Chrám bieleho koňa – za najstarším chrámom Číny

Bránou k Chrámu bieleho koňa, ktorý patrí medzi tie najznámejšie v Číne je mesto Luoyang v provincii Henan. My v BUBO sa v Luoyangu zastavujeme na našich zájazdoch do Číny, aby sme si dokonale pozreli UNESCO pamiatku v podobe jaskynného komplexu Longmen.

Ten ponúka obrovské množstvo Budhových sôch a je najnavštevovanejším miestom celého okolia. Luoyang však ponúka pomerne veľa atrakcií a jednou z nich je aj Chrám bieleho koňa. Ak ho navštívite spoznáte ďalší príbeh čínskej histórie a na chvíľu si dokonca ani nebudete pripadať akoby ste v Číne boli.

Luoyang je dnes 7-miliónová metropola a mesto patrí k najstarším v Číne. Peking alebo Šanghaj pozná každý, ale ukázať na mape Luyoang by asi mnohým robil problém. Presne o tom je Čína, je tu tak veľa unikátnych miest, že ich človek nedokáže ani obsiahnuť. Ak prídete do Luoyangu, môžete sa rovno vybrať k Chrámu bieleho koňa alebo sa ešte prejsť mestom a vychutnať si jeho atmosféru.

Niektoré štvrte vyzerajú ako tá najobyčajnejšia Čína, kde sú ulice, obchody, jedlo, trhoviská a kopec ľudí, inde to zase pripomína rozprávku vďaka zrekonštruovaným starým budovám, bránam či chrámom. Stačí si vybrať. Môžete sa odviezť moderným metrom, ochutnať lokálne jedlá akým sú napríklad rezance varené v sójovom mlieku. Mesto je na ne hrdé a mimo neho ich nájdete len ťažko. Prechádzka Luoyangom bude stáť za to.

Do Chrámu bieleho koňa sa môžete vybrať z centrálnych častí Luoyangu aj miestnymi spojmi, ale zaberie vám to pomerne veľa času a navyše sa musíte zorientovať v čínskom systéme mestskej hromadnej dopravy. Nie je to nič, čo by cestovateľ nezvládol, ale ak by ste chceli mať pokoj, stačí si vziať taxík, ktorý nie je v Číne veľmi drahý a nechať sa odviezť priamo k chrámového komplexu.

Ten totiž neleží v Luoyangu, ale zhruba 25 kilometrov severne od mesta. Týchto 25 kilometrov však môže trvať v miestnej doprave pokojne aj hodinu času, tak si po rušnom meste aspoň chvíľu oddýchnete. Keď sa stratí centrum Luoyangu, treba prekročiť rieku Luo He (často ju označujú aj ako Luo) a až za ňou sa objaví chrámový komplex.

Rieka Luo He má len 420 kilometrov, vďaka čomu ju v Číne ani nepovažujú za veľkú rieku a neskôr sa vleje d známej Žltej rieky. Chrámový komplex je už na dosah, no ešte k nemu treba prejsť takmer celý kilometer po vlastných od zberného parkoviska. Teda, nemusíte ísť po vlastných.

Čínske pamiatky často vytvorili obrovské, monumentálne priestory, ktoré buď prejdete alebo nasadnete za pár čínskych juanov do elektromobilu a odveziete sa až k vchodu. Pokojne sa prejdite, budete si Chrám bieleho koňa aspoň postupne dávkovať.

Chrám bieleho koňa je aj na čínske pomery mimoriadnym miestom. Už sme spomenuli, že sa o ňom hovorí ako o najstaršom budhistickom chráme Číny, no iné je počuť, iné je ísť do jeho areálu a objaviť ho po vlastných. Na jeho počiatku mal byť sen cisára menom Mingdi z dynastie Han, ktorý žil v 1. storočí.

Cisárovi sa počas spánku mala prisniť nesmrteľná postava zlatej farby, ktorá sa vznášala nad jeho nádvorím. Na ďalšie ráno si nechal cisár zavolať svojich poradcov a zisťoval, kto to mohol byť. Niekto mu odvetil, že je to Budha a cisár sa rozhodol, že na svoj dvor pozve niekoho, kto by mu o tom povedal viac.

