Drukpa Kunley - svätec, čo mal päťtisíc žien

Bláznivý svätec, ako ho tu dnes nazývajú pre jeho nezvyčajné spôsoby šírenia budhistickej náuky, chcel ľuďom ukázať, že človek môže byť osvietený a zároveň žiť normálny život, užívať si víno, ženy aj všetky iné pôžitky. Mnohými ľuďmi nepochopený, ale pre iných skutočný svätý muž. Určite si nepredstavujte Drukpu ako klasického, mĺkveho budhistického mnícha, ktorý si neustále šomre popod nos nejaké modlitby. Drukpov život vyzeral celkom inak. Jeho učenie spadá pod školu tantrického budhizmu a málokto dokázal toto posvätné učenie šíriť tak jasne, ako práveDrukpa Kunley. A to aj svojím praktickým životom.

Drukpa bol veľkým zvodcom žien a veril, že ich sexom dokáže priviesť k osvieteniu. Preto ho nazývali tiež ´svätcom 5000 žien´. Kade chodil, pohoršoval ľudí svojím voľnomyšlienkárskym správaním. Napríklad, keď sa vymočil na posvätné budhistické maľby, alebo keď si posvätnú šnúrku uviazal miesto zápästia na svoj penis. Požehnania vraj dával ľuďom len vtedy, ak mu priniesli krásnu ženu a fľašu vína. Okrem tohto všetkého však bol aj básnikom. To, aký Drukpa Kunley naozaj bol, vám preto najlepšie priblíži práve jedna z jeho básní.

Som šťastný, že som slobodný jogín

Rastiem stále viac a viac do môjho vnútorného šťastia

Môžem mať sex s mnohými ženami, pretože im pomáham ísť cestou osvietenia

Navonok vyzerám ako blázon a vo vnútri žijem čistou duchovnou cestou

Navonok si užívam víno, ženy a piesne a vo vnútri pracujem pre dobro všetkých živých bytostí

Navonok žijem pre svoje potešenie a vo vnútri robím všetko v tej pravej chvíli

Navonok som žobrák a vo vnútri som blažený Budha

Príbehy o jeho živote sa dlho šírili len ústnym podaním. Boli to zážitky z ciest DrukpuKunleyho po Tibete, kde sa narodil, až do Bhutánu, kde prišiel zachrániť miestnych obyvateľov. Jeden z týchto príbehov hovorí o tom, prečo a ako prišiel Drukpa do Bhutánu...

Keď raz Drukpa Kunley prespával v dome istej ženy v provincii Yamdrok v Tibete, prisnil sa mu sen. Snívalo sa mu o žene v žltej sukni, ktorá držala horiaci meč a povedala mu: „Drukpa Kunley, je čas, aby si naplnil veštbu, konvertoval ľudí Bhutánu a očistil túto krajinu. V Bhutáne založíš rodinu, ktorá bude slúžiť tradícii Drukpa, čo krajine prinesie mnoho výhod. Musíšv skorých ranných hodinách vystreliť na juh šíp ako predzvesť tvojho príchodu“. Keď to dopovedala, stratila sa a Drukpa sa prebudil. Pochopil, že jeho sen bol božským výjavom. A tak skoro ráno vstal a vystrelil šíp na južnú oblohu. „Leť na juh, aby si pomohol všetkým bytostiam,“ povedal „a pristaň v dome nebesami zvolenej ženy“. Celá krajina sa triasla od zvuku Drukpovho šípu. „Prečo reve drak v zime?“ pýtali sa ľudia. „To je iba hluk Drukpovho šípu!“ kričali deti.Šíp pristál na streche domu, ktorý patril bohatému a oddanému mužovi menom Topa. Celá rodina vybehla von preľaknutá, že prišlo zemetrasenie. Keď si všimli šíp zapichnutý v streche, Topova žena hneď vedela, že je to dobré znamenie. „Nemajte obavy, umyte si ruky a prineste šíp do domu!“ povedala. Dcéra zabalila šíp do hodvábu a položila ho na domáci oltár.

