Kúzlo tradičných tancov a masiek na Srí Lanke

Srí Lanka oplýva bohatou históriou a kultúrou, ktorú po stáročia formovali budhistické a hinduistické tradície. Jedným z najpôsobivejších umeleckých prejavov tejto exotickej krajiny sú tradičné tance, ktoré dodnes očarujú divákov svojou dynamikou, symbolikou a prepracovanými kostýmami. Významnou súčasťou týchto tancov sú aj typické drevené masky, ktoré dodávajú predstaveniu mystický nádych a prepájajú umenie s duchovným svetom.

Tradičné srílanské tance majú svoje korene v dávnej minulosti a ich vývoj bol ovplyvnený náboženskými obradmi, miestnymi legendami a mýtmi. Predpokladá sa, že tance na Srí Lanke vznikli v 4. storočí pred naším letopočtom, predovšetkým pre rituály zamerané na odvrátenie prírodných katastrof a chorôb.

Niektorí historici tvrdia, že tanečné rituály mohli byť ovplyvnené aj Tamilcami zo severu ostrova, ktorí priniesli vlastné božské kultúry a formy tanca ako súčasť drávidskeho náboženstva, čo vidieť najmä v pohyboch, ktoré sa podobajú na klasický indický tanec Bharatanatyam.

V dávnych dobách nebol tanec ani tak formou zábavy, ako skôr nevyhnutnou súčasťou života. Pôvodne slúžil ako forma rituálov na uctievanie bohov, odháňanie zlých duchov a prinášanie požehnania komunitám. Vplyv budhizmu ich udržal v skromnosti. Staroveká kronika „Mahavamsa“ opisuje staroveké tance, ktorým predsedali kňazi.

Hovorí sa, že keď legendárny kráľ Vidžaja prišiel na Srí Lanku v roku 543 p. n. l., počul svadobnú hudbu a začal tancovať. Oddávna veľa tradičných tancov predvádzali len muži. Postupom času sa tieto tance vyvinuli na umeleckú formu, ktorá dnes predstavuje jednu z najvýznamnejších súčastí kultúrnej identity Srí Lanky.

Na Srí Lanke existujú tri hlavné druhy tradičných tancov, z ktorých každý má odlišné charakteristiky, pokiaľ ide o pohyby, kostýmy a hudobný sprievod. Okrem nich sú to aj rôzne ľudové tance, pri ktorých sa často používajú masky.

Kandyjský tanec pochádza z centrálneho regiónu Srí Lanky a je považovaný za najvýznamnejší a najznámejší tradičný tanec ostrova. Vznikol ako posvätný rituál na uctievanie boha Kohomby a dodnes sa tancuje pri chrámových slávnostiach a oslavách.

So vznikom tohto tanca sa spája legenda o kráľovi Panduvasudevovi, ktorého sužovali zlé sny. V týchto snoch sa mu opakovane objavoval leopard, ktorý na neho ceril zuby – kráľovskí šamani to považovali za znamenie čiernej mágie a kliatby. Aby kráľa zbavili prekliatia, vykonali rituálny tanec, ktorý sa v upravenej podobe neskôr začal používať na rôznych slávnostiach a festivaloch. Pôvodný rituál je v dnešnej dobe vzácny, ale niektoré jeho tance sa stále nachádzajú v repertoári kandyjských tancov.

Tanečníci v bielych alebo červených kostýmoch s bohatými výšivkami, symbolizujúcimi kráľovský majestát, predvádzajú vysoké skoky, akrobatické otočky a rýchle pohyby rúk. Každý prvok tanca má svoj význam a vyjadruje boj dobra so zlom. Celé predstavenie sprevádzajú tradiční bubeníci hrajúci na geta beraya, čo je dvojhlavý bubon vyrobený z kmeňa palmy.

V roku 2008 bol kandyjský tanec a súvisiaca rituálna tradícia zaradená do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO, čím sa oficiálne uznal jeho význam.

Druhý typ tanca pochádza z južných pobrežných oblastí Srí Lanky a je úzko spätý s magickými rituálmi a liečebnými obradmi. Táto forma tanca sa vykonáva na upokojenie zlých duchov, ktorí spôsobujú choroby, a preto sa mu niekedy hovorí aj „Diabolský tanec“. Tanečníci nosia masky zobrazujúce množstvo postáv v rôznych podobách vtákov, plazov, démonov a tajomných duchov.

