Kathmandu Valley – Údolie bohov

Káthmandu často ľudia berú ako horské mesto. Opak je ale pravdou. Hlavné mesto Nepálu totižto neleží priamo medzi štítmi Himalájí, ale v subtropickej horskej kotline pod nimi. Spojenie vysokohorskej prírody a úrodnej roviny tak dalo za vznik tak exotickej zmesi kultúr ako málokde inde na svete. Počuli ste o spaľovaní mŕtvol v Indii na Gange? To isté sa deje práve tu na rieke Bagmati! Túžili ste vidieť tibetské chrámy? Nemusíte prekračovať hory, v Káthmandskom údolí nájdete nádherné ukážky, ktoré môžu pokojne konkurovať Tibetu. To všetko v tieni osem tisícoviek, ktoré sa vypínajú nad rozľahlou dolinou ako ochranné božstvá. A práve vďaka tomuto unikátnemu spojeniu môžeme údolie Káthmandu považovať za jeden z najfascinujúcejších regiónov našej planéty.

Podľa legendy bolo údolie Káthmandu kedysi jazerom. Toto staroveké jazero bolo plné hadov a budhistický boh Manjusri sa ho rozhodol vyčistiť tak, že svojím mečom vysekol dieru do hôr, aby voda vytiekla a hady zmizli. Neskôr sa ale jazero opäť zanieslo a stalo sa domovom démona menom Banasur. S tým sa rozhodol vysporiadať hinduistický boh Krišna, démona zničil a jazero druhýkrát zaniklo. Odvtedy tu ostala úrodná pôda a mohol sa začať život v Kathmandskom údolí.

Tieto legendy podľa všetkého nemajú historický základ a Káthmandu nikdy jazerom nebolo. Ilustrujú nám ale jeho význam v rámci náboženstiev a spoločnosti tohto regiónu. Káthmandské údolie je svätým miestom. Svätým pre budhistov a rovnako aj hinduistov. V samotnom meste je vyše tisíc chrámov a po celej doline nájdeme stovky ďalších svätostánkov. Niektoré z nich sa pritom počítajú medzi najsvätejšie pútnické miesta oboch náboženstiev. Preto môžeme o Kathmandskom údolí pokojne hovoriť ako o údolí bohov.

Káthmandu nájdeme na predhoriach Himalájí v nadmorskej výške okolo 1 400 metrov nad morom. Samotné mesto sa nachádza zhruba v strede mohutného úrodného údolia. Dnes je väčšina tohto údolia však zastavaná a samotné Káthmandu je centrom aglomerácie, ktorá má podľa niektorých zdrojov až sedem miliónov obyvateľov. Historicky sa volalo po miestom etniku „Údolie Nepa“, a práve z tohto mena vznikol dnešný názov štátu Nepál. Toto údolie je v skratke od nepamäti centrom obchodu a politiky pod najvyšším pohorím sveta. Ale nie len to. Vďaka horám, ktoré sa nad údolím vypínali a ktoré sú podľa miestnych náboženstiev manifestáciou bohov na zemi, je údolie Káthmandu aj náboženským centrom. Preto tu vedľa historických palácov a nádherným meštianskym domom nájdeme prezdobené chrámy a iné náboženské monumenty. Na tejto exotickej kulise sa každodenne odohráva živé divadlo, ktorým je pestrý život obyvateľov Kathmandského údolia. Motorky sa vyhýbajú kravám, roľníci sušia ryžu na námestiach a rodiny sa modlia na zemi pred chrámami. Život tu nie je ničím umelým alebo zdobeným, ale každodennou realitou. Je to farebná fúzia tradičného a moderného, starého a nového, lesklého a ošúchaného. Je to vír, ktorý Vás vtiahne a nebudete sa z neho vedieť dostať. My v BUBO o tom vieme svoje, chodíme sem už vyše 15 rokov, prešli sme celé údolie, zažili sme zemetrasenie, masové náboženské slávnosti, ale aj bežný život nespočetne veľakrát, ale stále sa sem vraciame. Preto, keď je človek v Káthmandu, tak nestačí zostať len v meste, ale treba pozrieť práve jeho okolie, aby sme si urobili o krásnom Nepále dobrú predstavu.

