Taj Mahal, Agra – najkrajšie stavby Indie

Mughalské pamiatky nájdete roztrúsené v mnohých mestách po celej Indii, ale jedni z tých najkrajších sú určite v meste Agra. Agra je súčasťou takzvaného Zlatého trojuholníka, teda troch najdôležitejších miest, ktoré by človek v Indii mal navštíviť: Dillí-Agra-Džajpur. Agra je od metropoly Dillí vzdialená asi 250 kilometrov, takže sa to dá kľudne zvládnuť aj ako jednodňový výlet. No bola by to škoda. Pretože v Agre nájdeme nielen fantastický Tádž Mahal, ale aj ďalšie unikátne miesta. 

Deň v Agre začíname veľmi skoro, ešte za tmy. Chceme totiž Tádž Mahal vidieť vo všetkej jeho rozmanitosti. O tejto stavbe z bieleho mramoru sa vraví, že jeho moslimským architektom sa v nej podarilo znázorniť Boha. Keďže moslimovia Boha nemôžu spodobovať v antropomorfnej forme, tu ho môžeme vidieť vo farebnom spektre, ktoré sa na budove mení podľa dopadajúceho svetla. V každej dennej hodine je svetlo iné a teda aj Tádž má vždy trošku inú farbu - takto je tu znázornený Boh. A my chceme vidieť čo najviac jeho podôb.

Preto si pôjdeme Tádž Mahal pozrieť už za východu slnka. Nie však cez hlavnú bránu. Ráno nad ním býva často hmla, a preto by bola škoda minúť si tento čas na hlavnú atrakciu. Skúsime to preto z druhej stany.

Popri zadnej strane Tádž Mahalu tečie posvätná rieka Jamuna a na jej druhom brehu leží krásne miesto. Volá sa Mehtab Bagh - mughalské záhrady, odkiaľ vraj Shah Jahan sledoval stavbu monumentálnej hrobky pre svoju manželku.

So záhradami Mehtab Bagh sa spája legenda, podľa ktorej chcel Shah Jahan postaviť ešte jeden Tádž Mahal - tentokrát čierny, ako hrobku pre neho samého. Biely a čierny Tádž mali ležať oproti sebe cez rieku, cez ktorú by ich spájal strieborný most. A vždy v noci, keď by sa most rozžiaril pod svitom mesiaca, by sa dvaja milenci, pochovaní každý v svojom Tádž Mahale, znova stretli... Znie to prekrásne, len škoda, že to nie je pravda. Čierny Tádž Mahal síce existoval, ale úplne v inej podobe.

V záhradách Mehtab Bagh nájdeme pozostatky veľkého záhradného jazierka, ktoré kedysi bývalo plné vody. Bolo umiestnené presne tak, že keď vyšiel mesiac, biely Tádž sa v jazere odrážal, a tak na hladine vytvoril svoj čierny náprotivok. Čierny Tádž Mahal bol teda iba odrazom toho bieleho. Tak ako Shah Jahan bol odrazom svojej milovanej Mumtaz.

Záhrady Mehtab Bagh otvárajú presne s východom slnka, na minútu presne, čo v Indii vôbec nie je zvykom. Treba si preto skontrolovať, o koľkej slnko vychádza a vyraziť z hotela aspoň 30-40 minút predtým. Cesta trvá asi dvadsať minút, záleží na polohe hotela. Lístky stoja 300 rupií na osobu.

Po vstupe treba ísť rovno a doprava smerom k Tádž Mahalu. Tam si už nájdete príjemné miestečko na lavičke alebo na tráve pod stromom a sledujete úchvatné divadlo meniacich sa farieb na bielom mramore Tádž Mahalu. Z tejto strany je pohľad úplne iný, taký pokojný. Davy turistov sa postupne valia na hlavnú atrakciu a vy to celé sledujete zo svojho tichého útočiska.

Keď už sme sa dostatočne pokochali, vyrazíme ďalej, ale nie príliš ďaleko. Asi päť minút cesty od záhrad je hrobka ďalšieho člena Mughalskej dynastie.

Mughalských hrobiek nájdete po celej Indii veľa, no táto je výnimočná práve tým, že slúžila ako predloha a inšpirácia pre Tádž Mahal. Ľudia ju volajú „Baby Taj“, ale jej oficiálny názov je odvodený od titulu muža, ktorý je v nej pochovaný – Itmad-ut-Daula.

Pri vchode, kde predávajú lístky (310 rupií), je malé múzeum o histórii a stavbe hrobky. Cestou k hlavnej bráne je niekoľko kontrol a treba dať pozor, aby ste so sebou nemali žiadne cigarety, zapaľovače ani jedlo.

Akonáhle vstúpime cez bránu a prvýkrát uvidíme Baby Taj, ohromí nás! Je síce maličký, ale má svoje čaro. Je tu pokoj, minimum turistov a vy si môžete tento skvost užiť naozaj nerušene. Predtým, ako vojdeme na platformu, musíme sa buď vyzuť, alebo si za poplatok požičať návleky na topánky. Skutočnú krásu tejto stavby oceníte, keď k nej prídete bližšie.

Mimochodom, bola to jedna z prvých budov, na ktorú bol použitý biely mramor. Dovtedy Mughalovci stavali prevažne z červeného pieskovca. Práve Baby Taj inšpiroval Shah Jahana pri výbere materiálu na hrobku jeho milovanej. No bol mu inšpiráciou aj pri samotnej výzdobe. Do bieleho mramoru sú tu vkladané drahokamy a polodrahokamy technikou intarzie. Intarziu nájdeme aj na samotnom Tádž Mahale, ale ten sa s krásou a detailom Baby Taju nedá v tomto ohľade porovnať.

Baby Taj prezývajú tiež pokladnica na šperky - práve preto, že je tu toľko drahých kameňov v naozaj nádhernom dizajne. Exteriér aj interiér hrobky je posiaty drahokamami v tvare kvetov, váz, rôznych orientálnych vzorov. Sú zasadené do mramoru tak presne, že máte pocit, že je to celé len maľba. Až kým prejdete prstom po obraze a zacítite ten rozdiel v štruktúre.

V centre budovy je hrob naozaj významného pána s titulom Itmad-ud-Daula- hlava štátu. Bol to veliteľ ozbrojených síl panovníka Jahangira a zároveň jeho svokor. Keď zomrel, Jahangir otvoril manželke pokladnicu a povedal, nech svojmu otcovi postaví tú najkrajšiu hrobku. Tá svoju úlohu zvládla natoľko, že inšpirovala aj ďalšie generácie. V budove nájdete po stranách aj hrobky ďalších členov ich rodiny. Baby Taj je naozaj výnimočné miesto, ktoré by ste pri návšteve Agry nemali vynechať.

Po takejto bohatej rannej prehliadke nám už poriadne vyhladlo, a tak mierime naspať na hotel na raňajky a malý oddych. Okolo jedenástej by sme už mohli mať dostatok síl, aby sme vyrazili na ďalšie potulky po Agre.

Naše kroky teraz povedú na Červenú pevnosť v Agre. Pozor, nemýľte si ju s Červenou pevnosťou v Dillí, ktorá je takmer identická! Ide o obrovskú stavbu, ktorá bola používaná Mughalmi ako vojenská pevnosť a zároveň kráľovský palác. Je to miesto, kde bol Shah Jahan v posledných rokoch svojho života uväznený a s túžobným pohľadom na hrobku svojej milovanej ženy tu aj zomrel. 

Shah Jahan však nebol jediný, kto prispel k stavbe tejto pevnosti. Začal ju stavať jeho dedko Akbar a svojou troškou tiež prispel aj Shah Jahanov otec Jahangir. Každý z týchto palácov má svoje čaro.

Pri vstupe do pevnosti treba dať znovu pozor na prísne kontroly. Platia tu podobné nariadenia ako na Baby Taj a Tádž Mahal. Prechádzame uvítacou bránou, okolo stajní a cestou obdivujeme rôzne obranné mechanizmy, ktoré kedysi využívali Mughalovci proti nepriateľom. Celá pevnosť je jedno veľké bludisko, a preto je dobré mať so sebou aj miestneho sprievodcu.

Prídeme k Jahangirovmu palácu so zmeskou islamskej a hinduistickej architektúry. Detaily vytesané do červené pieskovca musíme dotvoriť svojou fantáziou, aby sme si vedeli predstaviť, ako vyzerala kráľovská jedáleň alebo spálňa.

Dlho sme obklopení červenou farbou, až sa zrazu vynorí palác celý z bieleho mramoru. Toto bol obľúbený materiál Shah Jahana a celý jeho palác, kde kedysi žil so svojou milovanou Mumtaz, je tak snehobiely. Stačí si to len predstaviť. Stropy pokryté zlatom, od ktorého sa odrážalo svetlo sviečok, na zemi perzské koberce a nadýchané vankúše, pre dverami paláca rozkvitnutá záhrada so sviežou fontánou... Takto si tu žil zamilovaný pár, až kým Mumtaz nezomrela pri pôrode svojho štrnásteho dieťaťa a všetko sa zmenilo.

Shah Jahan sa zrútil, deti sa začali hádať, až kým jedno z nich nezabilo tie ostatné a svojho otca jeho potomok uväznil v tejto pevnosti. Miesto, kde bol Shah Jahan údajne väznený, je hneď kúsok od jeho paláca. Je zdobené hustou intarziou, fontánkou z mramoru a výhľadom na Tádž Mahal.

Hneď vedľa väzenia je jedna tajná miestnosť. Je to kúpeľňa samotnej Mutaz. Výnimočné na tomto mieste je to, že celý strop je pokrytý maličkými zrkadielkami a keď tam potme zasvietite len jedinú sviečku, celá miestnosť sa rozžiari a cítite sa, akoby ste stáli pod hviezdnym nebom.

Shish Mahal, ako sa táto kúpeľňa volá, je však neprístupná verejnosti. Voľakedy sme mali dobré vzťahy s úradníkom, ktorý mal od kúpeľne kľúče a za poplatok nás pustil dnu, ale muselo to byť veľmi tajné a nikto nás nesmel vidieť. Potom mu prišli na to, že si takto privyrába a kľúče mu zobrali. Je to ale veľká škoda, Shish Mahal je miesto, ktoré by indické autority mali sprístupniť verejnosti.

V pevnosti prejdeme ešte cez sály verejnej a súkromnej audiencie a ukážeme si rôzne triky, ktoré tu vytvorila architektúra. Napríklad, ako môže Tádž Mahal vyzerať väčší, keď sme od neho ďalej, a menší keď sme bližšie? Alebo ako je možné, že keď šepkám do rohu miestnosti, niekto to môže počuť na opačnej strane?

Prechádzame bludiskom pevnosti, až kým sa dostaneme k veľkej stene. Za ňu už nemôžeme, tam sídli indická armáda. Napriek tomu, že sme v pevnosti strávili takmer dve hodiny, prešli sme len 20 percent z nej. Zvyšok je pod správou armády a obyčajným smrteľníkom je tam vstup zakázaný. 

Pevnosť nám v tom indickom teple dala poriadne zabrať, a tak je čas ísť na obed. V Agre je mnoho dobrých reštaurácií, no BUBO tu má jedno svoje obľúbené miesto – Pind Balluchi. Je to jedna zo slušnejších a luxusnejších reštaurácií pre indickú klientelu, takže cestoviny ani pizzu tu nečakajte. Keďže indické menu je pre našinca len zoznam úplne neznámych slov, v Pind Balluchi to vyriešili tak, že svoje najlepšie jedlá dali do menu aj s fotografiami.

Dobrá voľba je tiež vyskúšať miestny bufet. Tam nájdete všetky najobľúbenejšie jedlá, a k tomu niečo navyše. V bufete býva aj oddelenie pouličného jedla, ktoré by sa niekto mohol báť ochutnať v Indii na ulici, ale v peknej reštaurácii si ho rád dá. Po jedle dobrá kávička, a sme pripravení na hlavnú atrakciu Agry!

Na Tádž Mahal prichádzame z Východnej brány (East gate). K celosvetovo slávnej a obliehanej pamiatke UNESCO nesmú ísť autá ani autobusy, aby z ich výparov nežltol mramor. Premávajú tam elektrické autíčka, ktoré sú zdarma, niekedy sa však na ne dlho čaká a je výhodnejšie ísť pešo. Po pravej strane kúpime lístky (1 350 rupií). K lístku máte nárok na fľašu vody a návleky na topánky zdarma, len si ich treba vyzdvihnúť vo vedľajšom okienku.

V akom čase je najlepšie navštíviť Tádž Mahál? Navštívili sme ho niekoľko desiatok krát a ten najlepší čas na návštevu pred západom slnka. Ráno sú tu davy ľudí a býva často hmla. Cez obed je strašne teplo, človek tu nevydrží dlho a pod najsilnejším slnkom nie sú pekné fotky. Ideálne je prísť sem dve hodiny pred západom slnka. Uvidíte tak meniace sa farby mramoru, ku koncu už ubúdajú turisti a vy si môžete len tak niekde sadnúť na lavičku a dumať nad tým, či je táto stavba naozaj dokonalým vyjadrením lásky...

Do Tádž Mahalu nesmiete so sebou brať takmer nič. Žiadne žuvačky, perá, statívy, nápoje, jedlo, mastičky na pery, nebodaj nože. Takže ideálne nechať tašky v hoteli a zobrať si pas, foťák, mobil, vreckovky a nič iné. Problémy sú s videokamerami, ktoré môžete zobrať len po prvú bránu, kde ich musíte zamknúť do skrinky. Sú s tým strašné opletačky, takže ich radšej vôbec neberte.

Ak sa náhodou stane, že aj po tomto varovaní vám pri kontrole nájdu niečo, čo tam brať nesmiete, vonku pred vchodom je šatňa, kde si to môžete uschovať. Kontroly sú veľmi prísne a zaberú dosť veľa času. Keď sa konečne cez ne dostaneme, prechádzame okolo starých fotiek, kde môžeme vidieť ako Tádž vyzeral vyše sto rokov dozadu.

Po pravej strane sa  začnú vynárať biele veže, ale skúste sa na ne ešte nepozerať. Najskôr musíme prejsť cez hlavnú bránu s moslimskými veršami o nebeskom raji, pretože Tádž Mahál je postavený po vzore rajskej záhrady.

Za bránou na chvíľu prestaneme dýchať. Je to on. Tádž Mahal v celej svojej kráse! Je ešte krajší ako sme si ho predstavovali. Zrazu celý ten dav okolo nás zmizne a my vidíme len tú najkrajšiu stavbu na svete, postavenú z lásky.

Čistučký biely mramor s intarziami z drahokamov, dokonale upravená záhrada všade navôkol, štyri riečky ako v moslimskom raji. Dokonalá symetria všetkého. Zrazu si ale všimnete tie davy ľudí, bijete sa o dobré miesto na fotku a nejaký Ind vám zrazu strčí do rúk dieťa, aby si ho s vami odfotil. Toto všetko zažijete na Tádž Mahale. Od absolútneho pokoja a ponorenia sa do krásy stavby, rozjímania nad zmyslom lásky, až po totálny hluk, chaos a nervozitu. Proste typická India.

Je ideálne keď si Tádž Mahál každý pozrie sám svojím tempom. Dve hodiny voľna sú dosť aj na nákupy suvenírov. Ak je hotel na dosah pešo od Tádž Mahalu, tak máte voľno až do ďalšieho dňa.

Ak by sa niekto chcel večer ešte túlať mestom, stačí sa odviezť na hlavnú ulicu. Je rušná, ale sú to skôr reštaurácie a suvenírové obchody. Poprípade len tak pozorovať život miestnych obyvateľov.

Agra síce nie je typická autentická India, je to výrazne kultivovanejšie a turistickejšie miesto ako mnohé iné svojrázne kúty tejto pestrej krajiny. Ale aj tu vás prekvapí krava, sediaca v strede križovatky, osol naložený tehlami vedľa novučkého Mercedesu, či pouličné deti, ktoré si zarábajú pri ceste predvádzaním cirkusových kúskov. No odchádzať budete aj tak s pocitom, že áno – Tádž Mahal je naozaj taký fantastický, ako ste o ňom počuli, a mágia Agry vás bude v spomienkach sprevádzať ešte dlho po príchode domov.