Najkrajšie túry sveta - 1. diel

Kapské mesto sa radí medzi najkrajšie na svete. Dôvod? Uřcite je ich niekoľko, ale najvačší podiel na tom má Stolová hora. Kapským mestom začína aj jeden z našich najobľúbenejších zájazdov 3x NAJ Afriky. Majestátna Stolová hora patrí medzi 7 prírodných divov sveta. Kedysi obrovská jednoliata vápencová skalnatá masa odolná voči zvetrávaniu sa týči na bridlicovom podklade, ktorý postupne zvetrával, až sa rozpadol na niekoľko častí. Celý masív je dnes popretkávaný množstvom turistických cestičiek.

Medzi najobľúbenejšie trasy patrí výstup na Lion's Head, Devil's Peak alebo Maclear's Beacon. Skúsenejší a výkonnostne silnejší návštevníci dokážu tieto trasy absolvovať behom jedného dňa, ale bežní smrtelníci si to radšej rozdelia na celý víkend. Je úplne jedno, v akej fáze dňa sa na 669 m vysoký Lion's Head vyberiete, vždy vám budú robiť spoločnosť ďalší návštevníci. Výstup je vhodný pre milovníkov východov aj západov slnka, bežných denných návštevníkov, alebo je to tiež obľubené miesto na nočný drink pri svite mesiaca.

Cesta z parkoviska na vrchol trvá asi hodinu, ale to neznamená že ide o jednoduchú prechádzku. Sú tu vysoké skalné útvary, strmé svahy a dokonca je tu aj trasa, ktorá ponúka reťaze a rebríky. Pokiaľ máte strach z výšok, tieto úseky sa dajú obísť, ale je potrebné si ustriehnuť turistické značenie. Cesta vedie okolo celého kopca, takže výhľady, ktoré sa vám naskytnú, sa budú striedať. Postupne si vychutnáte panoramatické pohľady na Stolovú horu, mestskú siluetu, pobrežie s prístavom, nekonečný oceán či futbalový štadión. Výhoda tohto vrcholu tkvie v jeho výške. Veľmi zriedka je zahalený v oblakoch.

Devil's peak sa niekedy opticky javí, že je vyšší ako najvyšší bod Stolovej hory, v skutočnosti je ale o 85 m nižši. Najvačším lákadlom týchto troch túr sú samozrejme výhľady, ale na svoje si prídu aj botanici či milovníci kvetov. Celý hrebeň Stolovej hory pokrýva Fynbos – krovinatý porast typický pre túto oblasť. Je to vlastne jediná možnosť užiť si pri výstupe počas pekného slnečného dňa aj trochu tieňa. Slnko ale nie je tým najnepríjemnejším živlom, čo tu na vás číha. Tým je silný vietor. Logicky s tým je spojená nepredvídateľná zmena počasia, doslova, z minúty na mínútu. Za týchto okolností môže byť hlavne zostup trochu nekomfortný, pretoźe štrkové cestičky, sypké kamienky dajú navyše zabrať našim dolným končatinám.

Stolová hora by mala byť čerešnička na torte pre každého návštevníka Kapského mesta. Na jej vrchol vedie niekoľko cestičiek a zo žiadnej nebudete sklamaní, pokiaľ sa vydarí počasie. Najpopulárnejšia je najkratšia a zároveň najstrmšia trojkilometrová trasa. Vedie až k miestu zvané Maclear's Beacon. Toto miesto je o 19 m vyššie, než horná stanica lanovky (správne, vedie tu aj lanovka, na ktorú si ale treba zarezervovať lístky dopredu, ak sa chcete vyhnúť dlhým radom). Miesto je označené kamennou pyramídou a až tu môžete tvrdiť, že ste zdolali 1 086 m vysoký prírodný div sveta. Tu si ľudia veľmi často uvedomujú, že si mali pribaliť teplejšie oblečenie.

Pre zaujímavosť, rekord v pokorení týchto troch vrcholov je päť hodín. My sme tento rekord neohrozili ani zďaleka.

Ak ste niekedy chceli vedieť, ako vyzerali kedysi miesta ako sú Angkor Wat, Chichen Itzá alebo Machu Picchu predtým, ako tam postavili cesty a infraštruktúru, Choquequirao je ideálna voľba. Práve tu môžete vstúpiť do legendami opradených inkských hôr. Populárna trasa, ktorú v priemere absolvuje iba 25 ľudí denne. Je to podstatne menej než priemerný denný počet návštevníkov smerujúcich na Machu Picchu. To je jeden z dvoch hlavných dôvodov ísť do dedinky Cachora a absolvovať tento trek. Druhý dôvod je veľkosť. Odhaduje sa, že miestne pamatihodnosti sú až 3x rozsiahlejšie, než známejšie Machu Picchu, ktoré je vyhlásené za jeden z divov sveta.

Mestečko Choquequirao – v preklade kolíska zlata, je postupne odhaľované archeológmi, ktorým sa podarilo odkryť a od džungle oslobodiť asi 30 % rozlohy. Na tejto trase sa netreba spoliehať, že cestou stretnete množstvo turistov a, hlavne, nerátajte s občianskou vybavenosťou. Občas sa na ceste vyskytujú nejaké bufetíky a kempy, kde sa dá prespať a najesť. Každopádne, odporúčame mať všetko potrebné so sebou. Čo sa výstupu týka, máte dve možnosti - buď sa pridáte k organizovanej skupine, alebo to celé absolvujete na vlastnú pasť. Celý tento trek zaberie asi štyri dni.

