Ako kresťanstvo menilo Arménsko

Z geografického hľadiska by sme Arménsko mohli označiť za vnútrozemskú krajinu na západe hraničiacu s Tureckom, na severe s Gruzínskom a na východe s Azerbajdžanom. Avšak Arménsko sa pýši históriou dlhšou ako väčšina európskych krajín a teda je značne ovplyvnené touto svojou históriou.

Arménsko bolo pod vplyvom ríš ako Rímska, Byzantská, Arabská, Perzská, Osmanská a tiež počas prvej svetovej vojny bolo v Arménsku Osmanmi zavedené povinné presídlenie. 24.apríla 1915 jednotky osmanskej tajnej polície zatkli v Istanbule vyše 200 arménskych občanov a väčšinu aj zavraždili. Celkovo počas genocídy bolo zabitých okolo 1,5 miliónu arménov. V 22 krajinách (vrátane Slovenska) bola uznaná táto čistka Osmanskou ríšou ako genocída. Turecko dodnes popiera toto vyvraždenie Arménov v Osmanskej ríši. Podľa mnohých Turkov práve arménski kresťania boli príčinou zániku Osmanskej ríše. 

Nakoniec túto krajinu v roku 1920 obsadila Sovietska červená armáda a o dva roky neskôr Arménsko vstúpilo do Zakaukazskej federácie. V roku 1988 bolo v krajine silné zemetrasenie, pri ktorom zomrelo viac ako 50000 ľudí. Počas rokov členstva v ZSSR vznikol konflikt o Náhorný Karabach, ktoré Moskva uznala za autonómnu oblasť v rámci sovietskeho Azerbajdžanu. Nakoniec však v roku 1991 Arménsko a Azerbajdžan dosiahli nezávislosť od Sovietskeho zväzu a tak o pár rokov neskôr nastalo prímerie medzi týmito krajinami. Dodnes toto prímerie drží. 

V Náhornom Karabachu je isté mesto Shushi, kde spolu žili rôzne náboženstvá a po večeroch sa v intelektuálnych kluboch rozoberali rôzne myšlienky sveta. Keď nastal rozpad Sovietskeho zväzu a začala dlhá krvavá vojna, kto získa kontrolu nad celým regiónom, mladí arméni boli chytaní na uliciach a odvedení do vojny. Z mesta Shushi sa stala základňa Azerbajdžanu a ostreľovali mesto Stepanakert. Nakoľko bolo Arménsko kresťanskou krajinou a Azerbajdžan moslimská krajina, sovietska vláda v Moskve sa vtedy rozhodla, že Karabach daruje práve Azerbajdžanu. Ešte aj dnes v uliciach Shushi je vidieť stopy po strielaní a bombardovaní. Keď sa s BUBO pozriete do tejto krajjiny, môžete bývať aj v budove karabašského parlamentu. 

Ako je aj napriek tomuto všetkému oficiálne náboženstvo v krajine kresťanstvo? A prečo práve Arménsko je prvou krajinou, kde sa prijalo kresťanstvo? Tieto otázky spolu súvisia a odpoveď na druhú otázku dá vysvetlenie aj na prvú otázku. Kresťanstvo sem začalo prichádzať už od Ježišovej smrti svätým Bartolomejom a svätým Tadeášom a nakoniec v 4. storočí n.l. bolo oficiálne vyhlásené za štátne náboženstvo. 

V prvom storočí pôsobili v Arménsku niekoľkí z Ježišových apoštolov – sv. Bartolomej (alebo aj z Biblie ako Natanael), sv. Tadeáš (Júda Tadeáš, príbuzný Ježiša), sv. Šimon (Šimon zvaný aj Horlivec), sv. Sanducht, sv. Zarmanducht a mnohí ďalší. Traduje sa, že niektorí z nich zomreli mučeníckou smrťou v Arménsku, kde im odpílili končatiny a nakoniec ich aj sťali. Táto smrť však nie je istá, nakoľko je mnoho tradícií o ich smrti – prirodzená smrť, stiahnutie z kože, alebo aj umučenie v Suanire pri Babylone. 

O niekoľko rokov neskôr po nich  prišlo do Arménska aj 35 kresťanských mníšok z Ríma, ktoré utiekli pred Diokleciánovým prenasledovaním kresťanov. Jednu z nich vraj chcel znásilniť kráľ Trdat I., a keď sa nechcela podvoliť, tak ich všetky dal zabiť. 

