Pokhara - Nepál pod Annapurnou

Táto cesta bola vybudovaná medzi rokmi 1967 až 1974, za výraznej pomoci od čínskej vlády s celkovou dĺžkou 174 kilometrov a spája dve najväčšie mestá Nepálu. Až do roku 2011 to bola jediná asfaltovaná cesta, ktorá spájala Kathmandskú kotlinu so zvyškom Nepálu. Táto cesta nesie pomenovanie po jednom z najvýznamnejších panovníkov z dynastie Shah, ktorá vládla v Nepále až do roku 2008, kedy bola oficiálne vyhlásená republika a kráľ bol zosadený.  

Prithvi Narayan Shah sa narodil 7. januára 1723 v kráľovstve Gorkha. Už ako dvadsaťročný sa v roku 1743 ujal trónu po smrti svojho otca Nara Bhupala. Postupne začal rozširovať územie a vplyv kráľovstva Ghorka, ktoré sa stalo jedným z najmocnejších na území dnešného Nepálu. Jeho hlavným cieľom bolo získanie kontroly nad Káthmandskou kotlinou a podrobenie si celého územia na čo využíval tak výboje, ako aj nadväzovanie priateľských spojenectiev. Víziu sa mu podarilo naplniť v septembri 1768, kedy slávnostne vstúpil do Káthmandu, kam o pár mesiacov preniesol aj hlavné mesto.

Podvečer prichádzame do Pokhary, ktorá sa vďaka svojej skvelej polohe, v srdci Himalájí, stala populárnou a vyhľadávanou destináciu. Hneď môžeme vidieť výraznú zmenu oproti Káthmandu, či už z pohľadu vybudovanej infraštruktúry pre turistov, respektíve čistejšieho okolia a vzduchu, ktorý je nasiaknutý vôňou okolitých hôr. Zložíme sa na našom hoteli, ktorý má strategickú polohu, keďže sa nachádza v blízkosti centra mesta a päť minút chôdze od Phewa, druhého najväčšieho jazera Nepálu, po ktorom sa budeme zajtra spoločne plaviť. Odporúčame zájsť na večeru do reštaurácie Hungry Eye, kde si môžete vychutnať výbornú nepálsko-indickú kuchyňu a špeciality z rýb čerstvo vylovených z jazera Phewa.

Pokhara sa ako mesto preslávila v priebehu 18. storočia, kedy sa z nej postupne stalo významné obchodnícke mesto, keďže ležala priamo v strede obchodnej trasy medzi Indiou a Tibetom. Jej strategickú polohu si veľmi dobre uvedomoval aj už spomínaný Prithvi Narayan, ktorý ju včlenil do kráľovstva Ghorka v 1786. Zaslúžil sa o jej zveľadenie a pracoval ďalej na vylepšovaní jej obchodnej pozície. Na pozvanie kráľov sa tu usídlili rôzne kmene ako, napríklad, Newarkovia, ktorí prišli z Bhaktapuru. Dokonca si tu britská armáda vybudovala jedno zo svojich náborových centier, čo ešte viac podtrhlo atraktivitu mesta aj pre ľudí z okolitých dedín a miest. Nič však netrvá večne a Pokhara začala strácať na svojej dôležitosti, kvôli odklonu pôvodných obchodných trás a celkovo zhoršeniu čínsko–indických vzťahov.

Na politickej mape sa opäť objavila v roku 1959, kedy slúžila tisíckam utečencov z Tibetu, ktorí tadeto utekali do Indie, kde v Dharamshale začali budovať svoju novú utečeneckú komunitu. Odhaduje sa, že za prvé tri roky okupácie Tibetu Čínou migrovalo touto trasu 300 000 Tibeťanov a za posledných dvadsať rokov tadeto uteká v priemere 2 500 ľudí ročne. Na území Nepálu žije celkovo 50 000 až 60 000 utečencov a štyri (Jampaling, Paljorling, Tashi Ling a Tashi Palkhel) z celkovo dvanástich táborov sú vybudované v okolí mesta. Vďaka týmto všetkým faktorom sa obyvatelia Tibetu stali významnou menšinou v tejto oblasti, o čom svedčí aj viacero reštaurácií s autentickou tibetskou kuchyňou.

Vyhľadávanou turistickou destináciou, akou je dnes, sa stala o niečo neskôr ako Káthmandu, keďže bola relatívne odrezaná od zvyšku sveta a dalo sa do nej dostať iba na koňoch. Toto sa však zmenilo v roku 1968, keď už bola v plnom prúde výstavba spevnenej cesty. Pokhara tak mohla naplno začať rozvíjať svoj obrovský potenciál, ktorý mala vďaka skvelej polohe a blízkosti troch majestátnych osemtisícoviek: Dhaulágirí, Annapurna a Manaslu.

