Shetlandy - najdrsnejšie ostrovy Británie

Ostrovy sú známe malými húževnatými shetlandskými poníkmi, rybolovom a kvalitnou vlnou z miestnych oviec. Z hlavného mesta Lerwick som prešiel zopár zo 16 obývaných ostrovov, strávil som na Shetlandoch trošku dlhší čas než je bežné a vyberám pre vás zopár zážitkov, aby ste si vedeli vytvoriť o ostrovoch obraz.

Letisko Stornoway na Hebridoch aj Kirkwall na Orknejoch je blízko hlavných miest. Letisko na Shetlandoch (Sumburgh) je ďaleko, na najjužnejšom bode ostrovov. Cesta do Lerwicku trvá aj hodinu a je tu jedna slušná svetová pikoška. Pred vstupom na letisko, respektíve pred výstupom, je rampa, a ak lietadlo práve pristáva, tak vás s vaším autom zastavia. Podobne ako na Gibraltári.

Letiskovú dráhu, ktorá slúžila aj ako cesta (dokonca som na nej hral futbal), som videl ešte vo Funafuti na Tuvalu, no tam pristávali lietadlá iba raz za týždeň. Shetlandské letisko Sumburgh je však omnoho frekventovanejšie, hoci som tam videl pristávať len menšie vrtuľové lietadlá ako Saab 2000 či ATR 72. Rampu, ktorá sa spúšťa na ceste pred letiskom, som zažil na Shetlandoch dvakrát a pokojne sa to môže stať aj vám. Preto buďte pripravení na zdržanie a časovo si naplánujte cestu podľa príletov z Aberdeenu, Edinburghu či Glasgowu.

Ak sú Hebridy a Orkneje spojené s Vikingami, tak Shetlandy sú vikingské omnoho viac. Aj dnes tu cítiť vikingskú tradíciu a veľmi rýchlo sa dopočujete, že Vikingovia ovládali Shetlandy dlhšie, než ich dnes ovláda Škótsko – a je vám jasné, že aj keď Hebriďania Škótov milujú, Shetlanďania ich nemusia a je tu silný trend odtrhnúť sa od Británie. Odolní obyvatelia vetrom bičovaných Shetlandských ostrovov nikdy nemali nedostatok sebavedomia. Koniec koncov, sú to ľudia s najvyššou úrovňou vikingskej DNA, aká sa nachádza v celom Britskom súostroví.

Prastarú vikingskú farmu navštevujeme už v blízkosti letiska v Jarlshofe. Vikingovia tu žili na mieste, kde pred nimi žili stáročia, dokonca tisícročia, iní ľudia. Prvé obydlie v Jarlshofe tu bolo už pred 4600 rokmi a náš sprievodca, rodený Shetlanďan, tvrdí, že pred 5 000 rokmi.

Niekedy v druhom storočí nášho letopočtu, zrejme z dôvodu opakovaných sopečných výbuchov, sa obloha zatiahla sopečným popolom – mrakom – a úrody bolo menej či nebola vôbec. Toto trvalo zopár rokov a ľudia buď utiekli na juh, alebo vymreli. Vikingovia teda prišli v 8. storočí na neobývané ostrovy. To je zaujímavá správa, ktorú som sa nikde inde nedočítal.

S Vikingami sa stretávame potom všade. Shetlandy sme prešli od najjužnejšieho po najsevernejší bod, omnoho dôkladnejšie, než je zvykom, a tak sme napríklad navštívili na ostrove Yell repliku vikingského dlhého domu (longhousu) a vikingskej lode (drakaru).

Táto úzka drevená loď s prevratnou konštrukciou mala na prove vyrezaného draka – preto drakar. No drak nebol na lodi to najdôležitejšie. Stavba drakaru bola prevratná – lode s veľmi nízkym ponorom vedeli vplávať proti prúdu riek dovnútra krajiny, a takto Vikingovia dobýjali vnútrozemie Británie, ale plavili sa aj zo Švédska po riekach až do oblasti dnešného Kyjeva, do Novgorodu a podobne.

Túto (inak veľmi vydarenú) repliku na ostrove Yell postavili nórski dobrodruhovia a je to naozaj slušné dielo. Viete sa po lodi prechádzať, je to mohutné a kvalitné. Musela za tým byť veľká práca. Každý január až marec sa v Lerwicku koná najväčší vikingský festival v Európe (Up Helly Aa), kde obyvatelia v kostýmoch Vikingov nakoniec podpália obdobnú dračiu loď.