Začína sa v mestečku Cachora, ktoré je obklopené terasovitými políčkami. Prvý deň preto treba vystúpať a následne zostúpiť do výšky asi 1 500 m. Druhý deň sa odporúča začať šlapať ešte pred východom slnka, pretože vás čaká celodenná túra po slnečnej strane hôr. V tento deň už spozorujete prvé ruiny v nadmorskej výške okolo 3 500 m. Kamenistá púštna krajina je postupne nahrádzaná zeleňou. A práve tu sa nachádza odľahlá dedinka Marampata, ktorá je od najbližšej cesty vzdialená dva dni cesty. Zároveň je táto obec vstupnou bránou do Choquequirao. Výdobytky 21. storočia tu, našťastie, nanájdete, a preto je tu tak krásne.

Tretí deň je vrchol celej expedície - východ slnka. S tým je, samozrejme, spojené ranné vstávanie a. úprimne, po dvoch dňoch na nohách + vplyv nadmorskej výšky, jednoducho sa musíte trošku nútiť vstávať. Odmenou vám, ale bude rozľahlý areál rozdelený na 12 sektorov. Áno bude to trochu menej fotogenické ako Machu Picchu, ale táto ohromná pevnosť vo svojej samote a turistickom opomenutí pôsobí veľkolepo. Navyše sa okolo týčia 5 000 m vysoké zasnežené vrcholky hrebeňa Willkapampa. Táto pevnosť bola opustená od 16. storočia a počas nasledujúcich storočí bola niekoľkokrát „znovuobjavená“.

Na tomto mieste sa každý návštevník stáva archeológom a začne obdivovať ruiny chrámov, sústavy terás, kamenné chladničky či zavlažovacie systémy vytesané do skál. Toto opevnené mesto je dodnes opradené mnohými tajomstvami. Niektorí sa domnievajú, že toto mesto bolo posledným útočiskom Inkov pred španielskymi kolonizátormi. Možno to bolo administratívne centrum spojujúce Cuzco a Amazóniu. Správne odpovede sú, aspoň nateraz, zahalené v džungli.

Zaujímavosťou je, že poloha tohto miesta je taká odľahlá, že toto miesto nenašli ani španielski dobyvatelia. Prvým Európanom na tomto mieste bol po vyše 200 rokoch od objavenia Ameriky až objaviteľ Juan Arias Diaz. Tu sa môžete rozhodnúť, či budete pokračovať po vlastných ďalších deväť dní až do sesterského mestečka - Machu Picchu.

Každopádne, navštívte toto miesto ešte skôr, než sa plány na výstavbu lanovky stanú realitou.

Schody, schody, schody... Strmé, úzke, vlhké a rôznych veľkostí. Asi tak by sa dala charakterizovať úvodná časť výstupu na najvyšší vrch JV Ázie sopečného pôvodu - 4095 m vysoká hora je dominantou tretieho najvačšieho ostrova na svete. Vrchol trošku pripomína pevnosť, hrbol sfarbený do pochmúrnej čiernej farby vyčnievajúci z džungle. Domorodci nazývali horu Aki Nabalu, čo v prkelade znamená „tajné miesto smrti“. Miesto, kde strašia duchovia predkov, a preto rozhodne nie je vhodné k životu. Napriek tomu túto horu navštívi 20 000 ľudí ročne.

Celková dĺžka trasy neznie hrozivo. Je to „len“ 8 km. To, čo je odstrašujúce, je prevýšenie. Od brány národného parku až na vrchol musíte prekonať prevýšenie 2 400 m. Pre predstavu, je to asi trojnásobok najvyššej budovy sveta Burj Khalifa v Dubaji alebo 22-násobok budovy Národnej banky Slovenska. Vačšinu výstupu absolvujete po „schodisku“, ktoré špirálovite stúpa až k vrcholu. Zvyšok sú reťaze (na vrchol vedie aj ferratová trasa). K tomu si prirátajte teplotu a vysokú vlhkosť, až si nakoniec uvedomíte, že to nie je úplne najjednoduchšia hora na zdolanie.

Kedysi sa dalo absolvovať túto túru ako celodenný výlet. Momentálne sú pravidlá nastavené tak, že každý musí absolvovať noc na úpätí, čo celý výstup extrémne predražuje. Nedostatok ubytovacích kapacít vytláča ceny do astronomických čísel. Každopádne, občianska vybavenosť je na horské ázijské pomery dobrá. Chatky sú zásobované nosičmi, pre ktorých sú tieto výstupy každodenná rutina. Keď lapáte po dychu a postupne vás začnú obiehať nosiči, tak vám stopercentne pohľad spočinie na ich rozpadávajúcu sa obuv.

Rozum vám už načisto zastane, keď zbadáte, že títo nosiči ešte stíhajú pri takomto výkone aj fajčiť. Kinabalu nie je len peknou fotogenickou horou, ale je aj domovom takmer vyhynutých zvierat. Možno zhliadnete medvedíka malajského, orangutany alebo jazvecov. Celkovo tu žije viac ako 300 druhov vtákov, 100 druhov cicavcov a vyskytuje sa tu viac ako 800 druhov orchideí. Nájdete tu aj unikátny kvet - raflézia, jeden z najvačších a zároveň najsmradľavejśích na svete.