Potraty v Írsku

Vnoriť sa hlbšie do problému Írsko vs. Severné Írsko bolo dlho mojím snom už od čias, keď Simple Minds vydali Belfast Child. Výbuchy bômb (hotel, ktorý na svete vybuchol najviackrát sa nachádza v centre Belfastu), plač, skaza, nerozumel som, o čo ide, ale Belfast bol pre mňa niečím, čím musí byť pre dnešných dvanásťročných Sýria – neustála vojna. 

Taxikár, ktorý nás vezie, je miestny katolík. Problémy s protestantmi sú stále, stále máme múry, ktoré nás rozdeľujú. Či sa nebojí Brexitu? Nie, veď Európa aj tak o chvíľu skončí, je si totálne istý, Európa sa rozpadne. Ich to nepostihne, obchod si cestu nájde všade, nepotrebujú spoločný trh, veď Severné Írsko je súčasťou tretej najväčšej ekonomiky sveta. Rozumieť mu každé tretie slovo, aj keď sa snaží byť ohľaduplný k cudzincovi. Je to tvrďas. Máme sa lepšie než Íri, sú tu vyššie príjmy. Oni pred desiatimi rokmi skrachovali. 

Nie každý je s Brexitom tak v pohode. Pýtam sa troch ľudí a všetci pokrčia ramenami, že čo už, no nie je to dobré, vieš, nie je to dobré. V rovnakom duchu sa nesie článok redaktora Guardian – článok vyšiel 6. mája (pred pár dňami), takže tá téma je horúca. Prečítajte si, čo píše britský denník Guardian.

Pre mnohých pri tak rozvinutom turizme je to prekvapujúce, ale aj dnes existujú v Belfaste ploty. Aj dnes nie je Belfast jednotný, no rozdeľuje sa na katolíkov a protestantov, ktorí sa síce tvária, že nemajú problém, ale pritom sa stále nenávidia. Aj dnes sú tu múry a ostnaté ploty rozdeľujúce komunity. Redaktor sa v článku pýta, či sa po Brexite obnovia hraničné búdky medzi Írskom? Nedávno to tu bolo… 

Prechádzame mestečkom Enniskillen medzi jazerami Lough Eme. Vždy to bolo centrum grófstva Fermanagh. V Írsku bolo mnoho slovenských turistov, ešte viac čašníkov, upratovačiek, robotníkov v supermarketoch… V zaostalom Írsku robia Slováci najpodradnejšie práce – to je smutné – a hovorí sa tomu učiť sa jazyk. No jazyk v primitívnej komunite je iný než medzi vzdelancami – spoločnosť je v Írsku značne rozkastovaná. Vidíte to na tvárach ľudí, na oblečení a hneď, ako prehovoria.

V supermarkete sa nenaučíš v spisovnej angličtine ani vetu. No verme, že terajší mladí Slováci budú v budúcnosti v Írsku robiť v IT sektore. Každopádne Enniskillen je od ruky. No je tu nádherný hrad, po rieke Erne sa plavia jachtičky, rybári na takých špeciálnych stoličkách chytajú ryby v centre mesta. Cítite vysokú kultúru. Práve po obrovskom výbuchu v Enniskillene, kedy zahynulo 11 ľudí, zložili Simple Minds, tklivú pieseň Belfast Child.

Ako vyzerá vzťah teraz, aká je láska Írska k severnému Írsku? To najlepšie vidieť na tomto referende, ktoré sa koná 25. mája. Prečítajte si, čo o tom píše Irish Times. Nedovoľte to, čo v Anglicku. Tam jedno z 5 detí zomrie pri potrate. Kampaň sa mení na politickú a výpady proti Anglicku sú časté. Tak ako počujete Slovákov a Čechov na seba hovoriť väčšinou pozitíva, až na také drobnosti, ktoré pichajú, ale nie sú nebezpečné. Tu je to naopak. Íri a Angličania sú nepriateľmi. 

