Magický ostrov Mijadžima

Icukušima je ostrov ležiaci vo vnútozemskom mori Japonska, na severozápade Hirošimského zálivu. Pre svoju dostupnosť a rozmanitosť atrakcií je populárny nielen medzi turistami, ale aj medzi Japoncami. My ju na našich BUBO zájazdoch takisto nesmieme vynechať. V rámci návštevy Hirošimy tu strávime jeden krásny deň.

Kým si povieme niečo o samotnom ostrove, povedzme si ako sa na Icukušimu dostanete. Ak ste ubytovaní v meste, ideálne je sa dostať na hlavnú vlakovú stanicu električkou.

V niektorých častiach mesta môžete mať bližšie aj inú zastávku, my si však vysvetlíme cestu z hlavnej stanice v Hirošime. Tu si kúpite lístok na linkový vlak San-yo line, na zastávku Miyajimaguchi. Aktuálne stojí 420 JPY čo je v prepočte približne 3,50 €. Na tejto zastávke vystúpite, vyjdete východom a pôjdete stále rovno (prejdete aj cez jeden podchod), až k terminálu trajektov.

Ak si chcete ušetriť čas, na hlavnej stanici si môžete kúpiť kombinovaný lístok až na samotný ostrov, v ňom už budete mať zahrnutú aj cenu trajektu. Takýto lístok vás vyjde rovných 600 JPY, cca 5 €.

Z terminálu trajektov premávajú dve spoločnosti, ak ste si kúpili kombinovaný lístok spolu s vlakovým, pôjdete trajektom spoločnosti JR (Japan Railway), ak si budete kupovať lístok na trajekt až na termináli, môžete využiť aj služby spoločnosti Miyajima Matsudai Kisen. Obidve spoločnosti prevádzkujú rovnaké trajekty na rovnakej trase, takže je prakticky jedno, ktorú využijete.

Nástupište na trajekt spoločnosti JR je napravo od vchodu na terminál, nástupište MMK naľavo. Samotná plavba trvá pár minút a vy si ju môžete vychutnať po sediačky v uzavretej kabíne trajektu, alebo na otvorenej terase s vetrom vo vlasoch.

Blížime sa k ostrovu a už z trajektu vidíme dominantnú bránu torii, ktorá patrí miestnej svätyni Icukušima. Ostrov nesie rovnaký názov, známy je však aj pod prezývkou Mijadžma, čo v preklade znamená ostrov svätýň.

Najznámejšia je práve svätyňa Icukušima, ktorá je od roku 1996 zapísaná v zozname svetového dedičstva UNESCO. Pohľad na bránu v popredí hory Misen je považovaný za jednu z „Troch scenérií Japonska“. K tejto bráne sa ešte vrátime, poďme si najprv povedať niečo o histórii samotného ostrova.

Miyajima je hornatý, riedko osídlený ostrov s populáciou približne 2000 obyvateľov a rozlohou niečo málo cez 30 kilometrov štvorcových. Najvyšším bodom ostrova je hora Misen, vysoká 530 metrov. Na jej vrchol vedú úžasné treky, ale dostanete sa na ňu aj lanovkou. Hore Misen venujem v tomto blogu samostatnú sekciu. 

Ostrov Mijadžima je považovaný za posvätný už od dávnych čias. Legenda hovorí, že v roku 806 budhistický mních Kukai, ktorý sa práve vrátil z Číny, navštívil tento ostrov na svojej ceste do Kyota. Pocítil tu duchovnú energiu a dospel k záveru, že ostrov je svätým miestom. Na jeho najvyššej hore Misen postavil prvý chrám, resp. halu, v ktorej sto dní meditoval a vykonával rôzne rituály. Oheň, ktorý používal, nazývaný „Kiezu-no-hi” horí v hale Misen Reikado dodnes. 

Vystupujeme z trajektu a prichádzame do haly tunajšieho terminálu. Východ je rovno oproti nám, vyberieme sa smerom doprava po pobreží.

Hneď ako vyjdete z terminálu, zbadáte ich. Je ich plné mestečko, sú krotké a majú radi papier :)

Áno, reč je o srnkách ktoré tu na ostrove budeme stretávať všade. Presnejšie, nie sú to srnky, ale jelene, konkrétne druh Sika (Cervus nippon). Kľudne ich volajte srnky, chcel som len uviesť správnu informáciu. Sú milé, krotké, fotogenické... ale pozor! Stačí chvíľka nepozornosti už vám vyťahujú jedlo z batoha.

A dokonca, radi majú aj papier, takže o vašu čerstvo získanú mapku môžete rýchlo prísť. Mne raz pri rozhovore na ulici skoro uchmatli pas, ktorý som mal v bočnom vrecku nohavíc, v poslednej chvíli som ho ťahal z chlpatej tlamy.