Môžeme si priblížiť ako v tej dobe vyzeralo prenasledovanie kresťanov Rimanmi a prečo kresťania utekali. Dioklecián bol veľkým ctiteľom pohanských bohov a pri jednej slávnosti na počesť rímskeho boha Termína poslal vojsko ku kresťanom, aby ich zlinčoval. Vedel, že už v radách jeho vojska sa rozmáhalo kresťanstvo a aj na úradníckych pozíciách. Preto vyslaní vojaci spálili nájdené prepisy Biblie a zničili kresťanské budovy a kostoly. Toto bol počiatok jeho prenasledovania, ktoré nakoniec aj poškvrnilo jeho vládu. Dioklecián vydal celkovo štyri edikty proti kresťanom. Prikázal zničiť všetok majetok kresťanov a z akýchkoľvek funkcií mali byť kresťania degradovaní. V druhej vlne uväznil všetkých biskupov a kňazov, v treťom chcel prinútiť mučením kresťanov, aby konvertovali k rímskym bohom a vo štvrtej vlne boli všetci, čo sa vyznali z kresťanstva obvinení z hrdelného zločinu. V tej dobe boli rímske zákony kruté (napríklad, trest smrti aj za rušenie nočného kľudu alebo krádež). Avšak aj napriek tomu, že niektorí z kresťanov sa vzdali svojho náboženstva, niektorí zostali verní svojmu presvedčeniu. Niektorí kresťania, ktorí hoci iba počuli o zotrvaní vo viere pri rímskom mučení (pálenie, sťahovanie z kože, škripce, kliešte) až po smrť, boli posilnení a rozširovali svoju vieru ďalej. Toto prenasledovanie bolo to najnásilnejšie prenasledovanie v histórii. 

Tretia vlna kresťanov do Arménska priniesla aj zakladateľa cirkvi v Arménsku svätého Grigora Lusavoriča (prezývaný aj Gregor Osvietiteľ), a tiež svätého Mesropa Maštoca, ktorý vytvoril, okolo roku 400, arménske písmo. So zmienkou o sv. Gregorovi sa stretneme aj na zájazde Azerbajdžan, Gruzínsko, Arménsko, keď navštívime jeden z kláštorov tohto zájazdu, a to kláštor Khor Virap. V tomto jedinečnom kláštore v provincii Ararat bol uväznený tento zakladateľ arménskej cirkvi. 

Kláštor sa nachádza 32 km južne od Jerevanu, na úpätí pohoria Ararat. Leží na skalnom výbežku nad riekou Araks, ktorá preteká aj cez hranicu s Tureckom a my z BUBO prichádzame do tohto kláštora vždy s očakávaním. Z kláštora je luxusný výhľad na horu Ararat, o ktorej sa vraví, že tam pristál Noe so svojou archou. Hneď za kláštorom sú vykopávky hlavného mesta Trdatu, ktorý bol založený v 2. storočí pred naším letopočtom. Khor Virap bol opakovane prestavovaný od 5. storočia a traduje sa, že tu pohanský kráľ Trdat III. uväznil sv. Gregora na vyše 12 rokov. 

Svätý Gregor sa narodil do rodiny, ktorá prišla z Perzie na územie Arménska. Vraví sa, že jeho otec patril ku kráľovražednej skupine, ktorá usmrtila krála Kosrova I.. Za túto vraždu bola vyvraždená celá rodina Gregora, avšak Gregor ako malý chlapec unikol na územie Turecka a pestúnka ho vychovala v kresťanskej viere. Ako dospelý sa oženil a mal dvoch synov, ktorí sa nakoniec stali v dospelosti jeden kňazom a druhý pustovníkom. V čase, keď mu zomrela manželka, pocítil túžbu odčiniť hriech svojej rodiny, a tak vstúpil do služieb Kosrovovho syna, ktorý slúžil v rímskej armáde. Trdat si postupne Gregora veľmi obľúbil, a keď Dioklecián zvíťazil v boji nad Gótmi, Trdatovi dal ako odmenu stať sa kráľom Arménska. Z vďaky za navrátenie sa do Arménska, Trdat túžil vzdať úctu a poklonu pohanským bohom. Keď chcel, aby Gregor vzdal spolu s ním vďaku týmto bohom, Gregor odmietol a priznal sa ku kresťanstvu a k viere v jedného Boha. To rozhnevalo kráľa a bol následne Trdatom viac ako dva týždne mučený. Ani po tomto všetkom sa Gregor nechcel vzdať svojej viery a skôr ako obrátenie sa na pohanskú vieru, vyzýval ostatných vo viere v Boha. A tak mučenie Gregora pokračovalo v celkovo dvanástich rôznych typoch mučenia niekoľko ďalších týždňov. Keď ani po tom všetkom neochaboval vo viere, kráľ rozkázal ďalší trest – mali Gregora obliať horúcim olovom a nechať zomrieť v jame, známej ako Virap Astashatu, ktorá sa nachádzala v komplexe pre odsúdencov na smrť. Samotná jama bola hlboká 6,5 metra a asi 4,5 metra široká. Dnes smeruje do tejto jamy kovový rebrík. Avšak v tej dobe nebolo z jamy cesty von. Bola plná blata, ľudských kostí, hadov a škorpiónov. Gregor by tu určite zomrel, ak by mu nepomáhala jedna vdova, ktorá každý deň hádzala bochník chleba do jamy, aby prežil a nezomrel od hladu. 