Pre pobrežné tance je charakteristické použitie drevených masiek, ktoré v sebe nesú hlbokú symboliku. Nájdeme medzi nimi masky predstavujúce rôzne choroby, ako sú slepota, hluchota, zápal pľúc či bolesť hlavy. Tance, ktoré často sprevádzajú tradičné bubny yak beraya, sú zvyčajne veľmi rýchle, s expresívnymi pohybmi a dramatickými gestami.

Tanec Sabaragamuwa pochádza, ako už napovedá jeho názov, z provincie Sabaragamuwa a spája prvky rituálnych aj ľudových tancov. Tento tanec má silný duchovný rozmer a najčastejšie sa objavuje pri chrámových slávnostiach, kde sa tancuje na počesť božstiev, predovšetkým bohyne Pattini, ochrankyne pred chorobami a nešťastím.

Na rozdiel od kandyjských tancov sa tance Sabaragamuwa vyznačujú jednoduchšími kostýmami, jemnosťou a elegantnými pohybmi bez akrobatických prvkov. Tanec sprevádzajú tradičné bubny dabula, thammattama a udekki a je doplnený posvätnými spevmi, ktoré dodávajú celému predstaveniu hlbokú duchovnú atmosféru.

Okrem klasických tanečných štýlov je Srí Lanka domovom aj rôznych ľudových tanečných štýlov. Tieto tance sú často spojené s miestnymi tradíciami, festivalmi a každodenným životom. Niektoré z populárnych štýlov ľudového tanca na Srí Lanke si teraz predstavíme.

Leekeli je živý paličkový tanec, ktorý predvádzajú skupiny tanečníkov. Účastníci používajú palice na vytváranie rytmických vzorov pri tanci. Leekeli sa často predvádza počas osláv a festivalov.

Tanec symbolizuje radosť, ducha komunity a rozprávanie, často ho predvádzajú počas osláv. Verí sa, že sa vyvinul zo starovekých rituálov a bojových praktík, zahŕňajúcich rytmické pohyby palíc, ktoré rozprávajú historické udalosti alebo tradičné príbehy.

Kalagedi je jedinečný tanečný štýl. Tanečníci vyvažujú hrnce na hlave pri vykonávaní zložitých pohybov. Tento tanec si vyžaduje zručnosť a rovnováhu a často sa predvádza počas kultúrnych podujatí a osláv.

Tento srílanský ľudový tanec predvádzajú ženy zvyčajne počas osláv Nového roka. Symbolizuje prosperitu a domácnosť, pričom hlinený hrniec na vodu, ktorý nesú tanečníci, slúži ako symbol ich tradičných úloh pri získavaní vody a riadení domácnosti.

Tanec Raban zahŕňa použitie ručného bubna rovnomenného názvu. Tanečníci vytvárajú rytmické rytmy a zároveň predvádzajú svoje tanečné schopnosti. Tento tanec sa často predvádza na festivaloch a oslavách. Je kľúčovou súčasťou kultúrnych osláv Srí Lanky, najmä počas festivalov ako Sinhálsky a Tamilský Nový rok (Avurudu).

Kulu Natuma je ľudový tanec, ktorý oslavuje zber ryže. Zahŕňa rytmické pohyby napodobňujúce farmárske činnosti a hrá sa s tradičnou hudbou a rekvizitami, ako je hádzanie košov. Kulu Natuma priamo symbolizuje úrodu a vinutie ryže, čo je životne dôležitá poľnohospodárska prax na Srí Lanke. Tanec zvyčajne predvádzajú mladé dievčatá, pričom pohyby napodobňujú sadenie, siatie a žatvu.

Páví tanec je tradičná tanečná forma inšpirovaná ladnými pohybmi páva. Je to živé a symbolické predstavenie, ktoré predvádza vtáčie dvorenie a predvádza správanie prostredníctvom zložitej práce nôh a plynulých gest paží. Páv je na Srí Lanke uctievaný vták, ktorý sa často spája s priaznivosťou a božstvami, ako je Boh Kataragama.

