Kde sa narodil Zeus? História a mýtické miesta Kréty

Kréta je ostrov, kde splývajú hranice skutočnosti a sna. Najväčšia záhada dejín. Miesto, kde to všetko začalo. Miesto, kde sa v európskych podmienkach končí predhistória a začína sa písať história. To my v BUBO milujeme, rovnako ako celé Grécko a jeho históriu. Poďme sa teraz spolu pozrieť na to, aká pestrá je história Kréty.

Zeus, podľa gréckej mytológie kráľ bohov, vládca Olympu, boh hromu, blesku a nebies, je s Krétou nerozlučne spojený. Narodil sa tu. Bol vládcom bohov a ľudí, darca života a ľudských osudov, stál na čele najmladšej generácie bohov. Títo sa zmocnili definitívnej vlády nad svetom po desaťročnom boji so staršou generáciou bohov - Titánmi.

Kronos, vodca Titánov a Diov otec, prehltol jeho súrodencov (Hestia, Démétér, Héra, Poseidón, Hádes) hneď po ich narodení, nakoľko ho podľa veštby mal jeho syn zbaviť vlády. Podobne, ako to urobil on svojmu otcovi Uranovi - prvému vládcovi nad svetom.

Rheia, Kronova manželka, ktorá nechcela prísť aj o svoje posledné dieťa, sa rozhodla priviesť Dia na svet na vzdialenom ostrove Kréta. Kronovi dala po pôrode namiesto novorodenca prehltnúť skalu zabalenú v plienke. Malý Zeus sa tak narodil v Diktijskej jaskyni (známej tiež ako Psychro, podľa priľahlej obce) v rovnomennom pohorí na východe Kréty.

Diktijská jaskyňa je hlavnou atrakciou náhornej planiny Lasithi rozkladajúcej sa v priemernej nadmorskej výške 850 m a zaberajúcej 60 km². Je to prevažne poľnohospodárska oblasť, už od mínojských čias sa tu pestujú rôzne plodiny ako napríklad jablká a hrušky, zemiaky, paradajky, šalát listový, artičoky či mandle.

V minulosti bola planina posiata tisíckami veterných mlynov, ktoré slúžili ako veterné čerpadlá bohatých zásob podzemných vôd pre účely zavlažovania a napájania zvierat. Dnes je tu mlynov podstatne menej, slúžia hlavne ako turistická atrakcia aj keď rastúci záujem o úsporu energie im v niektorých prípadoch prinavracia pôvodnú funkciu.

Prístup autom asfaltovou cestou na planinu je možný z dvoch smerov - od Heraklionu okolo Malie (cca 58 minút) alebo od Agios Nikolaos cez Mesa Lasithi (cca 63 minút). My prichádzame z prvého smeru, konkrétne z letoviska Kato Gouves. Za Maliou sa cesta dvíha do kopca, náš Hyundai šliape naplno. Cesta sa vlní, jedna serpentína strieda druhú. Na náhornú planinu vstupujeme cez dedinku Pinakiano. Tu je potrebné sa rozhodnúť, či sa vydáme vpravo alebo vľavo. Je to v podstate jedno.

Absolvujeme okruh, ktorý má cca 23 kilometrov a do Pinakiana sa opäť vrátime. Rozhodujeme sa absolvovať okruh v smere hodinových ručičiek. Na okruhu a v jeho blízkom okolí sa nachádza 18 tradičných dediniek, ktoré ponúkajú príjemnú zastávku na občerstvenie. Pre dobrodružnejšie povahy je okruh možné absolvovať, samozrejme, aj bicyklom.

Prichádzame do dedinky Psychros, ktorá je k „Diovej“ jaskyni najbližšie. Kúsok za ňou je záchytné platené parkovisko s viacerými reštauráciami a obchodíkmi pre turistov. Zaparkujeme pred Tavernou, ktorej ponuka nás najviac oslovila a ponúka tiež parkovanie zadarmo. Po dobrom obede sa vydávame k samotnej jaskyni.

Výstup k nej trvá asi 15 minút, pričom opäť máte na výber z dvoch trás - strmšej a menej strmej, kľukatejšej. Vstupné je 6 €, zľavnený lístok vás vyjde na 3 €. Pre občanov EU do 18 a nad 65 rokov je vstupné zadarmo.

Diktijská jaskyňa má rozlohu 2 200 m² a ako svätyňa slúžila od stredomínojského obdobia až do 1. storočia nášho letopočtu. Prvý archeologický prieskum tu vykonal v roku 1886 Joseph Hatzidakis nasledovaný Sirom Arthurom Evansom v roku 1896. V roku 1900 tu viedol rozsiahlejšie vykopávky britský archeológ David Hogarth. Našiel tu množstvo votívnych obetín, ako aj kamenné doštičky s lineárnym písmom A a náboženské sošky z bronzu, hliny a kostí.

