Cuba sí, hovorí Katarína Líšková

Každý štát sa pýši nejakým sloganom, ktorým sa snaží prilákať turistov alebo aspoň zaujať. Krátke a výstižné heslo. India má napríklad „Incredible India!“. Veľmi trefné. Mexiko zvolilo „Visit Mexico!“. Thajsko Vás chce nalákať na „krajinu úsmevov“. Slovensko chvíľu chcelo byť „malá veľká krajina“.. a Kuba, tento „plávajúci“ ostrov, sa na Vás z bilboardov po celom svete usmieva v štýle: „Auténtica Cuba!!“. Rovnako výstižné ako „Incredible India!“. Kuba sa Vám isto dostane pod kožu. Môžete nadávať na režim, na spomalené tempo služieb, ak nejaké sú, ale určite Vás Kuba nenechá ľahostajnými. Budete chcieť o nej rozprávať, budete sa chcieť deliť o vaše zážitky nech by boli akékoľvek. Stále som neprišla na to, ako to tí Kubánci robia, ale robia to naozaj autenticky.

Pamätám si ešte, keď som pred vyše desiatimi rokmi pristála na medzinárodnom letisku José Martí v Havane po prvýkrát. Vlhký vzduch mi oblial tvár a unudenosť kubánskej colníčky mi vyrazila dych. Potom si tak človek na to zvykne, že stredoeurópska uponáhľanosť sa mu zdá priam nezmyselná. Veď hádam tisícky Američanov, ktorí sem začiatkom minulého storočia chodili povyraziť si z kopýtka sa nemohlo mýliť. Samotný Ernest Hemingway tu strávil niekoľko dobre využitých rokov. Okrem toho, že chodieval svoje „tour de pub“ a brázdil na svojej rybárskej ľoďke Pilar pobrežné vody, napísal tu niekoľko diel. Je veľa historiek, ktoré sa viažu k tomuto velikánovi svojej doby. Jedno je však isté, dokázal si užívať život naozaj plnými dúškami. Možno občas aj rumu.
Vraví sa, že práve Hemingway preslávil azda dva najznámejšie kubánske kokteily, ktoré dodnes stovky turistov pijú na totožných miestach ako on. Stával za barom a na mokrom drevenom povrchu barového pultu si na polozmáčané servítky zapisoval svoje myšlienky. Nie všetky sa dostali do kníh, keďže občas Ernesta na fúriku vozievali domov. No pár z nich stačilo, aby mu útla knižočka vyniesla v roku 1954 Nobelovu cenu za literatúru. Možno nie každý z nás čítal Starec a more, ale zaručene každý z nás pozná. Ulice medzi barmi Bodeguita del Medio, kam chodieval na mojito a Floridita, kde si vychutnával svoje dokonalé daiquirí by vedeli rozprávať. Hemingway sa nemohol mýliť, keď takmer pred trištvrte storočím spoznal šarm tohto veľkomesta, ktorému dnes hovoríme Havana.

Havana je rozpadávajúca sa krása. Je to kúsok nostalgie za koloniálnymi časmi, kúsok Afriky a kúsok celého sveta, ktorý cez tento prístav od 16. storočia prešiel. Je tu všetko, čo metropola má mať. Trochu drzosti, ako hlavné mestá mávajú, trochu pátosu, trochu pohody aj uponáhľanosti.. Ak máte čas len na jedno mesto z Varadera, určite sa vyberte sem. Nájdite si čas sadnúť si na malecón a len tak nechať plynúť čas.. Vo väčšine prípadov sa to určite vyplatí.
Malecón, táto niekoľkokilometrová promenáda popri Atlantiku mnoho cudzincov na prvý pohľad sklame. Toľko o ňom počuli, toľko sa o ňom píše a.. je to len „obyčajný“ betónový múrik popri mori? Hm.. často vidím prísť turistov i cestovateľov až sem. Nechápavo pokrútia hlavou, otočia sa a idú späť. Buďte na chvíľu domorodcami, zoberte si fľašku rumu, vyzujte topánky, pozdravte okolosediacich rybárov a počkajte na západ slnka. Pamätám sa, ako hlavne v lete boli v Havane časté výpadky elektriny. Celé štvrte boli bez prúdu. V lete, keď aj roztopený asfalt pripomína tmavý Atlantik a staré autá v ňom plávajú ako ryby vo vode, ste bez klímy alebo nefungujúceho ventilátora stratený. A bez elektriny nie je nič. A tak sa všetci stretávali na Malecóne. Len niekoľko desiatok kilometrov sa nachádza americké územie v podobe Key West. Práve tu na Malecone vznikala pravá kubánska súdržnosť. Jedine tu príjemne pofukoval vetrík, tu robili deti domáca úlohy pod svetlom pouličného osvetlenia, tu sa ich rodičia milovali alebo si robili naprieky, tu sa tancovalo i spalo, tu sa čítali zakázané knihy i písali revolučné manifesty.. Dodnes slúži malecón ako akýsi pomyselný server pouličného „facebooku“. Tu sa dozviete úplne všetko, čo potrebujete pre život na ostrove. Kde zohnať najnovší telefón, kde kúpiť mäso na oslavu otcových narodenín, kto vám vybaví pečiatku na úrade na povolenie prestavby bytu..
Nehovoríte po španielsky? Vôbec nevadí. Kubánsky rum má zázračné schopnosti. Počkajte si na ten západ slnka a presvedčite sa sami.

