Duchovia Thajska – kultúra, zvyky a legendy

Začnime jednou z najznámejších thajských legiend o krvilačnom, krutom a nemilosrdnom duchovi, známom aj pod menom Phi Pop.
Legenda o ňom patrí medzi najstaršie v Thajsku a pochádza zo severovýchodného regiónu Isan a z územia dnešného Laosu. Tento región je známy svojimi poverami, šamanmi a hlbokou vierou v nadprirodzené javy. Miestni obyvatelia často používajú na liečbu tradičné metódy, obradné tance či šamanské praktiky.

Legenda o duchovi Phi Pop vznikla práve na tomto území ako kombinácia strachu z čiernej mágie a nevysvetliteľných úmrtí miestneho obyvateľstva. Dodnes je súčasťou isanovského a laoského folklóru, pričom stále existujú skupiny exorcistov, ktoré sa špecializujú na vyháňanie Phi Popa.

Tento duch je rozhodne špecifický. Nie je to typický duch či prízrak, ktorý je lačný po vašom tele, ale, na rozdiel od ostatných, vás dokáže posadnúť a začne vás požierať zvnútra.

Legenda o vzniku Phi Popa hovorí o princovi, ktorý sa zaujímal o mágiu a objavil spôsob, ako vstupovať do živých tiel a ovládať ich. Raz previedol takýto rituál za prítomnosti svojho sluhu a prevtelil sa do tela vtáka. Zatiaľ čo sa princ rozletel po krásnej rannej oblohe, aby obdivoval krajinu, jeho sluha, ktorý celý tento rituál videl a počul, sa rozhodol ho zopakovať. Avšak nehodlal sa prevteliť do tela zvieraťa, ale chcel sa stať princom. A tak aj urobil.

Keď to skutočný princ uvidel, ponáhľal sa o tomto čine povedať svojej manželke. Zhrozená manželka utekala do jaskyne, kde už stál sluha v tele jej milovaného princa. Princezná tohto sluhu prekabátila a poslala ho do zámku, kde by sa mal prevteliť do tela kráľa. Sluhovi v princovom tele sa to zdalo ako výborný nápad – veď prečo by mal ostať v tele princa, keď môže byť skutočným kráľom celej zeme?

Hneď, ako sa vydal von z jaskyne, princezná zapálila jeho pôvodné telo a vykonala rituál so skutočným princom, aby sa vrátil do svojho tela. Princ sa skutočne prevtelil naspäť, avšak sluha už nemal kam. A tak vznikol Phi Pop – duša bez tela, navždy lačná po krvi, ktorá putuje z jednej obete na druhú a požiera ich vnútornosti.

Podľa tejto legendy Phi Pop svoje obete posadne a začne ich postupne ničiť zvnútra. Jeho pôsobenie na človeka sa prejavuje postupným chradnutím tela, ktoré neustále slabne. Človek pociťuje hroznú bolesť, až nakoniec umrie na záhadné vnútorné krvácanie.

V minulosti, keď ľudia ešte celkom nerozumeli chorobám, nám dnes už dobre známa tuberkulóza či čierny kašeľ boli často pripisované práve tomuto duchovi. Existujú však prípady, kedy sa posadnuté obete začnú správať ako zviera, vydávať divné zvuky, vrčanie, často pijú vlastnú krv a útočia na príbuzných.

Pokiaľ sa niečo takéto stane a v miestnej obci sa objavia prvé úmrtia či nevysvetliteľné zmiznutia, prípadne divné správanie sa, je potrebné privolať šamana, ktorý vykoná exorcizmus. V prvom kroku sa tento šaman ponorí do hlbokej extázy, kedy komunikuje s miestnym obyvateľstvom, aby tohto ducha odhalil.

Akonáhle sa mu to podarí, prechádza do druhého kroku, vďaka ktorému sú títo šamani nazývaní aj taneční doktori. Pretože práve vďaka vírovému tancu dokážu tohto ducha zahnať a jeho obeť vyliečiť. Počas tohto tanca sa miestni muži oblečú do tradičných kostýmov, hrajú na bubny a tancujú v stopách šamana, aby ducha odohnali.

Ak si myslíte, že táto legenda už dávno vymrela, ste na omyle. Do dnešného dňa sa v thajských večerných správach objavujú informácie o exorcizmoch Phi Popa z rôznych kútov tohto štátu. Takže ak sa niekedy ocitnete v tmavej thajskej dedinke a miestni vás varujú pred týmto duchom, možno by bolo dobré nebrať ich slová na ľahkú váhu.