Naše prvé kroky z hlavného mesta Nepálu smerujú do mesta Bhaktapur. Práve toto mestečko vzdialené asi hodinu cesty autobusom od centra Káthmandu je najstarším centrom celého regiónu. Práve odtiaľto vládla v 15. storočí dynastia Malla, ktorá spojila pod svojou vládou celé údolie a vyhlásila prvé Nepálske kráľovstvo. Dodnes sa hlavné námestie Bhaktapuru volá Durbar – kráľovské námestie a stále tu nájdeme bohaté pamiatky po tejto zlatej ére mesta. Keď vojdeme na námestie Durbar hlavným vchodom, hneď po ľavej strane vidíme nádherné basreliéfy ochranných božstiev, ktoré kedysi dohliadali na bezpečnosť panovníka. Dnes strážia základnú školu. Po pravej ruke od vstupu je prvý z početných chrámov zasvätený hinduistickému bohu Shivovi. Našu pozornosť na námestí však upúta zvon, ktorý uvidíme rovno pred sebou. Ten sa používal na zvolávanie ľudu, aby si mohli vypočuť nariadenia, ktoré im kráľ prednášal z krásnej drevenej vežičky hneď vedľa zvonového pódia. Traduje sa, že keď sa zvon rozozvučí tak všetky psy v meste začnú štekať. Naľavo od zvonového pódia vidíme krásnu drevorezbu na bývalom kráľovskom paláci známom ako palác 55 okien. Práve tu sídlili panovníci dynastie Malla. Žiaľ, do vnútra sa dá ísť pozrieť iba na nádvorie. Dnu vchádzame krásnou zlatou bránou, ktorá je pokladaná za najzdobenejšiu budovu v celom údolí Kathmandu. Keď prejdeme na vnútorné nádvorie, uvidíme prepracovanú drevenú bránu po ľavej ruke. Tá vedie do kráľovského chrámu Taleju, kam ale neveriaci nemôžu. Je to veľmi posvätné hinduistické miesto, a preto sú na celom nádvorí zakázané fotografie. Oplatí sa ale pozrieť si drevenú bránu chrámu, hovorí sa, že v Bhaktapure je najkrajšia drevorezba Nepálu, a práve táto brána je jednou z najlepších ukážok. Späť na hlavnom námestí našu pozornosť upúta ešte jeden chrám po druhej strane pódia so zvonom. Tento je venovaný pánu zvierat Pashupatimu, je to replika známejšieho chrámu zasväteného tomu istému božstvu, ktorý uvidíme neskôr v rámci údolia. Zaujímavý je hlavne vonkajšou dekoráciou na trámoch pod strechou. Nájdeme tu lascívne výjavy z veľkej knihy sexu Kamasutry, ktoré prekvapia každého puritánskeho Európana.

Z námestia Durbar pokračujeme úzkou uličkou pri Shivovom chráme. Míňame obchody so suvenírmi a školy maľovania, asi 5 minút, kým neprídeme na Námestie keramiky (Pottery Square). Toto malé námestie je oveľa menej zdobené ako kráľovské námestie, ktoré sme videli pred chvíľou, ale je zas miestom, kde okolo nás plynie miestny život. Okolo tohto námestia sa sústreďujú výrobcovia keramiky, ich výrobky sa sušia na silnom nepálskom slnku priamo na chodníkoch, a dokonca si tu vieme pozrieť aj pece, kde keramiku vypaľujú. Na jeseň po celom námestí natiahnu miestni plachty a sušia na nich ryžu dopestovanú na políčkach okolo Kathmandského údolia. Cez námestie prejdeme po jeho ľavej strane a vydáme sa doľava na hlavnú ulicu. Asi 5 minút chôdze odtiaľto nájdeme najzachovalejšiu budovu celého Bhaktapuru, vežový chrám  Nyatapola. Je ho ťažko prehliadnuť, lebo zároveň je aj najvyššou budovou celého mesta. Nyatapola je inšpirovaný čínskymi pagodami a na jeho vežovitej stupňovej konštrukcii je to cítiť. Dekorácie sú ale čisto nepálske a schody k jeho vchodu strážia zápasníci a zvieratá, ktoré nepusti zlo do chrámu. Tento chrám stojí na svojom mieste od začiatku 18. storočia a vydržal zub času aj silu prírody, ktorá ho skúšala početnými zemetraseniami. Už vyše 300 rokov stráži centrum Bhaktapuru aj vďaka širokým základom, ktoré sú podľa slov miestnych takou malou pyramídou pod zemou. Nyatapola vyniká svojou vytrvalosťou nad ostatnými pamiatkami a je to najlepšie vidieť na susednom chráme Bhairavnath, ktorý je mladší, ale i napriek tomu opakovane rekonštruovaný. Pod lešením bol celý naposledy v roku 2018.

