Unikátne talianske miesta? Tu vám predkladám námety na ďalšiu cestu, keď už klasiky máte za sebou. Nie je to druhá či tretia trieda, ale ide o totálne svetové TOPky, cestovateľské prêt-à-porter pripravené na vašu návštevu.

Nech už je váš cestovateľský vkus akýkoľvek, v Taliansku ho uspokojíte. História, umenie, jedlo, hudba, architektúra, kultúra, posvätné miesta, pôvabné dedinky, pláže a typická atmosféra. Rím, Florencia, Benátky, Miláno, Neapol – miesta, ktoré určite treba vidieť, sú nádherné a mnohému sa tu z histórie, krásy a ako správne žiť, naučíme. Toskánsko, Amalfi, Sardínia, Sicília, Dolomity – nehynúce klasiky. Už ich poznáte.

V tomto blogu ponúkam pikošky na vašu tretiu či štvrtú cestu Talianskom a práve táto bude tou najlepšou.

Prečo píšem o Taliansku? #

Mám k tejto krajine vzťah a zhodou náhod Taliansko vcelku poznám. Moja mama sa dostala do Florencie ešte za socializmu a odvtedy som počúval o najkrajšom meste sveta a úžasných Mediciovcoch. To dieťa ovplyvní. Keď som mal desať, stratil som sa v Benátkach. Pozeral som sa na angličák, presne si pamätám, ako vyzeral, Audi 100, policajné auto, a tak som sa do auta, ktoré v socialistickom Československo nemal zrejme žiaden chlapec, zahĺbil, že som si nevšimol, keď moja rodina odišla. Z celého Talianska si pamätám iba na to autíčko a potom na to, keď som vyšiel z obchodu a nikde som  nikoho nevidel. Tak som sa vrátil naspäť a pozeral ďalej, kým do obchodu nevletel môj zúfalý otec. Pamätám si, že som absolútne nepanikáril, bol som v pohode. No vôbec si na krásy Talianska nepamätám, ako dieťa som ich posúdiť nevedel.

Verím tomu, že vzťah k niečomu si vytvoríte, iba ak TO poznáte, a verím, že poznanie sa najľahšie vstrebáva cez zážitky. Keď niečo ochutnám, vypijem, vyskúšam, vtedy sa dostávam bližšie a začínam si vytvárať vzťah.

Po prvý raz ako dospelý som bol v Taliansku na jar 1990, iba pár mesiacov po našej revolúcii. Bol to zájazd z lekárskej fakulty Univerzity Komenského, ktorý organizoval šikovný telocvikár Dušan Jarek. Bol to odvážny človek, ktorý videl dopredu, a tak sme boli jedni z prvých Čechoslovákov, čo sme videli San Marino a Rimini. Ešte sa nikto nekúpal, bola zima, boli sme tu príliš skoro. Dnes sprofanovaná pláž zameraná na masový turizmus mi pripadala ako zázrak. Na jednu prsnatú Talianku si aj dnes pamätám ako včera. Také vykrojené plavky teda v socialistickom štáte u nás doma nemal nikto. Možno preto sme sa v lete toho istého roku rozhodli do Talianska vrátiť. Išiel som ja s Flockim, stopom. Jeho rodina žila v Sassuole, meste pri Modene, ktoré každý Talian pozná ako veľkého producenta kachličiek. Chceli sme brigádovať a popri tom trošku spoznať krajinu. Nakoniec sme iba spoznávali a stopom prechodili čižmu hore dole. Stopli sme auto, a keď sa šofér pýtal, kam ideme, a zistili sme, že ide presne opačným smerom, tak sme plán hneď zmenili aj my. Prichádzali sme do neznámych miest bez internetu či google máp. Spávali sme iba tak, hocikde. V Neapole som sa zobudil o tretej ráno, ako mi niekto prehľadáva ruksak. Spali sme na vlakovej stanici a tá bola plná čudákov. „Fumare, fumare,“ bránil sa dotyčný, že hľadal zapaľovač. Vtedy som chodil roky do posilňovne a keď som sa postavil, videl, že urobil chybu a rýchlo vycúval. Bolo to také dobrodružné cestovanie. Už je to vyše tridsať rokov. Nádhera.

Láska ide cez žalúdok #

Zrejme aj v mojom prípade lásky k Taliansku to tak je. Mám vyše dvadsať rokov suseda Giulia a každý piatok, keď som na Slovensku, uňho večeriam. V pozadí ide talianska televízia a vždy preberáme, čo je nové v talianskej politike. A keďže Taliani majú asi svetový rekord v počte vymenených vlád, stále je čo preberať.

S Giuliom sme mali aj také víkendové výjazdy, keď sme odšoférovali do Toskánska, prespali jednu noc a išli späť. No väčšinou som tu bol na dlhšie a postupne odkrajoval kus po kuse zo stredomorskej čižmy. Blúdil som Talianskom, ale vždy s radami od Giulia a jeho známych, ktorým vopred volal, aby sme mali výnimočnú reštauráciu, hotel a hlavne zážitky.

V tomto blogu nechcem hovoriť o talianskych klasikách, ktoré pozná každý, ale chcem vám dať tipy na miesta, o ktorých ste možno ani nepočuli. A vždy pridávam aj gurmánske tipy, lebo ako vieme láska ide cez žalúdok. V Taliansku určite!

10 Langhe #

Lokácia: severozápad Talianska, Piemont, letisko Miláno je dve hodiny jazdy a letisko Bergamo iba o trošku viac.