Úmyslom mladých Nórov nebolo loď podpáliť, ale plávať po stopách Vikinga Leifa Erikssona do „Vinlandu“, ako kanadskú provinciu Newfoundland tento odvážny moreplavec nazval. Nórski moderní dobrodruhovia prišli na Shetlandy, tu zasadli do krčmy a už nevstali. Pili, pili, pili a rozmysleli si to – vrátili sa domov, do pohodlného života a krásny drakar nám tu na ostrove Yell nechali.

Tento ostrov je druhým najväčším na Shetlandoch a dvakrát ho prebrázdime hore-dole. Má okolo 700 až 900 obyvateľov, vraj ich neustále ubúda.

Drew sa zamýšľa: „Čo nám Vikingovia, okrem svojich legiend a hrôzostrašných príbehov, zanechali? Na obdobných drakaroch objavili Island, Grónsko, Nový svet 500 rokov pred Krištofom Kolumbom, Viking Rurik ovládal Kyjevskú Rus, po Volge došli až do Kaspického mora a obchodovali s Bagdadom a Perziou. Od roku 1066 Normani vládli Anglicku, vládli na Sicílii či v Apúlii. Bojovali so sekerou s dlhým ostrím, ktoré vyzeralo ako kozia brada. Meč mala iba vikingská šľachta – našla sa v ich hroboch,“ vymenúva najvýznamnejšie miesta vikingských objavov a ciest.

„Vikingovia okrem lúpenia a vraždenia doniesli aj základy demokracie – založili parlamenty,“ dodáva.

Najstarší Althing je na Islande, no najstarší permanentne fungujúci parlament založili Vikingovia na ostrove Man.

Podľa európskej literatúry všetky prvé parlamenty založili Vikingovia a podobne je to aj tu na Shetlandoch, na hlavnom ostrove. Tu, uprostred jazera asi tri kilometre od bývalého hlavného mesta Shetlandov – od Scalloway – sa raz za rok stretávali „starostovia“ jednotlivých farností, prebiehali súdy, riešili sa majetkové a obchodné spory, spory o pozemky, prebiehali popravy, ale aj svadby a prijímali sa nové zákony. Parlament sa nachádza na špeciálnom mieste na Tingaholme, malom trávnatom výbežku vyčnievajúcom do jazera Tingwall Loch, ktoré vidieť na videu vyššie.

Putujem po najstarších parlamentoch sveta a shetlandský Tingwall je pre mňa slušným úlovkom. Nachádza sa totižto trošku od ruky, na najsevernejších ostrovoch Británie, medzi Lerwickom a Scalloway, medzi terajším a pôvodným hlavným mestom. Keď tu budete určite sa zastavte!

Raňajky si dávam škótske, čo poznáte – klobáska, slanina, ktorá vyzerá skôr ako mäso, fazuľa, krvavnička (ja to viem zjesť), vajíčka, hash browns… No dnes som si dal kippers… ako sa volá lokálne – hering. Kippers sú údené a vykostené filety sleďa, veď práve slede boli hlavným vývozným artiklom Shetlandov. Hovorí sa, že na Shetlandoch ulovili toľko sleďov, čo v celom zvyšku Británie.

Pre gurmánov kippers nemôžem odporučiť, bolo to nič moc. Najlepšieho sleďa som jedol na ostrove Bornholm, v sídle Hanzy. No predstavte si, že až sem na sever Škótska za sleďmi putovali obchodníci z Hansovnej ligy. Toto je slušná exotika. To, že bola Hanza v nórskom Berghene, sa všeobecne vie, ale že obchodníci prišli až sem na Shetlandy... Hmm.

Základnou plodinou sú tatties, čo sú po škótsky zemiaky (švábka) – a keď tatties nájdete v jedálnom lístku, viete, že to nie je tetovanie.

Rebarbora rastie všade a rebarborový koláč je teda ďalšou shetlandskou klasikou. Jeme v „kaviarničkách“, ktoré sa nachádzajú po celých Shetlandoch, no odporúčam – ak ste väčšia skupina, napríklad štyria – si vopred miesto rezervovať. Zrejme vás to prekvapí, ale aj keď ste na jednom z najsevernejších ostrovov Británie, ďaleko od turistov, tak môže byť plno. Ide o pasažierov zaoceánskych lodí a cruise ships dokážu naozaj každé miesto zabetónovať a doslova zničiť. No to je iná téma. 