Medzitým Drukpa hľadal svoj šíp. Prešiel cez priesmyk Tremo a zišiel do južných údolí. Pri kameni Wodo, neďaleko mesta Paro stretol pútnikov a spýtal sa, či s nimi môže prenocovať. Ukázali mu na dvere do jaskyne. Predtým, ako zaspali, Drukpa počul ako sa pútnici modlia. „Ó pán démon Wodo, maj s nami zľutovanie!“ Kým Drukpa zaspal, povedal si „Kiež aj ja budem mať zľutovanie...“ Uprostred noci ho prebudil strašidelný démon so strapatými vlasmi. „Kto si myslíš, že si keď hovoríš o zľutovaní? Čo máš také výnimočné?“ „Mám toto!“ odpovedal Drukpa a ukázal démonovi svoj penis tvrdý, ako oceľ. „Ááá, má to hlavu ako vajce, chobot ako ryba a koreň ako prasačí rypák!“ vykríkol démon. „Čo je to za zvláštnu obludu?“ „Ja ti ukážem, čo je to za obludu!“ odpovedal Drukpa, udrel ho svojím Horiacim hromom múdrosti (prezývka jeho penisu) do úst a vyrazil démonovi všetky zuby. Ten v strachu ušiel, a keď sa neskôr vrátil v pokojnejšom stave mysle,Drukpa mu vysvetlil svoju múdrosť a démon sa oddal do služieb Budhovho učenia. Odvtedy už démon z Wodo pocestným neubližoval.

Cestou do Paro sa Drukpa zastavil na mieste, o ktorom vedel, že je obývané démonmi. Čakal pod stromom, až napokon k nemu prišiel démon v podobe krásnej ženy. „Odkiaľ pochádzaš?“ spýtala sa ho. „Z Tibetu,“ odpovedal Drukpa. „A ty? Kde je tvoj domov a čo tu robíš ?“ „Ja žijem tu na priesmyku a schádzam dole do údolia po jedlo a šatstvo,“ vysvetlil mu démon v ženskej podobe. „Čo ješ a čo si obliekaš?“ spýtal sa Drukpa. „Jem ľudské mäso a odievam sa do ľudskej kože.“ „Tak si obleč toto,“ povedal Drukpa, zroloval si predkožku a obliekol do nej démona. Odteraz budeš chránená aj pred letným dažďom aj pred zimným mrazom“. Krásna žena-démon bola neskutočne šťastná a vďačná za Drukpovo požehnanie.

Manželské páry dodnes navštevujú Drukpov chrám, kde ich požehnajú veľkým dreveným penisom. Veria totiž, že im to prinesie plodnosť a takisto sa v krajine všeobecne verí, že to aj funguje. Po Bhutáne dnes behajú tisícky ľudí, ktorí tvrdia, že sa narodili práve vďaka Drukpovmu požehnaniu. Poznáte to podľa ich mena, ktoré manželia dostanú pridelené v chráme a ak sa dieťa ´podarí´, musia ho tak pomenovať.

I keď Bhutánci týmto príbehom veria doslovne, sú to len symboly, ktoré takto vypovedajú o učení tantrického budhizmu. O tantre sa hovorí, že je to najrýchlejšia a zároveň najnebezpečnejšia cesta k osvieteniu. Preto toto učenie nie je prístupné pre každého, a ani v príbehoch nemôže byť vypovedané narovinu. Kto sa pustí do štúdia tantrického budhizmu dôkladnejšie, začne v Drukpových príbehoch vidieť hlbšiu symboliku. Vytratia sa oplzlosti a ukážu sa cesty k porazeniu svojich  démonov pomocou energií, ktoré podľa tantry spia v oblasti pohlavných orgánov.  Takže možno všetko naozaj nie je také, ako sa na prvý pohľad zdá. Možno ten náš Drukpa Kunley nakoniec nebol len opitý zvrhlík, ale naozajstný svätec...