Nezvyčajné vianočné zvyky

Či už sú vítaním zimného slnovratu, oslavou narodenia Ježiša, alebo kombináciou oboch, tradície zimných sviatkov počas decembra sa zachovávajú v rozmanitých podobách na celom svete. Vianočný stromček, či rozdávanie darčekov sú možno univerzálne, no čo sa jedla, dramatických prejavov a sprievodných rituálov týka, tie sú v rôznych krajinách nemenej pestré, než akékoľvek iné kultúrne fenomény.

Mnohé z vianočných zvykov zaujmú a umožnia nahliadnuť hlbšie do duše danej kultúry, iné pobavia a niektoré snáď i mierne šokujú svojou výstrednosťou. Čo ich všetky spája je krása mnohorakosti, s ktorou národy sveta vnímajú sviatky zimy.

Jedným zo symbolov Vianoc vo Švédsku je obrovská slamená socha kozy menom Yule. Po prvýkrát ju postavili začiatkom adventu v roku 1966 na nádvorí zámku Gävle. Odvtedy si ju osvojili aj iné regióny, no okrem popularity vyvolala aj istú kontroverziu. Stala sa totiž lákadlom podpaľačov, ktorým sa niekoľkokrát podarilo sochu spáliť do tla. Samosprávy preto pristúpili k jej pozornému stráženiu.

Druhé zviera, bytostne späté so švédskymi Vianocami, je animované a nie je ním nik menej slávny ako Donald Duck, po švédsky Kalle Anka. Práve k jeho televíznym príbehom sadá údajne na Štedrý večer až polovica Švédov. Úryvky dialógov z Disneyho vianočného špeciálu, podobne ako v našich krajoch frázy z filmov Tři oříšky pro Popelku a Perinbaba, v tejto severskej krajine zľudoveli a bežne sa vyskytujú v hovorovom jazyku. 

No nie na tých, čo patria na ľad, ale na kolieskových. Hlavné mesto Caracas organizuje v predvianočnom období rad ranných bohoslužieb a obyvatelia si zaužívali chodiť na ne v kostýmoch a na kolieskových korčuliach. Podľa niektorých zdrojov si dokonca deti uväzujú na noc na palec nohy povrázok, ktorého druhý koniec vytŕča von oknom. Keď ráno idú okolo prví korčuliari, potiahnu za povrázok a dieťa sa prebudí načas, aby omšu nezmeškalo. 

Sprievody hrôzostrašných postáv pobehujúcich mestom sa v ostatných rokoch rozmohli aj za hranice krajiny nášho suseda. Krampus je čertovská bytosť s kozími rohami, chvostom a veľkou prútenou nošou na pleciach, do ktorej berie zlé deti. Niekde je považovaný za sprievodcu svätého Mikuláša, inde ho povery pasujú za samostatnú bytosť, ktorá v predvianočnom čase brázdi večerné ulice. Tvorba krampusovských masiek, najmä tých drevených, sa pomaly stáva osobitnou rezbárskou disciplínou a niektoré z nich vyzerajú vskutku prepracovane.  

Každoročne v poslednú sobotu pred sviatkami sa vo filipínskom meste San Fernando zídu zástupcovia jedenástich okolitých dedín aby predviedli svoj výtvor – lampáš nadrozmernej veľkosti. Pôvodne lampáše merali okolo jedného metra, no súťaživí Filipínci ich z roka na rok zväčšovali a dnes majú niektoré exempláre až okolo 6 metrov. Sú veľkolepým prejavom festivalovej atmosféry a živých farieb, ktoré na seba pútajú pozornosť nielen ázijského sveta.

Nemci vraj radi ukrývajú do zákutí vianočného stromčeka zvláštnu ozdobu – napodobeninu zaváranej uhorky. Tú by sa potom mali ich deti za sladkú odmenu snažiť nájsť. V rámci overovania faktov sa ale ukázalo, že tento zvyk je typický hlavne pre nemecké komunity žijúce v USA, nie pre Európanov. Pôvod má v cielenom, a očividne úspešnom, marketingu obchodnej spoločnosti, zásobujúcej trh vianočnými dekoráciami. 