Večeru máme v TOP reštauráciách Lerwicku. Prvý deň je to v reštaurácii Fjarå Café Bar – oproti Tescu, no hlavne pri mori, s krásnym výhľadom na Brewick Bay. Odporúča sa dať si jahňacie – a naozaj skvelé.

Druhý deň sme v centre Lerwicku v reštaurácii 88, kde odporúčam ako predjedlo skampi, mušle svätého Jakuba a ako hlavné jedlo mušle – a vypýtať si k zemiakom, ktoré podávajú automaticky, navyše aj chlieb a namáčať si ho do skvelej sósky. V stredu mávajú pravidelne homáre.

Majú biele aj ružové vínko, viac druhov whisky, ale aj IPA z Lerwick Brewery, ktorá je k mušliam super. Ide o najsevernejší pivovar Británie, ktorý má v logu shetlandského poníka a varí skvelé remeselné pivo.

Prvé dva dni čo sme tu prší, no je to podľa mňa romantické. Akurát keď sme na najsevernejšom bode Británie, vyjde slniečko a odvtedy je pekne. Áno, so slniečkom je všetko krajšie – vtedy sa tu cítite ako na horách, obloha je modrá a vaše fotografie – tie najkrajšie.

Počul som taktiež viackrát: „Za počasím sa na Shetlandy nechodí,“ a vy sa na počasie nefixujte. Dobré počasie na Shetlandoch nie je jednoducho v cene.

„Shetlanďania sú úplne iní než Mančania,“ začne porovnávať iných obyvateľov Británie Darrell, lebo predtým žil na ostrove Man. Darrell je môj šofér, s ktorým strávim tri celé dni. Prvý deň ma vozí ešte Alex, ale nasledujúce tri dni Darrell – a ten je značne ukecaný.

„Tu, aj keď idem na dovolenku, nechávam otvorený dom. Auto som nikdy nezamkol, kľúče nechávam v zapaľovaní. Toto sa na Isle of Man nedalo, tam je veľa tých, čo chodia hore-dole...“ hodnotí situáciu, keď sa pýtam, v čom sú Shetlanďania iní.

A naozaj – stratil som niekde iPad a vedel som, že som na ňom ešte písal v lietadle, tak ako to robím (píšem na letiskách a v lietadle) aj v tejto chvíli. V lietadle mám čas sa učiť a písať. iPad som musel stratiť teda niekde medzi letiskom a kanceláriou môjho partnera v centre Lerwicku.

Možno v aute, ktorým ma viezol Alex z letiska? Prídem k jeho autu – a otvorím ho, kľúče v zapaľovaní. Takže takto sa nespráva iba Darrell, ale zdá sa, že všetci. Inak – iPad som našiel, nechal som ho na letisku.

Alex je pôvodne z Essexu, ale žije tu. S Darrellom sa zhodujú, že je tu úžasne pokojný život. „Vieš, tam dole bolo stále – to musíš urobiť dovtedy a dovtedy. Tu také niečo nie je.“

Alex býva asi 30 minút severne od Lerwicku, a nie je to iba kvôli lacnejšiemu ubytovaniu. „Bývať v meste, keď si na Shetlandoch, mi nedáva zmysel, veď tu je všetko o prírode,“ vysvetľuje absolvent histórie.

„Ľudia tu na Shetlandoch omnoho tvrdšie pracujú. Na Mane čakali, že za nich štát všetko vyrieši. Tu sa vrátia z práce o piatej poobede a idú opäť pracovať – na svoje políčko či upratovať. Prosto robia. Tam dole každý čaká, že sa niečo stane, že to štát za teba vybaví. Tam dole sa už nerobí. Tu na Shetlandoch áno.“

„Shetlanďania sú Vikingovia,“ zhodujú sa ďalej. Keď sa pýtam, v čom, nedostávam jasnú odpoveď. Na ostrove Unst nám na obede nedali pivo. Darrell sa divil, že to ešte nepočul – v Lerwicku to problém nie je.