Viaceré z nich sú vystavené v archeologickom múzeu v Heraklione. Jaskyňa pozostáva z hornej a dolnej časti, prepojené sú schodiskom. Výzdoba jaskyne je tvorená stalaktitmi a stalagmitmi, z ktorých jeden nesie pomenovanie „Diov plášť“. K videniu je malá komnata, kde sa Zeus údajne narodil, ako aj kamenné vodné nádrže a jazierko. Jaskyňa je osvetlená, jej prehliadka zaberie asi 30 minút.

Podľa iných zdrojov sa Zeus narodil v jaskyni Ideon, alebo Ideon Andron, v pohorí Psiloritis. Nech je to už akokoľvek, Dia na Kréte vychovávala Gaia (personifikácia Matky Zeme), starali sa oňho nymfy a dojčila ho božská koza Amaltheia. O jeho bezpečnosť sa starali horskí démoni Kureti.

Pod najvyšším pohorím ostrova, Psiloritis, ktorého najvyšší vrch Timios Stavros dosahuje výšku 2 456 m. n. m., leží náhorná planina Nida (1 400 m). Cesta k nej je pomerne zdĺhavá. Z mestečka Anója, vzdialeného od Herakliónu asi hodinu cesty autom je to ešte ďalších zhruba 40 minút po 23 km dlhej asfaltke. Prichádzame na rozľahlé parkovisko s tavernou, ktorá však bola v čase našej návštevy (aj napriek vrcholiacej turistickej sezóne) mimo prevádzky. Je preto dobré zobrať si so sebou nejaké to jedlo a pitie.

A teplá bunda či mikina taktiež pravdepodobne nájdu uplatnenie aj keď sem prídete v auguste. Jaskyňa Ideon Andron je od parkoviska vzdialená asi 1 km. Ak sem zavítate v zimnom období, pravdepodobne sa do nej ani nedostanete, býva zaviata snehom. Na rozdiel od Diktijskej jaskyne sa tu neplatí vstupné a celá jaskyňa je vlastne len jeden veľký podzemný priestor (40 m dlhý a 50 m široký), čo môže byť pre niekoho tak trochu aj sklamaním.

To však určite nie je namieste, toto miesto má jedinečné genius loci. Jaskyňa bola preskúmaná dvakrát, prvýkrát v roku 1885 Federicom Halbherrom, druhýkrát Yannisom Sakellarakisom v roku 1982. Našli sa tu rôzne artefakty vrátane zlatých šperkov a bronzového štítu.

Jaskyňa Ideon Andron bola posvätným miestom už na sklonku 4. tisícročia p.n.l. a konali sa tu púte. Jedným z pútnikov bol údajne aj veľký Pythagoras zo Samosu. Zúčastnil sa údajne ceremónií v jaskyni a bol zasvätený do mystérií Krétskeho Dia. O mystériách jaskyne Ideon, žiaľ, veľa nevieme. Zasvätenci nemali dovolené o nich verejne hovoriť. Ďalším prominentným pútnikom bol vraj aj samotný kráľ Kréty, Minos.

Hoci mal Zeus zákonitú manželku, bola ňou jeho sestra Héra, ochrankyňa rodiny, nebránilo mu to v mnohých milostných avantúrach. Zaplietol sa s množstvom bohýň aj smrteľných žien, viaceré mu porodili deti. Zďaleka nie všetky ženy po ňom neodolateľne túžili, Zeus preto neváhal v týchto prípadoch použiť lesť. Premenil sa na býka, labuť alebo hoci na dážď. To bol aj prípad Európy, dcéry sidónskeho kráľa Agénora, ktorú Zeus premenený na býka uniesol na Krétu.

Kráľovská dcéra bola taká krásna, že sa do nej Zeus bezhlavo zamiloval. Aby oklamal svoju manželku Héru, premenil sa na pekného bieleho býčka a vydal sa na pastviny kráľovských stád, kam Európa so svojimi družkami často a rada chodievala. Utešenému býčkovi neodolala, podala mu trs trávy, pohladila ho. Býček sa položil na bok a pohľadom ju vyzval, aby sa naňho posadila.

Hneď, ako sa tak stalo, býček zamieril k moru. Najprv pomalým krokom, no potom zrýchlil. Kým sa Európa spamätala, plávali už na šírom mori. Držala sa za jeho rohy, zbytočné boli jej krik aj plač. Pristáli na Kréte, na pláži Matala. Odtiaľ pokračovali do Gortyne, kde sa Zeus opäť premenil na boha. Pod miestnym platanom došlo k milostnému aktu a o deväť mesiacov Európa porodila trojčatá - synov Minoa, budúceho kráľa Kréty, Rhadamanthysa a Sarpedona.