Po asi 12 rokoch, kedy Trdat vládol krajine, a zároveň prenasledoval intenzívne kresťanov, dal Trdat krutým spôsobom umučiť aj skupinu 35 panien a mníšok pod vedením istej Gayane. Vraví sa, že sa dopočul o veľkej kráse jednej z nich. Ona však odmietla a chcela zostať kresťankou a mníškou. Nakoniec ich všetky kruto umučil a zabil. O niekoľko dní po tomto sa kráľ zbláznil a vraví sa, že ho posadol démon. Behal po lese, trhal si šaty a hrýzol si vlastné telo mysliac si, že je diviak. Trdatova sestra mala jednej noci sen, v ktorom videla Boha. Ten jej povedal, že jediný, kto pomôže kráľovi z tejto choroby je práve Gregor. Tento sen sa opakoval päťkrát. Nakoniec sa rozhodla snu uveriť. No nikto už neveril, že Gregor bude ešte žiť po toľkých rokoch. Poslala teda ľudí, aby vytiahli Gregora z jamy a priviedli ho za kráľom. Keď ho kráľ uvidel, spadol pred Gregorom a vyznal vieru v kresťanského Boha. Medzi zavraždením mníšok a stretnutím kráľa s Gregorom bolo niekoľko dní. Gregor preto rozkázal zozbierať zostatky po mníškach a postaviť na tom mieste chrám, kde budú zostatky uložené. Do tohto chrámu nakoniec priviedol ešte stále chorého a pomäteného kráľa Trdata, a ten sa pri vstupe zázračne vyliečil. V ten deň ustanovil kráľ Trdat, že Arménsko bude kresťanský národ. Dal sa pokrstiť a vyzval aj všetkých v krajine, aby tak spravili. Zároveň do Arménska boli pozvaní kresťanskí duchovní z Grécka a Sýrie, ktorí založili kresťanské školy. Gregor sa stal prvým biskupom a patriarchom mimo Rímskej ríše, a tak Arménsko malo ako prvé vyhlásené kresťanstvo za štátne náboženstvo. 

Počas tohto obdobia začal stavať kostoly na miestach pohanských chrámov a učiť vieru. Vyššej vrstve obyvateľstva sa však nie vždy páčila nová viera, nakoľko niektorí žili aj v polygamii. Čo sa týkalo obyčajných ľudí, ich prechod na novú vieru bol skôr vynútený. Stále verili svojim povestiam, mýtom a nechápali novej viere. Avšak v 5. storočí sa situácia zmenila, keď hrozil krajine zánik kvôli Perskej ríši. Arménska cirkev vtedy zjednotila Arméncov tak, že sa priblížila aj obyčajným luďom. Až odvtedy sa všetko zmenilo v cirkevnej sfére do arménskeho jazyku, a to vďaka svätému Mesropovi Maštocovi, ktorý toto písmo vytvoril. Táto abeceda patrí k najdokonalejším fonetickým písmam na svete a používa sa dodnes v rovnakej podobe ako vznikla. Začína sa písmenom a, čo predstavuje Boha a končí písmenom kh v tvare gréckeho monogramu Ježiša Krista. V 5. storočí sa končí vláda arménskych kráľov a na 400 rokov bola pri moci kresťanská cirkev. 

Svätý Mesrop je dodnes považovaný za jedného z najvýznamnejších svätých, nakoľko vytvoril arménske písmo, a tak si mohli Arménci zachovať svoju identitu. Taktiež si veľmi uctievajú svätého Gregora, ktorý prispel aj k rozšíreniu kresťanskej viery v Arménsku a až do dnešného Gruzínska a Azerbajdžanu. 

Práve kvôli svätému Gregorovi sa mnoho turistov v dnešnej dobe rozhodne navštíviť kláštor Khor Virap, kde je dodnes prístupná jama, v ktorej bol väznený sv. Gregor. Pri vchode do jamy bola pôvodne v roku 642 postavená biela vápencová kaplnka, dnes je na tom mieste postavený kostol zo 17. storočia. Pri vstupe do kaplnky si môžete všimnúť drevorezbu už svätého kráľa Trdata a kupolovitú halu s dvoma bočnými loďami z oboch strán. Vedľa kostola je postavená zvonica z 19. storočia. 

