Na čo myslieť pri návšteve reštaurácie v USA

Aby ste išli na dovolenku v Štátoch pripravení, spísali sme niekoľko praktických rád na bežný deň získaných za roky sprevádzania zájazdov v USA. Kedže si v BUBO užívame nielen dobružstvá, ale aj kulinárske zážitky, pripravili sme prehľad 4 zvykov, ktoré by vás mohli prekvapiť v americkej reštauácii.

V USA je je zvykom do všetkých nápojov (okrem piva) pridávať naozaj veľké množstvo ľadu bez ohľadu na počasie. Preto pri návšteve reštaurácie alebo baru nezabudnite pri objednávke povedať “no ice” (bez ľadu) alebo “light on ice” (málo ľadu). S týmto sa stretnete naozaj v celých Spojených štátoch, a to aj v zime! Vedeli ste však, že výrazne väčšie používanie ľadu má aj svoju históriu? 

Hoci veľa civilizácií využívalo ľad na zachovanie potravín, nebolo zvykom pridávať ich do nápojov, dokonca ani v teplých prímorských oblastiach. Vychladené nápoje boli v 19. storočí luxusom vyhradeným pre bohatých. V krajine neobmedzených možností a obrovských zamŕzajúcich jazier však bolo toľko ľadu, že ho mohli vyvážať aj do zahraničia. 

Všetko to začalo v 1806, keď v zamrznutých jazerách uvidel bostonský podnikateľ Frederic Tudor novú príležitosť. Jeho plán bol vývoz ľadu z Nového Anglicka až do Karibiku, kde by ho používali taktiež na úschovu potravín a liekov. Nanešťastie sa väčšina jeho tovaru po ceste rozpustila. A tak bol jeho začiatok podnikania hneď vo veľkej finančnej strate.

Tudor postupne zmenil spôsob izolácie (začal využívať piliny), výrazne znížil straty a bol schopný dovážať ľad dokonca až do ďalekej Indie. Narazil však na mierne úskalie - dopyt bol obmedzený, okrem uchovávania potravín ľudia ešte nevedeli, čo s toľkým ľadom robiť. Frederic Tudor tak musel prísť s ďalším riešením, ktoré by rozbehlo jeho podnikanie. Predovšetkým v Karibiku a na juhu USA navrhoval ľuďom vyskúšať vychladené drinky.

Dohodol sa s kaviarňami a bohatými domácnosťami na prvej zásielke ľadu zadarmo. Lákal svojich zákazníkov na chladné nápoje, ktoré ich osviežia od sparného tepla. Samozrejme, všetkým sa to mimoriadne zapáčilo a Tudor začal ľad vo veľkom predávať do reštuarácií, barov aj súkromných domov. Ako sa vyjadril, keď ľudia ochutnali vychladené nápoje, teplé už nikdy nechceli.

Spojenými štátmi sa následne prehnala vlna, ktorá zmenila extravagantný luxus (ľad v nápoji) na absolútnu nevyhnutnosť. Celé sa to zavŕšilo, keď v roku 1862 publikovali prvú knihu o príprave kotejlov - The Bartenders Guide, ktorá potvrdila to, že každý koktejl potrebuje ľad. 

Ďalším zvykom, ktorý sa týka nápojov a je typický len pre kontinent Severnej Ameriky (USA a Kanada), je “free refills” - bezodný nápoj. Týka sa to klasických nealkoholických nápojov - kola, pepsi, sprite a pod. Netýka sa to džúsov, fľaškových nápojov a alkoholických nápojov, čaju a niekedy aj kávy.

Tamker vo všetkých reštauráciách, rýchlom občerstvení či v kinách ponúkajú za cenu jedného nápoja neobmedzené dopĺňanie. V rýchlom občerstvení (pri objednaní si vo vnútri, nie drive through) či v kine dostanete prázdny pohár a v automate v občerstvovacích priestoroch si doplníte drink kedykoľvek budete chcieť. V reštauráciách s obsluhou pri stoloch vám nápoj doplnia aj bez opýtania, pokiaľ nepoviete inak.

Bezodné nápoje sú skvelý spôsob na prilákanie a potešenie zákazníkov. Naozaj nízka cena takýchto “čapovaných” nápojov (nezahŕňajúc cenu pohára a slamky) umožňuje majiteľom reštaurácií často až 80-82 % maržu. Keďže čas, ktorý strávia zákazníci pri jedle, je v priemere kratší ako v Európe, málokto vypije viac, ako je pre reštauráciu výhodné.

Iný kraj, iný mrav. Zvyk, ktorý zostane pre Európanov nepochopený, je sprepitné. Kým my prevažne považujeme prepitné za drobné všimné výborného servisu, pri návšteve reštaurácie v USA a Kanade treba VŽDY rátať s prepitným vo výške až 18-20 % z konečného účtu. A nielen tam, prepitné sa dáva aj v prípade, že navštívite kaderníčku, zoberiete si taxík alebo vám v hoteli pomôžu s parkovaním auta.

V prípade návštevy reštaurácie je to však naozaj očakávané. Menej ako 18 % znamená, že ste neboli so servisom spokojný a niečo bolo v neporiadku. Nebojte sa, nemusíte v hlave prepočítavať percentá z danej sumy, pri platení si na spodu účtu všimnite vypočítané navrhované sprepitné vo výške 15 %, 18 % a 20 %. Je to automaticky počítané pokladňou pre zjednodušenie výpočtu - nie je však prirátané k hodnote účtu!