Pokhara je obklopená majestátnymi horami v prírode a pri dobrej viditeľnosti si tento luxus treba užiť naplno. Preto začíname netradične ešte za tmy v skorých ranných hodinách. Náš autobus nás čaká pred hotelom o 5:40, hodinu pred východom slnka. My v BUBO vieme, že toto miesto je veľmi obľúbené a vyhľadávané mnohými turistickými skupinami, a preto sme tam vždy medzi prvými a máme tak garanciu najlepších miest na získanie jedinečných záberov. Ešte je chladno a tak máme dlhé rukávy aj bundu proti vetru. Smerujeme na Sarangkot, serpentínami do nadmorskej výšky 1600 metrov. Na zahriatie si doprajeme čierny čaj s čili práškom alebo klasický masala čaj od tety z blízkeho stánku a už nám nič nebráni v sledovaní tohto unikátneho divadla. Po tom ako sa slnko ukáže vo svojej plnej kráse, odchádzame naspäť na hotel, aby sme sa v kľude naraňajkovali.

Prečítajte si náš článok o Himalajách, ktorý vám o týchto veľhorách prezradí viac

Po raňajkách začíname priamo pred naším hotelom o 9:30 a presúvame sa pešo smerom k prístavu na jazere Phewa, kde nastúpime na lodičky, ktoré  nás odvezú k našej prvej zástavke, pagode Tal Barahi. Táto pagoda patrí k jedným z najposvätnejších miest pre hinduistov v Nepále a je opradená mnohými legendami. Je zasvätená bohyni Durga, ochrankyni bohov pred démonmi a zlými silami, v jej prevtelení Barahi. Barahi je avatar s hlavou diviaka a štyrmi rukami, ktorý využíva na boj s nepriateľmi  svoje ostré kly. 

Po krátkej zástavke a nasatí mystickej atmosféry tohto miesta a vzhliadnutí rôznych posvätných rituálov nasadáme naspäť do lodičiek a plavíme sa na druhý breh, aby sme sa mohli vydať na zhruba hodinkový trek k Pagode svetového mieru. Cesta hore nie je vôbec náročná a zvládne to naozaj ktokoľvek, stačí, ak pôjde každý svojím tempom a počkáme sa hore. Trasa k pagode je dosť dobre značená, takže nie je šanca, aby sa niekto po ceste stratil. Treba byť pripravený na to, že väčšinu našej túry budeme absolvovať po schodoch a pomedzi to budú určite úseky s kamienkovou cestou. Zhruba po pol hodine chôdze prídeme k takej malej kaviarni, kde si môžeme dopriať trochu oddychu a aj nejaké to malé občerstvenie, napríklad, v podobe chladeného pivka. Pokračujeme ďalej a naplno si vychutnávame krásne scenérie a výhľady na majestátne štíty Himalájí. Vynárame sa z lesa a po pravej strane sa nám už ukazuje vrchná časť samotnej pagody, a keď prídeme na križovatku dáme sa doľava a po sto metroch zabočíme doprava a vojdeme do areálu. Základným pravidlom je, že v celom areáli, ale hlavne v blízkosti Shanti Stupy, musíme byť po tichu, a keď chceme ísť na stupu musíme sa, samozrejme, vyzuť a prechádzať v smere hodinových ručičiek.

Shanti Stupa (Pagode svetového mieru) ako už samotný názov prezrádza, tieto stupy sa stavajú po celom svete ako pripomienka potreby zjednotenia ľudí v spoločnej snahe vytvorenia svetového mieru. Nositeľom tejto myšlienky je Nichidatsu Fujii (1885–1985), budhistický mních z Japonska, ktorý založil vlastnú školu Nipponzan-Myōhōji. Fujiiho  výrazne inšpirovalo osobné stretnutie s Mahatma Gándhím v roku 1931, od ktorého prebral jeho zásadu o nenásilí a rozhodol sa zasvätiť svoj život šíreniu a propagácii tejto myšlienky vo svete. Práve stupa v Pokhare je prvá takáto stupa, ktorá bola vybudovaná na území Nepálu a okrem nej sa nachádza ešte jedna v Lumbini, rodisku Siddharthu Gautamu. 