Cuba sí!! Stále nie je neskoro. Kuba je možno jedným z najskloňovanejších pojmov vo svetových médiách. Mení sa a vyvíja. Takmer ako každá iná krajina, len možno trochu inak . Stále bude autentická. Ostrovné štáty také obyčajne bývajú a Kuba má tak unikátnu históriu, aby tým originálnym plávajúcim svetadielom navždy bola. Je to ako keby ste boli v Československu počas nežnej revolúcie. Je to vzrušujúce a bezpečné zároveň. Je to akoby ste sa oveľa viac cítili súčasťou vytvárania novej histórie ako inokedy. Stačí si len sadnúť na nejaký opojný drink, dať si dobré jedlo a.. všetko je pre vami. 

Dobré jedlo? Kubu preslávili hlavne rum a cigary, ale jedlo? Vždy sa hovorilo, že ak sa chceš dobre najesť, nechoď na Kubu.
Budete prekvapení!! 

Začnite napríklad rybkou a la Hemingway na parádnej terase hotela Ambos Mundos, kde Ernest niekoľko rokov žil. Hovorí sa, že napriek tomu, že bol rybárom, radšej si pochutnával na mäsových výrobkoch. A raz, keď kuchár už nemal žiadne mäso v chladničke a Ernest nebol práve najtriezvejší, zrodil sa nápad. Miestnu rybu, ktorá má dosť tuhé mäso na to, že by mohla pripomínať kuracie, šéfkuchár zabalil do šunky a zaniesol spisovateľovi na terasu, kde je dnes bájna reštaurácia. Voľakedy sa tu Ernest ukrýval pred očami svojich známych, ktorí by ho radi navštívili v jeho izbe na piatom poschodí. Na terase mal kľud, geniálny výhľad na Havanu a sem mu nosili jedlo. Spapal rybu, chváliac kura a zaspal. A tak sa zrodil možno trochu šialený recept, ale dnes je dovedený do dokonalosti tak, že si budete prsty oblizovať: čisté biele rybacie mäsko, obalené v jemnej šunke.. na vrch sa pridá ešte pár kreviet a všetko sa zapečie v menej výraznom syre, aby neprebil chute jedla na tanieri. K tomu sa podáva dusená zelenina a jeden sladký zemiak. Mňam! Nechajte sa oklamať ako Ernest, že si pochutnávate na jemnom kuriatku. 

Ak ryby nie sú vaším pravým orechovým, čo takto skúsiť v Havane „ropa vieja“? Ropa vieja doslova znamená staré prádlo. Je to do jemnúčka na rajčinovej šťave rozvarené hovädzie, ktoré sa vám na tanieri bude doslova rozpadávať ako staré tričko na nitky. Pôžitok pre vaše zmysly. Havana dnes ponúka toľko možností na naozaj originálne a kvalitné stravovanie, že by sa dala vydať kniha. Astúrska spoločnosť varí neprekonateľné jahňacie, Cristóbal v Čínskej štvrti vám spraví takého homára, že ešte sa vám dlho bude o ňom snívať. Pozor, už o ňom vedia a tak nie je raritou, že práve pred jeho domom parkujú papalášske autá s diplomatickými špz. Sám Cristóbal nadšene rozpráva príbehy, ako by si zaslúžil byť v Guinnessovej knihe rekordov za to, že v jeden konkrétny deň hostil osem diplomatických návštev za sebou.. „Všetci susedia mi požičiavali riady, aby sa mi jedlo zmestilo. Moja stará mama prala obrusy a rýchlo sušila na Havanskom slnku, aby boli do hodinky opäť žiarivo biele.. „Eštébákov“, strážiacich tých veľvyslancov bolo pred mojimi dverami viac než má Fidel Castro pred svojím úradom. Pohostil som všetkých“ a ja tomu verím, jeho predjedlo v podobe domácej paštéty zapečenej v sladkom zemiaku je neprekonateľné!