No Unst bojuje svojimi pravidlami proti alkoholizmu, tak ako celá Škandinávia, ktorá má svoje prohibičné pravidlá: alkohol sa predáva iba na vymedzených miestach, vo vymedzený čas, za drahé peniaze – a napríklad na Špicbergoch máte kartičku, ktorú vám predavačka vyplní, a máte mesačný limit na spotrebu alkoholu.

Kultúrna identita moderných Shetlandčanov je gulášom faktickej histórie, romantizmu 19. storočia a aktuálnej politiky 21. storočia. Shetlanďania sú naozaj iní – zhodujú sa Darrell aj Alex. Majú napríklad radi Angličanov a nemajú radi Škótov. Väčšinou je to naopak. A naozaj, ak sa spýtate na Vonkajších Hebridách, tak vám povedia: „Nemám nič proti Angličanom, ale Škótsko by malo byť samostatné.“ Keď im poviem, ako sa dobre samostatnému Slovensku darí, tak ešte prilejem olej do ohňa.

Shetlanďania naozaj nemajú radi Škótov. Zdá sa im, že chcú iba využiť nájdenú ropu v sedemdesiatych rokoch minulého storočia – a inak sa o vzdialené ostrovy nestarajú. Alebo je to tým, že Vikingovia ovládali ostrov dlhšie než Škóti, a tí mali totálne iný prístup? Ak ste vlastnili pôdu ako Viking, bola vaša. Pri Škótoch patrila kráľovi a vy ste ju mali iba prenajatú. To je úplne iné mentálne nastavenie, iný pocit zodpovednosti.

Vikingovia si viacej vážili ženy – tie mali práva, mohli bojovať (štítonošky), dokonca sa plavili na dlhé výpravy, ako Gudrid Thorbjarnardóttir, ktorá sa doplavila až do Vinlandu a na pôde Ameriky porodila dieťa. Vikingské ženy sa mohli rozviesť, prosto boli samy sebou. Škóti boli v danej dobe viac európski – a ženy mali omnoho menšie práva.

Keď sa pozerám na Shetlanďanky, tak nie iba preto, že nosia minisukne aj keď prší a fúka pri teplote okolo desať stupňov. Pozerám sa na Shetlanďanky ako na osobnosti a z tých pár interakcií mám pocit, že vikingská minulosť je v ich dušiach prítomná. To nevykoreníte tak ľahko.

To, že Shetlanďanka musí byť osobnosťou je spôsobené samozrejme aj tvrdou prírodou navôkol – muži, námorníci, riskovali životy, mnohí sa späť domov nevrátili. Starostlivosť o chod domácnosti bola na pleciach ženy omnoho viac než na juhu. Shetlanďanky nie sú iba doplnkom muža, oni sú samostatné, rovnocenné a aj keď sú vydaté sú slobodné.

Na úvodnej fotografii k tomuto blogu som vložil čierne čadičové útesy pri Eshaness na západnom pobreží Mainlandu, ktoré sú pozostatkom stratovulkánu spred asi 350 miliónov rokov. Na chvíľu sa teraz zastavte a nalaďte sa na burácanie spenených bielych vĺn lámajúcich sa o čierne skaliská, k tomu si predstavte hučanie vetra a dážď. Napriek tomu hovorím o tichej kráse, pokoji a myslím na to, že by som teraz prijal fotoaparát s čiernobielym filmom.

No o chvíľu sa vrátim k realite - peniazom. Shetlandy sú dnes značne drahé. „Máme oveľa menej turistov než Orkneje, lebo sem ide trajekt 14 až 16 hodín a keď sú vlny, je to drsné,“ vysvetľuje mi Alex, ktorý je hlavným manažérom najväčšej shetlandskej cestovnej kancelárie.

Letenka z Londýna do New Yorku je lacnejšia než sem na Shetlandy, sťažuje sa Alex. Darrell má zasa skúsenosť, že chcel kúpiť letenku z Walesu na Shetlandy: „Nielenže som musel trikrát prestupovať, ale chceli po mne 900 libier – a za to môžem letieť do Austrálie...“

No keby len letenka – tam tie otrasné ceny iba začínajú. Hotelov je málo, a ak sú, sú extrémne drahé. Jedna skupina tu vlastní štyri hotely – dva sú v centre Lerwicku (Hotel Lerwick a Hotel Shetland). Bývame práve tu a keď chcem vybaviť neskorší check-out, tak to nejde: „Je sezóna,“ vysvetľuje mi zamestnanec, ktorý je Ind, pôvodom z Goa.