Tak ako je celý ostrov Mijadžima považovaný za posvätný, tak aj jeho pradávni obyvatelia, naše „srnky" sú považované za poslov bohov. Ak uvidíte Japoncov sa im ukláňať, nečudujte sa a skúste to tiež, možno budete prekvapení, ale niektoré z nich vám úklon opätujú.

Prejdeme sa po nábreží, cestou nazrieme do obchodov so suvenírmi, alebo ochutnáme miestne špeciality, napríklad úhora či luxusné ustrice chované priamo v okolí ostrova. Asi v polovici cesty nájdete stanovište, kde si môžete kúpiť plavbu loďkou popod torii bránu Icukušima.

Plavba loďkou je pekným zážitkom, záleží však od stavu hladiny mora. Pri odlive sa popod bránu nepreplavíte, je totiž na suchu.

Stojíme na najfrekventovanejšom mieste ostrova, nenájde sa asi návštevník, ktorý by sa tu nezastavil kvôli fotke s torii bránou, patriacou svätyni Icukušima. Či je práve príliv, alebo odliv, vždy je priestor na kreatívnu fotografiu.

Pri odlive sa dá prísť až k bráne a dotknúť sa jej. Túto možnosť preferujú hlavne domáci, ako vidíte na fotkách, cez sezónu býva počas odlivu pod bránou rušno.

Brána torii tu stála už od roku založenia svätyne, ale v súčasnej podobe existuje od roku 1875. Je vyrobená z gáfrového dreva, má výšku 16 metrov a pre zvýšenie stability vo vode má ku svojím stĺpom pridané ďalšie 4 nohy.

Prvá písomná zmienka o miestnej svätyni ktorá pochádza z roku 881 hovorí, že na tomto mieste svätyňa stála už od roku 593, kedy ju dal za vlády cisárovnej Suiko postaviť vtedajší miestny správca ostrova.

Jej súčasnú podobu má však na svedomí Taira no Kiyomori, veliteľ vojska samurajov ktorý tu žil v 12. storočí. Ten mal podľa legiend jednej noci sen, v ktorom mu starý mních pošepol, že ak postaví na ostrove svätyňu Icukušima, dosiahne vyššie postavenie. V roku 1168 tento sen aj zrealizoval a na základoch starej svätyne dal vybudovať svätyňu Icukušima v podobe, v akej ju poznáme dodnes.

Malými zmenami prešla pri rekonštrukciách po požiaroch v rokoch 1207 a 1223 a po tajfúne v roku 1325. Od tejto doby sa tvar svätyne prakticky nezmenil a udržuje sa dodnes. Jej ikonická torii brána bola postavená v roku 1875 a pôvodne slúžila pre prostých občanov, ktorí mali na ostrov vstup zakázaný, aby sa na loďke priplavili k jej bráne a pomodlili sa. Od roku 1996 je svätyňa spolu s okolitými lesmi hory Misen zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Prechádzame svätyňou a obdivujeme klasickú japonskú architektúru. Vďaka okolitej vode je často svätyňa prezývaná „plávajúca". V čase prílivu môžete priamo pod vašimi nohami pozorovať ryby, pri odlive zase zo svojich skrýš vylezú kraby a synchronizovane mávajú klepetami. Medzi týmito fázami tu často vídať vodné vtáky, ktoré prileteli loviť malé ryby odrezané od mora začínajúcim odlivom v dočasných jazierkach.

Po chvíli prichádzame na hlavnú terasu svätyne s výhľadom na Hirošimu. Dominantná stavba na svahu oproti je hirošimské múzeum moderného umenia.

V druhej časti prehliadky si môžete všimnúť zachovalé najstaršie časti svätyne. Tá je už desiatky rokov prakticky nepretržite reštaurovaná, piliere totiž vo vode po nejakom čase doslúžia a musia sa vymeniť.

Po prehliadke, ktorá je jednosmerná, vychádzame zo svätyne na ideálnom mieste. Odtiaľto máte hneď niekoľko možností, kam ďalej pokračovať a všetky sú blízko. „V ponuke" je napríklad miestne akvárium, lanovka na horu Misen, okolité reštaurácie, obchody so suvenírmi, alebo prechádzka ku chrámu Daishoin.

Z vyššie uvedených možností si v tomto blogu vyberieme výlet na najvyšší bod ostrova, horu Misen. Spôsobov, ako sa naň dostať je viacero. Okolité lesy ponúkajú niekoľko peších trás, alebo sa môžete vyviezť lanovkou a po svojich prejsť už len pár minút.