Voliči v Írsku majú možnosť zrušiť ôsmy dodatok ústavy, ktorý uznáva rovnaké práva pre plod a matku počas tehotenstva. Írov považujeme za veľmi podobných nám Slovákom z viacerých dôvodov. Jedia zemiaky, alkohol nájdete pri väčšine sociálnych interakcií a je to silne katolícka krajina. Rozprávam sa s bývalou kastelánkou na hrade, kde bývame. Pred 35 rokmi volila NIE. Nie preto, že by vtedy bola totálne proti potratom. No vtedy, aj keď bola mladá, diskutovať a byť za potrat bolo nemysliteľné. Teraz taktiež nie je totálne za potraty, ale v prípade genetických malformácii plodu, znásilnenia a incestu za potrat je. Veľmi si pochvaľuje diskusiu, ktorá sa teraz vedie, a aj jej samotnej otvára oči. Ešte nevie, ako bude voliť, ale zrejme si trúfne na ÁNO. 

Vtedy v roku 1983 to bolo ako s Brexitom teraz, hovorí. Voliči si mysleli, že vedia, o čom rozhodujú, no nevedeli sme nič, nedomysleli sme to. Vo ôsmom dodatku ústavy sme vytvorili novú kategóriu držiteľa občianských práv, nenarodené embryo, a to malo s matkou rovnaké práva. Ženu sme zrovnoprávnili so zhlukom buniek a takto sme jej práva zobrali. Pozerá sa na svoju niekdajšiu voľbu z druhej strany a hovorí: Teraz mám viac informácii. Teda o potratoch... dodáva rýchlo, aby bolo jasné, že Brexit naďalej považuje za prúser. 

Veľmi zaujímavú príhodu mám z Omaghu, mesta v Severnom Írsku. V nedeľu sa ide do kostola a potom sa ide na pivo. Sme síce vo Veľkej Británii, ale tu vlajú vlajky Írska, všetci chlapi majú biele košele a zelené kravaty, akési rovnošaty. Pozývajú nás na pivo, kričia: Vitajte v Ulstri!, sú opití, ale veľmi milí, v celej sále je iba jediná žena. Politická strana Sinn Fein sa pred rokom 1998 hlásila k bombovým útokom, či ich aspoň neodsudzovala. Gerry Adams, jasný zástanca republiky (rozumej spojeniu Severného Írska s Írskou republikou), bojujúci proti lojalistom, vtedy po prvý raz teror odmietol. 

V auguste 1998 zomrelo v Omaghu 29 ľudí a 200 bolo zranených. Bomba vybuchla tri mesiace potom, čo ľudia odvolili za takzvaný Good Friday Agreement = zloženie zbraní. Za útokom bola Real IRA (Pravá Írska republikánska armáda), ktorá sa volala aj New (Nová) IRA. Teraz to vyzerá, že Sinn Fein v Omaghu vyhrajú voľby demokraticky. Na čele Sinn Fein je dnes žena a možno aj to je dôvod, že ide o stranu ktorá pred rerendom najviac kričí " áno" a je teda za zrušenie tvrdého zákona. Čím ideme v Severnom Írsku (provincia Ulster) ďalej na juh, tým ubúda protestantov, pribúda katolíkov a tí chcú častejšie spojenie oboch častí Írska. Keď sa pýtam na referendum týchto ľudí vychádzajúcich z kostolov hlasovali by Nie, sú konzervatívnejší a katolíckejší než v Írskej republike, nosia prakticky iba zelenú farbu a tvária sa, že oni sú tými pravovernými Írami. Moja sesternica v Donegal bude voliť nie. My tu máme na potraty iný zákon než majú v Londýne. Vyhlasujú otáčajúc sa k ostatným chlapom v skupine. Vždy ich však stretávam vo veľkých skupinách, poväčšine mužov a tam sa evidentne nepatrí diskutovať. Šéf zavelí a nerozmýšľa sa. Aj v tomto sú Slováci podobní Írom. No mne sa to nevidí a Írsko je od Severného Írska mílové kroky. Víkendové referendum každopádne rozdeľuje spoločnosť a bude aj v Írsku značne spolitizované. Ide o veľa, o to či sa Íri priklonia k civilizácii a pokroku. 

Íri hlasovali prekvapujúco ÁNO. Írsko aj podľa autora blogu už nie je tým zadubeným zaostalým krajom. Týmto hlasovaním Írsko dokázalo, že sa nenechá katolicizmom ovládať. Gratulujeme. Problém Severného Írska (Ulster) tu však ostáva a Brexit ho ešte viac zvýrazní. Cestujte do Írska, je blízko. Cestujte! Bojujte proti slovenskej provinčnosti a svet vás bude zaujímať...