Alebo sa vyberiete von z Havany na vidiek do Viňales a dáte si národné jedlo? Jednoduché ale do dokonalosti dovedené. Tak ako to národné jedlo a jeho rokmi preverený recept býva. „Obyčajné“ bravčové sa celý deň vo vlastnej šťave potí pod banánovými listami. Teplý vzduch z pod ním tlejúcich kokosových orechov ho jemne do chrumkava prepeká. Podáva sa s bielou ryžou a čiernymi fazuľkami. Toto nájdete po celom ostrove. Bez ryže, ktorá už vôbec nie je biela, lebo ju zafarbia pri varení tmavé fazuľky, si žiaden Kubánec nevie predstaviť svoj život. Ak by Kubánci oslavovali Vianoce, toto by bol ich Vianočný kapor. Namiesto toho, však oslavujú hlavne Silvester. Celá rodina sa zíde a prasiatko sa za prítomnosti všetkých celý deň opeká a chutí.. hmm.. rozprávkovo. 

Alebo sa presuniete opäť k moru a dáte si v Trinidade „mega homáre“? Asi ich začnem upodozrievať, že ich dopujú nejakými antibiotikami, lebo už pred desiatimi rokmi som si hovorila, že tá veľkosť je asi len čistá náhoda, ale stále mi ich nosia presne také. Extrémne objemné a neskutočne chutné. Či vám k nim spravia jednoduchú maslovú omáčku s cibuľkou alebo horúci rajčinový „výpek“, budete sa zalizovať. 

Ak sa presuniete ďalej do vnútrozemia, určite naďabíte na provinciu, ktorá sa chváli tým, že dochová najviac hovädzieho dobytka. A tak nie je prekvapením, že tradičný pokrm v Camaguey pozostáva z jemne nakrájaného mäska s omáčkou podobnou našej sviečkovej a samozrejme, na tanieri nesmie chýbať ryža. 

Láska ide cez žalúdok. Ak sa chcete zamilovať do Kuby, určite by ste sa mali vybrať až k najvýchodnejším brehom ostrova. Omáčka Santa Bárbara vám nemôže nechutiť a Baracoa sa vám jednoducho musí zapáčiť. Pravdepodobne prvé miesto vylodenia Krištofa Kolumba, ktorý keď pristál, vyslovil pamätnú vetu: „najkrajšie, čo ľudské oko kedy zbadalo!!“... nedá sa mu oponovať. Sem sa proste oplatí prísť. Prístav lemuje hustý tropický porast, ktorého čerešnička na torte je Stolová Hora. Áno, aj Kuba má svoju stolovú horu. Hoci nie príliš vysokú, no za to fotogenickú a impozantnú. Baracoa je ako westernové mestečko, kde zastal čas. Má svoj malecón, má svoje hlavné námestie, kde vám domorodci ponúkajú miestnu čokoládu.. a každá reštaurácia má svoj zaručený a tajný recept na omáčku Santa Bárbara. Základom je kokosové mlieko, akoby štipka žltého indického kari a všetko ostatné je tajomstvo

Ak ešte stále váhate, či Cuba sí!!! Dajte jej šancu a určite budete mať doma po návrate, o čom rozprávať. Nepoznám človeka, ktorého by tento „plávajúci siedmy svetadiel“ ponechal ľahostajným.

Či milujete dobré pláže, alebo dávate prednosť koloniálnej architektúre, alebo originálnym a často bizarným zážitkom, všetko tu je. Máte radi kvalitný rum a chceli by ste vyskúšať najkvalitnejšie cigary na svete? Cuba sí!! Chcete sa zviesť v staručkom kabrio chevrolete a la Al Capone? Vyskúšať krokodíla a pomaly ale isto sa rozvíjajúcu gastro scénu? Cuba sí!!