Bahamy – krajina pirátov z Karibiku

Cestujem po Karibiku už tridsať rokov, precestoval som všetky jeho štáty. Skúsim sa preto pozrieť na Bahamy z nadhľadu a porovnať. Aj sem som cestoval ako profesionál v cestovnom ruchu, dal som si tú námahu a obehal množstvo hotelov, reštaurácií, aby som vám teraz vedel poradiť a aby vaša budúca dovolenka bola zase o kúsoček lepšia. 

My hovoríme Bahamy, no úplný a správny názov je The Bahamas. Podobne ako má člen v názve Los Angeles či Las Vegas, aj anglický člen “The” má opodstatnenie, bez ktorého sú Bahamy neúplné. Apropos, ide o jednu z iba dvoch krajín na celom svete, ktorá začína členom The. Viete, ktorá je tá druhá?... 

The Bahamas patria do Lucayského súostrovia, spoločne s Turks and Caicos. Bahamy - to je 700 ostrovov a ostrovčekov v Atlantickom oceáne, severne od Kuby a v blízkosti Miami, ktoré sú od roku 1973 samostatnou krajinou a stali sa synonymom luxusnej dovolenky. 

Naozaj, Bahamy, to je splnený americký sen o dovolenke. Za rok krajinu navštívi okolo šesť miliónov turistov. Väčšinou ide o turistov zo zaoceánskych lodí, čo je vo väčšine prípadov lacná dovolenka pre klientelu z nižšej strednej triedy. Preto majú šesťkrát toľko turistov ako Turks and Caicos, ktoré sú výrazne drahšie. Priamo v centre hlavného mesta štátu - v Nassau majú terminál, kde dokáže na jedenkrát pristáť až sedem najväčších zaoceánskych lodí sveta. Vtedy sa do rozlohou maličkého mestečka vie teoreticky naraz vylodiť vyše 40 000 turistov. 

Ak hľadáte najkrajší ostrov Bahám, odporúčam vám prečítať si blog o Exume.

Bahamy sa prezentujú ako krajina Pirátov z Karibiku a nebránia sa pomenovaniu Carribean Islands, napriek tomu, že Karibské more neobmýva ani meter ich pláží. Keď porovnám všetky ostrovy Karibiku, nenájdem ani jeden s tak perfektnými a upravenými cestami. V prostriedku medzi cestnými pruhmi je palmová aleja, všetko je tip top, ako v Miami či Kalifornii. S typickým černošským vegetom a nedôslednosťou, tak viditeľnou na väčšine ostatných ostrovov Karibiku, to nemá nič spoločné. Inde v Karibiku musíte úporne hľadať turistické aktivity, tu je všetko naservírované, obrovská konkurencia bojuje o svojho klienta a snaží sa vám dať ako na striebornom podnose čo najlepší servis. Amerika! Zľavové kupóny, tax free shopping, “vtipní”, no v skutočnosti nevzdelaní sprievodcovia, naučení perfektne svoje pätnásť minút trvajúce pasáže. “Som sprievodca v slobodnom povolaní, to znamená, že veľmi ocením váš bakšiš!” Toto sa vám inde v Karibiku, ak nie ste na výlete zo zaoceánskej lode, nestane. Tu na Bahamách je to normou. Nič sa tu nedeje od srdca, za všetkým je jasný biznis. Všetko je vyšpičkované, obrovské investície čakajú na návratnosť. Každému je však jasné, že turista je tu bohom a turizmus je na Bahamách absolútnym základom ekonomiky štátu. 

Bahamy majú síce vyššie 700 ostrovov, no vy na 99 percent pristanete na jednom maličkom, s názvom New Providence. Toto je ostrov, kde prichádza veľká väčšina turistov, kde sa nachádza aj hlavné mesto Nassau a najväčšie hotely. Turistické oddelenie štátu Bahamy teraz robí veľkú propagáciu ďalších ostrovov, sľubujú, že za jeden deň prejdete ďalších sedem a z toho máte dva zdarma. Páči sa mi reklama na tento produkt s obrazom plávajúcich prasiat v morskej vode. Vedia si zo seba utiahnuť. Toto som zažil aj v Pacifiku na ostrovoch v kráľovstve Tonga. Aj toto je klasická turistická atrakcia, ktorá sa dá jednoducho objednať. Necelý týždeň po tom, ako som ja kŕmil prasatá na nádhernej pláži Sandy Toes, na tomto istom výlete to robil aj Michael, otec 21-ročnej Jordan. 

