Delfská veštiareň - pupok antického sveta

Delfská veštiareň - pupok antického sveta

Delfy. Najznámejšia veštiareň starovekého sveta, ktorú navštívili takí velikáni histórie ako Alexander Macedónsky, Sokrates či aténsky stratég Themistokles, pod ktorého vedením Gréci zvíťazili v poslednej grécko-perzskej vojne, ale aj bájny hrdina Herakles. Miesto, z ktorého sa hlas kňažky Pýthie ozýval do všetkých kútov Stredomoria a ovplyvňoval a formoval politiku a spoločenský život v antickom Grécku po takmer dve tisícročia. Poďme sa na toto mystické miesto pozrieť bližšie.

Počas nášho BUBO zájazdu Totálne Grécko prechádzame grécku pevninu skrz naskrz, navštevujeme notoricky známe, ale aj menej komerčné pamiatky, bavíme sa o mytologických príbehoch a vysvetľujeme si veľké udalosti antických dejín.

Ako vlákno nite pretkávajú tieto príbehy odkazy na slávne proroctvá Delfskej veštiarne. Jej návštevu nemohol v antike vynechať žiadny významný panovník či hrdina predtým, ako urobil významné rozhodnutie. Veď práve tu sa nachádzal povestný pupok sveta a práve tu údajne prehováral ústami svojich kňažiek samotný boh Apolón.

Ani my v BUBO na svojich cestách Delfy neopomíname a vydávame sa na úpätie hory Parnassos, jednej z najvyšších hôr v Grécku (2457 m.n.m.), kde sa nachádzajú pozostatky slávnej veštiarne.

Podoba antických Delf, ktorú môžeme vidieť v miestnom múzeu predtým, ako sa na archeologickom nálezisku prejdeme samotnými ruinami mesta.
Foto: Dominika Ladecká — BUBO

Vznik Delf - na začiatku bola pomsta #

Aby sme si vysvetlili, ako vlastne slávna veštiareň vznikla, musíme sa na chvíľu ponoriť do antickej mytológie a presunúť sa na pohorie Olymp, ktorému vládol boh Zeus.

Napriek tomu, že mal vládca nebies za manželku svoju sestru, bohyňu Héru, bol notoricky známy svojimi románikmi s inými bohyňami aj pozemšťankami. Z jedného takéhoto romániku s titánkou Letó, čo znamená „nespozorovaná“, sa mali narodiť dvojičky - boh Apolón a bohyňa Artemis. Keď sa však Diova právoplatná manželka bohyňa Héra dozvedela o jeho nevere, rozhodla sa, že aspoň zabráni tomu, aby sa mu narodili nemanželskí potomkovia.

Navštívila prabohyňu Gaiu v jej svätyni na úpätí hory Parnassos a prosila ju o pomoc. Gaia poštvala na Letó svojho verného služobníka, hada Pythóna - symbol nevedomosti, zaostalosti a rozkladu. Had sa pustil Letó prenasledovať a vždy, keď ju dostihol, všetko okolo nej rozložil tak, aby nenašla ani chvíľu pokoja a nemohla porodiť svoje deti. Takto Letó putovala, až kým podľa jedného z príbehom neobjavila pokojný ostrovček Délos, na ktorom podplatila bohyňu pôrodu Eleítiu, ktorá jej za chrbtom bohyne Héry pomohla priviesť na svet dvoch krásnych potomkov.

Podľa iného príbehu došla Letó až do dnešného Turecka, kde najskôr porodila v blízkosti mesta Efez dcéru Artemis. Tá potom pomohla matke presunúť sa na ostrov Délos, kde prišiel na svet aj jej bratček, boh Apolón.

Apolón sa údajne narodil so zlatým mečom v rukách, pretože už v matkinom lone spriadal plány na pomstu za prenasledovanie svojej tehotnej bezbrannej matky. Akonáhle bol dostatočne mocný, aby sa Pythónovi mohol postaviť zoči-voči, vybral sa ho hľadať. Zamieril k pukline v pohorí Parnassos, ktorou sa vchádzalo do svätyne prabohyne Gaii.

