Nesmrteľný Vatikán

Vatikán ako štát vznikol v roku 1929 podpisom lateránskych zmlúv (medzi komunistickým Benitom Mussolinim a zástupcom Svätej stolice Pietrom Gasparrim) a predtým fungoval iba ako pápežský štát. Ešte pred vznikom kresťanstva bola oblasť dnešného štátu Vatikán neobývateľná. Okolo roku 40 nášho letopočtu tu vtedajší cisár začal stavať vatikánsky cirkus (Circo Neroniano) a na vrchu, kde sú dnes záhrady sa odohralo známe prenasledovanie kresťanov cisárom Nerom. Toho neskôr ukrižovali obráteného dolu hlavou a od tej doby sa práve preto považuje kríž otočený naopak ako satanistický znak. Na tomto mieste bol postavený kostol a neskôr tu bola postavená bazilika, ktorá je priamo na hrobe apoštola Petra a o niekoľko rokov neskôr postavili aj Vatikánsky palác, kde začali bývať pápeži. Od roku 1378 sa stal Vatikán hlavným sídlom pápežov. 

Na začiatku fungovania pápežského štátu zastávali pápeži aj funkciu vodcu štátu s veľmi silným vplyvom. Ako sa pápežský štát stále rozvíjal a naberal na sile a majetku, tak v 14. storočí sa rozhodli prestavať budovy a spraviť veľkolepejší štát. Samotná bazilika sv. Petra, napríklad, bola prerábaná niekoľkokrát, a preto je kombináciou viacerých umeleckých slohov. Vo Vatikáne môžeme nájsť množstvo významných diel od maliarov, ako sú aj Michelangelo či Raffael Santi. V pápežskej knižnici sa skrýva množstvo významných diel a zväzkov. Od roku 2020 dal pápež František sprístupniť časť pápežskej knižnice pre verejnosť. 

Od Anjelského paláca smerom k hraniciam Vatikánu prechádzame popri ambasádach Vatikánu, avšak tie sa nachádzajú mimo Vatikánu. Na hlavné námestie sv. Petra sa dostane každý bez zaplatenia vstupného, stačí iba prejsť cez bezpečnostnú kontrolu. Táto kontrola funguje na spôsob kontroly na letiskách, kde Vás a Vašu batožinu preskenujú. Samotné námestie je obkolesené dvoma budovami proti sebe - kolonádami a v strede sa týči bazilika sv. Petra. Po pravej strane baziliky sa nachádza Sixtínska kaplnka. Za nimi sa rozprestierajú vatikánske záhrady, múzeá a tiež pápežské sídlo Mater Ecclesiæ Monastery. Okrem iného vo Vatikáne funguje aj pošta, sídlo polície, banka a iné inštitúcie, ktoré nájdete aj v iných štátoch. Okrem budov tu môžete vidieť veľké množstvo diel od svetoznámych umelcov, vo Vatikánskej knižnici rôzne cirkevné knihy a spisy, a tiež ak budete mať šťastie, tak sa môžete stretnúť s pápežom, alebo zúčastniť sa modlitby s pápežom. Práve vo Vatikáne môžete vidieť Švajčiarsku gardu, ktorá už od roku 1506 chráni pápeža.

Námestie sv. Petra patrí medzi najväčšie námestia na svete (320 metrov dlhé, 240 metrov široké) a pravidelne sa tu každú nedeľu schádza veľké množstvo ľudí, kde sa zmestí viac ako 300 tisíc ľudí. 

Námestie obkolesujú dve kolonády v poloblúkoch, ktoré sa skladajú z 284 stĺpov a 88 pilastrov. Na streche stojí 140 sôch kresťanských svätcov, ktorí pozerajú na celé dianie na námestí. Tvorcom tejto kolonády bol sochár Gian Lorenzo Bernini, ktorý sám prirovnával kolonádu k „náručiu cirkvi prijímajúcej všetkých veriacich, ktorí prichádzajú na toto miesto, aby upevnili svoju vieru“. 

