Paro – mesto, nad ktorým prebýva tiger

Paro je menšie mesto v západnom Bhutáne s približne iba 15 tisíc obyvateľmi, ktoré sa nachádza v nadmorskej výške asi dvetisícštyristo metrov. Samotné mesto sa rozkladá v úrodnom údolí Paro na brehoch rieky s rovnomenným názvom. Vŕby, skláňajúce sa nad riekou dokresľujú pôvabné scenérie mesta, maľované  typickou sviežou zelenou farbou všadeprítomných ryžových polí. Po úbočiach nájdeme roztrúsených mnoho domov v klasickom bhutánskom štýle, či  snehobiele dzongy – staré tunajšie pevnosti. Samotné centrum mesta bolo vybudované až v roku 1985, čo dodáva Paru zvláštny staro-nový nádych.

S výstavbou cestného spojenia medzi hraničiacimi mestami Phuntsholing a Thimphu s odbočkou do Para bolo v roku 1960 pôvodné spojenie karavánami nahradené modernou cestou. Pritom ešte v roku 1958 cestoval indický premiér Džaváharlál Néhrú so svojou dcérou Indírou Gandhíovou zo Sikkimu do Para na štátnu návštevu k vtedajšiemu kráľovi Bhutánu Džigme Dordže Wangčhugovi na chrbtoch jakov. Odvtedy sa mnohé zmenilo a ešte neustále mení. Vďaka zahraničným investíciám, ktoré prichádzajú smerom z Indie sa cestná sieť Bhutánu neustále zlepšuje a tri najväčšie mestá Bhutánu sú tak spojené dobrou cestou. 

Základom hospodárstva mesta je úrodná pôda v údolí Paro. V súčasnosti sa tu okrem ryže, ktorú nájdeme na rozsiahlych ryžových poliach pestujú aj jablká a zemiaky. Významnú úlohu v postavení a ekonomike mesta hrá cestovný ruch a takisto fakt, že Paro je dobre vybavené hotelmi, reštauráciami a na jeho okraji sa nachádza už zmieňované medzinárodné letisko.

Toto jediné medzinárodné letisko v Bhutáne býva považované za jedno z najnáročnejších civilných letísk na svete. Má iba jednu pristávaciu dráhu. Lietadlá prelietavajú okolo 5 500 metrov vysokých himalájskych horských vrcholov, a zároveň dĺžka dráhy 1980 metrov predstavuje dvojitú výzvu kvôli nízkej hustote vzduchu. Certifikát k pristávaniu na letisku v Paro má len určitý počet pilotov dvoch leteckých spoločností, ktoré do Bhutánu a z neho lietajú. Sú nimi Bhutan Airlines a Druk Air. Letisko každoročne odbaví približne štyristo tisíc cestujúcich. A hoci tu môžete zažiť jedno z náročnejších pristátí, let do Para nebýva ani tak o strachu, ako skôr o dych vyrážajúcich výhľadoch na osemtisícové himalájske vrcholy. Napokon, práve za týmito obrázkami sem veľa ľudí cestuje.

My si však tentoraz bližšie predstavíme aj samotné mesto pod himalájskymi horami. Našu prehliadku Para a jeho okolia si rozdelíme na dve časti. V prvej sa zameriame na aktivity priamo v meste a v rámci údolia a na druhý deň sa vydáme za najkrajšou pamiatkou celého Bhutánu, ktorá sa nachádza neďaleko Para. 

Naše kroky najprv smerujú na kopec nad pevnosťou Paro dzong, ku ktorej sa ešte vrátime.  Teraz však ideme vyššie - k Ta dzongu. Táto zaujímavá stavba na kopci bola zrekonštruovaná v roku 1968 a od tej doby sa v nej nachádza Národné múzeum. Pôvodná stavba pochádza z roku 1656, kedy slúžila ako strážna veža. Dnes Národné múzeum v útrobách tejto pevnosti vystavuje svoje zbierky na šiestich podlažiach, pričom každé poschodie je inak tematicky zamerané. Nájdeme tu všemožné informácie o krajine a jej prírodných krásach, samostatná sekcia sa venuje zaujímavej histórii Bhutánu, no nájdete tu aj umelecké artefakty, napríklad pôsobivú zbierku tradičných bhutánskych masiek, zbierky rôznych zbraní, či takzvané thangky – náboženské maľby. Samozrejme, nemôže chýbať zbierka poštových známok, veď Bhután je filatelistickou veľmocou.

Nebuďte však prekvapení,  keď si pred vstupom do múzea sbudete musieť nechať vaše mobilné telefóny a fotoaparáty spolu s kamerami zamknuté v skrinke. V celom múzeu je totiž prísne zakázané fotiť. No keď odtiaľto budete odchádzať, určite si nezabudnite spraviť jedinečné zábery! Od múzea je pôsobivý výhľad na celé údolie Paro.