Tú Pythón neúnavne strážil dňom aj nocou. Keď ho Apolón našiel, zasypal ho tisíckou šípov zo slnečných lúčov a usmrtil ho. Jeho telo potom zvrhol do pukliny v zemi, v ktorej hnilo a vydávalo sladkasté omamné vône, ktoré spôsobovali prorocké videnia. Preto sa Apolón rozhodol na tomto mieste vystavať svoj chrám a prvú veštiareň v antickom Grécku.

Ako sa zrodil názov DELFY

Po tom, čo bol chrám postavený, nechal doň boh Apolón priviesť prvé kňažky z ostrova Kréta. Ich loď však pre silnú búrku na mori stroskotala. Apolón, aby ich zachránil, vyslal, im na pomoc delfínov, ktorí bezpečne dopravili kňažky na svojich chrbtoch na pobrežie. Tie potom údajne pomenovali veštiareň DELFY - na pamiatku svojho zázračného zachránenia.

Prabohyňa Gaia sa však nechcela so smrťou svojho verného služobníka zmieriť - začala teda zosielať smrteľníkom prorocké sny, aby viac nemuseli navštevovať veštiarne a aby nemuseli za veštby platiť. Apolón svoj čin oľutoval, vzdal sa svojich božských funkcií (bol bohom svetla, umenia, lukostreľby, proroctiev a mnohých ďalších) a vstúpil na sedem rokov do služieb tesálskeho kráľa.

Po skončení služby sa rozhodol, že všetky kňažky v jeho veštiarni budú niesť meno Pýthia - na uzmierenie s Gaiou a na pamiatku jeho strašného protivníka.

Viac o Grécku a jeho ostrovoch sa dočítate v BUBO blogoch:

Kto vlastne boli Pýthie? #

Delfské Pýthie sa stali najuznávanejšími kňažkami. Ak si však myslíte, že Pýthiou sa mohla stať iba žena s nadprirodzenými schopnosťami, mýlite sa. Išlo o úplne obyčajné sedliacke dievčatá, ktoré žili v blízkosti Delfskej veštiarne a rozhodli sa, že chcú slúžiť bohovi Apolónovi. Svoje veštecké schopnosti získavali vďaka vdychovaniu pár, ktoré vychádzali zo zeme na mieste, kde zahynul had Pythón. A vďaka veľkému množstvu rituálov.

Predtým, ako mohla Pýthia začať so samotným veštením, musela sa nahá vykúpať za asistencie kňazov v kastálskom prameni, ktorý mal údajne očistné účinky a tiež prinášal dar veštenia. Veštiť mohla iba siedmy deň v mesiaci a týždeň pred samotným veštením musela držať prísny pôst. Okrem toho veštila iba 9 mesiacov v roku - na zimu totiž boh Apolón údajne Delfy opúšťa a jeho miesto zatiaľ preberá boh vína Dionýsos.

Po tom, čo Pýthia absolvovala všetky prípravné rituály, prichádzala hlavná časť obradu. Ako jediná žena mohla vstúpiť do Apolónovho chrámu a spolu s mužskými kňazmi zaujať svoje miesto nad puklinou v zemi, z ktorej vychádzali omamné výpary. Sedačka, na ktorej sedávala, mala tri nohy, čo malo symbolizovať minulosť, prítomnosť a budúcnosť.

V jednej ruke držala vavrínovú ratolesť a počas celého obradu žula vavrínové listy - symbol boha Apolóna. Počas vdychovania pár sa Pýthie dostávali do tranzu, počas ktorého bľabotali svoje orákulá. Tie boli často nezrozumiteľné, niekedy v próze, inokedy v basničkách. Spravidla však boli veľmi ťažko rozlúštiteľné.

Gréci preto dodnes majú frázu: „ Hovorí ako Pýthia“, ktorú používajú, keď niekto rozpráva v hádankách.

To, nakoľko potom kňazi výpovede Pýthie upravovali, nikto nevie. Isté však je, že sa verilo, že jej ústami prehovára samotný Apolón a jej proroctvá mnohokrát menili tok dejín.