V centre námestia sa týči obelisk, ktorý pochádza z Egypta a je jedným z trinástich starovekých obeliskov v Ríme. Vedeli ste to? Tento obelisk bol spracovaný z jedného kusu červenej žuly, s históriou staršou viac ako 3000 rokov. V roku 1586 ho rímsky imperátor Kaligula dal premiestniť na toto námestie práve na lodi plnej šošovice, aby sa nepoškodil. Obelisk aj slúži ako veľké slnečné hodiny. Obelisk presunuli vo Vatikáne až 2x a dodnes môžete nájsť podstavec z predchádzajúceho miesta. Na vrchole tohto obelisku vo výške vyše 25 metrov je zasadený kríž, ktorý nosí na sebe nápis :“Hľa kríž Pánov. Utekajte nepriatelia, víťazí Lev z kmeňa Júdovho“. Práve pred týmto obeliskom sa každé vianočné obdobie rozprestiera postavený Betlehem, kde sú postavy v životnej veľkosti. Každý rok je tento Betlehem vytvorený inak a tak každé Vianoce sú vo Vatikáne výnimočné. Na námestí nájdete aj dve fontány, ktoré sú špecifické pre každé námestie v Ríme. 

Najdominantnejšou budovou celého námestia je bazilika sv. Petra, ktorá sa díva na Anjelský hrad a celý Rím. Priamo z Vatikánu do Anjelského hradu vedie úzka cestička, ktorou prechádzali pápeži. 

Bazilika sa skladá z hlavnej budovy v tvare kríža a kupolovitej strechy, ktorú navrhol a maľoval sám veľkolepý Michelangelo. Priečelie baziliky podopierajú stĺpy a pilastery, medzi ktorými nájdete aj sochy svätých Petra a Pavla. Čím ste bližšie k vstupu, tým sa Vám zdá byť táto bazilika majestátnejšia a fascinujúcejšia. 

Zaujímavosťou baziliky je, že pri stavbe bol použitý mramor z kolosea, ktoré v tej dobe už nespĺňalo svoj účel. Koloseum po svojej sláve sa z veľkej časti rozobralo a rôzne jeho časti sa použili aj na mnoho ďalších stavieb v Ríme. Toto rozoberanie kolosea trvalo približne do 18. storočia, a tak z pôvodnej mohutnej stavby sa zachovalo naozaj málo. 

Bazilika bola prestavaná niekoľkokrát aj kvôli túžbam o zväčšenie a pripodobnenie tvaru kríža podľa vtedajších trendov (grécky kríž s rovnako dlhými ramenami, potom latinský kríž). Avšak pri prestavbe baziliky, pápež Julius II. zničil antické umenia na predchádzajúcej bazilike. A tak sa z antickej budovy stala renesančná. Čo sa týka majestátnej kupole, tá sa podobá kupole z Pantheonu, kde dodnes je v strede kruhový otvor a na veľkonočné sviatky tu do chrámu vhadzujú tisíce lupeňov červených ruží. Michelangelo spravil podobne aj tu, s výjavmi na strope. 

Možno Vás prekvapí fakt, že žiadny z obrazov vo vnútri baziliky v skutočnosti nie je obrazom. Ako to? Každý z obrazov, ktoré môžete vidieť sú mozaiky vytvorené z malých kúskov skla. Ak by ste sa pozreli bližšie na obrazy vytvorené na stenách, videli by ste detaily a spojenia malých farebných sklíčok. Nevravíme tu však o klasických zavesených obrazoch alebo o maľbách mimo baziliky. Reč je o nástenných obrazoch a výjavoch. 

Bazilika je najväčšia na celom svete a celkovo dokáže poňať až 20000 ľudí. Vstup do baziliky je zdarma, a tak si návštevníci môžu pozrieť fascinujúce vnútro s umeleckými dielami, ako sú napríklad veľký bronzový baldachýn od Beniniho, ktorého stĺpy pochádzajú z Pantheonu, na bočnom oltáre pri vchode sa nachádza socha Piety od Michelangela, ktorú vytvoril, keď mal iba 24 rokov, a tiež nájdete v bazilike sochu sv. Petra, ktorá má ošúchanú jednu nohu od dotykov a bozkov pútnikov a veriacich. 