Tanec často obsahuje prvky tejto symboliky, odrážajúc spojenie medzi prírodným svetom a náboženskými presvedčeniami. Tanečníci, oblečení vo farebnom, pávom inšpirovanom oblečení, napodobňujú pohyby vtáka, vrátane rozťahovania „chvosta“ (často pokrývky hlavy alebo kostýmu), krúživých pohybov a kývania sa.

Výroba a užívanie srílanských masiek siaha hlboko do histórie tejto zeme, ale príbehy tohto remesla sú trochu nejasné. Krajina bola v minulosti kolonizovaná Holanďanmi, Portugalcami a Britmi, jej história sa triešti a bez nájdených záznamov a autentických archeologických dôkazov zhromažďujú len historické fragmenty, legendy a príbehy.

Jedna taká legenda hovorí o tom, že kráľ Rávana (jedna z postáv indického básnického eposu Rámájana) používal masky, aby skrotil a zahnal svojich nepriateľov. A práve tento kráľ podľa eposu utiekol na ostrov Lanku (pravdepodobne Srí Lanka). Jadro eposu je síce datované do obdobia 500 rokov p. n. l., ale do tohto obdobia rozhodne nemožno zaradiť počiatky tradícií masiek na Srí Lanke.

Pôvodní obyvatelia Srí Lanky, Veddovia, ktorí sa na ostrov dostali pravdepodobne v 6. storočí p. n. l., sú etnicky spojení s pôvodnými obyvateľmi džungle v južnej Indii a ranými populáciami v juhovýchodnej Ázii. Preto je aj zaujímavé, že existuje nespočetné množstvo rituálnych masiek a tancov, ktoré sa neuveriteľne podobajú tým na Srí Lanke: masky Lakhe v Nepále, masky diabla z Tibetu, mongolské či bhutánske masky.

Vidíme tak prepletenú sieť tradícií masiek, z ktorých každá akoby si požičiavala od druhej a vzájomne sa tak ovplyvňovali. Práve Veddovia sú na Srí Lanke považovaní za tých, ktorí v minulosti starostlivo uchovávali obrady a rituálne praktiky, a pravdepodobne aj vďaka nim sa zachovala tradícia masiek na Srí Lanke.

Najnovšie výskumy naznačujú, že niektoré sinhálske literárne diela z 12. a 13. storočia jemne odkazujú na myšlienku „vstúpiť do prevleku“ alebo „prezliecť sa do atribútov inej osoby“. V dielach sú spomínané myšlienky transformácie osôb a metamorfózy, čo mnohí historici považujú za presvedčivý dôkaz existencie kultúry masiek na Srí Lanke.

Dedičstvo masiek bolo tiež silne ovplyvnené rituálmi a tradíciami miest Kerala a Malabar na juhu Indie, a ukazuje tak aj na prepojenie indického subkontinentu a tohto ostrova. Ako sa remeslo postupne prenášalo na Srí Lanku, remeselníci začleňovali svoje vlastné dekoratívne techniky a vzory, aby každá maska bola zreteľne srílanská. Obe krajiny môžete navštíviť na našom zájazde Srí Lanka, južná India. 

Výroba masiek je veľmi pracná a chúlostivá záležitosť, a odráža jedinečnosť umelca, ktorý ju navrhol. Tradičnú srílanskú masku ručne vyrezáva tzv. „eduru“, čo možno voľne preložiť ako exorcista, zariekavač či liečiteľ. Drevo, ktoré „eduru“ používajú, je známe ako vel kaduru - ide o strom, ktorý sa nachádza často v blízkosti ryžových polí či močaristých oblastí a jeho drevo sa vyznačuje ľahkosťou, ale vysokou odolnosťou. Najprv sa používajú nástroje s ostrými hranami, neskôr nože a nakoniec dláta a ďalšie špecializované nástroje.

Maska je následne natretá pigmentmi na organickej a minerálnej báze. Je zaujímavé, že sfarbenie každej masky je vysoko subjektívne a závisí od postavy, ktorú má predstavovať. Osoby vyššieho postavenia, ako sú napríklad príslušníci kráľovskej rodiny, sú maľované ružovými, bielymi a žltými farbami a potierané lesklými lakmi.