Schválne, kto z vás tu bol? A pritom z Langhe veľa vecí poznáte a je tak blízko. Langhe je akoby Toskánsko severu, hornatá romantická krajina s vynikajúcim vínom a neuveriteľným jedlom. Ale bez turistov.

Langhe je raj vytvorený ľudskými rukami, niečo ako golfové ihrisko, ktoré nie je prirodzené, ale často krajšie než bežná lúka. Langhe, to sú hrady, zámky, luxusné usadlosti na kopci, stovky reštaurácii na extrémne vysokej úrovni. Langhe, to je taliansky sever a teda tvrdo pracujúci ľudia, ktorí dodávajú perfektný servis. Je ťažko pochopiteľné, že o tomto regióne turisti nevedia. Taliani vám povedia: Langhe je TOP. Pre Taliana znamená Langhe luxusnú dovolenku vo veľmi kultivovanom prenádhernom prostredí, kam sa chodí dobre najesť.

7 fotografií

Langhe: "Toskánsko severu" v zimných mesiacoch

Hľuzovky sú známe vo francúzskej kuchyni a ja som prechádzal dubovými lesmi Luberonu kde sú najlepšie čierne hľuzovky (Tuber melanosporum). Tu v Langhe pri mestečku Alba rastú biele hľuzovky (Tuber magnatum), tie najlepšie na celom svete. Biele hľuzovky chutia inak než čierne, sú štipľavejšie. Kedysi ich hľadali svine, im to vonia a sú ochotné túto špecialitu vyryť odvšadiaľ. No dnes ich hľadajú skôr psy (Lagotto Romagnolos), je totiž menšia šanca, že drahú dobrotu zožerú.

Čím čerstvejšia, tým výraznejšia, teda lepšia chuť. Zber v okolí Alby, v hlavnom meste Langhe, je od septembra do januára s vrcholom v októbri a novembri. Čierne hľuzovky nájdete aj inde na svete a ich sezóna je január, február. Ešte drobná poznámka: biele hľuzovky sú asi štvornásobne drahšie.

Okrem hľuzoviek nájdete v Langhe aj inú gurmánsku špecialitu, šumivé víno. Prosecco sa vyrába pri Terste, najlepšie pri Trevise a Asole. Tu v Langhe pri mestečku Asti produkujú taktiež kvalitné spumante (šumivé). Asti sa od Alby nachádza iba tridsať kilometrov. Všetko je tu blízko. Asti DOCG je fermentované v nerezových tankoch a nie vo fľašiach ako champagne a je iné ako prosecco, pretože je fermentované iba raz. Toto biele šumivé víno s ľahkým telom je vyrobené z muškátu, hrozna, ktoré má intenzívnu kvetinovú a ovocnú chuť broskyne, ruže a hrozna. Zvyčajne je sladšie a má nízky obsah alkoholu. Je obed, pozeráte na vinice a vy si dáte pohárik ľahkého šumivého vínka. Ak v Langhe neurobíte dopravnú nehodu, nikto tu pohárik, dva nebude riešiť. Odporúčam navštíviť podzemie Cantine Bosca, alebo Castello di Neive.

Hlavný dôvod návštevy Langhe je však kvalitné červené víno. Barolo, Barbaresco, Barbera. Barolo je považované za jedno z najlepších vín celého štátu a znalci ho uznávajú viac než Chianti. Vinárstvo Gaja, ktoré tu v Barbaresco vyrástlo, radíme vedľa značiek ako Krug či Château Lafite-Rothschild, teda na absolútnu svetovú špičku. Fľaška Gaja Barbaresco Costa Russi bežne stojí nad 500 eur. Fľaška Barola z dedinky Monfortino v komúne Serralunga  ležiacej na juhovýchode regiónu Barolo s kamenistou pôdou, od producenta Giacoma Conterna, je ešte omnoho drahšia.

Barolo od 19. storočia pila európska šľachta a pôvodne podceňované Barabersco je dnes považované za rafinované a elegantné. Krajina vína, Langhe, Monferrato a Roero je od roku 2014 po ochranou svetového dedičstva UNESCO. Keď máte chuť na biele víno, odporúčam Gavi z odrody Cortese. Z reštaurácii a ich slow food je TOPkou Piazza Duomo v meste Alba (Tel. +39 0173 366167), ktorá sa desaťročia hrdí michelinskými hviezdičkami a je jednou z najlepších reštaurácii v celom Taliansku. Majú aj štyri izby a je to dobrý tip, ak si chcete užiť výnimočný víkend. Pre vegánov je tu Soda (Tel. +346 593 88 38), kde miešajú úžasné drinky.

Východ slnka nad Barbaresco, v pozadí Alpy
Foto: Ľuboš Fellner — BUBO

Dali sme si aj kompletné degustačné menu v reštaurácii Donna Selvatica v dedinke Neive, ktorá vyhrala súťaž o najkrajšiu dedinku celého Talianska. Reštaurácia sídli v starom a pekne zrekonštruovanom hrade Borgio Vecchio v centre Neive.

Odporúčam navštíviť hypermoderné Museo del vini Barolo. Cappella del Barolo je exkluzívna a vyvezte sa výťahom aj na Torre di Barbaresco, aby ste mali krásu Langhe ako na dlani.

Gastronómia:

Dajte si tu Grissini, Vitelo tonnato, Agnolotti, Panna cottu a espresso.