Pod bazilikou sa skrývajú takzvané „grottos“, kde sú hrobky pápežov a niekoľko kaplniek. A ešte nižšie pod tým sa nachádzajú „necropolis“, ktoré siahajú až pod záhrady, kde sú zasa ďalšie hrobky z čias starého Ríma (už 1. storočie pred Kristom). Okrem hrobiek sa zachovali aj fresky a sochy. Tento priestor pod záhradami bol náhodne objavený pri kopaní podzemnej garáže Vatikánu v roku 1956 a následne sa začal skúmať hlbšie a ďalej. Ak si chcete pozrieť dávny život Rimanov, prehliadky si môžete zarezervovať a prejsť sa s anglicky hovoriacim sprievodcom. 

Ďalšie diela od Michelangela nájdete práve tu a aj najznámejší obraz Adama s Bohom, kde k sebe vystierajú ruky. Boh sedí na mušli a má vystretú ruku k Adamovi, ktorý mu tiež vystiera ruku, no menej ako Boh. Tento obraz je najviac diskutovaný a v kresťanskom ponímaní má predstavovať práve náš vzťah s Bohom. 

Okrem toho Vás nadchne aj množstvo ďalších diel na stenách a aj strope od renesančných umelcov. Všetky tieto diela sú, samozrejme, sakrálne, a tak tu, napríklad, môžete sledovať aj vyobrazený život Krista, či Mojžiša (Nový a Starý zákon). Celá kaplnka je ako galéria a nadchne každého. Fresky sú tak dokonalé, že Vám bude ľúto odchádzať. 

Pred týmito freskami však na strope bola namaľovaná hviezdna obloha a Michelangelo ju premaľoval na žiadosť pápeža Júliusa II.. Avšak medzi pápežom a umelcom vládli nezhody, a tak niektoré maľby vznikli z presadenia svojej predstavy. Pôvodne v dvanástich výklenkoch mali byť apoštoli, no nakoniec dodnes ani jedného z apoštolov nenájdete na stenách kaplnky. A keďže Biblia končí koncom sveta a posledným súdom, ani v tejto kaplnke toto vyobrazenie nechýba. Práve toto dielo sa považuje za vyvrcholenie Michelangelovej umeleckej tvorby v kaplnke. Nájdete ho práve na oltárnej stene, a keď bola táto maľba odhalená pre verejnosť, neboli spokojní s jeho prevedením. Nakoniec niektoré časti boli prekryté, aby nevzbudzovali pohoršenie pre veriaci ľud. 

Michelangelo síce bol veľkým tvorcom, ktorého maľby tvoria Sixtínsku kaplnku, no bol vraj aj veľmi zložitým a komplikovaným človekom. Hoci by sme z malieb mohli vyčítať, že bol duchovne blízko k Bohu, bol známy pre svoju lásku k mužom a posadnutosťou v dokonalosti jeho diel. Na diele posledného súdu pracoval iba s jedným sluhom, ktorý mu miešal farby a túto maľbu dokončil za 7 rokov. 

Hoci fresky po celej kaplnke sú zväčša obnažené, práve táto kaplnka je využívaná na konkláve, a tak je dôležitá pre cirkev. Konkláve sa koná vždy, keď je potrebné zvoliť nového pápeža po smrti alebo odstúpení predchádzajúceho pápeža. Celá voľba pápeža trvá niekoľko dní, nakoľko sa zhromaždia kandidáti, modlia sa spoločne za Božiu pomoc pri rozhodovaní a následne sa do zlatej čaše vhodia tajne napísané voľby každého jedného účastníka. Po odovzdaní všetkých hlasovacích lístkov sa tieto papieriky postupne čítajú a každý hlas sa zapisuje. Ak sú hlasy nejednotné, modlitby a hlasovanie sa opakuje. Šedý/čierny dym z komína je znamenie pre veriacich, že konkláve sa nezhodlo a voľba ešte nepadla. Po väčšinovej voľbe sa vyhlási meno budúceho pápeža – v tej chvíli stále kardinála - a zapáli sa oheň, ktorý vytvorí biely dym. Následne novo zvolený pápež vyjde s kardinálmi na balkón baziliky a oznámi sa „Habemus papam!“ 