Masky dedinčanov sú, naopak, často v matných šedých, zelených či hnedých odtieňoch. A najvýraznejšími maskami sú mytologické stvorenia, démoni, bohovia či diabli, ktoré sú spravidla maľované sýto červenou, čiernou či hnedou farbou. Obvykle biela farba pochádza z hliny, zelená z listov, modrá z niektorých plodov ovocia, žltá zo žltej papriky, čierna zo spáleného ľanu či bavlny a červená z červených tehál alebo hliny.

Symbolika farieb je dôležitá aj v náboženskom kontexte: červená farba symbolizuje silu a ochranu, biela čistotu a mier, a čierna absorbuje negatívnu energiu – nie je teda len estetickým prvkom, ale súčasťou duchovnej rovnováhy masky.

Pred finálnymi úpravami sa ešte aplikuje zmes včelieho vosku, ktorá chráni farby. Niekedy sú masky doplnené o zvieracie chlpy, kokosové orechy, povrazy či dokonca kly. Chĺpky na tvári sú často napodobňované použitím sloních chlpov a niekedy sa tiež používa opičia koža, ktorá dodáva pocit zamatu.

Na finálne vyhladenie sa často používa koža morskej ryby (thalapath), alebo hrubého listu (motadeliya) a na zabezpečenie väčšej odolnosti sa nanáša zmes živicového prášku, rastlinného oleja a ílu. Každá maska je jedinečná, zložito navrhnutá a svedčí o neuveriteľnom zmysle pre detail daného rezbára.

Tradícia výroby masiek na Srí Lanke sa stala v posledných rokoch vysoko komercializovanou záležitosťou. Ako sa svet modernizuje, mnohí od namáhavej tradičnej formy výroby ustupujú a venujú sa hromadnej výrobe lacných replík masiek nevalnej kvality. Zároveň tradičná medicína býva nahradzovaná modernou medicínou, čo tiež viedlo k úpadku používania liečebných rituálov, a teda aj masiek.

Prelínanie domorodých rituálnych obradov Srí Lanky s náboženstvom poskytuje jedinečný multietnický a multináboženský kultúrny zážitok ako žiadny iný. Je škoda, že tradícia výroby masiek na Srí Lanke sa stala vysoko komercializovanou, ale pozitívne je, že tieto predmety naďalej očarujú návštevníkov Srí Lanky, vrátane malých skupín BUBO klientov, a zostávajú tak neoddeliteľnou súčasťou pôvodnej srílanskej kultúry.

Na Srí Lanke sa masky vyrábali už po stáročia a boli súčasťou starovekých obradov. Tradičné masky Srí Lanky sú interpretované rôznymi spôsobmi. Symbolizovali obavy, nádeje a náboženské presvedčenia vidieckeho ľudu starovekej Srí Lanky.

Zároveň sú aj znakom zmyslu pre zábavu, ako naznačujú masky ľudových divadiel. Srílanské tradičné masky alebo tiež „Ves Muhunu“ v sinhálčine, (voľne preložené ako „tváre postáv“), môžeme rozdeliť do troch hlavných kategórií.

Sú hojne používané na festivaloch a kultúrnych akciách. Raksha znamená „démon“ a tieto masky slúžia na zaháňanie zlých síl. Často sú vymaľované žiarivými farbami, s vypúlenými očami a vyplazenými jazykmi a zobrazujú rôzne druhy démonov. Tieto masky tvoria posledný aspekt rituálu Kolam.

Ide o poctu Rakhasom, čo je trieda mýtických bytostí v hinduistickej mytológii, často zobrazovaných ako zlovoľní démoni stelesňujúci chaos, najčastejšie v 24 formách. Príkladom je napríklad Naga Raksha (maska s kobrou, ktorá zadrží nepriateľov a urobí z nich otrokov), Ginidal Raksha (maska ohnivého diabla, ktorý vysiela hnev a odháňa zlo) alebo Mal Gurulu Raksha (kvetinový vtáčí démon prinášajúci slávu a bohatstvo).

Sanni masky sa používajú hlavne pri liečebných rituáloch. Na Srí Lanke bolo bežné, že sa rodiny obracali na exorcistu, keď bol blízky človek chorý. Sanni Yakuma odkazuje na posvätný sinhálsky tanec, ktorý vykonáva exorcista (edúru) so zámerom vyliečiť určité choroby. Robia to pomocou jednej alebo viacerých z osemnástich rôznych masiek Sanni.