Kŕmil prasatá pri ostrove Rose severne od Nassau, kým sa jeho dcéra Jordan šnorchlovala kúsok od brehu, na mieste, kde to robia tisíce turistov. Najprv si myslel, že to k jeho dcére priplávali delfíny, no potom Jordan Lindsey náhle v hrôze vykríkla. Žralok tigrovaný jej odkúsol ruku. Ešte sa snažila plávať s jednou rukou, ale žralok zaútočil opäť a odkúsol jej aj nohu.... Táto strašná tragédia, ktorú tu zažili, bola výnimočná. Áno, žralokov je tu veľa, no prípadov útokov, navyše takýchto fatálnych, minimum... 

Ostrovov na Bahamách je veľa, na každom je to inak, niektoré sú privátne a rezorty, napríklad na ostrove Great Exuma či Eleuthera, oslovujú aj tých najbohatších. Už pri pristávaní na hociktorom z ostrovov uvidíte pod sebou tú nádheru. Všade okolo krásne zelené smaragdového more. Na susedných Turks and Caicos bola farba tyrkysová, tu je smaragdová, pri pohľade z lietadla prekrásne zelená. Toto som sa nikde nedočítal, je to môj postreh. Overte si ho! 

Prechádzam ostrovom od západu na východ. Ceny sú nižšie než na Turks and Caicos, ale aj tak ešte stále vysoké. Kvalita hotelov je polovičná oproti tomu, čo by ste za ich cenu očakávali. Od decembra do apríla dokonca ešte vyššia. Respektíve, ak chcete hotel, v ktorom ste zvyknutí bývať v Európe, treba zaplatiť dvoj- až trojnásobok. To isté platí o taxíku, dokonca aj pivo je tu drahšie než v mnohých európskych hlavných mestách – myslím také veľkomestá ako Londýn, Paríž, Mníchov... 

My s našimi klientami a firmami, ktoré na Bahamy už roky vozíme, bývame väčšinou západne od Nassau, respektíve na Paradise Island. Ja som sa teraz ubytoval v najdrahšej oblasti ostrova, na Love Beach. Pôvodne sa to volalo inak, ale na Bahamách vládne čistý kapitalizmus, a tak niekomu napadlo všetko premenovať tak, aby sa to páčilo - a lepšie predávalo... A tak bývam na Love Beach, lebo „na Love Beach chce predsa bývať každý!“ 
Medzi nami, aj  Paradise Island sa ešte nedávno volal Hudson Island, no turistom sa lepšie predáva Rajský ostrov. Myslím, že tieto zmeny názvov dosť charakterizujú bahamskú mentalitu dneška. 
Tu na Love Beach je bezpečne. Nehnuteľnosti tu začali kupovať bohatí ľudia - právnici, lekári, a tak ceny išli ešte vyššie. Bývať v dobrej štvrti znamená veľmi veľa a dobrá štvrť ceny zvýši ešte viac. Pritom pláže na kúpanie sú v tejto oblasti úbohé... Dnes je oblasť Love Beach najbohatšou rezidenčnou štvrťou Bahám. Zavíta sem minimum turistov, no ja rád veci striedam a teraz chcem viac žiť s ľuďmi, čo sa za Bahamčanov považujú, alebo tu majú aspoň svoje zimné sídla. 

Paradise Island určite navštívte! Leží severne od New Providence a môžete sa sem dostať po jednom z dvoch mostov alebo trajektom. Ten prvý most má taký zvláštny tvar, je enormne konkávny, až neuveriteľne vypuklý, a tak som sa jedným smerom po ňom prešiel. Z diaľky to vyzerá, že sa budete po moste šplhať, ale v skutočnosti to nie je až tak zlé. Vstupné na most je pre auto 2 USD a pre pešieho 1.25 USD. 