Zaujímavé je, že moderný výskum potvrdil, že v oblasti Apolónovho chrámu v Delfách naozaj unikali plyny, ktoré mohli pôsobiť halucinogénne. Najskôr sa predpokladalo, že išlo o etylén, ten však údajne nedosahoval dostatočné koncentrácie na vyvolanie preludov. Dnes sa vedci teda prikláňajú skôr k teórii, že na Pýthie mohla „čarovne“ pôsobiť kombinácia metánu a oxidu uhličitého.

4 fotografie

Nálezy uložené v múzeu v Delfách, ktoré sú spojené s kňažkami Pýthiami

Pupok sveta #

Podľa jednej z legiend nezaložil Delfy Apolón, ale sám najvyšší boh Zeus. Toho údajne trápilo, že vládol nad svetom, o ktorom netušil, aký je veľký a kde sa vlastne nachádza jeho stred. Jedného dňa preto vypustil dva rovnako rýchle orly, jedného na východ a druhého na západ.

Na mieste, kde sa potom orly stretli, umiestnil Zeus kameň, ktorý nazval Omfalos a ktorý mal symbolizovať stred sveta. Tento stred, alebo aj „pupok“ sveta, sa nachádzal práve tu v Delfách a ľudia verili, že jeho prítomnosť ešte umocňuje veštecké schopnosti Pýthií.

5 fotografií

Centrum antických Delf - Chrám boha Apolóna

Kráľ Kroisos a korytnačka #

Správy o schopnostiach delfských pýthií sa rozniesli široko ďaleko. Delfy začali navštevovať nielen Gréci, ale aj pocestní z Egypta, Perzie, Lýdie či neskôr Rímskej ríše. Okrem príbehu Pythóna a kameňa Omfalosu tomuto miestu priniesol slávu aj známy Kroisov test.

Lydský kráľ Kroisos bol rozprávkovo bohatý a jedného dňa sa rozhodol, že si overí, nakoľko sú staroveké veštiarne dôveryhodné. Vyslal svojich poslov do 7. rôznych veštiarní a položil všetkým rovnakú otázku: Čo robí kráľ Kroisos práve teraz? V Delfách dostal na svoju otázku odpoveď:

Koľko je v piesku zŕn, viem, aj rozmery mora, 

tiež nemým rozumiem, toho, kto mlčí, počujem.

Cítim vôňu korytnačky s mohutným štítom,

v medenom hrnci sa varí súčasne s jahňacím mäsom,

medený kotol je pod ňou,

medená pokrievka na nej.

Toto orákulum sa stalo jedným z najznámejších, pretože kráľ v tom čase údajne naozaj zarezal korytnačku a jahňa a varil ich pod pokrievkou v medenom hrnci. Pýthia ako jediná odpovedala na otázku správne a o pravdivosti delfských veštieb už viac nikto nepochyboval.

Známymi sa však stali aj ďalšie orákulá z Delfskej veštiarne:

  • Herakles - navštívil Delfy po tom, čo naňho bohyňa Héra zoslala šialenstvo, v ktorom zabil všetky svoje deti. Potom mu Héra rozum vrátila, aby videl, čo spôsobil. Pod ťarchou výčitiek sa bájny hrdina Pýthie pýtal, čo má urobiť, aby sa zbavil svojej viny. Pýthia ho poslala do Mykén vyhľadať kráľa Eurysthea, aby mohol splniť svojich 12 úloh, vďaka ktorým vstúpil do legiend.
  • Ífitos, kráľ z Elidy - po invázii dórskych kmeňov sa Pýthie spýtal, čo musí ako kráľ urobiť, aby sa jeho ľud zachránil pred ďalšou občianskou vojnou a tiež chorobami, ktoré ho sužovali. Podľa orákula mal potom Ífitos v roku 776 pr. Kr. zorganizovať prvé Olympijské hry a zároveň vyhlásiť posvätný mier, tzv. ekecheriju pred, počas a po skončení hier.
  • Stratég Themistokles - počas grécko-perzských vojen, po tom, čo padli Sparťania v bitke pri Thermopylách, delfské orákulum poradilo Aténčanom, aby "opustili svoje mesto a bránili ho drevenými hradbami". Themistokles si to vyložil správne, nechal vystavať drevené lode, tzv. triéry, obyvatelia Atén boli evakuovaní na ostrovy Salamína a Aegina a práve pri Salamíne sa pod vedením Themistokla odohrala jedna z najväčších námorných bitiek staroveku. Atény v nej vďaka triéram perzské vojsko naozaj porazili.
  • Alexander Veľký - aj tento panovník zamieril do Delf pre požehnanie svojej výpravy do Perzie. Údajne však dorazil v nesprávny deň - Pýthia veštila iba jeden deň v mesiaci, po absolvovaní všetkých prípravných rituálov. Alexander sa však nenechal odradiť a Pýthiu za vlasy vytiahol do Apolónovho chrámu, nakoľko neplánoval odísť bez svojho orákula. Pýthia naňho v bolesti zvolala: "Chlapče, nechaj ma, či ťa naozaj nič nezastaví?" No a Alexander si toto zobral za svoje proroctvo a veril, že bude na svojich výpravách nezastaviteľný.

