Egypt – okruh krajinou pyramíd, faraónov a večného Nílu

Po krátkom lete pristávame v Káhire, v najväčšej aglomerácii Afriky. Prvé chvíle sú zmesou zvukov klaksónov, modlitieb z minaretov a údivu nad tým, ako tu premávka funguje bez zjavného poriadku, no s vlastnou logikou. Ak spíte v Gíze - a to vám ja určite odporúčam - zažijete výhľad na Cheopsovu pyramídu už pri raňajkách. Hotel Mena House je legendou a vy sa cítite ako britský aristokrat. Neskutočné, že Egypťania stavali pyramídy v čase, keď sa po našej planéte ešte pohybovali mamuty. Prvá noc v Egypte má chuť čierneho čaju s mätou, jemnú, aromatickú a plnú očakávania.

Veľa turistov pri pyramídach končí, my len začíname, lebo chceme vidieť viac. Z Káhiry sa vydávame na sever k Stredozemnému moru. Alexandria, mesto s nezameniteľnou atmosférou, bola založená Alexandrom Macedónskym a dodnes nesie jeho meno aj ducha. Legenda hovorí, že tu odpočíva v sklenenej truhle, a práve tu kedysi stál slávny maják, jeden zo siedmich divov starovekého sveta. Na jeho mieste dnes stojí pevnosť Qait Bay, odkiaľ sa otvára výhľad, ktorý kedysi očaril dobyvateľov aj básnikov.

Pod mestom sa tiahnu katakomby, v jeho uliciach sa prelínajú grécke, arabské a európske vrstvy dejín a na promenáde Corniche cítiť svieži morský vzduch aj počas zimy. V prímorskej reštaurácii si vychutnáme čerstvé ryby, teplý chlieb a tradičné mezze. Po obede navštívime modernú Alexandrijskú knižnicu, ktorá je symbolom poznania a kultúry. Viete, že ju stavala firma, ktorá dnes pracovala na projekte premeny Bratislavy? Nórski architekti z firmy Snøhetta ma po prvýkrát zaujali stavbou krásnej opery v Oslo. Ich knižnica v Alexandrii však v ničom nezaostáva. Odvtedy už urobili pešiu zónu z Times Square, v New Yorku postavili aj pamätník na mieste dvojičiek, stavali knižnicu v Calgary, stanicu metra v Saudskej Arábii aj podmorskú reštauráciu Under v Nórsku. A čoskoro prídu do Bratislavy.

A odkiaľ vlastne pochádza slovo múzeum?

Vráťme sa k pyramídam. Južne od starovekého Memfisu sa rozprestierajú Dahšúr a Sakkára, ktoré pripomínajú, aká dlhá a pôsobivá je história staviteľstva. Lomená pyramída pôsobí ako nedokončený verš, Červená pyramída láka do svojho úzkeho vstupu len tých, ktorí sa neboja ticha a stiesnených priestorov.

V Sakkáre stojí Džóserova stupňovitá pyramída, najstaršia v Egypte, dielo architekta Imhotepa, prvého známeho staviteľa v dejinách ľudstva. Prach týchto miest má inú váhu, akoby v sebe niesol všetky príbehy dávnych čias. Deň končíme návratom do Gízy, kde sa pred nami rozprestiera jediný zachovaný div staroveku. Sfinga mlčky hľadí za horizont a pyramídy sa kúpu v teplom podvečernom svetle. Nasleduje večera s výhľadom a tiché uvedomenie, že sme súčasťou príbehu, ktorý pretrval tisícročia.

Na nové egyptské múzeum v Káhire sa čakalo dvadsať rokov a otvorilo brány len pred pár týždňami. Ponúka nám pohľad na zlatý sarkofág Tutanchamóna, Narmerova paleta, sochy elegantných faraónov aj bojovníkov, ktorých pohľady pretrvali tri tisícročia. Prvé správy od našich sprievodcov hovoria o jeho úžase. Na našej ceste tu strávime tri hodiny.