Na tomto mieste v 5. storočí vznikol samotný kláštor a v 12. – 13. storočí tu bol kláštor na kresťanské formovanie. Samotný názov Khor Virap v preklade znamená „hlboké väzenie“ alebo „hlboká jama“. Každý návštevník by si mali uvedomiť, že tento kláštor je stále fungujúcim kláštorom, a preto by sa mali dodržiavať s úctou pravidlá, ktoré sú tam stanovené pre všetkých, najmä pri účasti na bohoslužbách; ženy by mali nosiť šatky na hlavu a muži si musia zobrať klobúk alebo čiapku. 

Jeden z významných kláštorných komplexov nájdeme aj na zájazde počas cesty do kláštora Khor Virap. Jedná sa o kláštor Noravank. V preklade znamená „nový kláštor“ a bol postavený v 13. storočí v rokline rieky Amarghu, asi 122 km od hlavného mesta Jerevan. Kláštor založil biskup Hovhannes. Celý kláštor je v malebnom prostredí medzi vysokými červenými útesmi, a tak vytvrára nádherný pocit objatia hôr. V kláštornom komplexe sú celkovo tri samostatné kostoly. 

Nachádza sa tu kostol z 13. storočia, ktorý stojí vedľa zrúcaniny kostola sv. Jána Krstiteľa. Avšak kostol sv. Astvatsatsina je asi najzaujímavejší na pohľad. Tento kostol bol postavený na mauzóleu Burtel Orbelian a nad dverami do spodnej časti je vyzobrazenie Krista lemované svätými Petrom a Pavlom. Celá stavba je dvojposchodová a to kvôli tomu, že v začiatkoch kresťanstva boli stavby vežovité s pohrebnou časťou. 

V kláštornom komplexe sa viaže na jednu z budov aj legenda, ktorá opisuje, že istý talentovaný architekt a sochár Momik sa vraj zamiloval do mladej ženy zo šľachtickej rodiny. Otec tejto dievčiny dal ruku svojej dcéry iba v tom prípade, ak do troch rokov postaví kláštor. Momik bol veľmi známy aj svojou tvorbou kamenných krížov (khachkarov). Keď Momik pracoval už na kupole kláštora, niekto do neho strčil a on zomrel pádom z kupoly. Nakoniec ho pochovali na tomto mieste. 

V 13. – 14. storočí bol tento kláštor využívaný na vzdelávanie, politiku a modlitby. Taktiež v dedinke neďaleko bývali poprední umelci z Arménska. Avšak kláštor si prešiel aj plienením Mongolov. Podľa miestnych bol kláštor ušetrený práve vyzobrazením Boha s veľkými očami, ktoré upokojili hordu, a tá napokon odišla. 

Pri hlavnom meste Jerevan nájdeme jedno z najposvätnejších miest pre Arménov, a to mesto Echmiadzin alebo pomenované aj Vagharpashat. Táto celá oblasť  bola aj zapísaná v roku 2000 do svetového dedičstva UNESCO. Toto mesto pochádza z dediny Varkesavan, ktorá vznikla ešte v 2. storočí pred n.l.. Od vyhlásenia kresťanstva v Arménsku v roku 301 sa stal Echmiadzin srdcom krajiny. Svätý Gregor Osloboditeľ vraj mal na tomto mieste prorocký sen, kde Ježiš Kristus zostúpil z neba a svojim zlatým kladivom ukázal na miesto, kde mal postaviť kostol. A tak aj spravil za pomoci kráľa Trdata III.. Dodnes v meste Echmiadzin stojí kostol s pozostatkami umučených mníšok kráľom Trdatom. Taktiež v katedrále môžeme vidieť významnú relikviu a to 36 Mesropových písmen z čistého zlata. 

V tomto meste sa nachádza sídlo arménskej apoštolskej cirkvi, a tiež tu nájdeme múzeum, kde sú pozostatky kríža, na ktorom zomrel Ježiš Kristus. Tieto pozostatky sem boli prenesené práve počas genocídy v roku 1915. Keď sú veľké sviatky alebo náboženské obrady, tak relikvia kríža je vynesená z múzea. Arménci sú veľmi nábožensky založení a aj hrdí na všetky ich kláštory. Preto miestne rodiny trávia svoje voľné chvíle návštevami kostolov so sviečkou v ruke. 

Nádherných históriou dýchajúcich kláštorných komplexov a kostolov je v Arménsku mnoho, tak ako aj nádhernej prírody. Vyberte sa s nami na zájazd do Arménska a spoznáte tieto krásne miesta na vlastné oči.