Jej výstavba ukrýva v sebe zaujímavý príbeh, keďže od počiatku výstavby do momentu oficiálneho otvorenia ubehlo viac ako päťdesiat rokov. S plánom výstavby stupy na tomto mieste prišiel majster Fujii v roku 1947 a spolu s jeho budhistickou školou získali veľkú podporu miestnej komunity. To sa však nedá povedať o vláde v Káthmandu, ktorá počas prvých rokov výstavby nechávala zatýkať robotníkov, ktorí na jej stavbe pracovali. V roku 1973, keď sa rozhodli dobudovať ubytovňu a svätyňu, vláda dokonca rozhodla o zbúraní celej stavby, keďže nemala udelené oficiálne stavebné povolenia. Tento spor sa tiahol skoro 18 rokov, kedy napriek nariadeniam centrálnej vlády ľudia pokračovali v obnove a údržbe. Zmena prišla až 21. mája 1992, keď vtedajší nepálsky premiér G.P. Koirala prišiel na vrchol Anadu a znova položil základný kameň. Stupa bola sprístupnená verejnosti o sedem rokov neskôr, 30. októbra 1999.

Po tom, čo sme sa potichu prešli po oboch poschodiach pagody a poobzerali sme si plastiky, ktoré zobrazujú dôležité výjavy zo života Budhu a boli darom z Japonska, Srí Lanky a Thajska, sme sa išli pokochať okolitými výhľadmi na mesto a majestátne hory týčiace sa nad mestom. Naplnení pozitívnou energiou, ktoré toto miesto zo seba vyžaruje ideme na obed do našej obľúbenej reštaurácie Elite Organic House, odkiaľ si môžeme pri vychutnávaní miestnych špecialít naplno užiť výhľad na jazero Phewa, kde sa naše dnešné putovanie začalo. Keď sme sa najedli, tak smerujeme na parkovisko, kde nás už čaká autobus, ktorý nás odvezie naspäť k nášmu hotelu. Po zvyšok dňa treba naplno využiť šancu nakúpiť suveníry, respektíve športové oblečenie alebo si oddýchnuť na nejakej kvalitnej masáži respektíve dobrom drinku na brehu jazera Phewa.

Pokharu sme si užili naplno a tak je čas vyraziť za naším posledným nepálskym dobrodružstvom, do kráľovského národného parku Chitwan. Tam nás očakáva, zaujímavá vegetácia, ktorá nie je úplne obvyklá pre džungľu a ak budeme mať šťastie stretneme sa tam s nosorožcami a inými divokými zvieratami.

1. Phewa patrí k výnimočnému koloritu mesta, bez ktorého si Pokharu ani nevieme predstaviť. Je to druhé najväčšie jazero v Nepále kde sa okrem rôznych vodných atrakcií nachádzajú aj výskumno-chovné stanice rýb. 

2. Shanti Stupa je jednou z najposvätnejších stavieb v Pokhare. Aj napriek kontinuálnej podpore mníchov a miestnej komunity bola Pagoda svetového mieru zbúraná z rozhodnutia vlády v Káthmandu keďže nemala potrebné stavebné povolenia. Samotný mních Nichidatsu Fujii predpovedal, že stupa bude opäť vybudovaná a stalo sa tak v máji 1%%2 kedy bol znovu položený základný kameň.

3. Sarangkot aj vďaka svojej jednoduchej dostupnosti a blízkosti dediny sa preslávil ako skvelé miesto na sledovanie východu a západu slnka s dych berúcou panorámou Himalájí. Priamo pred našimi očami máme doslova na dosah ruky majestátne osemtisícovky Dhaulágirí, Annapurnu a Manaslu.

4. Tal Barahi stojí podľa legendy na mieste, ktoré ostalo zachované po veľkej potope, ktorú zoslala na obyvateľov mesta nahnevaná bohyňa Barahi. Je to miesto, ktoré stojí za návštevu lebo ukrýva v sebe magickú atmosféru najposvätnejšieho miesta hinduistov v Pokharskej kotline a každý deň tam prúdia tisícky veriacich, aby sa poklonili a uctili si bohyňu Barahi.
5. Annapurna I so svojou výškou 8091 m.n.m je desiatou najvyššou horou na svete a aj napriek tomu, že dodnes patrí k jedným z najťažších vrcholov na lezenie, bola spomedzi osemtisícoviek zdolaná ako prvá v roku 1950. Podľa hinduistickej tradície sú Himaláje sídlom rôznych bohov. Bohyňa Annapurna je bohyňou jedla a výživy a jej meno sa dá zo sanskritu voľne preložiť ako "večné jedlo."