Na trajekte vám sprievodca porozpráva, aké celebrity tu majú domy a že Nicolas Cage síce v USA skrachoval, ale na Bahamách vlastní niekoľko domov v top lokalitách, cenených na niekoľko desiatok miliónov amerických dolárov. 
Zaujímavosťou je, že 75% celého ostrova Paradise Island vlastní hotel Atlantis. Majiteľ kúpil pozemok ako prekvapenie pre svoju ženu, ale jej sa pustý ostrovček nepáčil. A tak zainvestoval 2,8 miliardy dolárov, aby jej dokázal, že urobila chybu. Kedysi tu na ostrovčeku mali malý komplex Club Med a Atlantis ho kúpil za 40 miliónov USD a teraz v ňom majú sklady. Francúzska značka Club Med bola na mnohých karibských ostrovoch priekopníkom, veď aj na ostrove Providenciales na Turks and Caicos majú na pláži Grace Bay to najlepšie miesto – aj tu boli dlho pred ostatnými.  

My Slováci viac poznáme Atlantis na dubajskej Palme. Obrovský rodinný hotel so šmykľavkami a presláveným akváriom. Tento na Bahamách je pôvodný, obrovský, riskantný developerský projekt. A vyšiel. Je neuveriteľné, čo dokáže americký kapitalizmus. No musím povedať, že aj keď je tento hotel na Bahamách veľmi populárny, mne pripadá nevkusný, príliš nabubralý, príliš veľký a ja si neviem predstaviť tráviť tu dovolenku. Vždy sa tu cítim ako vo fabrike. Všetko je obrovské, medzi jednotlivými časťami hotela neustále jazdia shuttle busy, všade je plno, všade sa za všetko dopláca. 

Opulentné prostredie, samé obchody, tisíce turistov, mramor, “zlato” no a pláž je tak ďaleko, že naozaj musíte ísť autobusom. Prekvapujúce pre mňa je, že veľké hotely, ako Warwick – aj ten sídli na tomto ostrove a je to pojem - nemajú žiadnu pláž. Prídete na Bahamy a nemáte pláž? Nevadí! Toto je ten americký turizmus, ktorý nájdete na Floride. Všetkého je viac, všetko je väčšie, dostanete väčšie porcie než ste čakali, no zároveň je to väčšinou vlastne nekultúrne, až hnusné. Ak chcete skutočnú kvalitu, musíte sa vyznať... 

Vždy ma prekvapovalo, ako dokáže Disney park pritiahnuť také množstvo ľudí. Parkovisko má veľkosť tretiny Bratislavy a naozaj, každý jeden deň je plno. Tu je to rovnaké. Atlantis má jednu známu budovu s kultovým spojovacím mostom, tzv. Royal suite, kde spali Michael Jackson, Bill Clinton (sprievodcovia si robia srandu, že aj Monica Lewinsky), Colin Powell,.... No okrem toho asi desať ďalších budov, každá z nich je väčšia ako najväčší hotel na Slovensku. Čosi neuveriteľné. A k tomu pravidlá, nápisy a zákazy... 

Atlantis naozaj nie je o pokojnej dovolenke pod palmou. No v hospitality biznise je to obrovský pojem. Stovky atrakcií, ktoré sa tu dejú, vás nenechajú nudiť sa ani počas dlhšieho obdobia. Vaše deti môžu s inštruktormi plávať v riečkach, tečúcich v umelo vytvorených kanáloch okolo budov hotelového komplexu, v ktorých plávajú obrovské ryby. Musím povedať, že deťom sa Atlantis určite páčiť bude. Budú nadšené z vodného parku Aquaventure, ktorý je najväčším v celom Karibiku. Deti sa vyšantia na osemnástich šmykľavkách, môžu si skočiť Skok Viery (Leap of Faith), pri ktorom sa spustia priehľadným tunelom do nádrže so žralokmi a pod. Nájdete tu jedenásť bazénov aj umelé riečky s perejami. 

Hlavné mesto má oficiálne až 240 000 obyvateľov, v skutočnosti však ide o malilinké mestečko, ktoré prejdete celé dokola za hodinku. Všetko začína pri lodnom termináli ohradenom plotom, kam pustia iba pasažierov zaoceánskych lodí. Tisíce turistov tu denne robí rovnaké prehliadky mesta, a tak sú obchodníci aj ostatní domáci na tie hordy zvyknutí. Prakticky všetci ihneď zamieria do historického Straw Market s množstvom obchodíkov predávajúcich všetko, vrátane ton najrôznejších suvenírov. Oficiálne sa platí Bahamskými dolármi, ktoré sú naviazané na USD, ale tu všade akceptujú kreditné karty aj americké bankovky. 