Od chrámu Nyatapola pokračujeme pešo na námestie Dattatrey. Dá sa ísť buď ulicou vpravo za chrámom Bhairavnath a po hlavnej ceste, alebo sa pustiť uličkami Bhaktapuru. Cestu uličkami odporúčam len ak sa viete veľmi dobre orientovať, alebo máte so sebou niekoho miestneho. Inak je v tomto tehlovom labyrinte veľké riziko, že sa stratíte. Sám som sa na túto skratku podujal len s naším verným miestnym sprievodcom Manalim. Ten sprevádza naše BUBO skupiny už vyše 10 rokov a dobre sa tu vyzná. V uličkách uvidíte život a ruch mesta inak ako na hlavných námestiach a miestami nahliadnete ľuďom priamo do kuchyne. Po 10 minútach chôdze po hlavnej ceste alebo uličkami mesta prichádzame na námestie Dattatreya. Toto námestie pomenovaná podľa rovnomenného chrámu, ktorý mu dominuje pre mňa osobne najkrajším miestom Bhaktapuru. Na jednej strane nájdeme príjemnú kaviareň, oproti nej dobrú reštauráciu a v strede medzi nimi krásny chrám. Je zasvätený viacerým bohom a na rozdiel od iných hinduistických chrámov sa niekedy dá nahliadnuť aj do jeho útrob. Keď prejdeme za neho, tak v uličke po pravej strane nájdeme jednu z najznámejších pamiatok Nepálu, Pávie okno. Toto nádherné drevené okno je vyrezávané tak, aby pripomínalo páva a zároveň tak, že keď sa pozeráte z vnútra tak vidíte von, ale Vás nevidno. Nájdeme ho zhruba v strede uličky, ktorá je celá zdobená podobnými oknami, ale toto jedno je najznámejšie. Ľahko ho spoznáte, lebo je pred ním ten najväčší obchod so suvenírmi. Keď sa vrátime späť pred chrám Dattatreya, tak odporúčam dať si kávu alebo dobrý obed v Cafe de Peacock a pozorovať život ako pomaly plynie na námestí. Niekedy sa tu modlia miestni priamo na zemi pred chrámom a občas po námestí pobehujú kozy. Ako sa tu ocitli? Miestni ich priniesli ako obety, ale rozhodli sa, že budú obetované tak, že im dajú život. Kozy potom nechajú pri chráme a veriaci sa o nich starajú. To v Európe naozaj nikde neuvidíte. Tu v Nepále je to ale bežná vec. Dattatreya je aj preto krásnym zážitkom. Keď si námestie užijeme, tak sa vyberieme hlavnou ulicou Bhaktapur Nala asi 5 minút pešo k hlavnej ceste, kde sa vieme vrátiť do autobusu, alebo si nájsť iný transport. Opustíme Bhaktapur a odvezieme sa asi 40 minút k najväčšej hinduistickej svätyni Nepálu, Pashupathinathu.

Ľudia sa často domnievajú, že Nepál je budhistickou krajinou. Budhizmus je tu silný, ale dominantným náboženstvom a vierou niekdajších nepálskych kráľov je hinduizmus. Preto je väčšina chrámov v celom údolí zasvätená hinduistickým božstvám a najsvätejší chrám v krajine je tiež hinduistický. Spomínaným najsvätejším chrámom je druhá zastávka na našej ceste Kathmandským údolím, Pashupathinath. Tento obrovský svätý komplex uctieva jednu z podôb boha Šivu. Podľa legendy sa tu Šiva skrýval v lese pred ostatnými bohmi v podobe posvätného jeleňa. Keď ho objavili, tak sa im pokúsil utiecť a pri preskoku rieky Bagmati prišiel o jeden paroh. Na mieste, kde mal roh odpadnúť postupne vyrástol chrám a rieka Bagmati sa stala najsvätejšou riekou Nepálu. Postupne sa tu začali odohrávať rôzne rituály a v dnešnej dobe je práve Pashupathinath miestom medzi nebom a zemou, kde sa uskutočňujú najväčšie náboženské slávnosti, ale aj každodenné rituály. Hlavne je to miesto poslednej rozlúčky a priamo na brehoch rieky Bagmati tu spaľujú kňazi zosnulých. Verí sa, že keď Vás tu spopolnia, tak idete priamo do neba. Preto môžeme smelo prirovnať Bagmati ku Gange a zaradiť ju medzi najsvätejšie miesta hinduizmu. Môžete mi veriť, že to, čo práve tu zažijete je len na hŕstke miest na celom svete.