Presne o 18:00 v siedmy decembrový deň sa na dvoroch a väčších priestranstvách Guatemala City odštartuje vianočná sezóna zapálením vatier, ktoré však majú aj sekundárny význam – symbolizujú upálenie diabolských duchov. Guatemalčania veria, že démoni sa ukrývajú v temných rohoch a iných zákutiach ich domovov. Spolu s haraburdím, ktoré povynášali, aby vatry lepšie horeli, by teda mali zhorieť aj tieto temné sily. Odhaduje sa, že takýchto vatier sa každý december zapáli až pol milióna. Miestni environmentálni aktivisti sa proti takejto nekontrolovanej forme spaľovania odpadu čoraz hlasnejšie ohradzujú. 

Legenda stredomorskej krajiny hovorí, že dobrá čarodejnica menom Befana mala svoj kôš plný  darčekov pôvodne doručiť priamo betlehemskému novorodencovi. Toho sa jej ale nepodarilo zastihnúť, tak sa rozhodla darčeky rozdať všetkým deťom, ktoré stretla. Zobrazovaná býva v špicatom klobúku, s výrazným nosom a, ako inak, lietajúcu na metle. V Taliansku, podobne ako vo viacerých iných krajinách, nie je zvykom dostávať darčeky v čase Vianoc, ale až v predvečer sviatku Troch kráľov, a to práve od Befany, za ktorú sa tamojšie ženy aj rady prezliekajú.

Populárne v tomto chudobnom karibskom štáte sú malé dekoratívne papierové domčeky, podobné lampášom, vo vnútri ktorých horia kahance. Zdobia interiér a sú pozostatkom skutočných lampášov, akými si Haiťania kedysi svietili cestou do kostola. Deti nechávajú pod vianočným stromčekom vyčistené topánky naplnené slamou, dúfajúc, že Tonton Nwèl (obdoba Santa Clausa) ju ráno nahradí darčekmi. 

radičnú vianočnú výzdobu v Katalánsku, podobne ako vo zvyšku Španielska, tvorí model betlehemu. No v tomto regióne ho dopĺňajú i dve, už na prvý pohľad veľmi pozoruhodné, figuríny. Prvou z nich je postava človeka, spravidla muža, spočívajúceho v podrepe, v polohe zvečňujúcej vykonávanie veľkej potreby. Odkiaľ sa táto osoba vzala, čo presne zosobňuje, ani to, prečo sa aranžuje pri scéne narodenia jednej z najväčších postáv histórie, nie je známe. Antropológovia teoretizujú, že prosto iba zúrodňuje pôdu, že svojou grotesknou polohou odľahčuje atmosféru, alebo že reprezentuje inakosť. Nech je ako chce, Caganer zostáva, možno i vďaka mnohým stvárneniam v podobe celebrít, v Katalánsku mimoriadne populárnym. 

Druhým dreveným vianočným doplnkom je Caga Tio, polienko s namaľovanými očkami a veselým úsmevom. Jeho úlohou je nechať sa počas adventu vykŕmiť a na Vianoce deťom vyprodukovať špeciálny trus – sladkosti a rôzne drobné darčeky. Reaguje na spev krátkej veršovačky, no deti naň majú pripravené i palice, pre prípad, že by sa piesňou nedalo presvedčiť. 

V krajine vychádzajúceho slnka žije len čosi nad 2 percentá kresťanov, no i napriek tomu je známa jedným nevšedným obyčajom. Vplyvom dobre cielenej reklamnej kampane na sieť rýchleho občerstvenia KFC sa tu už viac ako 40 rokov vyberú na Štedrý deň na vyprážané kuracie mäso. Privíta ich postava maskota firmy v kostýme Santa Clausa, no porcia sa im ujde, len ak si ju stihli vopred objednať.  

Podľa nórskeho folklóru vychádzajú na Štedrý večer von bosorky a zlí duchovia. Nórske rodiny musia preto schovávať metly, aby sa bosorky nemohli vydať na polnočnú jazdu a v krboch páliť smrekové drevo, aby sa duchovia nedostali dnu komínom.