Ak chcete spoznať Nassau, radím vám nevyraziť ihneď na Straw Market, ale vydať sa po Bay Street najprv na východ (vľavo od prístavu), odbočiť na juh (asi tristometrová zachádzka) na Rawson Square a prejsť si historické centrum Nassau. Je až zarážajúce, ako málo turistov to robí... Po pár metroch prídete k parlamentu a ku knižnici. Na Shirley Street odbočíte vpravo a zamierite k budove vlády a guvernéra - k ružovej rezidencii na malom vŕšku Mount Fitzwilliam. Budova, pôvodne postavená v roku 1801, bola zrekonštruovaná v roku 1929 a je tou najlepšou ukážkou koloniálnej georgiánskej architektúry. Pred budovou stojí socha Krištofa Kolumba, ktorý Bahamy pre Európu objavil. Chcete vidieť výmenu stráží? Tá sa deje s karibskou pravidelnosťou 2x mesačne =) Od sídla guvernéra ste dovideli až na Paradise Island, a teraz idete dole kopčekom k tzv. Balcony House a ku katedrále. Drobnou zachádzkou by bola návšteva národnej galérie – nejde ani tak o to, čo je vo vnútri, ale žltá budova múzea je asi najkrajšou historickou budovou na celých Bahamách. 
Následne sa vrátite, odkiaľ ste prišli na Bay Street, kde nájdete najlepší duty free shoping na Bahamách. Drevené domčeky majú ružovú, zelenú, modrú farbu, je tu príjemný ruch a šumenie mora... Pozor, aby ste sa tu nestratili, hlavne ak ste s deťmi! 

Až po tejto prehliadke Nassau zamierte na Straw Market. Jeho tradícia začala v roku 1940, po tom, ako trh s pravými špongiami upadol. Bahamčanky vtedy začali z prútia paliem pliesť košíky, klobúky a iné suveníry a predávať ich tu. Dnes si tu však dávajte pozor, lebo množstvo suvenírov je dovezených a nejde o originály. Je hlúposť kúpiť si niečo zo Senegalu či Bali, a práve takýchto masiek je tu veľa... 

Pre dospelých - nevynechajte vínne pivnice Grayclif’s, ktoré majú tretiu najrozsiahlejšiu vínnu kolekciu na svete s vyše 250 000 fľašami vína tých najvychýrenejších značiek. Napríklad  Chateau Lafite z roku 1865. 

Skvelý tip pre deti je zasa Pirátske múzeum. 

Pre turistov a fotografov je dobrým úlovkom Fort Fincastle, čo obnáša polhodinovú túru hore kopcom. Choďte ráno, či v neskoré poobedie. Ide o najvyšší bod ostrova, z ktorého je výhľad na celé Nassau a Paradise Island. Zaujímavé sú aj schody, vedúce k pevnosti, ktorú v roku 1793 postavil Lord Dunmore. Tie schody – teraz sa volajú Queen’s Staircase – sú vytesané otrokmi z jedného kusu kameňa. 

Veľa turistov rovná sa veľa peňazí a obrovskou nerovnosťou k príjmu domáceho obyvateľstva to logicky vytvára tenzie. Písal som, že Love Beach na ostrove New Providence je bezpečnou oblasťou. V okolí letiska sa naopak nachádzajú tie najchudobnejšie štvrte. Preto z letiska nikdy nechoďte peši a radšej si zoberte taxík, aj keď drahý. 

Nassau je kultúrnym centrom krajiny, no ak sa niekde udeje zločin, je to práve tu. Mesto je plné vreckárov a profíkov, ktorí čakajú pred bankomatmi, aby vás okradli, či zneužili vašu kreditku. Pozor na oblasť južne od Shirley Street. Tu „za kopčekmi“ žije komunita „Over-the-hill“ a v noci sem osamote nikdy nechoďte! Pozor, je to iba päť minút peši z lodného terminálu. Hold, pri cestovaní sa človek trošku musí vyznať... 
Most na Paradise Island sa začína iba tri minútky pešo od Shirley Street, no Paradise Island je na sto percent bezpečný. Je to turistická oáza, a to vedia aj lupiči, ktorí sú tu neželaní. 