Syry: Raschera, Tomino, Robiola di Roccaverano, Castelmagno, Paglierina, Crutin

Vittelo tonnato

Vitello tonnato alebo vitel tonnè v miestnom dialekte, je sýte piemontské predjedlo vyrobené z bieleho vína marinovaného a uvareného teľacieho mäsa uduseného v zamatovej omáčke z tuniaka, k tomu sardely a kapary. Dostanete to aj u nás v lepších talianskych reštauráciách a aj keď to možno znie divne, tá kombinácia je úžasná.

Tradične sa v Langhe podáva ozdobené kaparami, petržlenovou vňaťou, ančovičkami a plátkami citróna. Predpokladá sa, že toto jedlo bolo vynájdené v roku 1700, ale až v polovici 18.storočia bol recept prvýkrát publikovaný v kuchárskej knihe La Cucina degli Stomachi Deboli, ktorú napísal renomovaný taliansky lekár Angelo Dubini.

7 fotografií

Gurmánske hody z Langhe

Tajarin al tartufo bianco d'Alba

Tajarin s bielou hľuzovkou je cestovinový pokrm ochutený regionálnou hviezdou – bielou hľuzovkou (tartufo bianco d'Alba). Toto jednoduché jedlo pozostáva z ručne vyrobených cestovín tajarin (nazývaných aj taglierini a tagliolini) ochutených maslom, korením a čerstvo nastrúhanými bielymi hľuzovkami.

Aj keď hľuzovky prinášajú viac než dostatok chuti, na dokončenie tejto pochúťky sa často používa posypanie parmezánom, ktoré sa stáva ešte dekadentnejším, ak je spárované s pohárom suchého červeného Barbaresco.

9 Marettimo #

Lokácia: najzápadnejší ostrov Sicílie. Najbližšie letisko Trapani

Ostrov pre dobrodruhov a cestovateľov. Tento TIP teda nie je pre každého. Keď sme z nášho jednoduchého hotelíka išli na pláž peši tridsať minút a potom dole museli prejsť (miernym) horolezeckým traverzom, moja žena penila. Ostrov Marettimo je ďaleko. Väčšinou som na Sicílii pristál na východe či severe ostrova a toto je na západe. Odtiaľto sa musíte ešte preplaviť až na ten posledný ostrov, nevystúpiť na Levanzo ani na Favignana, kde trajekt predtým zastane.

Ekologický raj, kde najhlučnejšie sú kostolné zvony a škrekot čajok Ľ. Fellner

Marettimo bolo dlho opomínané a preto ostalo ekologickým rajom. Nenájdete tu ani jeden taxík, cesty neexistujú. Najhlučnejšie sú kostolné zvony a škrekot čajok. Najväčším nebezpečenstvom, že sa na prechádzke zrazíte s divokým koňom. Potápanie je tu doslova božské. To tvrdí môj syn, ktorý sa potápal na Maldivách, Galapágoch či ostrove Atauro vo Východnom Timore. Ja som vždy na Marettime pred večerou vyrazil na hodinovú až trojhodinovú túru na najvyšší vrch, k majáku, či až k normanskému hradu. Strmé svahy s droliacou sa hlinou, kde musíte mať kvalitnú trekovú obuv. Okolo voňavé stredomorské borovice a tymian, kaktusy rôznych druhov a obrovské oleandre.

Požičali sme si tu aj lodičku a obkrúžili ostrov kol dokola. Každý večer najprv aperitív v jednom z barov, Aperol či Campari spritz je v tom teple úžasný a následne neuveriteľná večera. O to sa na Marettime nemusíte báť, bary a reštaurácie sú nadimenzované pre tých pár turistov. Čerstvé ryby, šalát z mladej chobotnice s mladým zelerom. Steak z tuniaka s praženými  pistáciami a ako dezert cannoli siciliani.

Inak, nestretol som tu okrem Talianov nikoho. Ubytovanie si musíte rezervovať rok vopred, v hlavnej sezóne je všetko obsadené. Niekde aj dva roky vopred. Kvalitný hotel v ponímaní luxusu nejestvuje. No sem by sa ani nehodil. 

Liparské ostrovy, kde vidieť v noci striekať lávu sú úžasné, ale sú známe. Marettimo je pre tých, čo idú na ostrov Sicília, aspoň po tretí raz. Už ste ju prešli kol dokola a prešli ste aj jej stredom. Marettimo pritom nie je drahou dovolenkou, ale je to iná dovolenka pre milovníkov prírody, či už nad vodou či pod hladinou.

23 fotografií

Marettimo je ekologickou špecialitkou, Foto: Ľ: Fellner

Ak ste už v Trapani (kam ste doleteli), odporúčam vyviezť sa lanovkou do dedinky Erice. Táto stredoveká dedina je posadená na skalnatom útese o 750 metrov vyššie než Trapani, ktoré je pri mori. Okrem toho, že Erice je starobylé, je odtiaľto nádherný výhľad na Egadské ostrovy a San Vito Lo Capo, kde sa nachádza jedna z najpopulárnejších pláži Sicílie a je to mekka pre skalolezcov a milovníkov kuskusu. V Erice vraj robia najlepšie cannoli na svete.

O Marettime som napísal mnoho rád v našich zážitkoch a tipoch z Talianska. Nájdite si rok 2016. Ak vás Marettimo zaujalo, medzi našimi cestovateľskými tipmi z Talianska nájdete všetky informácie, ktoré potrebujete a tak môžete vyraziť.

