Kristiansand - najjužnejšie nórske mesto

Navštívil som Kristiansand iba na krátky čas, a už na prvý pohľad ma zaujalo. Je síce podobné iným nórskym mestám, no keď idete z juhu na sever, mestá sú staršie a ich história je bohatšia. To ale neznamená, že tie južnejšie nie sú krásne a nemajú svoje čaro. Mnohé z nich, ako je Stavanger, Kristiansand, či Trondheim (korunovačné mesto nórskych kráľov), tu boli už za doby Vikingov. Spravidla ide o prístavy, ktoré rozkvitali za vikingskej éry a neskôr za éry Hanza či Kalmarskej únie.

Kristiansand leží v strategickej oblasti. Od Dánska ho oddeľuje len 120 km široký prieliv Skagerrak. Ten je jedným z najrušnejších prielivov nie len Európy, ale aj sveta. Hlavne kvôli rybárskym a obchodným lodiam je táto oblasť mimoriadne významná. Je bohatá na výskyt rýb, pričom sa tu loví až 2000 rôznych druhov. Najžiadanejšia z nich je treska. Do Kristiansandského fjordu sa vlievajú dve väčšie rieky, Otra a Tovdalselva, čo zabezpečuje aj sladkú a pitnú vodu.

Podnebie je mierne oceánske, Kristiansand je jedným z najslnečnejších miest Nórska. Najteplejším mesiacom je júl s priemernými príjemnými 21 stupňami. Najchladnejším mesiacom je január, kedy teploty môžu zriedka klesnúť aj na 28 stupňov pod nulou. Najdaždivejším mesiacom je tu október.

Prvé známky osídlenia južného Nórska a aj okolia Kristiansandských fjordov sa môžu datovať do obdobia 6 500 rokov pred Kristom, kedy tu prebývali malé skupinky lovcov a zberačov, orientované viac na rybolov. Asi tak sa po roku 400 už nášho letopočtu môžeme stretnúť s prvými dedinami a obrábaním poľnohospodárskej pôdy. Toto územie je veľmi vhodné na osídľovanie, má lepšie predpoklady ako sever či vnútrozemie, ktoré je v zime dosť chladné.

Je pochopiteľné, že sa osadníci sústredili na miesta v blízkosti pitnej vody (napr. rieka Otra) a v blízkosti fjordov bohatých na ryby. Záliv Skagerrak je známy okrem Lofotov aj migrovaním tresky zo severných častí Atlantického oceánu. Tresky migrujú popri pobrežiach Nórska, Islandu a Grónska., smerujúc k Pobaltí a do okolia dánskych vôd.

Mesto pomaly naberalo dôležitosti. Predtým ako v roku 1040 bol postavený prvý kamenný kostol, stáli tu dva drevené chrámy, ktoré pravdepodobne vyhoreli. Počas Hansy a neskôr v 14. a 15. storočí tu už stál dosť rušný prístav. Ďalšou dôležitou budovou sa stala pevnosť na ostrove Flekkerøy, postavená kráľom Christiánom lll. v roku 1555.

Christián IV., známy založením a obnovením mnohých nórskych miest navštívil toto mesto v roku 1630 a 1635 a 5. júla 1641 formálne založil mesto Christianssand (v preklade: christianove piesky). Mesto pomaly začalo prijímať svoju súčasnú podobu. Stredom mesta mala byť štvrť teraz nazývaná Kvadraturen, pre svoj štvorcový pôdorys ulíc v ešte v renesančnom štýle.

Žiaľ, všetky nórske mestá raz postihol požiar. Kristiansand nebol výnimkou, v roku 1734 zničil mesto a mnoho obyvateľov odišlo hľadať šťastie do Nového sveta. Mesto sa začalo vzmáhať až po Americkej vojne za nezávislosť, keď na Európu dopadlo Napoleonovo obchodné embargo a kontinentálna blokáda voči Britskému impériu. Nebolo to jedinýkrát, keď Nóri opúšťali svoju krajinu. Kým tento severský národ nenašiel ropu vo svojich moriach, ťahal takmer celú svoju históriu za posledné nitky. Ďalšie hromadné vysťahovanie bolo tesne v predvojnovom období, v medzivojnovom období, po druhej svetovej vojne.

