekúpite, pretože o Alcatraz je veľký záujem. Treba si ich objednať dopredu, najlepšie cez internet na daný deň. (Cena cca 100$, dajú sa zakúpiť aj tzv. Combo tickets- kombinované s inou atrakcoiu).

Po návšteve Pier 39 pokračujeme v prehliadke, a z móla sa vydávame pešo doľava po ulici The Embarcadero, ktorá sa napája na Jefferson street. Na 3tej ulici Taylor street odbočíme doľava, ideme až po križovatku s Bay street. Dostaneme sa k točni sanfranciských„električiek“ - Cable Car. Kúpime si jednosmerný lístok (cena: 7 $), a vydávame sa na nezabudnuteľnú jazdu mestom. 

San Francisco je známe práve svojimi klasickými „električkami“, ktoré dodnes brázdia strmé ulice mesta, a tento čarovný výjav ste mohli vidieť aj v mnohých amerických filmoch. Cable car (pozemná lanovka) tu začala premávať v roku 1878 a patrí medzi posledné manuálne ovládané električky na svete. Tento systém vymyslel Andrew Smith Hallidie po tom, ako bol svedkom nehody vozu ťahaného koňmi, ktoré sa na mokrej strmej ceste pošmykli. Incident, ktorému San Francisco vďačí za typické neodmysliteľné štýlové električky, šinúce si to hrdo po uliciach mesta.

I keď z 23 liniek existujú dnes už len 3, ktoré sa podarilo zachrániť po ničivom zemetrasení a požiari v roku 1906, a samozrejme, celkovej modernizácii mesta. Cable car odvezú denne 20 000 turistov, takže sa môže stať, že si na tú svoju električku aj postojíme v rade. Aspoň budeme môcť sledovať, ako sa električky na konečnej manuálne otáčajú. Kapacita jednej je až 60 ľudí, takže to pôjde rýchlo. Vo vozni sa dá sedieť v prípade nepriaznivého počasia vnútri, ale najväčší zážitok – a tak to robíme aj my v BUBO, je postaviť sa na schodíky a tak si užiť pravú jazdu sanfranciskou Cable Car.

Sanfranciská Čínska štvrť vznikla počas zlatej horúčky, keď sem z južnej časti Číny smerovalo množstvo ľudí. Väčšina z nich si tu otvorila obchody, reštaurácie, alebo pracovali ako robotníci pri výstavbe mesta. Niektorým sa podarilo dostať sa aj priamo do zlatých baní. Neprišli len muži, ale aj ženy. Pár z nich začalo práve v čínskej štvrti ponúkať svoje telá. Vznikol tu gang „Tong“, ktorý sem postupne začal voziť slobodné Číňanky, a populácia prostitútok vzrástla natoľko, že tvorili až 70% obyvateľov Chinatownu. Postupne však začali nielen prostitúciu, ale aj príval migrantov obmedzovať zákonmi. V súčasnosti ide o najstaršiu čínsku štvrť v Severnej Amerike s počtom obyvateľov cca 100 000.

Odbočíme doprava a ideme až na koniec ulice k Dragon’s Gate (Dračej bráne). Grant Avenue je hlavná nákupná ulica v čínskej štvrti s množstvom obchodíkov a reštaurácií.

Po Grant Avenue budeme pokračovať ďalej až po križovatku s Post Street, na ktorej odbočíme doprava. Po tejto ulici sa dostaneme až na Union Square (križovatka Post Streeta Stockton Street), námestiu ležiacom v srdci modernej časti San Francisca. Má rozlohu vyše 1 hektára, a ohraničujú ho ulice Geary, Powell, Post a Stockton. Spolu s priľahlými ulicami je to jedna z najväčších obchodných štvrtí v USA s obchodnými domami, luxusnými butikmi, suvenírovými obchodíkmi... Uprostred námestia sa nachádza Dewey Monument - 26 metrov vysoký stĺp, na ktorého vrchole sa týči 2,7 metrov vysoká socha Niké, grécka bohyňa víťazstva.