V meste Oaxaca sú sviatky spojené s festivalom reďkoviek lokálnej odrody. Zruční miestni obyvatelia si obľúbili ich vyrezávanie do všemožných tvarov a pre tých súťaživejších sa usporadúva aj súťaž. Jednou z hlavných stvárňovaných tém je, samozrejme, sezónny výjav jasličiek v betlehemskej maštali. Najkrajšie kúsky sú potom vystavené na obdiv verejnosti na námestí v centre mesta. 

Povesť o chudobnej vdove s deťmi rozpráva, že nemala peniaze na vianočnú výzdobu a sviatky pre ňu zachránili pavúky. V noci utkali svoje siete do vzorov, ktorým sa krásou nič nevyrovnalo.  V ukrajinskej spoločnosti rezonuje táto jednoduchá pointa do takej miery, že pavučinové ozdoby tu nemôžu, popri guliach, hviezdach a snehových vločkách, chýbať na žiadnom stromčeku. 

Ani ryba, ani moriak, ale vyprážané húsenice motýlieho druhu okáň menší (Saturnia pavonia) sú delikatesou vianočného menu na juhu afrického kontinentu. Ich chuť je údajne podobná čaju a majú vysoké nutričné hodnoty. 

Sivá kobyla, alebo vo waleštine Mari Lwyd, je meno strašidelnej obludy, ktorú v období medzi Vianocami a Novým rokom nosia koledníci po dedinách a mestách. Tvorí ju skutočná konská lebka, upevnená na drevenej konštrukcii prekrytej plachtami. Kolednícka skupina sa väčšinou skladá z umelcov, sprevádza ich dobrá nálada, popíjajú sladené korenené pivo a radi nahlas predvádzajú svoj dôvtip. 

Absolútny počet kresťanov v Indii je viac ako 30 miliónov, čo vôbec nie je zanedbateľné číslo. Vianoce oslavujú polnočnou omšou a s nedostatkom ihličnatých stromov sa vysporiadali po svojom – úlohu vianočných stromčekov preniesli na banánovníky a mangovníky. Ich plody sú naturálnymi ozdobami a veľké listy banánovníka sú ideálne na girlandy, ikebany a podobné dekorácie. 

Podeliť sa o vianočnú náladu je možné aj so zosnulými. Portugalci im pri vianočnom stole nechávajú voľné, plne prestreté miesto a veria, že takéto pozvanie sa neodmieta. O to viac, ak je v strede stola pestro zdobený a lákavo vyzerajúci koláč Bolo-rei. Je z mäkkého bieleho cesta, obsahuje hrozienka a na povrchu ho skrášľuje pestrofarebné kandizované ovocie. Ukrýva aj jednu fazuľku – kto ju nájde musí Bolo-rei pripraviť o rok. 

Dvaapolmiliónový Medellín patrí v posledných rokoch k veľmi populárnym turistickým destináciám a El Alumbrado, slávnosť svetla, začínajúca 1. decembra, mu na atraktivite len pridáva. Nadrozmerné farebné svetelné inštalácie zaplnia rovnako námestia, verejné priestranstvá i súkromné domy. Dohromady sa možno pohľadom na prevažne vianočné motívy kochať na viac ako sto miestach a odhaduje sa, že v Medellíne v tomto čase pribudne 30 miliónov nových, menších či väčších, zdrojov svetla. 

Fínske sviatky začínajú veľmi formálne, na poludnie 24. decembra, vyhlásením Vianočného pokoja v bývalom hlavnom meste Turku. Túto tradíciu, pretrvávajúcu už od 14. storočia, môžu sledovať obyvatelia mesta priamo z hlavného námestia a zvyšok národa prostredníctvom médií. Aby sa tento deklarovaný pokoj preniesol aj do rodín, pokračujú Fíni spoločnou rodinnou saunou. Večer patrí návšteve hrobov a pohľad na rozžiarené cintoríny je ďalším v rade tichých kontemplatívnych momentov.