Po roku 1830 začal rybársky priemysel opäť rásť a nakoľko Kristiansand leží v jedinej časti Nórska, kde prirodzene rastie dub, začali vznikať aj nové doky vyrábajúce lode. Rybársky priemysel rástol rapídne, v roku 1848 sa do Londýna predalo až 12 000 homárov.

V januári 1838 prešlo členenie miest a obcí Nórskeho kráľovstva veľkými reformami a stali sa z nich okresy a kraje so samosprávou. Udialo sa tak počas vlády kráľa Karla Johana. Všetky okresy spadali pod kraje a každý okres i kraj mal samosprávnu jednotku. To isté sa stalo aj so všetkými farnosťami. Spolu bolo 395 nových okresov, z toho 25 miest a 350 vidieckych sídiel, ostatné sídla sa stali drobnými samostatnými okresmi, spadajúcimi do vyšších celkov.

Medzi 12. a 13. storočím sa Európou prehnali veľké morové epidémie. Okrem moru sa vyskytovala u námorníkov aj cholera. Každé mesto v tom období muselo mať tzv. karanténnu základňu pre novo prichádzajúcich námorníkov. Kristiansand ju založil na ostrove Odderøy v roku 1804. Medzi rokmi 1833 až 1866 spolu zaznamenali a zachytili 544 pacientov. Druhým veľkým medicínskym míľnikom bolo založenie prvej psychiatrickej liečebne, druhej v Nórskom kráľovstve, v roku 1881.

Druhý o mnoho ničivejší požiar v meste bol v roku 1892, ktorý nadobro zničil vyše polovicu mesta a tak isto aj na katedrálu, znovu postavenú z tehál v roku 1880. Začiatok 20. storočia sa niesol v ikonách rozvoja vodných elektrárni v južnom Nórsku a fabrikami na nikel, postavených v roku 1910. Mesta sa tiež dotkla svetová hospodárska kríza, hlavne prístavu. V medzivojnovom období sa dokonca na jeden rok stal azylom pre ruského revolučného politika Leona Trotského.

Druhá svetová vojna sa pre mesto začala 9. apríla 1940, útokom počas nemeckej operácie Weserübung. Nemecké námorné jednotky sa však s veľkým prekvapením stretli s nórskym odporom. Vtedy pri bombardovaní spadla aj už spomínaná katedrála. Kristiansand bol okupovaný počas vojny 800 nemeckými vojakmi.

V povojnovom období sa Kristiansand začal pomerne rýchlo spamätávať. Hlavne 60. a 70. roky boli veľkým prínosom pre obchod a spojenie troch okresov do jedného celku bolo veľkým prínosom. V roku 1986 začal obchod stagnovať, kvôli požiaru v hoteli Caledonien, no začiatkom 90. rokov už zasa stúpal.

Naša prehliadka sa začína v parku pri fontáne na rohu Uferpromenade a Strandpromenaden a pokračujeme najrušnejšou obchodnou ulicou Markensgade, ktorá je zároveň aj polovičnou pešou zónou. Nespočetne malých obchodíkov, suvenírových stánkov a prístavné ticho dotvára atmosféru malého pokojného prístavného mesta. Prečo je ticho v rušnom prístave? Ten je samozrejme situovaný v inej časti mesta. Jedine trajekty sú tu blízko.

Železničná a autobusová stanica sú len o ulicu ďalej. Markensgade križuje mnoho ulíc, ale my prechádzame až k jednej z hlavných peších zón Rådhusgata. Tam prejdeme na námestie s toľko spomínanou Kristiansandskou katedrálou, zvané Øvre torv. Markensgade a Øvre torv boli a sú historickými miestami s obchodmi a tržnicou.

Pri katedrále stojí aj rušná budova s knižnicou Folkebibliotek. Kto bude hladný, môže sa ísť neskôr najesť do jedných z najpreferovanejších reštaurácií v Nórsku, EGON, na Markensgade 39.

My pokračujeme od katedrály po námestí s mnohými stánkami smerom na Wergelandsparken, kde sa dostaneme na Festningsfada a Rådhusgata. Po Rådhusgata pokračujeme do štvrte zvanej Posebyen. Je to štvrť, ktorá jediná prežila požiar z roku 1892. Nájdeme tu najväčšie zoskupenie drevených historických bielych domov v severnej Európe.

