​Havana – čarodejka na Ostrove slobody

Hovorí sa o nej aj ako o meste hudby, spevu, tanca a krásnych veteránov, „pohodených“ kdekoľvek v jej malebných uliciach. Je nesmierne fotogenická, chutná, vonia rumom a tabakom. Je elegantná svojou koloniálnou architektúrou, tancuje v rytme mora a karibských rytmov, a hovorí sa, že si vás navždy získa svojím neopakovateľným šarmom ako pravá santerijská čarodejka. 

Havana - hlavné mesto Kuby a zároveň najväčšie a najľudnatejšie mesto krajiny, kde žijú viac ako dva milióny ľudí. Je významným prístavom (dokonca má prístavy až tri), jednoznačným obchodným, kultúrnym a spoločenským centrum krajiny na severe ostrova. Dokáže prilákať svojou jedinečnou atmosférou, dušou a históriou milión turistov ročne.

Bola založená v 16. storočí, dlho slúžila ako križovatka medzi Novým a Starým svetom, v roku 1898 bola príčinou španielsko-americkej vojny. Dnes je nezávislý hlavným mestom kontroverzného „Ostrova slobody“, kam mnohí turisti chodia ako do posledného útočiska autentického, kapitalizmom nezničeného života, s večne usmiatymi ľuďmi, ktorí vás nakazia chuťou žiť. A môžeme potvrdiť, že aj nás v BUBO, čo sem chodíme už celé roky, vždy tá jedinečnosť, hravosť a farebnosť Havany znovu dostane…

A tak neváhajte. Letenka na Kubu znamená takmer vždy letenku do Havany. Skôr, ako vyrazíte spoznávať Kubu, doprajte si dosť času v Havane. Odporúčame štyri noci.

Na prehliadku mesta vyrážame štandardne z hotela Presidente a Melia Cohiba v elegantnej štvrti Vedado, plnej historických stavieb, prepychových ambasád a dobrých hotelov. Oba ikonické hotely sa nachádzajú na preslávenej promenáde Malecon. Odchádzame o deviatej ráno – komfortným autobusom, s usmiatym kubánskym šoférom a miestnym sprievodcom, správne naladení sa vydávame objavovať krásy jedného z najvzrušujúcejších miest sveta. Do centra Havany sa vyberieme cez Avenida Presidente, kde môžeme pozorovať krásnu koloniálnu architektúru a autentickú Havanu, ktorá sa ešte len prebúdza. 

​O 15. minút dorazíme k našej prvej zastávke - Námestie revolúcie. Jeho dominantou je pamätník a socha kubánskeho národného hrdinu Josého Martiho. Bol to spisovateľ, politik a revolucionár, ktorý sa do veľkej miery zaslúžil o kubánsku nezávislosť od španielskej koloniálnej nadvlády. Padol priamo v boji v roku 1895, stal sa pre kubánsky ľud najväčším hrdinom, symbolom zmien, ktoré o niekoľko desaťročí iniciovali Fidel Castro a Che Guevara.

Námestie, ktorému vládne Martiho socha, bolo pomenované podľa revolúcie, keď sa dostal k moci iný kubánsky velikán - Fidel Castro. Údajne patrí medzi najväčšie námestia na svete, zmestí sa sem až milión ľudí! Pamätá si také udalosti, ako svätú omšu pápeža Jána Pavla II., je dejiskom najväčších koncertov.  

Asi najrušnejšie je námestie počas osláv prvého mája. Práve tu končia pompézne pestrofarebné pochody, práve z týchto miest Fidel Castro tradične oblažoval krajinu a ľud svojimi siahodlhými prejavmi. Za jeden z nich získal dokonca Guinnessov rekord za najdlhšiu reč vôbec – stalo sa tak v roku 1986, Fidel vtedy rečnil sedem hodín a desať minút!

Na námestí je tiež budova národného divadla, sídla ministerstiev, národná knižnica a sídlo Komunistickej strany Kuby. Jednou z dominánt námestia je aj železný portrét pôvodom argentínskeho doktora Ernesta „Che” Guevaru s nápisom: Hasta la victoria siempre, čo sa dá preložiť ako: až do konečného víťazstva. A aby bola prehliadka hrdinov Kuby na tomto pompéznom mieste kompletná – železný portrét tu má aj ďalší kubánsky revolucionár Camilo Cienfuegos.

Porozhliadame sa po obrovskom námestí, nasajeme revolučnú atmosféru, urobíme si pekné zábery a po štvrťhodinke pokračujeme autobusom ďalej. Po ľavej strane uvidíme budovu Havanskej univerzity - najstaršej a najväčšej univerzity na Kube, ktorá bola založená už v roku 1728 príslušníkmi Rádu bratov kazateľov. Má okolo 60-tisíc študentov a šestnásť fakúlt.