Gastronómia:

Dajte si tu Cannoli, Arancini, Pasta alla Norma. Ochutnajte Busiate z múky durum a jedlá zapíjajte červeným Nero d’Avola či Perricone, alebo bielym Catarratto

 Involtini di pesce spada

Závitky z mečiara sú tradičné jedlo regiónu. Tenké filety luxusnej ryby, ktoré sú plnené rôznymi kombináciami strúhanky, citrónovej kôry, kapár, cesnaku, čerstvých byliniek, píniových orieškov, ríbezlí a občas hrozienok alebo syra.

Rolky sa dajú grilovať alebo vyprážať na panvici a často sa pokvapkajú s citrónovou šťavou alebo omáčkou salmoriglio na báze citróna a olivového oleja.

8. Montalcino a Montepulcano #

Lokácia: stredné Taliansko – Toskánsko. Najbližšie letisko Perugia

Dve stredoveké mestečká vhodné nielen pre milovníkov vína. Montalcino a Montepulciano sú od seba vzdialené 37 km a opäť ide o ohromných konkurentov známejšieho Chianti. Vína z oblasti hodinku jazdy južne od Sieny sú však znalcami cenené viac. Ide o suchý región s množstvom vinohradov, ktoré realizujú prehliadky. Zopár som ich absolvoval a tu človek ocení, ak má so sebou šoféra. Brunello di Montalcino a Vino Nobile de Montepulciano patria k najlepším v Taliansku a priamo na mieste chutia ešte viac. Málo ľudí vie, že tieto slávne vína sú pomenované po malých mestách, v ktorých sa vyrábajú. Montepulciano je najlepšie mesto, kde sa môžete ubytovať a preskúmať nádherné údolie Val d'Orcia a prírodnú rezerváciu Riserva naturale Lucciola Bella, ktorá je známa zvlnenými pastvinami posiatymi vinohradmi a olivovníkmi. Trikom v Montalcine je začať prehliadka zhora a smerovať nadol, hlavne ak idete mestečkom okolo obeda, keď sú horúčavy veľké. Preskúmajte tu Palazzo Comunale v starom meste, Hodinovú vežu, katedrálu San Biagio z 10. storočia a ďalšie stredoveké pamiatky na hlavnom námestí Piazza Grande.

9 fotografií

Montalcinio a Motepulcano. Foto z roku 2014, Ľ: Fellner

Išiel som sem kvôli vínu, ale prekvapilo ma, že Montalcino je klasické rozprávkové mesto na kopci, zasadené do opevnených múrov a strážené mohutným hradom stredovekej dokonalosti. Okolo je prírodný park, zvlnené slnečné kopce posiate žltými a červenými kvetmi, staré duby, malebné olivové háje, vidiecke cesty vinúce sa dokonalými vinicami a izolované cyprusy na kopcoch. Kraj preslávený po celom svete výrobou vzácneho červeného vína Brunello. Mesto Montalcino sa od 16. storočia takmer nezmenilo.

Keď hovoríme o Montepulciane, ktoré je vskutku nádherné, nezabudnite na kostol San Biagio. Je monumentálny a izolovaný, známy medzi miestnymi obyvateľmi ako „Chrám.“ Nemôžem povedať, že tu nebudú turisti, ale je ich výrazne menej než vo Florencii či Siene.

Tipy na najlepšie vinice nájdete v mojom blogu o najlepších talianskych vínach.

Gastronómia:

Dajte si tu Malfatti, finocchiona, Accasciato, gnocchi di castagne, Panforte di Siena 

Nemali by ste jesť hovädzie Bistecca alla Fiorentina, ale bravčové Cinta Senese. Ochutnajte Paglia e fieno a Pici alle briciole. Lacnejšie od Brunella je Rosso di Montalcino a lacnejšie od Vino Nobile di Montepulciano je Rosso di Montepulciano.

Ricciarelli di Siena

Typický dezert sienskej kuchyne, ricciarelli di Siena, sú mäkké mandľové sušienky, ktorých počiatky siahajú do 14. storočia. Podľa ľudovej legendy boli pomenované po sienskom šľachticovi Ricciardetto Della Gherardesca, ktorý po návrate z križiackych výprav priniesol do Sieny podobné arabské sladkosti v tvare kosoštvorca.

7. Bergamo #

Lokácia: sever Talianska, Lombardia, letisko Bergamo alebo Miláno

Opevnené mesto Bergamo je rozdelené na dve úrovne Città Alta a Città Bassa, staršie horné mesto a stredoveké dolné mesto, vyznačuje sa dláždenými uličkami, uzavretými medzi benátskymi hradbami. Jazda historickou lanovkou do týchto miest vám poskytne úžasné vtáčie výhľady. Keď vystúpite z lanovky na Piazza dei Scarpi, okamžite vás uchváti to staré Taliansko: prašné, slabo osvetlené bary, úzke dláždené uličky, nátery zničené časom a slnečným žiarením, stará Vespa zaparkovaná pred zmrzlinárňou.

Srdcom mesta je hlavné námestie Piazza Vecchia, ktoré je prekvapujúco jedno z najkrajších v Taliansku. Hlavné námestie je vzorom urbanistickej dokonalosti, kde architekti a mecenáši, pridávali stavby od 12. do 18. storočia, ale zapojili sa aj modernistickí vizionári ako Frank Lloyd Wright a Le Corbusier. Dolné mesto je totálne ploché a prudko a náhle stúpa do baitov zo 16. storočia, kontrast je dokonca ostrý a mesto je aj z tohto dôvodu fotogenické.