Poslal dvoch vyslancov na západ a tí sa o tri roky vrátili s dvojicou indických mníchov. Jedným bol Kasyapa Matanga a druhým Dharmaranya (či Dharmaratna). Prišli na bielom koni a vzali so sebou aj posvätné sútry. V roku 68 sa cisár rozhodol, že postaví chrám, aby do neho uložili vzácne spisy a začala sa výstavba chrámu. Tu prišiel Chrám bieleho koňa k svojmu menu. Miestni ho volajú aj Bai Ma.

Samotný príchod k chrámu má v sebe čínsku povahu obrovských priestorov. Kráčate a kráčate upravenými chodníčkami a vidno, že sa tu v budúcnosti čakajú návaly turistov. Všetko je dimenzované tak, aby tadiaľto išlo pokojne niekoľko tisícok ľudí. Ak ste v meste nestihli svoju kávu, tu budete mať možnosť.

Napokon ešte podchod popod niekoľko prúdovú cestu a ste na mieste. Človek uvidí červenú bránu ozdobenú čínskou kaligrafiou, ktorú stráži dvojica kamenných levov, no najviac obletované sú dve kamenné postavy koní. Práve oni sú symbolikou v tom, že sem kedysi prišli na koňoch indickí mnísi a na svete bol príbeh na konci ktorého vyrástol chrám.

Mnohí k nim chodia, aby si mohli na pamiatku odniesť fotografiu, že sa tu zastavili. Za bránou sa ocitnete na nádvorí, kde sa už začne predvádzať viacero chrámových stavieb od menších kioskov cez sochy až po Zvonovú a Bubnovú vežu.

Z nádvoria môžete vstúpiť k dvom prominentným hrobkám indických mníchov, ktorých sem privábil sen cisára Mingdiho. Cestička napravo vedie k hrobka mnícha Kasyapa Matangu a cestička vľavo skončí pri hrobke Dharmaranyu. Obaja mnísi vošli do čínskych dejín aj tým, že počas svojho života prekladali „sútru 42 kapitol“.

Prekladali ju zo sanskrtu do čínštiny a považuje sa tým pádom za najstarší budhistický text. Obe hrobky vztýčili až v roku 1634 a stoja tu dodnes. Mnohí im venujú len kúsok pozornosti, pretože sa už nevedia dočkať, kedy sa pozrú k hlavnej svätyni. Koniec koncov, práve kvôli nej sem prišli, tak sa ani niet čomu čudovať.

Na nádvorí sú obrovské urny, kde viete obetovať vonné tyčinky a ak sa tu stretne viacero ľudí, ide odtiaľto celkom slušný dym. Priamo za ním už niekoľko schodov stúpa do Haly božského kráľa, ktorú nechali postaviť počas vlády dynastie Yuan a neskôr ju rekonštruovala aj dynastia Ming aj Čching.

Určite nevynechajte vnútro chrámu, pretože tu nájdete Budhu Majtreju, teda Budhu budúcnosti s úsmevom na perách. Smejúci sa Budha sedí s obrovským náhrdelníkom na krku v priestore plnom nádhernej a precíznej drevorezby. Stal sa veľmi obľúbeným symbolom tohto chrámu a aj domáci si ho zamilovali. Vnútornú halu zdobia aj sochy štyroch božských kráľov.

Prvý drží dáždnik, druhý meť, tretí hudobný nástroj a štvrtý má v rukách hada. Postavy sú farebné, majestátne a aj oni na seba vedia strhnúť pozornosť.

O pár metrov ďalej už stojí Sála veľkého Budhu zvaná aj Hala Da Fo. Tá pochádza z obdobia dynastie Ming a jej hlavným ťahákom sú tri sochy. V strede spočíva Šakjamúni alebo teda Budha, ktorému robí spoločnosť Mahákášjapa, jeden z najdôležitejších žiakov samotného Budhu a Mandžušri držiaci posvätné texty.