Pláž v Matale je miestom, kde Zeus v podobe býka vystúpil s Európou na chrbte z mora na krétsku pevninu. Mínojci využívali Matalu ako prístav pre Faistos, Rimania zas ako prístav gortynský. Pre väčšinu súčasníkov je však Matala synonymom pre hippies.

Tí sa tu usadili v druhej polovici šesťdesiatych a začiatkom 70. rokov, mnohí obývali jaskyne vyhĺbené do skál ešte v mladšej dobe kamennej. Dnes, aj keď tu zopár zostarnutých hippisákov ešte ostalo, je Matala predovšetkým o krásnej luxusnej pláži, tavernách a obchodoch so suvenírmi.

Autom sa sem z Heraklionu dostanete za dobrú hodinku, ideálne je prísť sem mimo hlavnú turistickú sezónu. Ak sa jej už nevyhnete, odporúčam zrelaxovať na niektorej z priľahlých pláží, kde býva turistov podstatne menej. Či už na Red Beach (cca 30 minút peši) alebo na rozsiahlej Kommos Beach, kam sa dostanete aj autom. Na oboch je vyhradená časť pre tých, ktorí sa neradi kúpu v plavkách.

Z Mataly do Gortyne je to autom 40 minút. Gortyna bola počas rímskej nadvlády nad ostrovom jeho hlavným mestom. Nás momentálne zaujíma platan, pod ktorým bol spolu s bratmi počatý budúci krétsky kráľ Minos. Ten dodnes stojí! Nájdete ho neďaleko Odeionu. Podľa legendy sa platan, ktorý bol svedkom milostných hrátok Dia a Európy cítil natoľko zahanbený, že odmietol zhadzovať listy, aby sa ďalej nekompromitoval.

Pravda je taká, že ide o vzácny druh stálezeleného neopadavého platana, ktorých na Kréte rastie už len asi päťdesiat. Čo sa Európy týka, na tú asi nezabudneme, dala meno nášmu kontinentu.

Kráľ Minos, vajatajúc, či jeho vláda nad ostrovom nie je ohrozená, si od boha Poseidóna vyprosil býka na znamenie toho, že má priazeň bohov. Sľúbil ho obetovať na znak vďaky. Keď však z morských hlbín vystúpil krásny biely býk, Minos na svoj sľub rýchlo zabudol a býka začlenil do svojho stáda. To Poseidóna samozrejme rozzúrilo a pomstil sa kráľovi tým, že v jeho manželke Pasiphae vzbudil neukojiteľnú lásku k tomuto zvieraťu.

Býk však o vzájomné zbližovanie sa nestál a pred Pasiphae ušiel. Daidalos, staviteľ a vynálezca, ktorý po úteku z Atén získal u kráľa Minoa azyl, podal kráľovnej pomocnú ruku. Skonštruoval dutú drevenú schránku v podobe kravy, ktorú potiahol kravskou kožou. Lesť zabrala. Z bizarného spojenia kráľovnej Pasiphae a býka vzišiel Minotaurus - napoly býk, napoly človek.

Minos nariadil Daidalovi vybudovať labyrint, v ktorom Minotaura uväznil. Vo väzení však, za pomoc kráľovnej, skončil aj samotný Daidalos a jeho syn Ikaros. Kráľa onedlho osud opäť tvrdo zasiahol. Jeho milovaný syn Androgeos sa v Aténach stal obeťou vraždy. Neporaziteľný atlét bol zabitý svojimi súpermi, ktorí nezniesli jeho prevahu na športovom poli. Ubolený otec Minos nariadil vyslať proti Aténam vojnovú flotilu a po jeho víťazstve museli Atény pristúpiť na jeho hroznú požiadavku.

Každých deväť rokov mali poslať na Krétu sedem mládencov a sedem panien. Títo mali poslúžiť ako potrava pre Minotaura. Atény dlhé roky odovzdávali túto strašnú daň, až kým sa neobjavil hrdina Tézeus, syn kráľa Aigea, ktorý sa rozhodol s touto hrôzou skoncovať. Za pomoci Minoovej dcéry Ariadny a jej nite sa mu podarilo netvora zabiť a bezpečne sa z Labyrintu vrátiť.

Návšteva minojských palácov patrí medzi vrcholné zážitky pobytu na Kréte. Najväčším a najznámejším je Knosský palác, ktorý odkryl britský archeológ Sir Arthur Evans v rokoch 1889 – 1928. Postavili ho okolo roku 2000 pred n. l., dvakrát bol zničený prírodnými katastrofami, aby ho opäť postavili a ešte viac rozšírili. Bájny Minoov labyrint mohol byť samotný Knossos, ktorého celkový počet miestností prevýšil 1 300, zahŕňal spleť chodieb, často slepých, a niektoré bloky budov mali až päť podlaží.