Z káhirskej citadely sa nám potom otvorí panoráma nekonečnej metropoly a mešita sultána Hassana pripomína, že posvätné miesta tu boli zároveň centrami vzdelanosti. Koptská štvrť pôsobí ako iný svet, podzemný kostol pri studni, z ktorej podľa tradície pil malý Ježiš, či „zavesený“ chrám s ikonami a freskami vytvárajú pestrú mozaiku náboženských vrstiev mesta. Cesta pokračuje popri ostrove Gezíra a Káhirskej veži až na námestie Tahrír, kde sa písali moderné dejiny Egypta, a končí sa v trhovisku Khan el-Khalili. Tento bazár je spleť vôní, hlasov a farieb, miesto, kde sa orient stáva skutočnosťou. Lúčime sa s rušnou Káhirou a po krátkom lete do Luxoru nás v hoteli na brehu Nílu víta božské ticho.

Za úsvitu sa vzduch napĺňa teplom horákov a balóny sa pomaly dvíhajú k oblohe. Z výšky sa nám otvára pohľad na Níl, úzke pásy úrodnej pôdy a piesčité svahy Údolia kráľov. Svet pod nami sa pohybuje pomaly a harmonicky. Po pristátí pokračujeme k Memnonovým kolosom a ďalej do samotného údolia, kde medzi desiatkami hrobiek navštívime tri vybrané. Každá má svoj príbeh a farby, ktoré ani čas nevybledol. Hrobka Tutanchamóna je síce malá, no jej história má obrovskú váhu. Neďaleko sa týči chrám kráľovnej Hatšepsut, pôsobivá terasovitá stavba zasadená do piesku. Neskutočné.

Podvečer stojíme v Karnaku, v lese 134 stĺpov, pri aleji sfíng s baraními hlavami a posvätnom jazierku so slávnym kamenným skarabeom, ktorý podľa tradície prináša šťastie tým, čo ho obídu. Po západe slnka sa rozžiari Luxorský chrám a jeho steny sa kúpu v zlatom svetle. Pred chrámom chýba jeden obelisk – jeho dvojča dnes stojí v srdci Paríža.

Na večer vám odporúčam stôl v legendárnej reštaurácii hotela Sofitel Winter Palace. Ak vám jeho priestory budú známe, nemýlite sa. Práve tu sa točil slávny film Smrť na Níle. Bojíte sa?

Cesta do Esny spomaľuje tempo, akoby sme sa presunuli o pár storočí späť. Malý opravený karavanseraj, chrám bez davov a nalodenie do kajút s veľkým oknom tesne nad hladinou. Prvý chladený nápoj, zoznámenie sa s posádkou a luxusom, ktorý sa na päť dní stane naším domovom. Inak, na lodi sa alkohol nepodáva, ale môžete si priniesť vlastný a mať ho v chladničke. Vyrážame. V dedine El Hegz nás vítajú s úsmevom a pohostinnosťou, aká sa len tak nevidí. Rozhovory sú prirodzené, nič nie je nútené, všetko pôsobí úprimne. Zaspávať pri tichom čľupkaní Nílu je zážitok, na ktorý sa rýchlo zvyká. 

Ráno svitá, my vstávame a vstupujeme do skutočného Egypta. Pyramídy a chrámy panovníkov svet pozná, my si pozrieme hrobky obyčajných ľudí v El Kabe, kde na stenách ožíva ich každodenný život. Nalodíme sa a raňajkujeme už počas pokojnej plavby hore prúdom Nílu. Máme čas užívať si pohľad na šnúru života, ktorá sa tiahne egyptskou púšťou. V Edfu sa na rikšiach vezieme k veľkolepému chrámu boha Hora – jednému z najkrajších v Egypte. Vraciame sa na loď a večer si na lodi pochutíme na čerstvom jedle, ktoré chutí o to lepšie, že vám ho kuchár pripravuje priamo na palube.