Asi o 150 metrov ďalej na pravej strane tróni Hotel Havana Libre. Hotel, postavený v roku 1958, patril kedysi k sieti Hilton, no keď sa v r. 1959 dostal k moci Fidel, hotel bol znárodnený a premenovaný na Havana Libre (Slobodná Havana). Hneď krížom cez cestu sa nachádza skvelá zmrzlináreň Copelia, v ktorej sa občas radi zastavíme.

Pokračujeme dolu smerom na promenádu Malecon, ktorá bola pôvodne postavená ako ochrana mesta pred divokými vlnami Atlantického oceánu. Ešte predtým, ako autobus zahne doprava na Malecon, máme po ľavej ruke legendárny historický Hotel Nacional, postavený v roku 1930 v pôsobivom eklektickom štýle.

Hotel bol svedkom viacerých dôležitých medzinárodných politických summitov, stretnutí svetových prezidentov, vraj sa tu konali aj zrazy najdôležitejších mafiánov, bývali tu Churchill, Sinatra, Marlene Dietrich, či Jurij Gagarin… Slávny hotel sídliaci na vŕšku Taganana, dnes ticho svedčí o ligotavej histórii mesta a ponúka nádherné pohľady na prístav a oceán.

Po osem kilometrov dlhej promenáde Malecon (ulica oficiálne nazvaná Avenida de Maceo sa stavala v rokoch 1901 - 1953), s viacerými pamätníkmi, hotelmi, pevnosťou San Salvador a rušným nočným životom, sa blížime k centru starej Havany.

Prechádzame tunelom, vedúcim pod morom, zastavíme sa pri pevnosti z 18. storočia La Cabana, týčiacej sa hrdo nad prístavom, ktorá kedysi slúžila ako vojenská základňa tak pre Španielov ako pre nezávislú Kubu, za Castrovho režimu ju využívali aj ako väzenie.

Dnes v rámci pevnosti nájdete aj štátny tabakový obchod La Triada, kde je ukrytá najdlhšia cigara na svete. Tento 90-metrový unikát ušúľal starček Jose Castelar a právom je so svojím výtvorom zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov. Cestou od prístavu do centra sa ešte na desať minút zastavíme pri soche Krista od sochárky Jilmy Madera, odkiaľ sa núka unikátny výhľad na Havanskú zátoku a historické centrum.

​Historické centrum si, pochopiteľne, prejdeme pekne pešo. Našou prvou zastávkou tu je múzeum rumu slávnej značky Havana. Tradícia výroby tohto nápoja na ostrove siaha do ďalekej histórie, keď sa otroci na plantážach s cukrovou trstinou naučili veľmi efektívne spracovávať práve odpad z trstiny. To boli začiatky rumu, ktorého výrobu storočiami Kubánci doviedli do dokonalosti. Jeho výkladnou skriňou je práve značka Havana.

Návštevu múzea využijeme aj na malé osvieženie a vydýchnutie sa. V hlavnom átriu peknej historickej budovy sa nachádzajú toalety, v ďalšom rohu vám pripravia osviežujúce cocktaily zo šťavy z cukrovej trstiny (guarapo), ktorý prelisujú priamo pred vami, pridajú čerstvý pomarančový džús a – ako inak - rum.  

Po povzbudzujúcom drinku sa začína samotná prehliadka pozoruhodného múzea, ktorá nám zaberie približne pol hodinu. Počas nej si vysvetlíme, ako sa rum vyrába a na konci ochutnáme unikátny 7-ročný rum značky Havana. Je to tunajší jednoznačne najpopulárnejší rum, absolútny bestseller. Je možno trochu ostrejší, a pokiaľ viem, dámam zo skúsenosti chutia viac sladšie, delikátnejšie rumy, no rozhodne stojí za to.

Pre milovníkov a znalcov rumu odporúčam na inom mieste ochutnať na porovnanie takisto skvelý 7-ročný Legendario. Kto však fandí značke Havana, a hľadá niečo naozaj unikátne a luxusné, môže si priamo odtiaľto z múzea odniesť vzácny suvenír - rum Maximo. Fľaša tohto tekutého pokladu stojí  2000 eur. (Ak chcete prémiovejší rum v rozumnej cene, kúpte si „Selección de Maestros”, ktorý jediný od tejto značky má 45 %). V múzeu strávime približne do jednej hodiny, keď z neho vychádzame, vydáme sa doľava a po minútke cesty sa ocitneme na námestí Plaza de San Francisco.