Z Rådhusgata prejdeme okruhom na Holbergsgade a potom cez Skippergata na Kronprinsensgade, kde sa dostaneme až k moru. Prídeme na jednu z najkrajších mestských pláží Bystranda, kde je aj prístav malých plachetníc a dokonca mestské kúpele, Aquarama, s vonkajším aj vnútorným bazénom. Cez Strandpromenaden prejdeme až ku Kristiansandskej pevnosti, pri ktorej je park s detským ihriskom Lekeplass. Záver prehliadky je vlastne zasa pri fontáne, kde sme začali.

Kristiansand ZOO a zábavný park

Park sa ráta ako najnavštevovanejšia ZOO a zábavný park v Nórsku. Založený bol už v roku 1966 a má rozľahlých 60 hektárov. Je to typická ZOO škandinávskeho typu - veľké prirodzené výbehy pre všetky zvieratá, priestranné okolie, najčastejšie používaný materiál je drevo, sú tam mosty nad výbehy atď.

Ten, kto napríklad absolvoval zájazd Dánsko z rozprávky, so mnou, alebo s iným kolegom z BUBO Cestovateľskej Akadémie vie, o čom píšem. Jednoducho ide o vzdušné priestranné a prirodzené prostredie, kde sa cítia dobre ľudia aj zvieratá. Park je asi 10 kilometrov od mesta a dá sa ku nemu veľmi jednoducho dostať mestskou dopravou. Napríklad autobusom M1 z centra na zástavku Dyreparken.

Mestské pláže a lesy

Oddych si môžete dopriať hneď na dvoch mestských plážach. Bystranda, spomínaná vyššie je frekventovaná pláž v lete aj v zime. Je blízko centra a mestskej dopravy a keď vám bude v zime more chladné, môžete sa ísť zohriať len na skok do Aquaramy, mestských kúpeľov.

Pre vás, ktorí preferujete viac prechádzky v prírode je len na skok od centra Kristiansand kommuneskog – mestské lesy, zvané aj Ravnedalen Park. Je to park vytvorený už v rokoch 1874 – 1878, kde boli dokonca vysadené rododendróny, a dosť sa im darí, magnólie a smreky, ktoré sú jednými z najstarších v Nórsku. Spleť chodníkov a cestičiek vedúcich popri prírodných sladkovodných jazerách je priam blahodarným zážitkom. Hlavne na jar.

Zaujímavá je prechádzka zo Strandpromenaden na ostrov Odderøya, kde je okrem spletitých peších cestičiek aj karanténna stanica z 19. storočia a dokonca námorná základňa fungujúca medzi rokmi 1667 až 1999.

Umenie

Pre históriu chtivých návštevníkov má Kristiansand pripravené niekoľko zaujímavých miest. Jedným z nich je Kristiansand Canon Múzeum, ktoré síce bolo postavené, no nikdy nebolo úplne dokončené. Malo slúžiť ako súčasť Atlantického valu z druhej svetovej vojny na obranu prielivu Skagerrak. Ďalej sa tu nachádza Kristiansand múzeum, veľký skanzen so 40  historickými budovami od druhej polovice 19. storočia až po rok 1903. Toto múzeum je známe ako najväčší skanzen v južnom Nórsku.

Určite nezabudnite navštíviť aj Kilden Performing Arts Centre. Toto moderné divadlo má kapacitu 708 miest, zatiaľ čo operná hala pojme 1185 divákov. Postavené bolo v roku 2012 a ročne ho navštívi 200 000 divákov. Nakoľko Kristiansand má svoj vlastný symfonický orchester, o kvalitnú hudbu tu nie je núdza.

Kristiansand je jedno z najkrajších a niekedy aj najrušnejších miest v južnom Nórsku, ktoré má naozaj čo ponúknuť - od prírody, cez históriu až po obchody. Navštíviť ho môžete pomerne jednoducho. Letecky cez Oslo, alebo pre náruživejších cestovateľov autom z dánskeho mestečka Hirtshals, odkiaľ sa doveziete trajektom. Po návšteve Kristiansandu sa už fantázii a chuti cestovať kladú len malé medze a vy môžete vyraziť objavovať napríklad národné parky Nórska ako je Hardandervida, či Lofotské ostrovy, alebo až na sever cez Laponsko na Nordkapp.