Námestie sa počas posledných rokov stalo cieľom všetkých, čo tiahnu za dobrými nákupmi. Priamo na Geary Street, ktoré Union Square ohraničuje, sa nachádza 5-poschodový Macy’s (obľúbená sieť nákupných centier).

Na najvrchnejšom 5. poschodí BUBO odporúča americkú reštauráciu Cheesecake Factory, ktorá okrem skvelých steakov, hamburgerov, pizze, šalátov či cestovín ponúka pravé, veľmi chutné cheesecaky rôznych druhov. Celé tri bloky okolo Union Square sa nachádzajú aj ďalšie siete obľúbených nákupných centier, a množstvo reštaurácií. Jednoducho, miesto ako stvorené na ukončenie dňa nákupmi alebo dobrou večerou. 

Vesuvio Cafe - ak ste fanúšikom beatnickej generácie amerických spisovateľov, treba sa ísť pozrieť do tohto historického kokteil baru, ktorý sa nachádza na okraji čínskej štvrte, na 255 Columbus Avenue. San Francisco bolo hlavným mestom beatnickej generácie spisovateľov. Častými návštevníkmi boli práve beatnici, medzi nimi i Jack Kerouac, jeho spisovateľský kolega Alan Ginsberg a ďalšie celebrity - spevák Bob Dylan, či režisér filmov Krstný otec Francis Ford Coppola. Určite navštívte aj kníhkupectvo, ktoré založil autor Lawrence Ferlinghetti: City Lights Booksellers & Publishers, ktoré sa nachádza hneď vedľa Vesuvio Cafe.

Koncom šesťdesiatych rokov centrum hnutia hippies si dodnes zachováva neuveriteľný šarm. Okolo ulice Upper Haight Street sa pred 50 rokmi točil svet generácie ľudí, ktorá verila na lásku a zmenila svet. Bývala tu Janis Joplin, Grateful Dead, Sid Vicious tu zažil jeden zo svojich prvých záchvatov a kvety boli silnejšie než zbrane. Prejdite sa obchodíkmi s vintage dizajnovým oblečením, nazrite do barov, aké inde v meste už dávno zanikli. A k tomu vás potešia aj zachované farebné viktoriánske domčeky, aké inde v meste po zemetrasení v roku 1906 zanikli.

Dva najvyššie kopčeky s výhľadom na San Francisco vysoké 282 metrov tvoria strechu tohto magického mesta. Zaujímavé je, že tvoria akúsi stenu pre hmlu prichádzajúcu od Tichého oceánu, pred nimi je hmla a vlhko, za nimi teplo a slnečno. Španieli ich volali Indiánkine prsia a pri pohľade na ne v správnom uhle pochopíte prečo. San Francisco máte z nich ako na dlani 

Coit Tower - 64 m vysoká vyhliadková veža, ktorá sa nachádza na 1 Telegraph Hill Blvd. Postavili ju v roku 1933 v Art Deco štýle. Otváracie hodiny sú od 10:00 do 17:00, vstupné je 8 $. 

Castro – „dúhová“ štvrť s dúhovými priechodmi pre chodcov, ktorá sa nachádza na Castro Street, medzi ulicami Market a 18th Street. Určite odporúčame navštíviť pekáreň Hot Cookie, aby ste mohli vidieť, v akých rôznych neuveriteľných tvaroch sa dajú koláčiky napiecť.

Radnica na Civic Center Plaza, kde sa vydávala v roku 1954 Marilyn Monroe za baseballového hráča newyorských Yankees Joa DiMaggia, preto sa toto miesto stalo obľúbené práve pre svatobčanov. Pôvodnú radnicu z roku 1899 úplne zničilo zemetrasenie začiatkom 20. storočia. Potom postavili túto a môže sa pýšiť s najvyššou kupolou v USA, dokonca vyššou ako sídlo Kongresu Capitol v hlavnom meste Washington DC.  

Cable Car Museum - múzeum sanfranciských „električiek“, ktoré sa nachádza na Mason Street, kde sa dozviete, ako celý systém funguje (otváracie hodiny 10:00- 17:00, vstup zadarmo) a mnoho ďalších atrakcií, galérií alebo múzeí.