Legenda hovorí, že každá z osemnástich masiek predstavuje démona a že daný rituál privoláva každého démona do ľudskej ríše. Cieľom rituálu je podrobiť si démona a vyhnať ho späť do jeho sveta, čím sa vylieči človek trpiaci chorobou. Liečenie končí tým, že sa objaví eduru s maskou hlavného démona zvaného Maha Kola (ten úžasný alebo vše zahŕňajúci), ktorý obvykle obsahuje miniatúrne reprezentácie ostatných 18 démonov.

Masky Sanni sú navrhnuté tak, aby sa stali grotesknými démonickými reprezentáciami určitých chorôb. Napríklad maska, ktorá predstavuje zvracanie, má zelenú pleť, zatiaľ čo masky, ktoré symbolizujú vysokú horúčku a zimnicu, majú sýto červenú pleť. Dekoratívna nádhera masiek však neodvracia vieru, že majú vrodenú schopnosť spôsobovať aj liečiť choroby.

Srílančania veria, že keď na jednom mieste dôjde k rituálu exorcizmu, všetky ostatné masky na srílanskej zemi začnú vibrovať. Keď sa tieto masky nepoužívajú, mali by byť starostlivo zabalené do červenej látky a bezpečne uložené, aby neohrozili silu, ktorá sa v nich skrýva.

Kolam znamená v preklade komediant, a vznik týchto masiek sa datuje do koloniálneho obdobia, ale niektoré typy týchto masiek sa objavujú aj skôr. Najčastejšie sa využívali počas ľudového tanečného a rituálneho predstavenia (tanec Kolam), ktoré v minulosti trvalo sedem nocí, koncom 20. storočia sa hralo polovicu večera, a dnes modernizovaná verzia trvá zhruba dve až tri hodiny.

Masky zobrazujú postavy z tradičných legiend a eposov, často v humornom prevedení, ale aj predstaviteľov koloniálnej ríše. Tanečné predstavenia aj masky sa v priebehu storočí vyvíjali a dopĺňali. V minulosti sa viac zobrazovali všedné životy dedinčanov a ich interakcie, legendy a mýty, neskôr pribudli postavy z koloniálnej éry, a zároveň sa rozvíjali príbehy z Budhovho života.

Kolam je predovšetkým odľahčená, vtipná a kritická ľudová dráma, ktorá zobrazuje sociálne rozpory a je roztancovanou vizualizáciou základného učenia Budhu.

Najlepším miestom na spoznanie tejto fascinujúcej kultúry je mesto Kandy. Počas našich BUBO zájazdov na Srí Lanku radi navštevujeme tradičné predstavenia kandyjských tancov v miestnom kultúrnom centre.

V rámci programu ponúkame našim klientom takú tanečnú ochutnávku. Uvidíme okrem iného Magul Bera, divoký a veľkolepý úvodný ceremoniál, ktorý sa tradične hrá na svadbách či chrámových obradoch a ktorým sa privolávajú bohovia, aby požehnali celé predstavenie.

Necháme sa uniesť tanečným súbojom medzi hadom a orlom, ktorý predstavuje večný boj medzi dobrom a zlom (tanec Naga Gurulu), zároveň nás očaria tanečníci hravou bubnovou šou (Raban), ktorá je ukážkou rytmickej zručnosti a šikovnosti. Svojou synchronizáciou nás prekvapí skupinový a veselý tanec oslavujúci úrodu (Kulu Natuma).

Na záver vždy našich BUBO klientov, najscestovanejších Slovákov a Čechov, ohromí dramatický tanec s ohňom (Ginisisila) zakončený chôdzou po žeravom uhlí, ktorý symbolizuje schopnosť prekonať bolesť a strach vďaka duchovnej sile.

Ak sa chystáte na Srí Lanku, odporúčame tiež navštíviť dedinu Ambalangoda na juhozápadnom pobreží, ktorá je centrom výroby masiek. Nájdete tam aj múzeum Ariyapala, kde si možno masky nielen pozrieť, ale aj vyskúšať si ich výrobu.