Na Vonkajších ostrovoch (Out Islands), ako Abacos, Andros, Eleuthera či Exumas je omnoho bezpečnejšie než na New Providence a udeje sa tu minimum násilných trestných činov. Tu sa môžete dostať do nepríjemností, ak pôjdete na výlet s neoficiálnou cestovkou – lokálny sprievodca vám dá lacnejšiu cenu, no následne sa vás bude snažiť oklamať, kde sa len dá. Vodný skúter (Jet ski) tu vlastní mnoho mladíkov dobrodružnej povahy a ich správanie sa tomu aj podobá.

Dvakrát si skontrolujte šnorchlovaciu a hlavne potápačskú výstroj! 

Večer sa prechádzam po Love Beach, to sú miesta, kde žijú iba rezidenti, či turisti, čo tu majú nakúpené domy. Je pondelok a reštaurácia Aquarium, ktorá je otvorená šesť dní v týždni, má dnes zatvorené. No hneď vedľa je Studio. Ten dom vyzerá zvonku taký čudný, žltý, nič moc, ale prvý dojem klame. Schodišťom vyjdete hore na poschodie, odtiaľ je pekný výhľad, uvidíte slnko zapadať priamo pred vami. Reklama na stene Studio hovorí: „Užite si na miestach, ktoré vytvorili slávnych ľudí!“  Inými slovami, mnoho rokov sa tu schádza lokálna komunita, ktorá tu muzicíruje, hrá a spieva, najväčšie talenty posúva následne ďalej a podporuje ich ďalšiu kariéru. 

Obsluhuje nás mladý rasta, snaží sa viesť reštauráciu v modernom duchu vegetariánstva a raw. Odporúča mi tuniaka, ktorý je iba veľmi mierne osmahnutý, inak je to pol kila čistého čerstvého mäsa, pol kila sašimi. K tomu koktejl z passion fruit. A západ slnka navyše ako bonus. Je pre mňa zaujímavé, že v celom Karibiku som nikdy necítil komáre, no tu na Bahamách - som vo veľmi suchej časti Západnej Indie a je tu plno takých malých komárikov, ktoré dosť otravujú. 

Keď dojem a dopijem, o poschodie nižšie na prízemí sa práve rozkladá skupina. Som unavený, vstával som o štvrtej, teraz je už desať večer, po jedle na mňa došla ešte väčšia únava a chystám sa domov. No starý černoch v štýlovej čiapke na mňa zakričí “stay with band!“ „Stay...” ...po prvý raz na Bahamách cítim, že je to od srdca, úprimné. Po prvý raz cítim ten Karibik, ktorý mám tak rád. A tak zostávam. 

Začne sa hrať a on - tento asi 70-ročný chlapík spieva bluesové ľúbostné piesne. Má nádherný hlas, songy sú pomalé, ale úžasne silné. Pozriem naokolo a ľudia stále prichádzajú. Som jediný biely, veď sme mimo všetkého a ostatní belosi už po večeri odišli. Všetci vyzerajú na prvý pohľad inteligentne, všetci sú chudí a nezapadajú do tabuliek, podľa ktorých má 35% obyvateľov Bahám nadváhu.  

“Tí, čo neviete, ako to u nás chodí - každý je vítaný na pódiu. Každý môže ukázať svoj talent. Je jedno či spievate blues či rap. Toto je dnes vaše!” hovorí starý sympaták a predáva mikrofón nejakému dievčaťu. Som rád, že nie mne, lebo by som Slovensku vyrobil veľkú hanbu. Musel som hrávať na klavíri, veď aj obaja moji rodičia hrávajú, ale som tak silný antitalent, že toto sa nedá prebiť ani snahou. Aj moje tri deti musia hrávať a dve z nich - zdá sa – sa podali skôr na strýka a hrať vedia... 