Na monumentálnych bránach, ktorými vstupujeme do starého mesta, vidieť leva svätého Marka, pripomienku, že Bergamo bolo kedysi súčasťou Benátskej republiky. Benátčania v meste postavili štyri kilometre ohromných múrov.

Základom prehliadky v starom meste je staré námestie – Piazza Vecchia,  Piazza del Duomo (katedrálne námestie), Santa Maria Maggiore (Bazilika svätej Márie), Cappella Colleoni (kaplnka Colleoni), Katedrála Sant'Alessandro, Baptistérium.

 Galleria dell'Accademia Carrara sa nachádza hneď za mestskými hradbami a ukrýva ohromujúcu zbierku renesančných majstrovských diel vrátane diel Belliniho, Botticelliho a Raphaela a oproti nej je seriózna galéria moderného umenia.

 Miestni obyvatelia nechávajú čerstvé kvety na hrobe skladateľa Gaetana Donizettiho, rodáka pochovaného v Bergame. Moja mama vždy doma hrávala Donizettiho na klavíri a možno sa mi Bergamo páči, lebo som ho dostal do krvi v mladosti. Cez hudbu.

3 fotografie

Bergamo, Ľuboš Fellner

V Bergame som bol v roku 1990, ale vtedy si na mesto nijako zvlášť nepamätám. Nešiel som totiž do horného mesta. No v roku 2022 som navštívil mesto vo väčšom luxuse aj s barmi a reštauráciami a až teraz sa mi páčilo.

Úžasným zážitkom je aj hotel Excelsior San Marco nachádzajúci sa hneď pri lanovke.

Zastavte sa na drink v La Mariana, čo je najstaršia patisseria Bergama s úžasným výhľadom kde dovidieť až na predmestie Milána. Keď chcete jesť serióznejšie, odporúčam vybrať si jednu z týchto: Da Ornella, La Colombina, Da Mimmo, Parietti Piero.

Keď ste v Bergame, ste v Lombardii a treba vedieť, že tento región je najbohatším v celom Taliansku; produkujúci vyše 20% talianskeho HDP. Na území menej než polovice Slovenska žije dvakrát toľko obyvateľov ako u nás – vyše 10 miliónov. Lombardia má najviac UNESCO pamiatok z celého Talianska (až 10) a treba vedieť že Taliansko má najviac UNESCO pamiatok zo všetkých krajín na celom svete. Jedným z nich je aj mesto Bergamo, kde UNESCO vyzdvihuje obranné múry postavené v období renesancie Benátskou republikou.  

Musíte ochutnať polentu taragnu s maslom a syrom. Potom casconcelli, ravioli plnené klobásou, šalviou a väčším množstvom masla. Bergamčania zakladajú svoju stravu na lesných plodoch – hubách, bylinkách – a rybách z jazera a samozrejme na vínach z Valpolicelly.

A jeden zvláštny tip. Reštaurácia Il Circolino sa nachádza v Sant'Agata, starom väzenskom komplexe. Reštauráciu vo väznici som navštívil už v kolumbijskej Cartagene, ale stále je to rarita. Projekt zastrešuje ANCI – Talianske združenie samospráv. Keď vojdete dovnútra, strop zdobia fresky z 18. storočia a vzduch vôňa rizota prevoňaného hľuzovkami a báječným vínom. Nejde o žiaden luxus a komplex poskytuje služby bergamským seniorom, študentom a niekedy zabudnutým chudobnejším obyvateľom. Väznica sa pýši peknou kaviarňou, tradičným menu, ktorého cena málokedy presiahne päť eur. Rodiny sem chodia na obed aj so svojimi štvornohými miláčikmi. Popoludní sa bývalá väznica zaplní starými miestnymi obyvateľmi, ktorí hrajú karty. Je to prekvapujúco veľké, asi štyri miestnosti. Reštaurácia Il Circolino sa nachádza v opotrebovaných múroch Città Alta a môže sa pochváliť výhľadom na mesto pod ním a na hory za ním. V letných mesiacoch je možné stolovať vonku.

Bergamo leží blízko Álp a je to kúsok k termálom v San Pellegrino, či k jazerám Como, Maggiore a medzi nimi je krásne jazero Lugano. Krásne je aj Lago d´Iseo.

Bergamo je dobrým tipom. Dnes sem lietajú low costové aerolinky, ale dlhé obdobie bolo mesto trošku od ruky, turisti sa mu vyhýbali, všetci mierili iba do Milána, a preto si zachovalo svoju pôvodnú identitu.

Gastronómia:

Dajte si minerálku San Pellegrino, Franciacorta (Talianské champagne), polentu a syry Taleggio a Strachitunt

 Casoncelli alla bergamasca

Samozrejme základom je polenta, ktorú opisujem v texte. Casoncelli alla bergamasca je super tip, ide o tradičné talianske plnené cestoviny pochádzajúce z Bergama. Cesto na čerstvé cestoviny sa zvyčajne vyrába z kombinácie múky, vajec, soli a vody. Je plnené zmesou pečeného teľacieho mäsa, mletého bravčového mäsa, strúhanky, vajec, strúhaného syra (Parmigiano-Reggiano), cesnaku, petržlenu a niekedy aj kúskov hrušiek.