Ráno zastavujeme na ostrove Bisaw, ktorý mi oveľa viac než ruch slávnych egyptských pyramíd atmosférou pripomína dedinky v bangladéšskej delte. Úvod patrí domácim raňajkám. Pečieme chlieb, sedíme v tieni dvora a počúvame, ako sa tu žije medzi vodami Nílu. Potom vyrážame na rybárske člny, lovíme s miestnymi a ulovené ryby nakladáme priamo na našu loď. Kuchár nám ich pripraví na večeru.

Po pokojnej dopoludňajšej plavbe zastavujeme v El Selsele, v starom kameňolome, odkiaľ sa kedysi vozil kameň dolu prúdom Nílu na stavbu chrámov. Naše deti majú v piesku Sahary medzi tisíce rokov starými vežami úžasné ihrisko a my vieme, že sme tu správne. Až sa nám nechce vrátiť na loď. Večer nás čaká púštne barbecue a noc, keď sú hviezdy tak blízko, že sa zdá, akoby viseli nad riekou.

Veľké výletné lode ani tu nemôžu zastať a závistlivo plávajú popri nás. Táto tichá noc je určená len nám a našej plachetnici.

Ráno vystupujeme v rušnom Kom Ombo. So skúseným miestnym sprievodcom, ktorý tu pozná každý roh, prechádzame mestom. Navštívime chrám dvoch bohov a múzeum s múmiami krokodílov, ktoré pôsobia, akoby strážili breh Nílu. V neďalekom Daraw zažijeme pravý orient, ťaví trh plný farieb, vôní a ruchu.

Potom zastavujeme v strede rieky. Trúfnete si vstúpiť do vôd Nílu a okúpať sa v tejto legendárnej rieke? My sme neodolali. Ak sa vám do vody nechce, na lodi máme kajaky a vy sa môžete na vlnách Nílu povoziť v tichých zátokách.

Naša plavba vrcholí. Keď večer zakotvíme pred Asuánom, na najkrajšom mieste priamo pod mauzóleom, hľadíme na rieku a v tichu si uvedomujeme, ako rýchlo sa z lode stal náš domov. Táto cesta je nezabudnuteľná.

Asuán je mesto plné vôní, farieb a úsmevov. Na trhoch sa mieša aróma korenín, ibišteka, zaataru, kardamónu a sladkých ďatlí. Níl tu pôsobí majestátne, no zároveň pokojne a blízko. Po obede prichádza čas na oddych. Šiša a pohľad na rieku upokojuje a vtiahne do seba. Kto túži po ďalšom dobrodružstve, môže sa vydať na výlet do Abu Simbel, k chrámom, ktoré preslávil faraón Ramzes II. aj ich pozoruhodný presun pred stúpajúcou hladinou priehrady. Obrovské sochy, reliéfy bitky pri Kádeši a ticho miesta.

Na letisku v Asuáne si ešte poslednýkrát privoniame k vrecúšku s korením a spomenieme si na vetu, ktorú v Egypte počuť často: „Welcome to Egypt, my friend!“ V hlave sa miešajú letopočty, mená faraónov, obrazy z balónového letu a zvuk vĺn Nílu. Ktorý dojem bol najsilnejší?

Egypt je krajina kontrastov, ale aj zázrakov každodennosti. Keď sa lietadlo odlepí od odletovej dráhy, niečo vo vás zostane prilepené k nízkej línii horizontu, k rieke, ktorá dáva život. A pochopíte, prečo sa sem ľudia vracajú: nie kvôli ďalšej pamiatke, ale kvôli pocitu, že ste sa dotkli príbehu, ktorý sa píše už päťtisíc rokov – a stále nestratil dych. Pridajte sa aj vy k BUBO a navštívte Egypt s najcestovanejšími Slovákmi na zájazde Egypt - plavba na Níle plachetnicou.

Ak vás plavba až tak neláka a chcete zažiť Egypt vrátane pobytu pri mori, odporúčame cestu Egypt - maximálne poznanie.