Z Národného múzea sa vydáme smerom dole do údolia. Ideme si bližšie prezrieť hlavný dzong tejto oblasti. Paro dzong je pôsobivý opevnený chrám, týčiaci sa nad mestom. Dzong vo všeobecnosti znamená typickú bhutánsku stavbau, ktorá kedysi slúžila ako opevnenie a ktorej súčasťou je chrám lhakhang - ubytovanie pre mníchov a často aj úradné budovy. 

Samotná Pevnosť Paro je jedným z najpôsobivejších dzongov v celom Bhutáne. Rinčhen dzong, ako znie jeho správne meno, bol postavený v rokoch 1644-45 prvým šabdrungom Ngawangom Namgjalem. Pevnosť bola vybudovaná na mieste základov kláštora, ktorý nechal podľa legendy postaviť slávny Guru Rinpočhe. V priebehu storočí dzong nejedenkrát ochránil údolie a mesto pred nájazdmi z Tibetu. Samotný dzong patrí medzi skvost bhutánskej architektúry, aj napriek tomu, že jeho osud nebol práve jednoduchý. V 19. storočí prežil zemetrasenie, v roku 1907 sa zasa niekoľkokrát ocitol v plameňoch. Napriek tomu, že bol niekoľkokrát ťažko zničený, bol neskôr obnovený a odolal až dodnes. Dzong pôvodne slúžil ako zasadacia budova Národného zhromaždenia. Dnes je sídlom oblastnej správy a kláštornej školy. V súčasnosti v dzongu žije približne dvesto mníchov. Administratívna časť budovy je položena o šesť metrov vyššie ako priestory samotnej školy. Ak ste videli slávny film “Malý Budha”, tak vám neunikne fakt, že tento film sa natáčal práve tu. 

Na západ od Rinčhen dzongu spája oba brehy rieky Paro tradičný drevený most, nazývaný Njamai Zam. Ide o rekonštrukciu pôvodného mostu, ktorý býval v časoch ohrozenia dzongu sčasti zničený. No dodnes sa jedná o najstarší drevený most v celom Bhutáne. 

Od Paro dzongu sa presúvame neďaleko, k jednej z dôležitých náboženských pamiatok údolia. Len pár kilometrov južne od mesta stojí najstaršia náboženská budova v celom Bhútáne – kaplnka Kjičhu. Hovorí sa, že pochádza ešte z roku 659 a nechal ju postaviť samotný Songcän Gampo, čo bol prvý zjednotiteľ Tibetu. K pôvodnej budove pribudli v roku 1839 ďalšie stavby a v roku 1968 si kaplnka prešla rekonštrukciou, ktorú iniciovala matka kráľovná Aši Kesang.

Údolie Paro je charakteristické prekvitajúcim poľnohospodárstvom a ani my nevynecháme príležitosť pozrieť sa, ako vyzerá taký život na typickej tunajšej farme. Ak ste boli v Thimpu, pravdepodobne ste navštívili Bhutánske tradičné múzeum. No prečo to vidieť len v múzeu, keď si môžete pozrieť tradičný bhutánsky dom naživo?... Pred domom nás už víta bhutánska rodinka. Už na prvý pohľad je jasné, že nežijú v prepychu, no napriek tomu vyzerajú byť naozaj šťastní. Ich dom sa nachádza neďaleko polí, ktoré sú dôležitým zdrojom obživy a príjmu celej rodiny. S prácou na poli je spojený neľahký život, no vidno, že títo ľudia majú hlboký vzťah  ku svojim tradíciám a rodina je v ich životoch spolu s lojalitou ku kráľovi na prvom mieste. Prechádzame jednotlivými miestnosťami, obdivujeme ako skromne si tu žijú. Dom je rozdelený na niekoľko častí, kde žijú jednotlivé generácie rodiny. V hornej časti nachádzame dôležitú miestnosť, ktorou je budhistická modlitebňa.   Oproti pôvodnému štýlu života sa tu naozaj veľa nezmenilo, a práve takto si Bhután zachováva svoju autenticitu. 

Po prehliadke domu sa ideme posilniť – doprajeme si výbornú bhutánsku kuchyňu, ktorá je tu všade pripravovaná tradične a s láskou. Ako prebieha typický bhutánsky obed? V BUBO odporúčame: na začiatok si tak ako my dajte sudžu – čaj s jačím maslom. No nečakajte náš, ´normálny´európsky čaj, ale teplú výživnú polievku, ktorá vás určite nadchne. Potom na stôl začnú nosiť rôzne dobroty od výmyslu sveta. Základom je červená a biela ryža z miestnych polí, ktorá sa podáva ako príloha ku všetkým ďalším jedlám. Výborné je ema datshi, čo je v podstate bhutánske národné jedlo - jačí syr s čili. Ďalšou typickou domácou dobrotou je tučné bravčové phaksha paa, k tomu veľké červené sušené čili so syrom. Ak sa vám dostanú na stôl mladé výhonky paprade v syrovej omáčke, rozhodne ich nevynechajte! Znie to možno čudne, ale verte, je to výborné!  Na stole môžete nájsť aj typické rezance momo a tradičné bhutánske placky.