Na moju otázku, kedy je sezóna, hovorí: „Od marca do októbra,“ a vtedy majú totálne plno. Hneď prvý deň sa nás prišli trikrát spýtať, či budeme večerať. Nie je to tu tak, že si objednáte – aj potravín je akýsi limit a je lepšie veci objednať vopred. Mám skupinu ôsmich klientov, ale v reštaurácii 88 mi vynadajú, že som menu nenahlásil vopred.

„Ja chcem mušle a Saint Jacques ako predjedlo. To, v čom ste preslávení,“ hovorím a všetko sa upokojí. No je to ako u nás na lazoch, kde ak chcete chlieb, musíte si ho deň vopred objednať.

Taktiež sa nedajú požičať autá. Možnosť v požičovniach je väčšinou nulová. A ak auto je, cenu prenájmu môžete považovať za vikingskú lúpež.

Chcel som „dobyť” najsevernejší bod Británie. Z hlavného ostrova musíte vtedy prejsť na ďalšie a musel som ísť trajektom štyrikrát. No každý musel byť objednaný vopred, inak by som sa naň nedostal. Chcem povedať, že individuálne cestovanie je v dnešnej dobe na Shetlandoch náročné.

Na najsevernejší bod putujeme krížom cez najväčší ostrov Mainland. Tam nasadneme na trajekt, musíme z nášho malého autobusíka vystúpiť a užívame si vietor vo vlasoch a dážď na palube trajektu. Po dvadsiatich minútach sme opäť späť v buse a frčíme krížom cez druhý najväčší ostrov Yell.

„Všetci obyvatelia žili vždy pri mori, vo vnútrozemí nežil nikto a tadiaľ vedie dnes asfaltka,” vysvetľuje Drew. „Tu vo vrchoch boli hmly a zrazu ste zbadali svetielko a, logicky, ste sa za ním vybrali. Boli tam trpaslíci, pili a hodovali, a vy ste sa pridali a ostali ste na noc. Zaspali ste a ráno ste sa zobudili a išli domov. No keď ste prišli domov, zistili ste, že to nebola noc, ale desať rokov. Doma ste mohli nájsť bábätko, vašu ženu už s iným...”

Drew s nadšením rozpráva yellské rozprávky. Rybárom sa naozaj stávalo, že ich odvialo a boli z domu naozaj dlho, a potom sa nečakane opäť objavili.

Krížom cez ostrov Yell cesta trvá iba pol hodinky, a potom nasadneme na ďalší trajekt a z autobusu nevystupujeme, a po desiatich minútach sa vylodíme na ostrove Unst (vyslovuje sa Anst). Keďže chceme ísť na najsevernejší bod, logicky ho opäť prekrižujeme.

Zastavujeme sa na autobusovej zastávke s kreslom, televízorom, čo je jasná ukážka, že nikto nekradne. Vedľa je „honesty box,” kde predávajú džem, med a ceny sú napísané na papieriku. Zoberiete si rebarborový džem a necháte správny obnos v čiernej krabici. Opäť ukážka ostrovnej čestnosti.

Ideme najďalej, ako sa len dá, a komfortným autobusíkom (má reklamu, že ide o VIP executive transfer) zastaneme pred rezerváciou Hermaness. Otvoríme bránku, zatvoríme, prejdeme zopár krokov, opäť otvoríme a zatvoríme. Je to tak preto, aby sa sem nedostali ovce? Neviem. Každopádne, nikoho po ceste nestretnem, iba ovce.

Je tu pekný drevený chodník, ktorý pruží, no aj tak vaše topánky ostanú suché. To je základ. Na to si dávajte pozor. Na dobytie najsevernejšieho bodu si nechajte štyri hodiny, dve tam a dve naspäť. Dokonca je lepšie nechať si päť hodín, lebo po asi tridsiatich minútach dorazíte k strmým skaliskám a výhľady sú tak nádherné, že sa jednoducho zastavovať budete.

Najprv sa ide krížom málo zvlnenou prírodou, skoro by som povedal, že po rovine, naozaj iba mierne hore. Husto prší. Potom sa príde k útesom, k pobrežiu a príroda sa zmení, začne viac fúkať. Veľa vtákov, veľa vetra, bielych vĺn a zelené vrchy. Otočíte sa vpravo a idete popri pobreží na sever až na bod, odkiaľ vidíte maják na ostrovčeku Muckle Flugga. Ten postavila rodina Stevensonovcov, konkrétne Thomas a David, v roku 1854.