V súčasnej kinematografii nájdete aj viacero celosvetovo uznávaných filmov s konceptom Phi Popa a jeho vraždiacej mánie. Pokiaľ budete tráviť dovolenku v Thajsku s nami, spýtajte sa na filmové odporúčanie jedného z našich sprievodcov, ktorý prešiel školením v BUBO Cestovateľskej Akadémii. Nateraz však prejdime k ďalšiemu duchovi, ktorý sa podpísal na miestnych obyvateľoch a ich histórii.

Asi žiaden duch, dokonca ani Phi Pop, nie je tak známy ako práve Mae Nak. Tentokrát nejde o krvilačného ducha, ale o ducha lásky a následnej tragédie. Legenda o duchovi tejto milujúcej ženy prekročila hranice života a smrti a dnes sa považuje za symbol večnej lásky, ale aj varovanie pre tých, ktorí by chceli narušiť rovnováhu medzi svetom živých a mŕtvych.

Príbeh Mae Nak sa odohráva počas skorého obdobia kráľovskej štvrte Rattanakosin v Bangkoku v oblasti zvanej Phra Khanong, kde môžeme nájsť slávnu svätyňu zasvätenú práve Mae Nak.

Hovorí sa, že Mae Nak bola nádherná mladá žena, ktorá sa zamilovala do muža menom Mak. Táto láska bola čoskoro naplnená a mladý pár zložil svoj manželský sľub. Len zopár týždňov po honosnej svadbe ich čakala ďalšia radostná novina – malo sa im narodiť dieťatko.

Radosť novomanželov však netrvala dlho, nakoľko Mak dostal povolávací rozkaz a mal svoju manželku Mae nechať doma aj s očakávaným bábätkom. Mae bola veľmi nešťastná, keď sa dozvedela, že by svojho milého nemala vidieť niekoľko nasledujúcich rokov, a trápila ju aj predtucha niečoho zlého. Bohužiaľ, Mak naozaj musel odísť, a Mae teda zostala doma, kde mala aj porodiť.

V deň, keď mala Mae porodiť svojho chlapčeka, sa stala tragédia a napriek snahe lekárov Mae aj spolu so svojím chlapcom umrela. Thajci veria, že ženy, ktoré zomrú počas pôrodu, sú jedny z najsilnejších duchov, nakoľko ich smrť je považovaná za nespravodlivú, naplnenú hnevom a smútkom za svojím dieťaťom.

Keď sa Mak vrátil z vojny, netušil, že jeho láska umrela. Duch Mae bol tak silný a naplnený láskou, že vytvoril svoju ilúziu, v ktorej sa Makovi zdalo, že ho doma čaká jeho milovaná spolu s novonarodeným bábätkom. Miestni obyvatelia však poznali pravdu a snažili sa Maka varovať. Mak však nebol ochotný pripustiť verziu, že by jeho žena zomrela, veď ju predsa vidí každý deň vo svojom dome. Až keď sa jedného dňa Mae natiahla po tanier, keď prestierala večeru, si Mak všimol, akú neprirodzene dlhú ruku má.

Až vtedy mu došlo, že dedinčania mali pravdu a on naozaj žije s duchom svojej manželky a nenarodeného dieťaťa. V strachu ušiel z domu a hľadal pomoc. Mae si čoskoro uvedomila, že prekukol jej ilúziu, a jej obrovská bolesť sa zmenila na hnev. Hnev na dedinčanov, ktorí ju obrali o jej poslednú šancu. Hnev na štát, ktorý jej zobral muža, keď ho najviac potrebovala. Ale aj hnev na celý svet, ktorý jej spôsobil túto nespravodlivosť.

Poháňaná svojou nenávisťou si začala vylievať svoju zlosť na miestnych obyvateľoch. Zabíjala každého, kto jej stál v ceste, až kým sa nevrátil jej manžel s mocným mníchom menom Somdej Toh. Tento mních bol považovaný za jedného z najuznávanejších budhistických učencov v Thajsku. Za pomoci prastarých rituálov a zaklínadiel sa mu podarilo uväzniť ducha Mae do maličkého amuletu. Tento amulet bol neskôr odovzdaný kráľovskej rodine do opatrovania, ktorá ho dodnes uchováva v chráme Wat Mahabut, vedľa svätyne Mae Nak.