Nový rok je naopak časom zábavy. Predpovedanie budúcnosti pomocou roztaveného cínu prebieha tak, že sa cín najprv vyleje do studenej vody, kde rýchlo stuhne. Jeho vyformované kúsky sa následne držia vo svetle oproti stene tak, aby vrhali zreteľný tieň. Podľa tvaru, ktorý pripomína, sa bude odvíjať celý ďalší rok. Tvar vtáka znamená let do nových výšok, dopravný prostriedok cestovanie a neurčitý tvar bohatstvo. 

Pase Del Niño je slávnostná procesia ulicami Cuency, ekvádorskej kultúrnej a umeleckej metropoly. Sprievod, ktorý predstavuje cestu biblických Jozefa a Márie do Betlehema, napĺňajú farby, tradičné kroje, kone, relikvie a povznášajúca hudba. Obecenstvo sú celé rodiny a  družnosť v uliciach spontánne pretrváva až do večerných hodín. 

Pretože imelo kvitlo i v chladnom období, považovali ho druidi za symbol plodnosti. Ako presne sa stalo dekoračným prvkom zostáva predmetom debát, no vianočný bozk pod ním sa rozšíril už v 18. storočí a dnes sa teší stále väčšej obľube aj v iných krajinách.

Na príprave vianočného pudingu by sa mala podieľať celá rodina. Každý z jej členov by mal cesto aspoň raz premiešať v smere hodinových ručičiek a niečo si želať. Želanie sa mu tak v nasledujúci rok splní. 

V africkej republike Kongo si Vianoce zachovávajú religiózny charakter. Ľudia si nedávajú darčeky, ale schádzajú sa v komunitách farností a spoločne organizujú dlhé hudobno-dramatické inscenácie narodenia Ježiša. Nechýbajú perkusie, pantomíma, ani zborový spev a celé pásmo často trvá až do skorých ranných hodín nasledujúceho dňa. 

Mýtická mačka plnila v minulosti v islandskej kultúre úlohu akéhosi motivačného strašiaka. Jedným z najväčších priemyselných odvetví tam bola produkcia ovčej vlny. Aby farmy stihli spracovať všetku vlnu načas, záviseli na tvrdej práci nádenníkov. Lenivosť sa farmári snažili eliminovať aj tak, že nádenníkom hrozili trestom od veľkej krutej mačky. Aby sa vyhli jej hnevu, museli mať robotníci pred Vianocami utkaný odev z čerstvo spracovanej vlny. Kto ho nemal, trest ho neminul. 

Ortodoxní kresťania v Egypte oslavujú Vianoce až 7. januára, kedy zároveň končí veľký 43-dňový pôst. Počas neho nie je dovolené konzumovať mäso, ryby, mliečne produkty, ani vajcia. Vrcholom slávnostnej bohoslužby v tento deň je podávanie chleba zvaného Qurban, v ktorého strede je vyrazený ornamentálny kríž. Z kostola sa komunity odoberú k spoločnému stolu, kde sa podáva pokrm fatta, pozostávajúci z mäsa a ryže. 

Aj vo všetkých z päťdesiatich štátov USA sa nájde niečo typické a unikátne, čím si ich obyvatelia dokážu spestriť Vianoce. Na Havaji organizujú tance hula a zakončia ich grilovaním celého prasiatka. Chicago sa pýši najznámejším vianočným trhom, Christkindlmarktom, štylizovaným v podobnom duchu ako tie európske. V Indianapolise by to neboli plnohodnotné sviatky bez návštevy každoročnej výstavy automobilov. Štedrý koláč v Kentucky musí zasa obsahovať dostatočne výdatnú dávku Bourbon whiskey. Po rieke Mississippi v rovnomennom štáte sa zvyknú plaviť sviatočne rozsvietené lode a v nevadskom Rene sa vyráža do pubov (na tzv. „pub crawl“) v kostýmoch Santa Clausa. V Dallase dekorujú už od roku 1927 ten istý strom pekanového orecha, v Salt Lake City sa tešia na pravidelné vystúpenie mormónskeho chóru a vo Wyomingu je možné zalyžovať si so Santom osobne.