Do komplexu je najlepšie vojsť zadným vchodom. Sú tu v kaviarni aj najlepšie toalety. Možno to znie banálne, ale WC na pútnických miestach indického subkontinentu sú väčšinou až absurdne zlé. Odporúčam využiť. Vstúpime do areálu a ideme rovno s davom k rieke. Možno zacítime už trochu dym. Je to predzvesť toho, čo nás o pár minút čaká. Prvý pohľad na spaľovanie mŕtvol je až jemne absurdný. V Európe máme k smrti iný, a často pompéznejší, postoj. Tu je to prostý fakt života, a tak vyzerá aj spaľovanie. Prídete k rieke širokej 10-20 metrov a na druhej strane vidíte hranice. Pri niektorých stojí rodina, niektoré sú opustené a okolo sa motajú len zriadenci, ktorí kontrolujú oheň. Žiadne veľké ozdoby, fanfáry ani reči. Mŕtvy horí zakrytý slamou a drevom a hustý dym stúpa k nebu spolu s dušou nebožtíka. Je to až šokujúco jednoduchý, aj keď hypnotizujúci pohľad. Ideme pár desiatok metrov popri rieke k mostu. Môžeme prejsť aj na druhú stranu, aj keď ako neveriaci nesmieme až k samotným hraniciam. Na rozdiel od Indie, ale tu môžeme fotografovať. Preto cvakáme a snažíme sa zachytiť túto jemne surreálnu scenériu. Pre lepší výhľad sa môžeme pustiť doprava hore schodmi. Okolo schodov sa často zhromažďujú svätí muži sadhuovia. Obnažení, s dlhými dredmi a natretí na bielo popolom zosnulých, sa s Vami za pár dolárov radi odfotia. Keď vyjdeme hore asi 100 schodmi, tak po ľavej strane je vyhliadková plošina odkiaľ máte výborný výhľad na rieku, spaľovanie zosnulých a aj samotný hlavný komplex na druhej strane. Do chrámu sa nedostaneme, preto je najlepšie si ho pozrieť odtiaľto a pobudnúť tu pozorujúc ako prebiehajú rituály pod nami. V rámci celého areálu pozor na opice, ktoré sú tu vždy a sú veľmi otrlé. Je najlepšie sa im vyhýbať. Keď sme sa nadýchali atmosféry, tak sa vrátime k rieke a môžeme sa vrátiť späť ku vchodu alebo prejsť na druhú stranu a vyjsť hlavným vchodom. Na oboch miestach nás môže čakať doprava a vydáme sa na asi 20 minút dlhú jazdu k budhistickému komplexu Boudhanath.

Komplex Boudhanath je jedným zo symbolov Nepálu. Je to opäť posvätné miesto, ale tento raz pre budhistov. Nemusíte sa obávať, tu už žiadne mŕtvoly nepália. Tu sa chodí. Čo to znamená? Boudhanath je jedným z najobľúbenejších pútnických miest tibetského budhizmu mimo Tibetu, tibetská púť je chodenie dokola. Boudhanath je obrovská biela stúpa – zvonová budova, ktorá pripomína Budhu sediaceho v meditácii a jeho osvietenie. Do vnútra sa nedostanete, ale okolo nej prúdi nekonečný prúd veriacich, ktorý sa modlia a krúžia, modlia a krúžia, celé dni a noci. Na okolí vyrástla celá budhistická štvrť s chrámami a obchodmi, preto na každom kroku počujete gongy a budhistickú meditačnú hudbu, každých pár metrov cítite vonné bylinky. Dokopy má toto miesto silnú atmosféru, ktorá môže pokojne konkurovať Pashupathinathu aj keď sa tu neodohráva nič podobne šokujúce. Boudhanath je síce obrovský, ale na prvý pohľad by ste ho možno aj prešli. Je totižto skrytý medzi budovami a od hlavnej cesty sem vedie iba malá brána. Keď ju ale prekročíme vidíme pred sebou obrovskú stúpu v plnej kráse. Modlitebné vlajočky plápolajú, ľudia sa modlia a z centrálnej vežičky na nás pozerajú vševediace oči Budhu. Pred nami sa valí dav pútnikov a my sa k nim pridávame a ideme sa prejsť. Jeden okruh Vám potrvá asi 7 minút. Odporúčam ale zastaviť sa presne na druhej strane od vchodu, ktorým sme vošli a tu vojsť do malého chrámu. Ľahko ho spoznáte podľa množstva vonných bylín, ktoré pred ním horia. V chráme viete vyjsť na strechu a odfotografovať si Boudhanath z vrchu. Zároveň sú tu aj modlitebné mlynčeky, a tie si môžete potočiť a povedať Budhovi svoje najtajnejšie želania. Oproti chrámu je aj vstup na samotnú stúpu. Do vnútra sa ísť nedá, ale viete vyjsť na jej strechu a prejsť sa tam. Pre pohodlnejších odporúčam vyjsť na niektorý z okolitých domov, kde robia kávu a viete si vychutnať kvalitnú kávu v tejto unikátnej atmosfére. Na príjemne posedenie je Boudhanth ako stvorený. Toto miesto oplýva atmosférou a výborne si ju viete vychutnať práve z striech okolitých reštaurácii. Najlepšie je na to Himalaya Java Coffee, po ľavej ruke kúsok pred chrámom. Zároveň je Boudhanath aj dobrým miestom na nákup suvenírov alebo budhistického umenia. V skratke je dobré sa tu trochu prejsť a užiť si toto unikátne budhistické miesto. Keď sme sa Boudhanathu nabažili, tak sa vrátime k vstupu a tu nás môže vyzdvihnúť doprava, alebo vieme vybaviť taxík.