Obojsmerný lístok lanovkou vás vyjde 2000 JPY (cca 12 €), jednosmerný 1100 JPY (cca 7 €). Detské lístky sú lacnejšie. Pri silnom vetre, alebo kvôli údržbe sa môže stať, že lanovka nepremáva, overte si jej prevádzku v infostánku pri východe z terminálu trajektu (presne tam, kde ste si vzali mapku ostrova), alebo na tejto stránke.

Ja som si pre tento blog vybral peší trek, no skôr než sa naň vyberieme, po ceste máme nádherný chrámový areál. Budhistický chrám Daishoin obklopený ďalšími chrámami a svätyňami je najpokojnejším miestom ostrova. Ak chcete cítiť energiu, duchovno, ktoré očarilo aj Kukaia v roku 806, práve toto je to miesto. Len 5 minút od centra ostrova, akoby ste našli iný svet. 

Vstupujeme do najposvätnejšej časti ostrova Mijadžima, o ktorom mnoho turistov nevie a preto ho vynechajú. Možno aj preto tu vládne taký pokoj.

Ak sa dáte hneď za bránou chrámového areálu doľava, objavíte skrytú uličku, ktorú lemujú desiatky malých sôch. Sú to takzvaní Jizo (džizo), ochranné božstvo malých detí a detských duší. Japonci veria, že ich duša musí po smrti preplávať rieku a dostať sa na druhý breh, zatiaľ čo zlí duchovia a démoni sa im v tom snažia zabrániť. Dospelá duša je dosť silná, aby si s démonmi poradila, no detské duše potrebujú pomoc. A práve títo malí usmievaví mnísi tieto detské duše chránia. Jizo tu patrí medzi najobľúbenejšie božstvá, Japonci ich milujú a vyrábajú im rôzne čiapky, plášte, podbradníky...

Na tomto mieste ostrova nájdete obrovské množstvo božstiev, resp. sôch ktoré ich symbolizujú. Japonci sa ich často dotýkajú, alebo na ne položia mincu, pretože veria že sa im splnia ich želania. Ak vám v peňaženke „zavadzajú" drobné, smelo do toho.

Budhizmus, rovnako ako šintoizmus, je pevne zakorenenou súčasťou života Japoncov. Mnohí ho ani nepovažujú za vieru, ale skôr ako úplne samozrejmú a prirodzenú vec, patriacu do ich každodenného životného štýlu. 

Táto časť ostrova vás doslova prinúti sa zastaviť, vychutnať si čaro momentu, pokoj. Skúsite si meditáciu? Aj o nej si niečo počas zájazdov do Japonska povieme.

V areáli chrámu Daishoin strávime naozaj príjemné chvíle a nabijeme sa energiou potrebnou na ďalší bod nášho programu, výstup na horu Misen. Je čas vydať sa na cestu. Trekov je tu niekoľko, trasy nájdete aj na papierovej mapke ostrova.

Najkratšia trasa ostrova trvá približne 2,5 – 3 hodiny. Záleží hlavne od vašej kondičky, ale čas vám zaberie aj kochanie sa úžasnými výhľadmi. Trasy sú výborne koncipované, náročnejšie úseky striedajú oddychové chodníky s nádhernými výhľadmi. No aj cestou na vrchol hory Misen stretávame srnky. Dáte im napiť?

Ak by ste sa na horu Misen vybrali lanovkou, na tejto stanici budete vystupovať. Odtiaľ je to na najvyššiu rozhľadňu ešte chvíľa chôdze.

Vezmite si na trek aj jedlo, na jej prvom poschodí je príjemné sedenie, kde môžete doplniť energiu a popri tom sa kochať okolitou krásou. Nájdete tu aj toalety. Samotná rozhľadňa má dve poschodia, určite sa oplatí vystúpiť až na hornú terasu, odtiaľ sú pohľady najkrajšie.

Výhľady nafotené, energia doplnená, toalety vybavené, môžeme sa vydať na cestu dolu. Výber trasy je na vás, môžete sa vrátiť aj tou istou, ktorou sme sem prišli, ale ja odporúčam vrátiť sa opačnou stranou hory. Vzdialenosti sú skoro rovnaké, no zážitky nové.

Po zostupe je čas na oddych, dáte si miestne pivo, či sa prejdete uličkami suvenírových obchodov? Aj do centra ostrova sa oplatí nakuknúť.

Koniec dňa sa nezadržateľne blíži a návšteva ostrova Mijadžima je pomaly za nami. Tak čo poviete, je prívlastok „magický" oprávnený? Verím, že aj vy to cítite podobne a ak ste s nami už toto miesto navštívili, že ste si aspon pekne zaspomínali a ak ste ho ešte nenavštívili, že som vás dostatočne motivoval. Na záver už len dodám, že sa oplatí na ostrove počkať na západ slnka, či už pre peknú fotku, alebo takéto časozberné video: