Pokhara – môj nepálsky raj na zemi

 Je to druhé najväčšie mesto v Nepále, hneď po Káthmandú, ale človek tu má pocit, akoby bol v nejakej malej horskej dedinke. Je tu väčšia pohoda, čistota, lepší vzduch ako v hlavnom meste, a ešte je tu aj lacnejšie... Široké ulice, otvorené priestranstvá, niečo úplne iné ako hlučné a preplnené hlavné mesto. Aby ste si vychutnali Pokharu so všetkým, čo k tomu patrí, je dôležité  ubytovať sa v blízkosti Lakeside. Je tu dlhá ulica, ktorá vedie popri brehu jazera Fewa a rovnako pekné sú aj bočné uličky. Tu nájdete všetky dobré reštaurácie, kaviarne, bary so živou hudbou a po novom aj vegánske a raw občerstvenie. Samozrejme, je tu tiež plno obchodov so suvenírmi. Nájdete tu všeličo, od pašmínových šálov, cez sošky budhov, spievajúce misky až po hromady trekového oblečenia a vybavenia. A keď vás nakupovanie prestane baviť, môžete si tu skočiť na dobrú masáž, hodinu jogy či meditácie alebo vyskúšať paragliding. 

Prvá vec, ktorú v Pokhare určite treba zažiť, je východ slnka s výhľadom na Himaláje. Ten sa chodí pozorovať z kopca Sarangkot. Treba vyraziť ešte za tmy, asi hodinu pred samotným východom slnka. Cesta na Sarangkot je kľukatá a podľa veľkosti auta/autobusu trvá 30 až 40 minút. Podľa toho, koľko je v ten deň na vyhliadke ľudí, môže sa stať, že budete kus cesty šliapať pešo, preto treba ísť s dostatočným predstihom, slnko na nás nepočká. Väčšinou teda dorazíme na Sarangkot ešte za tmy a čakanie si spríjemníme pitím čaju, ktorý sa dá na mieste kúpiť. Keď poriadne pohľadáte, tak pri parkovisku nájdete jeden domček, kde má pani domáca kávovar a pripraví vám aj dobré cappuccino alebo espresso.  Tí, ktorým sa pri čakaní na slnko nechce stáť, si môžu priplatiť pár sto rupií a sledovať výhľad zo stoličiek na streche domu.

Ak máme šťastie na dobré počasie, môžeme zazrieť Himaláje ešte predtým, ako vyjde slnko. Najvýraznejší kopec celej scenérie je Machapuchre alebo Rybí chvost, poznať ho podľa špicatého tvaru a je dominantou tohto masívu. Naľavo od neho je Annapurna 1 –jediná z vrcholov masívu Annapurien, ktorá meria cez osemtisíc metrov. Ďalšia z osem tisícoviek, ktorú môžeme z tohto miesta vidieť je Dhaulagiri. Keď sa konečne ukáže slnko, ľudia začnú jasať, niektorí sa z vďačnosti modlia. Chvíľku ešte treba zostať, pokochať sa krásou kopcov v meniacom sa svetle, a potom už naspäť do hotela na zaslúžené raňajky... 

Po raňajkách, okolo desiatej ráno vyrážame na plavbu po jazere Fewa. My v BUBO poznáme dve nástupištia, kde sa dajú požičať loďky aj so šoférom. Podľa veľkosti skupiny sa dá ísť na malej loďke, kde sa zmestia štyria ľudia, alebo na veľkej pre desať ľudí. Malé loďky majú lepší výhľad, lebo nemajú strechu, no treba dávať pozor, aby sme sa nespálili. Buďte pripravení, že člnkovanie na jazere je mimoriadne obľúbenou činnosťou Nepálcov a niekedy treba na loďky čakať dlhšie. Nedajú sa rezervovať dopredu, no aspoň sa naučíme nepálskej trpezlivosti. Každý dostane plávaciu vestu a musí si ju obliecť, aj keď väčšinou nie sú práve najčistejšie. 

V strede jazera Fewa je chrám Taal Barahi Mandir zasvätený hinduistickej bohyni. Veľa miestnych sa sem chodí pomodliť a priniesť svojmu božstvu nejakú drobnosť - ´obetinku´. Aj my si zvykneme ešte pred nástupom na loďky kúpiť vrecko plné ´obetiniek´ (v závislosti od veľkosti stojí asi 300 rupií), kde dostaneme kvety, vonné tyčinky, kokosový orech a farebné šnúrky, ktoré si po modlitbe, požehnané bohyňou, uviažeme na zápästie. Lodičky nás vyložia na ostrove s chrámom, vesty necháme v lodiach. Kto chce ísť dole po schodoch k oltáru, musí sa vyzuť. Pri oltári zapálime vonné tyčinky, pokloníme sa bohyni, necháme tam kvety. Napravo od schodov je inštrument, na ktorom rozbijeme kokosový orech, rozdelíme si ho a zjeme. Uviažeme si na zápästie pravej ruky farebné šnúrky. Sme požehnaní a posvätení, môžeme vyraziť loďkami ďalej. 

Trošku sa povozíme, ak máme šťastie, z jazera znova vidíme na Himaláje. Pristávame na opačnej strane jazera, ako sme nastupovali. Odtiaľto budeme šliapať asi hodinu do strmého kopca k Pagode mieru. Ak si na tento výstup niekto netrúfa, jediná možnosť otočiť sa je ešte teraz. Ak sa už raz začne šliapať, cesty späť niet. Kto nejde na kopec, môže sa vrátiť na loďke naspäť a dať si voľno. Prievozníkovi na lodi treba však v takom prípade za cestu naspäť zaplatiť navyše. Kto potrebuje toaletu predtým, ako sa vydá do kopca, jedna špinavá je dole pri brehu jazera, je tam aj obchod, kde sa dá kúpiť voda alebo pivo. Ďalšie podobné zastávky sú cestou. Do kopca šliape každý svojou rýchlosťou a podľa vlastných síl si cestou robí zastávky. Stretávame sa hore pri veľkej bielej pagode. Nebojte sa, cestou sa nedá kde stratiť. Ideme cez les, občas okolo dedinských domčekov. Človeku v priemernej kondícii to trvá približne hodinu aj s prestávkami. Cesta ponúka pekný výhľad na jazero, ale Himaláje nečakajte, poobede býva nad horami už väčšinou zatiahnuté. 

Hore nás čaká impozantná Pagoda mieru so štyrmi výklenkami a v nich sochy Budhov, z ktorých každá symbolizuje jedno budhistické pútnické miesto, a teda aj dôležitý moment v živote Budhu: Lumbini-narodenie, Bodhigaya-osvietenie, Sarnath- prvé kázanie a Kushinagar – smrť. Keď chceme ísť po schodoch k stupe, treba sa vyzuť. V okolí stupy sa dodržuje ticho, pochopíte to aj z vždyprítomných policajtov, čo pokrikujú na ľudí: „psssst!...“ Po prehliadke stupy ideme do kaviarne s výhľadom. Pivko, dobrá káva, osvieženie, toaleta pred cestou späť. Dolu schádzame inou cestou, takže sa držíme všetci spolu, lebo tu sa dá zamotať. Jedna cesta cez dedinu je strmšia, má veľa schodov. Dá sa ísť aj cestou pre autá (autobus tam však pre nás nemôže prísť), no táto verzia je oveľa dlhšia a veľmi prašná. Cestou dole cez dedinky sa dá navštíviť  jeden z domov a pozrieť sa, ako jednoducho žijú miestni ľudia. Na hlavnej ceste nás už čaká autobus, ktorý nás odvezie späť na Lakeside. Cestou je možné zastaviť sa  pri malých vodopádoch Devi alebo jaskynnom chráme boha Šivu. Nie sú to však práve tie najatraktívnejšie miesta v okolí, človek si oveľa viac užije voľno na Lakeside.

Obed je možné dať si ešte na kopci pri stupe v kaviarni, no verte, nie je to tá najšťastnejšia voľba. Výber jedla je tu veľmi jednoduchý a príprava trvá príliš dlho. Preto skôr odporúčam dať si v kaviarni ku káve koláčik (predávajú ich v obchode pod kaviarňou a môžete ich zjesť v kaviarni). A obed si radšej užiť v jednej z výborných reštaurácií na Lakeside. Moja absolútne najobľúbenejšia je reštaurácia OR2K s výhľadom na jazero. Pozor, je vegetariánska a človek sa pri vstupe musí vyzuť, lebo sa tu sedí na vankúšoch na zemi. Z jedál je výborný napríklad karfiolový koláč alebo svieže Budha bowls – zdravá misa, plná chutne naaranžovanej a pripravenej zeleniny. Ak chcete niečo z miestnej kuchyne, tak skúste dosu- juhoindickú ryžovú placku. Výborne osvieži čerstvý rajčinový džús alebo mätová limonáda. Ak chcete ochutnať čerstvú rybu z jazera, tak najlepšiu nájdete v reštaurácii Moondance. Pripravujú ju na rôzne spôsoby a všetky sú vynikajúce! Tiež tu môžete skúsiť miestne špeciality zo žihľavy, napríklad cestoviny so žihľavovým pestom. Pre kuchyňu bližšiu tej našej treba ísť do reštaurácie Roadhouse Cafe. Majú tam výbornú pizzu a lasagne.

Po obede sa môžete pustiť do nákupov. Pašmínové šály, trekové oblečenie, sošky, náramky... stačí si len vybrať! Koho nákupy nebavia, môže ísť na masáž. Masážnych centier je tu neúrekom, no samozrejme,  nie všetky sú kvalitné. Miesto, kde som vždy dostala výbornú masáž, je Mandara Spa. Pri jazere je promenáda, kde sa človek môže prechádzať, poprípade sledovať rybárov, ktorý každý deň o tretej vyrážajú na lov. Pokhara je známa paraglidingom, ale aj parahawkingom (paragliding so sokolmi). Skáče sa z kopca Sarangkot, väčšinou medzi desiatou ráno a druhou poobede.

Na večernú zábavu si stačí len vybrať z množstva barov, ktoré Pokhara ponúka. Nepálci sú výborní hudobníci, a preto v mnohých z nich nájdete aj živú hudbu. Sú miesta, kde hrajú pre turistov klasické nepálske piesne s folklórnymi tancami. No miestnu mládež nájdete skôr v baroch so živou rockovou hudbou. Najznámejší z nich je Busy bee. Treba mať ale oči otvorené, lebo je zašitý v úzkej uličke.

Taká je Pokhara. Kúsok raja uprostred himalájskych štítov, kde nájdete prekvapivý pokoj, skvelých ľudí, čistý vzduch a tie najkrajšie prírodné scenérie. Kde sa budhizmus starej časti harmonicky spája so súčasnosťou a skvelou gastronómiou modernejšej Pokhary. Niet lepšieho miesta na zemi, kde si oddýchnuť po náročných potulkách Himalájami, alebo naopak, nabiť baterky pred vstupom na strechu sveta....

1. Práve tu zažijete ten najkrajší východ slnka s výhľadom na Himaláje! Najlepší výhľad sa ponúka z kopca Sarangkot. No pozor, na tento jedinečný zážitok si treba privstať!
2. Plavba po jazere Phewa. Môžete sa priplaviť až do stredu jazera k hinduistickému chrámu a doniesť sem bohyni kvety, či inú obetu...
3. Výstup k Pagode mieru. Príjemný ´stupák´, na konci ktorého môžete obdivovať štyri podobizne Budhov
4. Vychutnajte si Pokharu aj na tanieri! Mesto sa stalo už vychýrenou gastronomickou baštou, kde nájdete modernú kuchyňu aj miestne tradičné špeciality. Našou láskou je reštaurácia OR2K na Lakeside, kde si môžete svoje jedlo vychutnať bosí, na vankúšikoch...
5. Ste v Ázii, využite to! Zájdite na kvalitnú hodinu jogy, či životodarnú masáž. Je tu na výber, my v BUBO odporúčame Mandara Spa.
6. Nakupovanie v Pokhare je zážitkom! Darček v podobe textílií, šálu, suvenírov, náramkov, sošiek, alebo aj kvalitného trekového oblečenia priamo spod Himalájí poteší každého...
7. Prechádzka popri jazere je nesmierne upokojujúca, romantická, s nádhernými scenériami. Ponorte sa do tunajšieho života a pozorujte rybárov pri práci...
8. Zažite paragliding z kopca Sarangot!
9. Nočný život v Pokhare? Áno! Nepálci hudbu milujú, sú skvelí muzikanti, výborný živý koncert zažijete v bare Busy Bee.
10. Niet lepšieho miesta, kde si dobiť baterky po náročných potulkách Himalájami, alebo vypadnúť z chaotického Káthmandú. Pokhara, to je relax, pokoj, oddych, príroda...