Po výbornom obede si trochu oddýchneme a prídu na rad tradičné bhutánske aktivity. No ešte predtým, aby sme vzorne reprezentovali, sa prezlečieme do tradičného bhutánskeho kroja. Mužské tradičné oblečenie sa nazýva gho. Jedná sa o voľný, kimonu podobný odev, siahajúci po kolená,  opásaný látkovým opaskom. Nad opaskom je látka podkasaná a vytvára tak akúsi kapsu, ktorou sa Bhutánci hrdia ako najväčším vreckom na svete. Hlavnou súčasťou ženského kroja sú šaty kira, čo je farebne pruhovaný pruh látky ovinutý a prepásaný okolo tela a na ramene upevnený kovovými sponami. 

Takto oblečení berieme do rúk luky a ideme si skúsiť lukostreľbu - národný šport Bhutánu. Šanca vyskúšať si tento tradičný šport na vlastnej koži sa jednoducho neodmieta. Rozdeľujeme sa na dva tímy a ide sa na to. Bhutánci strieľajú v Thimphu na štadióne na vzdialenosť takmer 150 metrov, ale my si hovoríme, že na začiatok nám stačí aj pár metrov v podobe záhrady vzadu za tradičným bhutánskym domom. Náprah tetivy, pustiť a prásk! Vedľa... Ono to chvíľku trvá, kým sa zastrieľame, ale niektorým z nás to potom ide celkom skvelo. A viete, čo sa stane, ak niekto trafí terč? Vtedy sa Bhutánci pochytajú za ruky a rituálne si zatancujú na oslavu. Po každom jednom šípe zapichnutom v terči! Lukostreľba je v Bhutáne šport číslo jeden a je to takmer jediný šport, v ktorom Bhután preteká na olympiáde. Prvýkrát strieľali Bhutánci v 1984 v Los Angeles a odvtedy sa minimálne dvaja zúčastnia na každej letnej olympiáde. Paradoxne, ešte nikdy nevyhrali zlatú medailu. No oni sa smejú, že je to preto, lebo sa na olympiáde nestrieľa z diaľky, na akú si zvyknutí, ale strieľa sa o pár desiatok metrov bližšie. Na záver si dávame ešte súboj v tradičných bhutánskych šípkach. Ani táto športová aktivita nie je taká jednoduchá, ako na prvý pohľad vyzerá, no užívame si pri nej kopu zábavy. 

Kláštor Taktsang, alebo ak chcete - Tigrie hniezdo je jednoznačne najznámejšou a pravdepodobne aj najkrajšou pamiatkou Bhutánu. Jeho návštevu nevynechá snáď ani jeden turista, ktorý navštívi túto pôsobivú krajinu. Malý chrám, visiaci na útese vo výške 900 metrov nad dnom doliny Paro už celé desaťročia provokuje fantáziu a vzbudzuje záujem turistov z celého sveta. Ak je na svete nejaký budhistický kláštor, ktorý dokonale spĺňa predstavy o neprístupnej romantickej pevnosti vysoko v skalnatých horách, tak je to práve bhutánsky Taktsang. 

Aj preto je nesmierne ťažké vychutnať si ho tak, aby ho človek mal len sám pre seba. No nie je to nemožné. Z vlastných niekoľkoročných skúseností vieme, že ak sa vám podarí zmobilizovať už o šiestej ráno, tak o 6:30 budete parkovať na parkovisku pod kláštorom ako prvá skupina. Ak sa teda zrieknete určitého ranného komfortu, odmena vás rozhodne neminie. No ešte nás všetko len čaká... Majte pripravené dostatočné zásoby vody a drobného občerstvenia pre dodanie energie. Odporúčame, aby ste si zobrali dobrú pevnú obuv a mali so sebou pripravené vrstvy turistického oblečenia. Nezabudnite si ani tenkú nepremokavú bundu, v ktorej vás neprefúkne, ale aj slnečné okuliare a opaľovací krém. K bránam kláštora vás bude zo spodného parkoviska čakať dvojhodinová túra, ale ak ste si ráno privstali, máte pripravenú dobrú štartovaciu pozíciu.  