No späť k večeru. Mladé dievča vezme nesmelo mikrofón a zrazu sa tá zahriaknutá sivá myška mení na bohyňu. Začne pomaly, ale má neuveriteľný talent, výnimočný hlas. Je to, ako keď spievala Aretha Franklin, proste ako z iného sveta. No toto sa práve teraz deje na javisku a ja som pri tom! Mám ohromný zážitok, necítim už ani žiadne komáre. Okolo mňa všetko Bahamčania. Mladík vedľa mňa má harmoniku, nevie, či dnes bude hrať, ale teší sa na to. Ukazuje mi svoje fotografie, je aj fotografom, je veľmi milý. 
Potom nastupuje mladík. Má tak dvadsať rokov, dlhé dredové vlasy. Evidentne si potrpí na svoj vzhľad, je zaľúbený sám do seba. Spievať až tak dobre nevie, a preto prechádza do rapu s veľmi jednoduchými slovami. Je to prízemné, o leukémii, ktorú prekonal jeho brat, má to dojať, ale je to plytké. Nemá na to príliš publikum, mal by tu mať 14-ročné baby, tie by ho žrali. Napriek tomu, že ´hezounek´ dal spevácku úroveň o pár tried nižšie, starý černoch ho chváli a povzbudzuje. Celé je to veľmi milé. Vždy ma dokáže znovu prekvapiť a dojať, ako si komunity ľudí dokážu a túžia kdekoľvek na svete vytvárať miestečka a aktivity, kde im je spolu dobre... Aj uprostred toho najtvrdšieho povrchného masového turizmu sa kúsok vedľa, hneď za rohom, nájde autentické miesto, plné skutočného života, so srdcom, intelektom aj dušou krajiny... 

Hlavná turistická sezóna na Bahamách býva od polovice decembra do polovice apríla. Je tu celoročne príjemne teplo, s priemernou teplotou vzduchu 26,4°C. Teplota mora je nad 24°C,  no často sa blíži skôr k 26 až 27 °C. V zime Bahamy otepľuje Golfský prúd. Obdobie dažďov je od mája do novembra a takzvaná sezóna hurikánov je od 1. júna do 30. novembra. Bol som tu aj v tomto období, hotely boli plné, všetky služby fungovali a áno, mal som šťastie - hurikán Dorian prišiel v auguste dva mesiace po mojom odlete. Ja som mal aj v tzv. hurikánovej sezóne nádherné počasie. Na Bahamách nejde o nebezpečnú záležitosť, no keď príde hurikán, máte upršané škaredé počasie. Ak to risknete mimo sezónu, tak si užijete nižšie ceny (stále však vysoké) a menej turistov (stále však veľa). Keď si uvedomíte, že Bahamy majú 340 slnečných dní v roku, tak chápete, prečo vás od daždivej sezóny úplne neodhováram. Ale áno, je to risk. Pre nás sú Bahamy ďaleko a naštve, ak chytíte práve vy ten zlý zamračený týždeň. 

Bahamy majú jedny z najčistejších vôd sveta, kde vidíte do hĺbky 20-poschodového domu. Medzi najznámejšie pláže patrí Treasure Cay Beach  na ostrove Abacos. Ďalšími vysoko hodnotenými sú Gold Rock Beach na ostrove Grand Bahama, Cape Santa Maria Beach na ostrove Long Island a Pink Sand Beach na ostrove Harbo. Ružové pláže sa stávajú novým hitom a ich sláva predbieha tie biele. Pink Sand Beach je okrem ružovej farby známa aj výbornými podmienkami na plávanie, peknými koloniálnymi chatkami a excelentnými reštauráciami, ku ktorým dôjdete aj pešo. Ubytovať sa môžete v hoteli The Dunmore (v prehliadke o Nassau vyššie nájdete, po kom je hotel pomenovaný), kde vedia pre vás zorganizovať  loď, požičajú vám aj harpúnu a vy si vyskúšate lovenie rýb v čistučkej vode s krásnou viditeľnosťou. 

Pre potápačov je tu druhá najhlbšia Blue hole sveta. Dean’s Blue Hole pri ostrove Long Island má hlbku 202 metrov. Iba Dragon hole v Juhočínskom mori je hlbšia. 