Stevensonovci, stavitelia majákov, boli profíci, ale rodinu preslávil až syn, synovec, vnuk a pravnuk Robert Louis Stevenson, slávny spisovateľ, pri ktorého hrobe som sa zastavil na ostrove Upolu v hlavnom meste Samoy, Apia. Bolo to už v roku 2015, teda desaťročie predtým, než sa sem vybrali ďalší slovenskí cestovatelia.

V Hermaness je to vskutku krásna prechádzka a ja ju odporúčam za každého počasia. Iba ak fúka nad 100 km/h, vykašlite sa na to, nech vás nezmetie zo skál dole do mora. „To je potom veľa vypisovania formulárov,” žartuje Drew.

Po návrate sa otáčame dole a zamierime k najsevernejšiemu škótskemu hradu. Škótsko, to sú aj hrady - tak, ako sú hrady súčasťou Slovenska. Jeden hrad sa nachádza nad bývalým hlavným mestom Shetland, Scalloway. Tento hrad postavili Stewartovci a nedá sa doň vstúpiť.

Najsevernejší hrad na juhu ostrova Unst postavili Bruceovci, ktorí sú na Shetlandoch populárnejší. Robert Bruce je celkovo najväčším hrdinom Škótska a tu prechádzame celý hrad. Jeho nádherné kamenné schody, sály… Je to naozaj fajn zážitok, akoby až hrad na konci sveta. Na Unste sme skoro sami a aj v hrade. Nikde nikto, a to je na výlete na Unst to najkrajšie. Na Unste overtourizmu uniknete.

Jarlshof som spomenul už v prvej kapitole, ale musím sa k tomuto unikátu ešte vrátiť. Ide o najdôležitejšiu historickú pamiatku, ktorá sa nachádza kúsok od letiska na juhu Shetlandov. Ak chcete pamiatku navštíviť, musíte mať rezervovaný slot. Deti aj dôchodcovia nad 65 rokov majú nižšiu cenu. Dosť tu fúka, a tak sa oblečte lepšie!

Jarlshof bol nepretržite obývaný od doby bronzovej až po sedemnáste storočie.

My našu prehliadku začíname na mieste, ktoré archeológovia vykopali najnižšie, a kde žili obyvatelia počas neolitu – pred 4 600 rokmi. Náš sprievodca Drew hovorí, že to bolo zrejme už pred 5 000 rokmi. Boli to Piktovia? Pranárod, ktorého meno je odvodené od slova „farba“, lebo si vraj maľovali tváre namodro.

O Piktoch sa veľa nevie a ani o týchto obyvateľoch. V druhom storočí pred n. l. prišli Kelti a tí tu žili do druhého storočia nášho letopočtu, a potom záhadne zmizli. Drew hovorí o vulkanickom popole a prírodnej katastrofe.

„Toto je najkrajší kamenný dom v Škótsku, a tým pádom najkrajší kamenný dom na svete,“ pokračuje. A, naozaj, ten dom z mladšieho obdobia, asi iba 2 000 rokov starý, je fascinujúci. Kamenné múry sú dole užšie a hore sa rozširujú.

Najnovšou archeologickou vykopávkou je farmársky dom vikingskej rodiny, ktorá tu žila až do šestnásteho storočia. A, samozrejme, hrad nad vykopávkami, ktorý je z roku cca 1580.

Oproti orknejskému Skara Brae nejde „iba“ o neolitické obydlie, ale o prierez minimálne 4 500-ročnej histórie. „V Skara Brae nemôžeš do domu vojsť, tu u nás áno,“ vysvetľuje prednosti oproti pamiatke z Orknejí Drew. Jarlshof je na čakacej listine UNESCO (Tentative List), spoločne s brochom Mousa (Drew vyslovoval Muša). Shetlandy sú aj súčasťou UNESCO Global Geoparks pre unikátnu prírodu.

Shetlandy patria medzi tajné tipy ostrovov severu Európy a preto som ich zaradil medzi TOP 10. Film (krátke porovnanie)  na našom TouTube kanáli má 15 minút.