Cestovinové cesto sa ručne preloží a uzavrie a potom sa uvarí. Po dokončení sa casoncelli alla bergamasca tradične podáva v sugo burro e salvia (omáčka z masla a šalvie), často s pridaním nasekanej pancetty a strúhaného parmezánu. Mňam!

6. Palmanova #

Lokácia: Severovýchod, Friuli-Venezia Giulia, 20 km od Udine, v blízkosti križovatky diaľnic A23 a A4.

To je utópia, počúvate celý život. Palmanova je však utópia, ktorá sa premenila na realitu. Tento tip na neznáme Taliansko máte po ceste, ak idete autom do Benátok. Je to tip iba na krátku zastávku, na kávičku. No je neuveriteľné, že takéto čosi vskutku existuje. Nájdite si toto mesto na google maps a je rozhodnuté. Hviezdicový tvar opevnenia, takéto čosi ste ešte nikde nevideli. Ako mohli takéto čosi postaviť? Jedna budova hviezdicového tvaru to ešte áno, ale celé mesto? 

Ja som toto mesto navštívil na odporúčanie môjho suseda Giulia, teda boli sme tu spolu v roku 2014. O tri roky neskôr bolo mesto zaradené pod ochranu UNESCO. Palmanova je príkladom mesta – hviezdnej pevnosti neskorej renesancie, ktorú postavila Benátska republika v roku 1593. 

Nachádza sa v juhovýchodnej časti autonómnej oblasti Friuli-Venezia Giulia, 20 kilometrov od Udine a 55 kilometrov od Terstu, v blízkosti križovatky diaľnic A23 a A4.

Dátum založenia mesta pripomínal víťazstvo kresťanských síl (talianske štáty a španielske kráľovstvo) nad osmanskými Turkami v bitke pri Lepante v roku 1571 počas Cyperskej vojny. S využitím všetkých najnovších vojenských inovácií 16. storočia bolo toto mestečko pevnosťou v tvare deväťcípej hviezdy, ktorú navrhol Vincenzo Scamozzi. Medzi hrotmi hviezdy vyčnievali valy, aby sa hroty mohli navzájom brániť. Mesto obklopovala priekopa a vstup umožňovali tri veľké strážené brány, ktorými dnes svojim autom do mesta vojdete. Je to úzke, ale prejdete. Stavba prvého kruhu s celkovým obvodom 7 kilometrov trvala 30 rokov a to je dlhšie než stavba Tádž Mahálu. Druhá fáza výstavby prebiehala v rokoch 1658 až 1690 a vonkajšia línia opevnenia bola dokončená v rokoch 1806 až 1813 pod napoleonskou nadvládou.

Palmanova nastoľuje mnoho otázok. Je zaujímavé, že niečo čo vyzerá super na papieri (alebo v google maps), nebolo príliš úspešné v bežnom živote, a to je aj dôvod prečo o Palmanove dnes neviete. Palmanova mala byť obývaná sebestačnými obchodníkmi, remeselníkmi a farmármi. Napriek kvalitnej architektúre a elegantnému usporiadaniu nového mesta sa tam však nikto nerozhodol presťahovať a v roku 1622 boli Benátky nútené omilostiť zločincov a ponúknuť im bezplatné stavebné pozemky a materiály, ak by súhlasili s osídlením mesta. A zločinci mesto zhumpľovali a už naozaj nikto slušný tu bývať nechcel. Trošku mi to pripomínalo hlavné mesto Austrálie, Canberu, ktorá je tiež navrhnutá utopisticky, ale obyvatelia bez slušného kultúrneho zázemia pôvodnú myšlienku mestských plánovačov systematicky ničia.

Utópia to má u nás ľudí ťažké. Vieme ako dopadol komunizmus, respektíve, aké to bolo v skutočnosti v praxi. Vzletné myšlienky pretavené do bežného života nastolia peklo na zemi. To isté je zrejme aj v architektúre.

Utópia bola v období renesancie považovaná za miesto, kde vládla dokonalosť v celej jej spoločnosti. Túto myšlienku začal Sir Thomas More, keď napísal knihu Utópia. Kniha opísala fyzické črty mesta, ako aj život ľudí, ktorí v ňom žili. Jeho kniha v intelektuálnych kruhoch danej doby spôsobila revolúciu a nadšenie. V krátkom čase bolo napísaných veľa ďalších kníh podobného charakteru. Všetci sledovali hlavnú tému: rovnosť. To vám možno niečo pripomína – áno dnešné hnutie progresivizmu. Každý v meste mal rovnaké množstvo bohatstva, rešpektu a životných skúseností. Mesto, kde žili, malo vždy geometrický tvar a bolo obohnané múrom. Tieto hradby poskytovali vojenskú silu, ale zároveň chránili mesto tým, že uchovávali ľudské vedomosti, učenie a vedu a poskytovali ich všetkým obyvateľom vo vnútri múrov.  V utopickom ideáli neexistoval spôsob, ako pustiť žiadne informácie dnu alebo von. 

Čo poviete? Palmanova nie je iba zastávkou pre architektov, vojenských stratégov a tých, čo si škrtajú UNESCO pamiatky. Palmanova nastoľuje otázky o nás ľuďoch. Priznám sa na mieste to nie je príliš pekné a najkrajšia fotografia je tá z dronu. Ak však ovládate naratív, o ktorom píšem, bude sa vám páčiť. Plus ide o 15-minútovú zachádzku z klasickej trasy. Je zaujímavé, že ju málo kto zrealizuje. Aj to hovorí o nás ľuďoch veľa.