Výšľap hore nie je úplne jednoduchý a pre záujemcov sú dokonca k dispozícii kone, ktoré vedia človeka zviezť do polky trasy. Na tomto mieste si môžete zakúpiť prvé občerstvenie, posilniť sa a vyraziť na druhú časť. Druhú hodinu však už musí ísť každý po vlastných, a úprimne - zadýchajú sa tu aj športovci. Nie je to ale nič nemožne ťažké a odmenou vám budú nádherné výhľady na exotický himalájsky les, porastený machom a rozbujnenými lišajníkmi. 

Po hodine a pol chôdze dorazíme na známu vyhliadku, odkiaľ sa fotia všetky slávne výhľady na kláštor. Pred nami sa na skale vypína najsvätejšie miesto celého Bhutánu a na schodoch medzi nami a ním je presne nula turistov, okrem našej skupiny! Aj tí, ktorým sa ráno nechcelo veľmi vstávať, sa hneď dostávajú do euforickej nálady, ktorá ešte graduje, ako prichádzame k samotnému kláštoru. Pred vstupom do kláštorných častí sa aj tu budete musieť vyzuť a odložiť si fotoaparáty a mobily v skrinke. V celom objekte je zakázané fotiť a točiť videá. Komplex je možné prejsť len s lokálnym sprievodcom.  

Miestny sprievodca nás prevedie všetkými časťami a porozpráva legendy o miestnom svätcovi Padmasambaovi, ktorý sem priletel na tigrici, aby porazil démona a následne tri roky, tri mesiace a tri dni meditoval v jaskyni. Uvidíte tu aj jeho sochu, ktorá údajne vie rozprávať a ktorej sa oheň ani nedotkne. Na koniec si môžete vliezť do pukliny, kde mala pristáť tigrica so slávnym svätcom na svojom chrbte. Človek akoby sa preniesol do iného sveta, do malebnej ríše bhutánskych povier, kde je všetko možné a dobro víťazí nad zlom za pomoci kúziel a lietajúcich tigrov. Celý zážitok umocňuje fakt, že kláštor máte výlučne pre seba a prvých turistov stretávate, až keď sa vydávate na spiatočnú cestu zo skaly, kde stojí. 

Tí aktívnejší si môžu aj vybehnúť k ďalšiemu kláštoru, ktorý je výškovo ešte ďalej nad Taktsangom. Naskytne sa vám tak nový rozmer pohľadu na Tigrie hniezdo a celé okolie. 

1. Dobrodružný prílet / odlet na jediné medzinárodné letisko v Bhutáne: Letisko v Paro je považované za jedno z najnáročnejších civilných letísk na svete a povolenie tu pristávať a vzlietať má len niekoľko pilotov. 
2. Ta dzong - Národné múzeum: Nakomplexnejšie národné múzeum v celej krajine. Dozviete sa tu kopec zaujímavých informácií z histórie, prírody, kultúry krajiny. Za pozretie rozhodne stoja aj zaujímavé zbierky zbraní, tradičných masiek alebo známok. 
3. Reprezentatívna pevnosť mesta - Paro dzong, alebo Ringung dzong: Jedna z najpôsobivejších pevností v Bhutáne zo 17. storočia, ktorá sa impozantne rozprestiera nad údolím rieky Paro.  
4. Njamai Zam - tradičný drevený most ponad rieku Paro: Dodnes najstarší drevený most v celom Bhutáne, ktorý mal kedysi svoj strategický význam a dodnes na ňom môžete obdivovať krásne tradičné zdobenie. 
5. Kjičhu lhakhang: Jedna z najdôležitejších duchovných pamiatok Bhutánu a zároveň najstaršia náboženská budova v krajine.
6. Ochutnávka autentického života: Návšteva tradičnej farmy, kde uvidíte život obyčajných ľudí, akým spôsobom sa stavajú domy, ako spolu žijú rodiny a ako sa tu do dnešnej doby dodržiavajú tradície.
7. Bhutánska kuchyňa: Ochutnávka typických národných jedál a pre tých odvážnejších aj krátky kurz varenia bhutánskej kuchyne. 
8. Vyskúšajte si tradičné oblečenie: Tradičné bhutánske oblečenie – môžete si vyskúšať mužské oblečenie - gho, alebo ženský kroj, ktorým sú šaty kira.
9. Lukostreľba a šípky: Vyskúšajte si tradičné bhutánske športové disciplíny v podobe lukostreľby a hádzania šípok. Ak sa trafíte do terča, odmenou vám budú radostné tance a spievanie miestnych Bhutánčanov.
10. Návšteva najkrajšej pamiatky celého Bhutánu:  Rozhodne by ste nemali vynechať jeden z najkrajších a najslávnejších kláštorov na svete – vysoko na útese visiace Tigrie hniezdo.