Prvá krátka zastávka tu je Kostol svätého Františka z Assisi, pred ktorou stojí známa broznová socha „Caballero de Paris”. V preklade Gentleman z Paríža - miestny podivín, ktorý sa v 50. rokoch minulého storočia túlal ulicami Havany a delil sa s okoloidúcimi o svoje názory na politiku, život, náboženstvo… Podobne, ako v Bratislave všetci poznali Schöne Náciho, takisto aj jemu sa ušla v uliciach mesta socha. Miestni veria, že ak sa dotknete jeho brady, prsta a špičky nohy, prinesie vám to šťastie. Tak prečo to neskúsiť?

Pokračujeme uličkou Oficios, zabočíme na prvej ulici doprava a dostaneme sa na ulicu Teniente Rey. Tá nás asi po minúte chôdze zavedie na námestie Plaza Vieja (Staré námestie) -  krásne zrekonštruovaný priestor uprostred starej Havany. Kedysi sa tu konali také dramatické udalosti, ako popravy, býčie zápasy, ale aj veselé fiesty, na ktoré sa najbohatší Havančania pozerali z balkónov svojich prominentných rezidencií.

Ďalej ideme po ulici Mercaderes, kde sa takmer vždy zastavíme na obed vo výbornej reštaurácii Mesón de la Flota. Príjemné posedenie pri chutnom jedle spríjemňuje živá hudba a vášniví flamenco tanečníci. Za BUBO odporúčame určite vyskúšať tu krevety na spôsob „enchilada“, alebo grilovanú langustu.

Najlepší hotel Havany púodľa Ľuboša Fellnera, Gran Hotel Manzana.

Po výbornom obede pokračujeme ďalej po ulici, zastavíme sa pri veľkej ružovej päťposchodovej budove na rohu ulice Mercaderes a pešieho bulváru Obispo. Stojíme pred hotelom Ambos Mundos, kde v tridsiatych rokoch býval držiteľ Nobelovej ceny za literatúru Ernest Hemingway, ktorý Havanu miloval. Vraj práve tu napísal svoj slávny román Komu zvonia do hrobu.

Od legendárneho hotela sa vyberieme napravo, po niekoľkých metroch dôjdeme na hlavné, najstaršie námestie celej Havany - Plaza de Armas. Tu bola Havana v roku 1519 prakticky založená. Už v dobe kolonizátorov tu bývali vojenské prehliadky, koncerty, politické podujatia, a dodnes je jedným zo spoločenských centier mesta.  

V strede námestia, uprostred Parku Céspedes je socha otca vlasti Carlosa Manuela de Cespedesa - bojovníka za dosiahnutie kubánskej nezávislosti spod španielskej koloniálnej nadvlády, ktorý zahynul v desaťročnej vojne v druhej polovici devätnásteho storočia.

Ideme si pozrieť najkrajšiu budovu celého námestia - Palacio de los Capitanes Generales, ktorá dnes slúži ako mestské múzeum. Je to nádherná ukážka kubánskeho barokového architektonického štýlu. Polhodina voľna na prehliadku námestia bohato stačí. Vrátime sa na ulicu Mercaderes a pokračujeme k poslednému z piatich hlavných námestí Havany - Plaza de la Catedral. Sídli tu zaujímavé Museo del Arte Colonial, nájdete tu aj sochu flamenco tanečníka Antonia Gadesa – osobnosti, ktorá pomohla spopularizovať toto ohnivé umenie vo svete.

Pozrieme si veľkolepú barokovo-neoklasicistickú katedrálu Havany s mnohými vzácnymi sochami a freskami – sídlo katolíckej arcidiecézy v meste. Cca 30 metrov od nej, na ulici Empedrado už nájdeme preslávený havanský bar La Bodeguita del Medio, kde si Ernest Hemingway obľúbil tradičný kubánsky koktail mojito. Aj my si dáme jeden takýto osviežujúci drink (pravé mojito tvorí biely rum, cukor, limetková šťava, mäta a sóda) a prejdeme po Ulici San Ignacio na Avenida del Puerto.

Je to hlavná cesta a zároveň promenáda, ktorá vedie smerom k prístavu. Odtiaľ nás autobus vezie pohodlne späť k miestam, kde bývame. Je ešte dosť času do večerných hodín, a tak odporúčam využiť zvyšný čas na ďalšie spoznávanie rušnej, pestrej Havany. Ak nič iné, stačí pomaly blúdiť po promenáde Malecon, a len tak pozorovať tunajší život hlavného mesta krajiny, ktorá nezapadá do žiadnych politologických kolóniek a definícií. Jednoducho – nádherné mesto samorast na ostrove slobody.