Medzi miestne špeciality patria na rôzne spôsoby pripravované mušle (napr. cracked conch) s pikantnými omáčkami alebo vo forme šalátov, langusty, ryby alebo opekané kraby. Viac o nich hovorím v blogu z Turks and Caicos. Typickým jedlom je tu aj varená ryža s hrachom a krabím mäsom, chutiť vám bude souse – hustá polievka z cibule, zeleru, mrkvy, zemiakov, často aj s kúskami mäsa a vždy s limetkovou šťavou! Ako dezert vyskúšajte puding guava duff  (áno, čerstvá guava) a dolejte si ho rumom. Ďalšou rumovou dobrotou je typický rum cake – niečo ako naša bábovka, no aromatickejšia a s grádmi! 
Destilérka Nassau Royal Rum je priamo v New Providence, ide o zaujímavú atrakciu, spojenú s ochutnávkou. Jeden z najpopulárnejších drinkov Bahám je Bahama Mama, pozostávajúci z rumu, kávového likéru, ananásovej a citrónovej šťavy. Na zdravie! 

Odlet z Bahám bol mojim najhorším odletom v celom Karibiku, a to som odtiaľto odlietal určite vyše sto ráz. Ok, zle bolo aj pri odlete z Haiti, kde všetko meškalo, ale Bahamy to prebili... Na mnohých karibských ostrovoch ide všetko akosi pomalšie a pre toho, kto prichádza z Európy to môže byť na porazenie. Tu bol však môj odlet zlý nie z dôvodu meškania, ale z dôvodu „americkej buzerácie.“ Do Európy letím cez Atlantu a kontrola sa robí už tu, v Nassau. Neviem, či to bolo tým, že mali málo personálu, ale skôr tým, že túto buzeráciu považujú za normálnu – možno to Američania oceňujú ako starostlivosť o ich bezpečnosť?... 

Všetci čakajú poslušne v rade, každý rad tak na hodinu. Toto je buzerácia, šikana, antisloboda. Slobodní ľudia lietajú na Bahamy zrejme privátnym lietadlom. Ja zhodou okolností letím teraz v triede biznis (volajú to First class), ale aj tak čakám a čakám a čakám... 

Musím ísť najprv k mašine a tam vyťukať všetky údaje z pasu a letenky, nechať sa odfotiť, naskenovať odtlačky prstov. Potom si vystojím ten dlhočizný rad, ešte raz to isté, čo som naťukal do mašiny poviem úradníčke a potom ma odvedú ako zločinca niekam dozadu. Už je to mnoho rokov, kedy veľvyslanectvá USA povedali, že ak niekto navštívil niektorú z krajín na „Osi zla“ (Irán, Sýria, Severná Kórea, Líbya....), tak sa musí dostaviť na ambasádu a nebude mu vydaná tzv. ESTA, ale musí si vybaviť víza. Ja som navštívil všetky tie krajiny, no víza som dostal bez problémov. Odvtedy s vízami cestujem ľahko, navštívil som takto USA viackrát bez akýchkoľvek problémov. No tentoteraz si ma vychutnali... 

Na jednej strane to chápem, mám v pase toľko “zlých” pečiatok, že je to dosť divné. No v tej miestnosti pre zločincov sa napokon všetko vyrieši, chlapík s náušnicou v uchu a tetovaním povie, že je to v pohode, som čistý. No neviem, či bol čistý on. Vyzeral divne a rozhodoval o tom, čo so mnou bude. No musím konštatovať, že sa správal korektne. 
Ak cestujete normálne, mali by ste sa výnimočnej kontrole vyhnúť, no aj tak buďte pripravení na zdĺhavú procedúru. Keby som to bol býval vedel, mal by som z konca svojho pobytu lepší pocit... 

Napriek strašnému odletu spomínam na Bahamy len v dobrom. ´Veľké meno´ na mape turizmu dostalo aj mňa. Nádherné čisté more, nespočetné pláže a plážičky, k tomu americky dokonalé služby, všetko pre turistu! Niekedy vás tu zderú ako piráti, no uprostred tej krásy, pohody, s voňavým rumovým drinkom v ruke to napokon týmto zvodným, temperamentným profíkom aj odpustíte. Čo myslíte, dostali sa Bahamy medzi desať najkrajších ostrovov Karibiku?

Karibik bez Karibského mora, malá Amerika neďaleko Miami, odkiaľ sa šíri pach bohatstva, do toho miestami až príliš pohodoví a ležérni domáci, ktorí vás nachvíľu vtiahnu do svojho sveta, tohto malého idylického predraženého raja... Áno, Bahamy sú stále tou značkou, kam sa oplatí aspoň raz za život zaletieť, usmievam sa...