V súčasnosti sa miestni obyvatelia často modlia k tejto svätyni a k duchovi Mae Nak. Nie však zo strachu, ale preto, že veria, že im Mae dokáže pomôcť s láskou, ochranou či šťastím. Zatiaľ čo niektorí ju vidia ako tragickú historickú postavu, drvivá väčšina verí, že jej duch stále pretrváva v tomto chráme a pomáha tým, ktorí o to požiadajú.

Práve vďaka tomuto príbehu sa Mae Nak stala symbolom nikdy nehynúcej lásky, ktorá predčila aj smrť. Tento príbeh nám ukazuje, že láska vie byť naozaj krásna, no často aj bolestivá, a že hranica medzi svetom živých a mŕtvych je možno tenšia, než sme si mysleli.

Ak teda budete mať cestu do Bangkoku s BUBO a možno potrebujete práve v láske trošku pomôcť, skúste sa zastaviť v tomto chráme a možno to budete vy, komu Mae dopraje vytúžené šťastie. Alebo sa stanete ďalšou kapitolou v jej láske až za hrob?

Prejdime ale k ďalšiemu z významných duchov thajskej kultúry.

Tak ako už viete, nie všetci duchovia musia byť prirodzene zlí. No ku každému by sme sa mali správať s rešpektom, a to platí aj o Nang Tani. Tento duch patrí do kategórie Phi Nang – čo sú duchovia, ktorí sú viazaní na konkrétne miesta alebo objekty. Domovom tohto ducha je banánovník Kluai Tani, čo je divoký druh, ktorý nerodí jedlé ovocie.

Nang Tani sa podľa legendy objavuje len počas splnu, kedy vychádza z kmeňa tohto stromu, zaodetá v tradičnom thajskom odeve Sabai. Duch tejto krásnej mladej ženy môže byť priateľský, ba dokonca pomáhať ľuďom, ale aj ona má svoje výhrady a nenávisť voči určitým ľuďom. Aj keď teda nie je typickým zlým duchom, stále ju považujeme za nepredvídateľnú.

Legenda o jej vzniku sa spája s príbehom nespravodlivosti a zrady. Podľa miestnych to bola mladá žena, ktorá bola nespravodlivo obvinená zo zločinu, a preto musela ujsť do lesa, kde po dlhých dňoch bez potravy zahynula pod banánovníkom.

Ak sa s nami vydáte do severného Thajska v oblasti Chiang Mai, kde začíname zájazdy v malej skupine, a budete mať šťastie, môžete si všimnúť banánovníky Kluai Tani obviazané červenými stužkami okolo kmeňa. Toto sú stromy, v ktorých tento duch podľa legendy stále pretrváva, pričom tieto stužky sem nosia miestni, ktorí sa jej snažia týmto gestom prejaviť úctu a zároveň si získať jej priazeň.

Často jej nosia aj kvety a niektorí sa k nej modlia, keď potrebujú pomôcť s nespravodlivosťou, ktorá sa udiala v ich osobnom živote. Zároveň sa verí, že tento duch sprevádza mníchov na ich každoročnej púti po období dažďov. Hovorí sa, že Nang Tani je zodpovedná za to, že mnísi dokážu prežiť túto púť, po ktorej chodil ešte samotný Budha, keďže mníchom nosí jedlo a chráni ich počas tejto výpravy.

Či už je Nang Tani skutočná alebo nie, pre istotu by som na svojej dovolenke po Thajsku nezneuctieval jej posvätné stromy a radšej dal na rady miestnych.

Phi Tai Hong patrí medzi najtypickejších duchov Thajska, ktorý sa nachádza aj na miestach, ktoré navštevujeme počas našich zájazdoch po Thajsku, Malajzii a Singapure. Hovorí sa, že ide o ľudí, ktorí zomreli náhle a tragicky. V doslovnom preklade Phi Tai Hong znamená „duch, ktorý zomrel neprirodzene a krutou smrťou“.

Často pri vraždách, prírodných katastrofách, dopravných nehodách a podobne. Títo duchovia si nestihli splniť svoje sny, priania a jednoducho naplniť svoj život, takže bažia po pomste a spôsobujú ďalšie smrteľné nešťastia, aby priniesli rovnakú bolesť ostatným.

Aj vy ste si všimli pri cestách po Thajsku, že vodiči trúbia na malé provizórne svätyne v blízkosti ciest? Zamýšľali ste sa, prečo to robia? Odpoveď je jednoduchá – snažia sa prejaviť úctu duchom. Práve tieto svätyne sú na kritických miestach ciest, kde už došlo k tragédiám, a vodiči by si mali dávať väčší pozor.