Tieto pohľady do chrámových interiérov navodia takú atmosféru, až na chvíľku dokonca zabudnete, že ste v Číne. Akoby sa tieto výjavy do čínskej krajiny vôbec nehodili, a predsa sú tu doma. Aj tu je naokolo cítiť arómu vonných tyčiniek a kým niektoré nádvoria sú poloprázdne, tu sa z ničoho nič nakopilo viacero ľudí.

Za povšimnutie stojí aj obrovský zvon z roku 1555, ktorý meria 1,65 metra a váži 1,5 tony. Hovorilo sa o ňom ako o zvone, ktorý bolo počuť aj o 15 kilometrov ďalej a dosahoval až miesta, kde kedysi stál starý Luoyang. Za Budhovou sálou sa nachádza najväčšia spomedzi všetkých svätýň a teda Sála Mahavira, ktorá tiež skrýva trojicu sôch.

Aj tu je v strede Šakjamúni, vedľa neho Amitabha a na pravej strane Bhaisajaguru známy ako „medicínsky Budha“. O tejto sále sa hovorí, že je najlepšie zachovaná, pretože sochy vytvorila ešte dynastia Yuan a pochádzajú teda z prelome 13.-14.storočia.

Ak si chcete od histórie a budhizmu na chvíľku odpočinúť. Na samotnom konci celého areálu nájdete kamennú cestu, okolo ktorého vyrástol bambusový háj. Vydajte sa cestičkou a natrafíte na miestnu čajovňu, kde sa zastaví väčšina návštevníkov. Čajovňa je zážitkom, pretože sa v nej za čaj neplatí, no ak ho chcete piť, musíte dodržiavať prísne pravidlá.

Môžete vojsť dnu, vziať si misku a naliať si jemný, zelený čaj z ozdobenej kanvice, ale nesmiete sa tu zhovárať, byť hlučný a rušiť ostatných. Toto miesto má byť na oddych, na rozjímanie a na to, aby sa vám v hlave uležali veci, ktoré ste pred chvíľkou zažili či videli. Môžete tu ostať ako dlho len chcete, kým budete rešpektovať ticho a pokoj.

Čaj je chutný, osvieži, hoci je vonku horúčava a sedíte tu aj v príjemnom prostredí. Bude tu tak dobre, že sa vám nebudete chcieť ísť ďalej, hoci viete, že vás ešte v Chráme bieleho koňa čaká jeden mimoriadne zaujímavý areál plný chrámov.

Už by ste si mohli myslieť, že ste na konci chrámového komplexu a to je skutočne koniec, no stačí prejsť bránou a ste v bočnom komplexe, ktorý dostal prezývku „medzinárodná zóna“. Tým, že je toto veľmi dôležité budhistické miesto, viaceré budhistické krajiny sa rozhodli, že tu tiež postavia chrámy a pred očami sa tak bude predvádzať krásna budhistická architektúra.

Ak ste cestovali juhovýchodnou Áziou, hneď na prvý pohľad rozoznáte thajská či mjanmarský chrám, no natrafíte tu aj na indický. Prvým, ktorý sa vám pripletie do cesty bude práve thajský budhistický chrám. Zdobia ho typické striešky, drobnosti aké nájdete v Bangkoku či Chiang Mai a nechýba tu ani socha koňa, hoci zlatého či obrovská socha kamenného slona. Časť chrámového komplexu sa dokonca veľmi podobá na Zlatú horu, chrám v starom Bangkoku.

Mjanmarský chrám leží o niekoľko desiatok metrov vedľa. Aj on sa na prvý pohľad hneď prezradí. Začali ho stavať v roku 2012 a o dva roky neskôr ho dokončili. Má imitovať kráľovský palác v meste Mandalay a samotná pagoda je vysoká takmer 33 metrov.

Tá je zase kópiu Švedagonskej pagody z Rangúnu. Nechýbajú tu ani sochy Šakjamúniho a mnohé iné drobnosti. Indický chrám je unikátny v tom, že jeho predlohou sa stala slávna stupa v meste Sančí. Môžete ísť do chrámu a objaviť jeho sály, skryté nádvoria či architektonické detaily.