Keď už ste v Palmanove, môžete sa zastaviť v miestnom outletovom nákupnom centre, kde nájdete výber šik módy za výhodnejšie ceny. A samozrejme, odporúčam zastaviť sa v niektorom z vinárstiev v oblasti Veneto. Ja si tu vždy nabalím celý kufor auta a potom doma popíjam výborné talianske vínko a takto si spomínam na krásy krajiny, kde vedia žiť krásny život. 

Gurmánstvo

Dajte si Prosciutto di San Daniele, biechi, varhackara, Pestàt di Fagagna a ako dezert tiramisù

Pappardelle al ragù bianco di anatra

Ide o tradičné talianske cestovinové jedlo, ktoré je obľúbené najmä v tejto oblasti. Jedlo sa zvyčajne pripravuje kombináciou cestovín pappardelle, kačacích pŕs, cibule, cesnaku, mrkvy, zeleru, tymianu, bieleho vína, olivového oleja, soli a korenia.

Zelenina, tymian a cesnak sa orestujú na olivovom oleji a potom sa zmiešajú s kačacím mäsom nakrájaným na kocky. Zmes dochutíme soľou a korením, podlejeme bielym vínom a dusíme, kým sa alkohol neodparí. K bielemu ragú pridáme trochu vývaru alebo paradajkového pretlaku, zatiaľ čo cestoviny uvaríme vo vriacej osolenej vode al dente.

Cestoviny sa zmiešajú so suchým ragú a pred podávaním sa jedlo niekedy ozdobí niekoľkými paradajkami. Ak nie sú k dispozícii pappardelle, môžete namiesto nich použiť iné cestoviny ako tagliatelle. Zapíjajte bielym Friulano.

5. Alghero #

Lokácia: severozápadná Sardínia, letisko Alghero je 20 minút od mesta.

Alghero je kompaktné prenádherné mestečko položené vo vnútri starých hradieb. Pritom je to 10. najnavštevovanejšie mesto v celom Taliansku a turistami sú nie ako v Ríme či Florencii či Benátkach cudzinci, ale ide o domácich turistov – Talianov, ktorí vedia prečo mesto navštevujú. Alghero je perla či lepšie by bolo povedať, vzácny koral Stredomoria.

Alghero bolo osídlené už pred 6 000 rokmi a kultúra Nuraghi tu sídlila pred cca 3 800 rokmi. Janovská rodina Doria začala v meste budovať hradby už v roku 1102 a následne bolo dobyté v 14. storočí aragonským kráľovstvom. Aragonci tu vládli 400 rokov a doteraz v Alghere stretnete ľudí (24%) rozprávajúcich katalánskym dialektom. V roku 1720 prišlo Alpské kniežactvo Savojovcov. Táto zmeska a vysoká kultivovanosť ostala v Alghere do dnešných dní. Kostoly sú až prekvapivo jednoduché (aragonská gotika), ale hradby sú značne romantické a kuchyňa úžasná. Návštevu reštaurácie na hradbách si načasujte na západ slnka.

O Alghere som napísal skutočne rozsiahly blog, Alghero, Sardínia včítane návštevy Capo Caccia a tipy na najlepšie pláže Sardínie. Tu nájdete pre vašu lepšiu predstavu aj fotografie a videa z Alghera.

Gurmánstvo: pane Carasau, mirto a pre dobrodruhov Casu Marzu

4. Alberobello #

Lokácia: juh Talianska, Apúlia, najbližšie letiská sú Bari a Brindisi a z oboch je to presne hodina jazdy.

Ak navštíviť v Apúlii na opätku talianskej čižmy čo len jediné mesto, tak by to malo byť práve toto. Je neuveriteľné, že takéto čosi ešte v Európe ostalo. Nie je to veľké mesto, trošku väčšie než San Gimignano, ktoré spomínam neskôr. Mesto je veľmi exotické, plné bielučkých kamenných hobitích domčekov; ktoré vyzerajú akoby na nich bola nasypaná kopa cukru. Volajú sa trulli.


Viac fotografií, video, moje rady ohľadne Alberobella a konkrétnych hotelov Trulli nájdete v mojom blogu
Apúlia- rady na cesty, informácie, čo vidieť,  keď zoskrolujete do druhej polovice. 

3 fotografie

Alberobello je UNESCO

Originálne trullo je budova z kameňa s kužeľovou strechou, postavená bez malty a cementu niekedy v 16. storočí a skôr. V mnohých prípadoch boli trulli vo všeobecnosti postavené ako dočasné sklady a malé obydlia pre chudobných poľnohospodárskych robotníkov. Dnes ide o atrakciu, ktorú by ste mali vyskúšať.  
 
Alberobello je ďaleko od pobrežia a cesta sem je kľukatá, a teda pomalá.  Z dočasných kamenných budov, z ktorých sa nemuseli platiť plné dane, sa stala turistická atrakcia. Je dobré vedieť, že trulli nie sú iba na jednom mieste, ale je tu aj ďalšia časť Alberobella, kam zavíta iba zlomok turistov. Viac v mojom blogu.

Gurmánstvo: 

Dajte si syry Canestrato Pugliese a Caciocavalo, burrata, ovocie barattiere, olivový olej, taralli a jedlo Fave e cicoria.