Kto mohol navštíviť Delfskú veštiareň? #

Aj vďaka Kroisovmu testu Delfy navštevovalo čoraz viac ľudí, a to nie len prestížni klienti, ako boli králi a hrdinovia, ale aj úplne obyčajní ľudia a tzv. teoroji.

TEOROJI boli zástupcovia jednotlivých mestských štátov, ktorí sa do Delf chodili radiť o tom, s kým uzavrieť mier a s kým, naopak, rozpútať vojnu. Kto je priateľ a kto nepriateľ. Ako postupovať vo svojej politike. Veštiareň zohrala dôležitú úlohu najmä v období veľkej gréckej kolonizácie v 8.-7. storočí pred Kristom a práve vtedy bolo úplne bežné, že veštilo aj niekoľko pýthií súčasne. Polis sa zase predháňali, kto bude mať v Delfách prestížnejšie miesto a nechávali tu vystavať svoje pokladnice, ktoré bohato zásobovali darmi a obetami.

OBYČAJNÍ ĽUDIA túžili skôr po schválení svojich rozhodnutí bohmi, prípadne po rade, čo robiť, aby sa vyhli chorobe či biede. Rovnako museli prinášať Apolónovi obete a keďže nemali také finančné prostriedky ako teoroji, museli sa mnohokrát uspokojiť iba s jednoduchým spôsobom veštenia – s losovaním. Svoju otázku teda museli sformulovať iba tak, aby sa na ňu dalo odpovedať áno alebo nie. Potom si vyžrebovali svoju odpoveď.

3 fotografie

Svätyňa Athena Pronaia - prvý chrám, ktorý mohli vidieť návštevníci, ktorí prichádzali do Delf z východu

Miesto, kde sa písali dejiny #

No a ako teda Delfy v antických dobách vlastne vyzerali a ako sa sem mohli návštevncíci dostať? Možností bolo viacero. Veštiareň sa nachádza približne 13 km od pobrežia morského zálivu Korintského mora, čo ju robilo ľahko dostupnou aj pre zahraničných pocestných. Väčšina peších prichádzalo k Delfám z východnej strany, kde ich ako prvý vítal chrám Athena Pronaia - zasvätený bohyni vojny, múdrosti a spravodlivosti, Aténe. Z neho už bolo poľahky možné dovidieť až do samotného areálu veštiarne.

Priamo na mieste čakal na návštevníkov najskôr malý market, kde si mohli kúpiť obetiny pre bohov, ako aj malé suveníry na cestu domov. Ďalej sa pokračovalo po tzv. Svätej ceste, ktorá viedla od marketu až k samotnému chrámu Apolóna a pozdĺž ktorej stáli ako výkladné skrine pokladnice, ktoré tu nechali vystavať jednotlivé grécke mestské štáty. Čím bohatšie a mocnejšie mesto, čím väčšie a honosnejšie dary, tým exkluzívnejšie miesto v blízkosti chrámu.