Ak budete mať šťastie a prídete na Srí Lanku na vlastnú päsť alebo s BUBO počas mesiacov júl a august, môžete navštíviť desaťdňový festival Kandy Esala Perahera. Kandy Perahera na Srí Lanke nie je len jedným z najstarších rituálov v budhizme, ale aj jedným z najstarších existujúcich rituálov v celej Ázii.

Procesiová hudba a tanec sú znakom staroveku, pretože niektoré z prvých rituálnych sprievodov vyrástli zo stacionárnych umelcov, ktorí sa začali pohybovať. Z toho vyplýva, že tanečné kroky a sekvencie, ako aj hudobné modality, sa vyvinuli tak, aby vyhovovali veľkej pohybujúcej sa mase ľudí.

Slovo „perahera“ znamená sprievod, a Kandy Perahera je jedným z najväčších rituálov spracovávania ľudí na planéte, ktorý zahŕňa slony, bubeníkov, mníchov, tanečníkov, šermiarov, hudobníkov, akrobatov, manipulátorov s ohňom a šoumenov s bičmi, ktorí čistia cestu. Jeho súčasťou sú, samozrejme, aj tanečné pohyby s tradičnými maskami.

Je to budhizmus taký starobylý, exotický a integrovaný s miestnou vierou, ako sa dá nájsť. Tento veľký sprievod vzdáva hold relikvii posvätného zuba Budhu, ktorá je uložená v chráme Sri Dalada Maligawa (Chrám zuba) v Kandy. Sprievod je spojením Esala a Dalada Peraheras, pričom prvý rituál vyvoláva dážď a druhý uctíva relikviu posvätného zuba.

Kandy Perahera bola tiež navrhnutá tak, aby bola úplným odrazom srílanskej spoločnosti, zloženej ako to bolo s kastami, klanmi a špecifickým umiestnením profesií z hľadiska rituálnej čistoty a dôležitosti. Dnes Kandy Esala Perahera pokračuje vo svojom každoročnom vystúpení, hoci kastové štruktúry sú menej prísne presadzované a zastúpené.

Staršie, menšie rituály peraher vo vzdialenejších komunitách odrážajú staršie sociálne štruktúry ako tie v mestách. Sláva kandyjského tanca a nádhera Perahery len narástli na význame. Kandyjský tanec je najvyšším kultúrnym exportom Srí Lanky a Kandy Esala Perahera je vrcholným turistickým a pútnickým podujatím v krajine.

Je zasypaný superlatívmi: najstarší budhistický rituál! Najväčší budhistický rituál starovekého sveta! Najdlhší rituálny sprievod v Ázii! S istotou môžeme povedať, že je to budhistický rituál s najväčším počtom slonov, čo veľa hovorí o tom, odkiaľ pochádza a aký je starý.

Na Srí Lanke sa tradičné tance učia jednotlivci všetkých pohlaví, hoci historicky bol kandyjský tanec pôvodne vyhradený pre mužov. Tieto tance sa vyučujú v rôznych prostrediach tanečných škôl spojených s tradičnými tanečnými súbormi a dokonca aj prostredníctvom online platforiem. Mnoho jednotlivcov sa učí aj prostredníctvom súkromnej výučby alebo účasťou v komunitných tanečných skupinách.

Učenie tradičných tancov na Srí Lanke je tiež nepovinným školským kurzom. Môžete sa ich naučiť a praktizovať počas školského obdobia. Zvyčajne sa naučíte najznámejšie tance, ako sú kandyjské tance, ale aj iné menej známe, no nemenej dôležité, ako napríklad tie, ktoré robia na počesť zberu ryže alebo príchodu dažďov.

Tradičné srílanské tance nie sú len obyčajným predstavením, sú rituálom, spojením s minulosťou a duchovnou cestou. Nesú v sebe množstvo symboliky – každý pohyb, každý úder bubna či výber farieb má svoj hlbší význam. Cieľom tejto návštevy je už vyše dve desaťročia prepojiť malé skupiny klientov BUBO so starými legendami tohto ostrova.

Hoci dnes môžu tradičné tance slúžiť aj ako turistická atrakcia, ich hlbší význam zostáva stále živý. Stále sa tancujú pri chrámových oslavách, slávnostiach a náboženských rituáloch a pre mnohých Srílančanov sú neoddeliteľnou súčasťou ich kultúrneho a duchovného dedičstva.