Pri vašej ďalšej ceste po Thajsku si preto všímajte miestnych obyvateľov, ktorí trúbia alebo odriekavajú krátke mantry, keď prechádzajú popri týchto svätyniach. Robia to, aby sa vyhli podobnému osudu a uctili si duše, ktoré tu zahynuli.

Okrem malých svätýň vieme tohto ducha nájsť napríklad aj pri moste cez rieku Kwai, kde tragicky zahynulo vyše 100 000 ľudí v dôsledku krutých a neľudských pracovných podmienok. Telá týchto ľudí boli často hádzané do masových hrobov pri výstavbe železnice smrti. Hovorí sa, že dodnes nenašli pokoj a blúdia práve v okolí tejto železnice, pričom miestni tvrdia, že by sme ju nemali navštevovať v noci.

Phi Tai Hong sa často vyskytuje aj v prekliatych domoch či bytoch, kde uviazli tieto duše. Aj keď je tento duch jedným z najsilnejších a najhrôzostrašnejších, aj voči nemu existuje množstvo ochranných objektov.

Ľudia zvyknú nosiť ochranné amulety či náramky požehnané budhistickými mníchmi. No pokiaľ na tohto ducha narazia vo svojom príbytku, či prípadne takéhoto ducha urazia a on sa rozhodne im ublížiť, neostáva nič iné, ako vykonať exorcizmus a tohto ducha z danej lokality vyhnať.

V konečnom dôsledku je Phi Tai Hong pripomienkou dôležitosti uctievania mŕtvych a obáv z duchov, ktorí nenašli pokoj. Jeho príbeh, pevne zakotvený v thajskej mytológii, hovorí o univerzálnej ľudskej skúsenosti – o smútku, strate a túžbe po uzmierení. V tejto desivej postave nachádzame nielen symbol strachu, ale aj odraz vlastnej smrteľnosti a neutíchajúcej snahy nájsť pokoj v posmrtnom živote.

Tak čo, zaujala vás thajská kultúra spojená so svetom duchov? Ak áno, pridajte sa k nám na zájazd, kde navštívime fascinujúci Phi Ta Khon, alebo po našom, Festival duchov. Tento festival je spätý s budhizmom a hovorí sa, že keď sa princ Vessandara (predchádzajúca inkarnácia Budhu) vrátil do svojho rodného mesta, bola to taká obrovská udalosť, že aj duchovia a nadprirodzené bytosti sa pridali k tamojšiemu sprievodu. Podľa inej verzie je pôvod festivalu spojený s poslednými dňami Budhu pred jeho dosiahnutím nirvány.

Ako pripomienku tejto legendy sa obyvatelia Dan Sai v provincii Loei obliekajú do masiek nazývaných Phi Ta Khon a každoročne usporadúvajú obrovský sprievod. Tomuto festivalu sú venované tri dni, sprevádzané hudbou, tancom a spevom miestnych obyvateľov.

Masky Phi Ta Khon sú najčastejšie vyrobené zo sušenej ryžovej slamy a maľujú sa pestrými farbami, ako je zelená či červená, a kreslia sa na ne tváre pripomínajúce démonov.

Charakteristickým znakom je dlhý špicatý nos a ako odev sa používajú kombinézy vyrobené z farebných textilných záplat.

Existujú dva druhy týchto masiek – Phi Ta Khon Yai a Phi Ta Khon Lek. Phi Ta Khon Yai sa považuje za veľkú masku duchov, ktorá je posvätná a môžu ju vyrobiť len ľudia, ktorí dostali požehnanie od duchov. Výroba tejto masky zahŕňa starodávny rituál, kde sa rodiny snažia získať nadprirodzené požehnanie.

Táto tradícia sa odovzdáva len v určitých rodinách, ktoré ju praktizujú už desiatky generácií. Zatiaľ čo Phi Ta Khon Lek je malá maska duchov a môže ju vyrobiť aj nosiť ktokoľvek. Na čo sa počas festivalu môžete tešiť?

Okrem slávnostného otvorenia a veľkého sprievodu je program nabitý hudobnými vystúpeniami, súťažami o najlepšie kostýmy, ale aj obetovaním pre budhistických mníchov či ceremóniou Bai Si, počas ktorej si môžete privolať duchovnú ochranu.

Tento festival sa tradične koná počas obdobia dažďov, približne medzi koncom júna a začiatkom júla. V roku 2025 sa Phi Ta Khon koná od 28. do 30. júna, tak príďte s nami odhaliť tajomstvá thajskej kultúry a ulovte si ďalší nezabudnuteľný zážitok.