Zároveň tu teoroji nechali vystavať aj krásne sochy a vysoké stĺpy, aby ukázali bohatstvo svojho mesta. Nachádzal sa tu údajne aj samotný kameň Omfalos, avšak do dnešných dní sa nedochoval a na Svätej ceste môžeme vidieť iba jeho repliku. Múr, ktorý viedol popod Apolónov chrám, slúžil zároveň ako taká „tabuľa“, na ktorú kňazi zapisovali všetky dôležité vyhlásenia, ale našli by ste tu aj oslavné hymny.

GNOTHI SEAUTON – POZNAJ SÁM SEBA

Centrom celého komplexu bol samozrejme práve Apolónov chrám, v ktorého zadnej časti sa nachádzala miestnosť, v ktorej sa rodili slávne orákulá. Nad vstupom do chrámu sa týčil známy nápis, ktorý v plnom znení znel: poznaj sám seba a spoznáš aj univerzum a bohov.

Pred chrámom zároveň ešte stál obetný oltár určený pre najväčšie dary - ak ste priniesli niečo dostatočne veľké, aby bolo bohom obetované práve tu, získali ste „VIP lístok“ - nemuseli ste čakať v rade a dostali ste sa k orákulu ako prví.

Kde ležala najstaršia veštiareň?

Delfy nie sú jedinou veštiarňou starovekého Grécka a ak vás tieto miesta fascinujú, máme pre vás viacero tipov. K tým najznámejším veštiarňám okrem Delf patrí Dodona. Podľa archeológov je najstaršou v celom Grécku a už okolo roku 2000 pr. Kr. odtiaľto mohli vychádzať prvé veštby. Nevieme úplne presne, s ktorým z bohov sa prepájala, pretože to mohli byť najvčasnejšie božstvá, akými bola Gaia alebo Rhea, manželka Krona a matka Dia.

Hlavným bohom sa tak neskôr mohol stať aj Zeus, aby sa zachovala línia. Podľa mytologických príbehov navštívil Dodonu aj slávny Odysseus, aby sa poradil či sa má na ostrov Ithaka vrátiť v prestrojení či bez neho. V ďalšom príbehu sa hovorí o Jásonovi a Argonautoch a o lodi Argo, ktorá mala v sebe drevené trámy posvätené práve na tomto mieste.

Dodona sa preplietla aj so známym kráľom Pyrrhom. Nechal postaviť nádherný chrám pre boha Dia, ozdobiť veštiareň múrom a chrámy zasvätil aj pre Dione a Herakla. Až do 4. storočía ostáva Dodona dôležitým centrom, kedy sa cisár Theodosious rozhodol zakázať všetko pohanské. Svet tak prišiel o niekoľko unikátnych tradícií a miest.

Divadlo v Delfách, ktoré každé 4 roky hostilo Pýthijské hry zasvätené bohovi Apolónovi. Až 5 000 divákov tu mohlo sledovať, ako umelci súťažia v disciplínach od hry na citaru až po básnický prednes.
Foto: Dominika Ladecká — BUBO

Divadlo a Pýthijské hry #

Za Apolóvým chrámom dodnes stoja pozostatky divadla zo 4. storočia p.n.l., kde sa každé štyri roky konali tzv. Pýthijské hry - jedno z podujatí, ktoré spolu tvorili veľké Panhelénske hry (medzi ne patrili napr. aj hry v Olympii). Práve v tomto divadle prebiehali hudobné súťaže, na ktorých sa súťažiaci pretekali v hre na píšťalke či citare, ale aj básnické a dramatické súťaže.

Keďže práve Apolón bol aj bohom umenia, nesmelo sa ani na to v Delfách zabúdať. Onedlho sa medzi súťažné disciplíny pridali aj preteky na konských záprahoch, kvôli ktorým bol nad divadlom vystavaný aj štadión.

Tajuplné veštby, pupok sveta a Pýthijské hry lákali ľudí až do nástupu kresťanstva, kedy boli Delfy na príkaz rímskeho cisára Theodosia v roku 385 definitívne uzavreté a zostali iba mýty. My s našimi BUBO skupinkami navštevujeme múzeum, v ktorom sú zhromaždené všetky nálezy, ktoré sa po veštiarni dochovali.