Ak platíte hotovosťou, môže sa vás čašník/čašníčka spýtať, či chcete výdavok naspäť (anglicky zaužívaná fráza) - alebo teda, či ste dali presne (vrátane sprepitného). Prípadne po vrátaní výdavku môžete sprepitné ponechať na stole. Ak platíte kartou, čašník ju odnesie zaúčtovať, vráti vám ju naspäť aj s účtom a perom. Na účte máte možnosť doplniť TIP: a TOTAL: a váš podpis. Môžete dopísať iba jednu časť - výšku sprepitného, iba percentná sprepitného, prípadne iba kolónku koncovej hodnoty celého účtu aj so sprepitným a váš podpis. Kartu už druhýkrát nemusíte dávať, sumu dodatočne strhnú z účtu.

Akokoľvek sa to môže ľuďom z Európy nepozdávať, je to zžitá súčasť miestnej kultúry. A to až do takej miery, že mzda zamestnanca v službách je upravená federálnym zákonom. Zamestnávatelia môžu stanoviť takú mzdu, aby výsledná suma vrátane sprepitného predstavovala aspoň minimálnu mzdu stanovenú na federálnej úrovni. Tá predtsavuje 7,25 $ (jednotlivé štáty môžu túto sumu na svojom území navýšiť), a teda sa môže stať, že vaša čašníčka má na výplatnej páske len 2,13 $ za hodinu!

Aj tento zvyk má pôvod v 19. storočí, presnejšie na európskych kráľovských dvoroch, keď panovník alebo šľachtic daroval poddanému peniaze za extra dobrú prácu/predstavenie. Do USA sa to najprv prenieslo ako snaha pôsobiť aristokratickejšie, po skončení otroctva tento zvyk nabral reálnejšie dôvody. Hoci otroctvo ako systém skončilo, oslobodení ľudia nemali veľa možností na prácu, a tak veľa z nich začalo pracovať ako čašníci, pomocníci v reštaurácii, nosiči batožiny a na podobných nekvalifikovaných pozíciách.

Zádrhel bol, že zamestnávatelia im neplaitli mzdu, ale očakávali, že hostia zanechajú prepitné. Niektoré štáty sa to snažili legislatívne obmedziť a považovali prepitné za formu podplácania. V južných štátoch však táto forma zamestnania prekvitala a postupom času sa to považovalo za bežnú prax bez ohľadu na počiatočný rasový podtón.

Na prelome storočí sa tento zvyk rozšíril aj do severnejších štátov a zostal až do súčasnosti podporený federálnym zákonom o minimálnej mzde, do ktorej sa ráta už aj prepitné.

Pri návšteve USA to treba brať ako súčasť miestneho správania sa, s ktorým treba počítať. A preto pri návšteve reštaurácie, baru a iných služieb rátajte aj s 20 % sprepitným. Za to však dostanete (v provonaní s Európou) naozaj nadpriemerný servis, ochotný personál a celkovo príjemný zážitok. Na našich zájazdoch po východnom či západnom pobreží, Aljaške aj po Havaji vám radi odporučíme reštaurácie, ktoré stoja za to. Michelinské reštaurácie, ale aj pouličné stánky, jednoducho miesta, ktoré máme v BUBO rokmi praxe overené.

Pri nakupovaní počas vašej cesty po USA majte na pamäti aj to, že cenovky v obchodoch, reštuaráciách aj službách sú zobrazované bez DPH. Tú vám pripočítajú až pri platení v pokladni. Dôvod je jednoduchý. Neexistuje daň na federálnej úrovni, ktorá by platila celoplošne na území USA rovnako. Jendotlivé štáty májú určenú svoju výšku dane, od 2,9 do 7,25 %, dokonca aj niektoré okresy či mestá majú stanovenú výšku dane, ktorá sa propočíta k nákupu.

Hlavné dôvody sú dva:

1. výrobky sú posielané do celej krajiny a DPH prináleží koncovému štátu
2. niektoré štáty majú rôzne vvýrobky oslobodené od dane, a preto je najjednoduchšie tieto percetná prirátať až pri finálnom predaji priamo pri pokladni.

Najvyšší súčet týchto daní majú štáty Alabama a Washington, najnižší zase Aljaška a Havaj. Ak si napríklad kúpite niečo v meste New York za 100 $, pri pokladni vám k tomu prirátajú 4 % štátnu daň a 4,52 % daň mesta New York, a teda zaplatíte 108,52 USD. Pokiaľ máte naplánovaný rozpčet či kupujete drahšie veci, táto zmena váš môže pri pokladni zaskočiť.

USA so svojou rozlohou viac ako 9,8 milióna km2 ponúkajú jedinečné scenérie, hlboké kaňony, palmové aleje, kaktusové púšte aj multimiliónové metropoly.

Na našich BUBO zájazdoch prejdeme tie najzaujímavejšie mestá aj prírodné výtvory, ktoré sa tu nachádzajú. Aby sme si spríjemnili tieto cesty, podobné zvyklosti a kultúrne odlišnosti si prejdeme, samozrejme, spoločne priamo na mieste.