Stručná história Kalifornie

Odhaduje sa, že prví a pôvodní obyvatelia Kalifornie sa na jej dnešnom území začali objavovať približne pred 13 000 rokmi, išlo o indiánske kmene Tongva a Chumash. Boli to lovci zberači. Tisícročia žitia sa rázom zmenili po viacerých zámorských cestách a príchode prvých Európanov. V 16. storočí vyhlásil územie dnešnej Kalifornie za španielske Juan Rodríguez Gabrillo v mene kráľa Karola V. 

El Pueblo

V roku 1781 sem prichádza 44 osadníkov s európskym, africkým a indiánskym pôvodom, ktorí pricestovali zo severného Mexika a založili farmársku dedinu na brehu rieky Rio Porciúncula. Volali sa Los Pobladores a založili El Pueblo - dedinu, z ktorej sa o niekoľko storočí neskôr stane centrum kreatívneho priemyslu s populáciou 12 miliónov obyvateľov. Išlo o 12 mužov, 11 žien a 21 detí a mesto pomenovali El Pueblo de Nuestra Señora de la Reina de Los Angeles de Porciuncula. Preklade to znamená Dedina našej kráľovnej od Anjelov na rieke Porciúncula. V tomto období sa tu rozšírilo zakladanie misií San Gabriel, ktoré mali šíriť kresťanstvo.

V roku 1818 prišiel do El Pueblo bohatý chovateľ dobytka, Francisco Ávila, ktorý si tu nechal postaviť dom, Ávila Adobe. Dnes je jeho dom považovaný za najstarší dom v pôvodnom El Pueblo a je možné ho navštíviť. Stojí na Olvera street. 

1821 - 1848 Mexická éra

V roku 1822 má už El Pueblo 1000 rezidentov a kostol. Prvý bol La Plaza La Placita, ktoré je dodnes blízko Olvera street a neskôr sa stalo útočiskom pre imigrantov. Dnes slúži ako miesto, kde často vídať veľa svadieb.

Od roku 1821 prevzali nadvládu nad územím dnešnej Kalifornie Mexičania. Rozšírili tu systém Ranchos. Išlo o prerozdelenie obrovských pozemkov, ktoré dostali privilegovaní mexičania ako hospodári s veľkou mocou. Na týchto ranchos pracovali bežní ľudia ale bohužial, obyvateľstvo sa vtedy nemalo lepšie. Správcovia pozemkov, rancheos, nevedeli hospodáriť a skôr si hlavne úživali život a organizovali bujaré večierky. 

V roku 1801 sa narodil Pio Pico, ktorý sa neskôr stal posledným guvernérom mexickej Alta Kalifornia. Nechal postaviť Pico House, prvú trojposchodovú budovu a prvý grand hotel v Los Angeles, ktorý tam dodnes stojí.
Od roku 1820 prichádza na územie Kalifornie talianska a francúzska komunita z východného pobrežia. Z New Yorku prichádzajú do Kalifornie kvôli teplejšej klíme a jazykovej príbuznosti. Boli to prevažne skúsení vinári, ktorým prímorská klíma umožnila založiť si tu vlastné vinárstva. Práve preto je dnes Kalifornia vyhľadávaná vinárska oblasť.

1846 Mexicko-americká vojna 

V roku 1846 Kongres Spojených štátov oficiálne vyhlásil vojnu Mexiku. Spojené štáty sa tešili na anexiu Kalifornie a ešte pred začiatkom vojny mali pripravenú tichomorskú letku amerického námorníctva. Po úspešnom povstaní vedenom predovšetkým americkými osadníkmi proti Kaliforniom a ich posádke v Sonome bola vyhlásená Kalifornská republika. Vlajka a titul z tohto obdobia sa používajú dodnes, pričom vlajka medveďa sa vyvinula na štátnu vlajku Kalifornie. Bol zrušený systém ranchos. Nepriateľské akcie v Kalifornii skončili v januári 1847 zmluvou z Cahuenga a územia, ktoré USA získali vo vojne, boli oficiálne pripojené a zaplatené v roku 1848 po zmluve z Guadalupe Hidalgo. Mesiac pred podpísaním zmluvy bolo prvýkrát nájdené zlato v Sutter’s Mill v Coloma v Kalifornii, čím sa začala zlatá horúčka. 

Zlatá horúčka a jej význam

Zlatá horúčka priviedla do regiónu viac ako 300 000 ľudí z celého USA a sveta. Mestá rýchlo rástli, zvýšila sa kriminalita a mestá ešte nemali vybudovaný policajný systém. Hoci zlatá horúčka priniesla regiónu značné bohatstvo a pokrok, spôsobila aj značné škody, napríklad zintenzívnila odcudzenie a zneužívanie domorodých obyvateľov.

V roku 1871 sa uskutočnil čínsky masaker. 500 bielych mužov napadlo ľudí z čínskej komunity. Výsledkom bolo 19 mrtvých číňanov a 7 odsúdených, ktorých ale neskôr ich aj tak predčane prepustili. Táto udalosť je veľká škvrna v histórií Los Angeles ako veľká krivda voči menšine. V roku 1930 sa zasa spustila výstavba hlavnej vlakovej stanice Union square. V tejto lokalite žila komunita číňanov, ktorí dostali 24 hodinový noticed, čiže im bolo oznámené, že majú 24 hodín na vysťahovanie a potom bude daná štvrť zdemolovaná. Čínske obyvateľstvo to bralo ako ďalšiu krivdu voči ich menšine. 

V centre Los Angeles blízko Olvera street stojí aj Brunswigov dom. Lucien Napoleon Brunswig bol od konca 19.storočia takmer 60 rokov najväčším veľkoobchodným dodávateľom liekov v Los Angeles – vydávateľom legitímnych liekov, patentovaných liekov a liekov proti bolestiam. Vybudoval najväčšiu sieť lekárni od Los Angeles až po Chicago.

Moderné dejiny Kalifornie

Po zlatej horúčke zažila Kalifornia jednu z najneuveriteľnejších premien v modernej histórii. Okrem toho obmedzené zapojenie Kalifornie do národných záležitostí počas 19. storočia, ako napríklad americká občianska vojna, pomohlo regiónu ďalej sa rozvíjať. V kombinácii s expanziou a rozvojom poľnohospodárstva a dopravy, najmä železničnej, sa štát zmenil z celkovo rozptýleného a nevýrazného územia na veľmoc v Spojených štátoch.

Začiatkom 20.storočia sa v Los Angeles začínajú točiť prvé filmy a postupne sa stáva centrom a veľmocou kreatívneho priemyslu. 

Kalifornia je dnes jedným z najväčších, najbohatších, najľudnatejších a najvyspelejších štátov v celých Spojených štátoch. Populácia iba Los Angeles je 4 milióny a celková populácia celej metropolitnej oblasti je 12 miliónov obyvateľov. Ak by sa Kalifornia stala nezávislou, jej ekonomika by bola taká obrovská, že by bola piatou najväčšou na svete.

Kalifornia, domov Silicon Valley, Hollywoodu a celkovo komplexného a dobre rozvinutého priemyslu, už nemusí byť Kalifornskou republikou. Ale bohatá a pestrá história Kalifornie vzdorovala všetkým očakávaniam.