Prechádzame sa spoločne Svätou cestou, obdivujeme pozostatky Apolónovho chrámu aj divadla. O mýtoch si rozprávame priamo na mieste, kde sa údajne naozaj diali a cítime magickú atmosféru na vlastnej koži. Ak ste milovníci antického Grécka, poďte zažiť Delfy spolu s nami!

Dominika Ladecká

Dominika Ladecká

Dominika Ladecká

Bývalá tanečníčka a trénerka tanca, ktorú cestovanie uchvátilo už v skorom veku, a to najmä vďaka rodinným výletom na Balkán či na sever Afriky, ale aj vďaka účasti na medzinárodných tanečných súťažiach a šampionátoch v rôznych kútoch Európy. Odkedy po prvý raz navštívila Paríž, vedela, že chce jedného dňa sprevádzať poznávacie zájazdy. Jej pôvodný zámer ísť študovať cestovný ruch nakoniec nevyšiel, no aj keď vyštudovala zdravotnícky odbor, vášeň pre cestovanie ju neopustila. Jej kroky vždy aj počas štúdia viedli k cestovaniu - medzi semestrami trávila každé leto spoznávaním gréckych ostrovov ako delegátka, počas zimných prázdnin získala skúsenosti ako tlmočníčka infocesty v Ománe a každú svoju voľnú chvíľu sa snažila so svojimi priateľmi spoznávať Európu na vlastnú päsť. Dnes sprevádza v Bubo a loví s jeho klientmi zážitky po celom svete. Miluje grécku kuchyňu, východy a západy slnka na tichých, magických miestach a tanec vo všetkých jeho formách.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu

Fascinujúci Omán BUBO privátnym lietadlom

Zo zájazdu:

Dominika Ladecká

Posledná úprava článku | Prečítané: 518

Mohlo by Vás zaujímať

Atény inak - mesto nielen pre bohov Atény

Atény Atény inak - mesto nielen pre bohov

Báje a rozprávky, mytológia a história, architektúra a demokracia - to sú prívlastky, ktoré si každý spája s Gréckom. Atény sú známe ako mesto…

Angelika Machová 11 min. čítania
Alexander Macedónsky Prémiový blog

Prémiový blog Alexander Macedónsky

Najúspešnejší Európan? Vzor každého ambiciózneho muža? Aj po vyše 2 000 rokoch jeho meno pozná každý. Na človeka, ktorý sa rozhodol dobyť celý…

Ľuboš Fellner 45 min. čítania
Delfská veštiareň - pupok antického sveta Blog

Blog Delfská veštiareň - pupok antického sveta

Delfy. Najznámejšia veštiareň starovekého sveta, ktorú navštívili takí velikáni histórie ako Alexander Macedónsky, Sokrates či aténsky stratég…

Dominika Ladecká 12 min. čítania
Mykény - rodisko kráľa Agamemnóna Mykény

Mykény Mykény - rodisko kráľa Agamemnóna

Mykény - mesto, ktoré údajne založil sám bájny hrdina Perseus. Mesto, ktoré dalo názov jednej celej etape gréckych dejín a ktoré si dokázalo…

Dominika Ladecká 10 min. čítania
Ako byť šťastný? Blog

Blog Ako byť šťastný?

Ktorá je najšťastnejšia krajina sveta? Čo som sa o šťastí dozvedel na svojich cestách a naučil od iných národov? Prekvapujúce inšpiratívne zistenia…

Ľuboš Fellner 29 min. čítania
Trójska vojna Blog

Blog Trójska vojna

Trójska vojna nie je jediný konflikt, ktorý sa v období antického Grécka udial. Prečo teda práve táto vojna mátala hlavy mnohých, aj významných…

Adam Štrba 7 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Európa  

Grécko


náročnosť

12 dní

Trvanie

2396 3195€
K

Európa  

Cyprus, Grécko


náročnosť

12 dní

Trvanie

2528 3160€
K

Európa  

Grécko


náročnosť

12 dní

Trvanie

2536 3170€
K

Európa  

Grécko


náročnosť

8 dní

Trvanie

1744 2325€

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.