Keď skončíte na Boudhanathe, bude pomaly už večer a čas vrátiť sa hustou dopravou Kathmandu do samotného mesta na dobrú večeru alebo kvalitné pivo. Ak Vám nestačí, dá sa aj večer šikovne prejsť v samotnom meste, či už okolo kráľovského námestia Durbar, alebo v temperamentnej štvrti Thamel. Tri zastávky v rámci Kathmandského údolia, ktoré tu spomínam, Vám zaberú zhruba jeden deň. Dajú sa prejsť presne v tomto poradí, alebo sa to poradie dá pomeniť, ale tak ako ich tu spomínam ich prejdete najšikovnejšie. Zároveň nám Bhaktapur, Pashupatinath a Boudhanath spolu ponúkajú najlepší pohľad na farebnú a živú kultúru Nepálu a malú sondu do duše tejto fascinujúcej krajiny. Nie je to ale všetko, čo sa dá v okolí Káthmandu robiť. Je tu, napríklad, ešte mesto Patan, podobné Bhaktapuru, je tu opičí chrám, ktorý konkuruje Boudhanathu, alebo nádherná vyhliadka Narangkot. Tieto tri zastávky, ktoré sme tu vybrali sú pre nás v BUBO ale najobľúbenejšie a za vyše 15 rokov, čo navštevujeme tento región sme ich vyhodnotili ako „creme de la creme“ alebo to najlepšie z celého údolia. Ak budete v Káthmandu, tak určite odporúčame ani jednu z nich nevynechať, ale naplno si ich užiť. Tieto krásne miesta si to zaslúžia a vo Vás zaručene zanechajú intenzívne spomienky, či ste videli jednu krajinu alebo 10. Kathmandské údolie je v skratke jeden veľký zážitok!

Ak chcete niečo naozaj mimoriadne a máte jeden deň v údolí Kathmandu navyše, tak odporúčam let vrtuľníkom do základného tábora Mount Everestu. Je to unikátny zážitok, ktorý Vám dovolí takmer sa dotknúť najvyššej hory sveta aj keď nemáte priestor na turistiku. Nie je to lacný výlet, zaplatíte za neho 950 dolárov, ale ak Vám vyjde počasie, tak nebudete ľutovať ani dolár. Na panorámy, ktoré sa Vám ukážu do smrti nezabudnete, to mi môžete veriť. Dosiahnete miesta, kde sa dostanú len horolezci a pozriete si slávne údolie Khumbu. Zároveň si zalietate vrtuľníkom v najvyšších horách sveta. Už len to samé o sebe je zážitok na celý život a ak Vám vyjde slnečný deň, tak Mount Everest je len čerešničkou na torte. Lety odchádzajú pri dobrom počasí každý deň skoro ráno a do Káthmandu sa vrátite okolo tretej poobede. Presne sa to ale povedať nedá, preto odporúčam vyhradiť si na tento výlet celý deň.

Viac sa dozviete tu: https://bubo.sk/blog/dotyk-mount-everestu