Sir Evans sa neuspokojil iba s odkrývaním paláca, v jednotlivých častiach obnovoval pôvodný vzhľad siení, terás, schodísk, stĺporadí a sčasti aj nástenných malieb. Fascinujúce na tomto mieste sú aj 3500 rokov stará kanalizácia, vodovod či absencia hradieb. Namiesto nich tu nachádzame zvyšky letohrádkov a víl. Mínojci mali také silné loďstvo a dominanciu na mori, že budovanie hradieb pokladali zrejme za zbytočné.

K palácu Knossos sa ľahko dostanete autom, leží vlastne na predmestí Heraklionu. Pravidelne sem premáva aj mestský autobus, z centra Heraklionu sa sem dostanete za 36 minút. Vstupné do Knossosu je 15 €, seniori zaplatia 8 €, mládež do 25 rokov to má zadarmo. Existujú zvýhodnené balíčky zahŕňajúce tiež vstup do archeologického múzea v Heraklione. K dispozícii je tiež audio sprievodca za 2 €, dostupný je v češtine.

Okrem paláca v Knossose poznáme na Kréte zatiaľ ďalšie štyri paláce - Faistos, Malia, Zakros a Kydonia. Ale to ešte nemusí byť konečné číslo. O ďalšom možnom paláci sa hovorí napríklad v súvislosti s mestečkom Archanes, kde spod mestskej zástavby čiastočne vytŕčajú starobylé múry...

V čase, kedy Tézeus zabil Minotaura a následne musel z Kréty spolu s Ariadnou uniknúť, sa o útek pokúsil aj staviteľ Labyrintu Daidalos so svojím synom Ikarom. Kráľ Minos ich chcel udržať na Kréte, aby tajomstvo labyrintu ostalo zachované. Daidalos však vo väzení potajomky vyrobil dva páry krídel. Použil na to zvyšky vosku a vtáčie perá, ktoré dokonale zlepil. Svojmu synovi dôrazne nakázal, aby neletel príliš blízko k Slnku, lebo to vosk roztopí.

Vzlietli. Na Kréte tak prvý raz vzlietol človek do výšky, vyhradenej do tých čias iba vtákom. Ikaros, omámený slasťou letu, aj napriek otcovým varovaniam, stúpal stále vyššie a vyššie. Nevyhnutné sa stalo skutočnosťou. Vosk povolil, Ikarove krídla sa rozpadli a on sa zrútil do mora, kde sa utopil. Nešťastný Daidalos našiel mŕtve Ikarovo telo vyplavené na brehu ostrova, ktorý po ňom pomenoval (Ikaria). Syna pochoval a pokračoval v lete na Sicíliu, kde požiadal tamojšieho kráľa Kókala o azyl.

Minos sa nechcel zmieriť s útekom svojho prominentného väzňa a po čase sa mu ho podarilo na Sicílii vypátrať. Požiadal kráľa Kókala o jeho vydanie. Vládca Sicílie nepovedal nie, no predtým ako vec doriešia, navrhol Minosovi kúpeľ. Ten sa mu stal osudným, Minosa zabila vriaca voda počas jeho očisty. Podľa niektorých zdrojov za to mohol Daidalos, ktorý do kráľovho kúpeľa zaviedol tajné potrubie a v pravom okamihu cezeň vpustil vriacu vodu, iné zdroje zo smrti Minoa obviňujú Kókalove dcéry alebo dokonca samotného Kókala.

To, odkiaľ presne odštartovali na svoj riskantný let otec so synom, Daidalos a Ikaros, nevieme. Väčšina zdrojov hovorí o Knossose, kde boli väznení, prípadne o blízkom prístave Amnisos, no spomína sa aj jaskyňa na južnom pobreží Kréty v Agia Galini, kde sa vraj schovávali. Majú tam dokonca aj svoju sochu. Mimochodom, ak sa vydáte do Mataly, do Agia Galiny je to asi tridsaťminútová zachádzka.

V Knossose sa pravidelne objavuje motív obojstrannej (dvojitej) sekery, symbolu mínojskej dynastie. Grécke slovo pre takúto sekeru je labris a odtiaľ je odvodený aj názov labyrintu, ktorý postavil Daidalos pre Minosa. Nech už Daidalos odštartoval na svoj let so synom odkiaľkoľvek,
ich príbeh bude ľudstvo naveky fascinovať - boli predsa prvými, ktorým sa to podarilo.

Príbehom Daidalosa a Ikarosa našu prehliadku po mýtických miestach Kréty zakončíme. Nekončíme však s Krétou ako takou. Tá toho ponúka podstatne viac. Mytológiou sa to všetko len začína a my si na BUBO zájazdoch do Grécka povieme oveľa viac.