Asi najrozsiahlejšou oblasťou vo Vatikáne sú práve záhrady, v ktorých sa môžete poprechádzať pomedzi kvetinové záhony, fontány a umelecky vytvarované kríky.  V záhradách možno nájsť viac ako 6500 kusov rôznych rastlín z asi 300 druhov z celého sveta. Veľa z týchto stromov a kvetov pochádza práve z darov pre pápeža – javory zo Severnej Ameriky, cédre z Libanonu, cykasy z Japonska, jasmíny z Číny, a iné. Celá záhrada je pokojnou oázou, o ktorú sa stará asi 30 zamestnancov. Okrem rastlín tu nájdete aj zvieratá, ktoré nie sú privezené za účelom chovania, ale začali sa tu združovať. Napríklad vzácny druh zelených papagájov – mních zelený, pochádza pôvodne z Južnej Ameriky. 

Zaujímavou zastávkou v záhradách by mala byť napodobenina jaskyne z Lúrd, ktorá bola vytvorená ako menšia kópia tohto pútnického miesta vo Francúzsku. Tiež tu nájdete orliu fontánu, sochu sv. Petra, kláštor a seminár, pristávaciu dráhu na helikoptéru, železničnú stanicu, rádio, palác vlády a iné. Od roku 2018 je v záhrade aj postavená bronzová socha sv. Gregora, ktorý pochádzal z Arménska a predstavoval spojenectvo medzi Východom a Západom. Rovnaká socha zasa bola umiestnená v záhradách v Ečmiadzine, kde cestujeme aj na zájazde Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko.

Pápež je najvyšší predstaviteľ v kresťanskej cirkvi, a zároveň je aj rímsky biskup a najvyšší predstaviteľ Vatikánu. Presné pomenovanie, ktoré by ste našli pri mene aktuálneho pápeža, je „biskup rímsky, nástupca kniežaťa apoštolov, prímas taliansky, arcibiskup a metropolita rímskej cirkevnej provincie, suverén štátu mesta Vatikán“. Každý pápež sa volí z radov kardinálov počas volieb konkláve. 

Prvého pápeža podľa Biblie ustanovil sám Ježiš Kristus a ním sa stal apoštol Peter. Od tej doby už na pápežskom stolci sedelo celkovo 266 pápežov a posledný je aktuálne František (vlastným menom Jorge Mario Bergoglio), ktorý je výnimočný práve pôvodom z Južnej Ameriky. Bolo nepísaným pravidlom, že pápež bol z Európy a najčastejšie z Francúzska alebo Talianska. 

Je mnoho názorov po svete o majetkoch Vatikánu a názoroch pápežov. Nie každí pápež bol po smrti vyhlásení za svätého. A s niektorými pápežmi sa viažu aj nepríjemné príbehy. Avšak je mnoho pápežov, ktorí sa stali svätými, a tak si svojim životom vyslúžili obdiv a úctu. V dnešnej dobe je veľa obdivovateľov a prívržencov aktuálneho pápeža. Možno aj kvôli tomu, že si zvolil bývanie v skromnejších podmienkach – v kláštore sv. Marty, namiesto honosného paláca vo Vatikáne. A tiež je známy pre nakupovanie a prechádzanie sa po uliciach Ríma a Vatikánu. Niektorým prekážal jeho postoj k honosnému životu pápežov a stretával sa s kritikou o zjednodušení pápežského obliekania. A aby bol bližšie k veriacim, založil si účet na Facebooku, či Instagrame a prispieva myšlienkami ohľadom viery, rovnako aj zostáva otvorený komunikácii s mladými v zahraničí, alebo aj vo Vatikáne.