Orecchiette con cime di rapa 

Cestoviny orecchiette s divokou brokolicou sú jedným z najobľúbenejších jedál Apúlie.  Orecchiette majú perfektný tvar (uška) na naberanie hrubých kúskov uvarenej brokolice.

Toto jednoduché rustikálne jedlo je obohatené o čerstvo nastrúhaný, vyzretý tvrdý syr (zvyčajne Pecorino Romano) a posypanie drvenými vločkami peperoncina. Orecchiette con cime di rapa si najlepšie vychutnáte ihneď po príprave, podávané s výdatným pokvapkaním extra panenského lokálneho olivového oleja. Zapíjajte bielym suchým Locorotondo DOC. Vína sú ľahké, so slamovým a zelenkastým odtieňom. Vôňa je ovocná, pripomínajúca citrusy, niekedy s nádychom kvetinových odtieňov. Bežná je aj jemne horká alebo mandľová nota. A na záver ťažké Primitivo. Ak chcete vedieť o vínach viac, prečítajte si môj blog: Talianske vína.

3. San Gimignano #

Lokácia: stred Talianska, Toskánsko, letisko Florencia je hodinu jazdy

Je prekvapujúce, že ľudia čo navštevujú Florenciu a Sienu, dve úžasné mestá, ktoré mám veľmi rád, sa nezastavia v San Gimignane. Keď som tu bol po prvý raz, tak sme sa s manželkou prechádzali v tomto šperku doslova sami. Odvtedy mesto bohužiaľ objavili americkí turisti a tak si ich budete musieť odfiltrovať. No ako zastávku na ceste medzi Florenciou a Sienou rozhodne odporúčam. Od Sieny je San Gimignano iba 45 minút a od Florencie hodinku. Toskánske mestečko je jedným z tých, ktoré založili už Etruskovia. Mestečko je unikátne tým, že v štrnástom storočí jednotlivé šľachtické rody okrem palácov stavali aj takzvané obranné veže a vtedy ich tu bolo až sedemdesiat. Keď nastala medzi rodmi škriepka, išlo o život a vtedy muži utiekali do veží, kde niektorí vraj prežili celý svoj život. O bojoch rodín Ardinghelli na strane pápeža a Salvuccii na strane cisára sa dozviete neuveriteľné historky. Niečo podobné som videl v gruzínskom Svaneti. Dnes je veží „iba“ pätnásť, ale gotické mestečko je úchvatné, ako keby ho vytvorili scenáristi z Hollywoodu.

Pikoškou je, že dve zmrzlinárne na hlavnom námestí sa hrdia titulom najlepšia zmrzlina sveta. Určite si ju teda dajte. Väčšinou som sa v mestečku zastavil iba na obed, iba raz som tu spal. No nie je to nutné. Prekvapilo ma, že mesto v srdci vinárskeho regiónu Chianti známeho červeným Sangiovese, produkuje biele víno Vernaccia (DOCG). San Gimignano je proste iné od základov a preto super tip. Odporúčam reštauráciu Il Ceppo Toscano, ktorá sa nachádza v kláštore z dvanásteho storočia vo vnútri stredovekých hradieb San Gimignana. Klenby vytvárajú sugestívnu a magickú atmosféru a suroviny sú tie najčerstvejšie. Ide o veľký zážitok.

Keď vyjdete von z mesta, po piatich minútach sa zastavte a nafoťte si ešte celkovú panorámu. Je neuveriteľné, že takéto čosi na našej planéte ešte ostalo. Mestečko je samozrejme pod patronátom UNESCO.

4 fotografie

Najlepšia zmrzlina na svete? Foto: Ľ. Fellner

Gurmánstvo

Dajte si Pecorino, miestny šafran, gaštany, bruschettu a zmrzlinu.

Pici alle briciole

Ide o najjednoduchšie jedlo s miestnymi cestovinami. Môj kamarát Giulio ich vyrába vždy na Vianoce, ručne, donesie nám ich a tak možno k nim mám preto lepší vzťah. Jedlo je veľmi jednoduché, je to typický príklad la cucina povera, ktorý sa pripravuje z bežných surovín, ako je cesnak, olivový olej, štipľavé červené papriky, starý toskánsky chlieb a ručne vyrábané cestoviny pici.

Cestoviny pici sa vyrábajú z múky a vody a každá cestovina sa šúľa ručne zvlášť – je to teda prácne – a preto to jeme iba na Vianoce. Absencia vajec v cestovinách bolo kedysi  znakom chudoby, dnes ide o zdravú stravu. Cestoviny pici sú kombinované s omáčkou zo strúhanky, cesnaku, olivového oleja a sušenej feferónky.

Po dokončení jedlo dochutíme mletým korením a soľou a ak je to potrebné, môžeme ho podávať s posypaním strúhaným pecorinom. Zapíjajte bielym vínom Vernaccia di San Gimignano.

2 Viterbo #

Lokácia:  severné Lazio, Najbližšie letisko Rím je 120 km

Toto neznáme mestečko na pomedzí Umbrie a Lazia získalo v ankete, ktorú sme si ako rodina spravili na konci jedného nášho výletu krížom cez Taliansko prvú priečku. Pozor toto nie je tip pre každého, no my sme nadšení boli. Tak ako je Rím barokový, Florencia renesančná, Siena gotická, tak je Viterbo skokom do temného stredoveku. Keď sa večer prechádzate pútnickou štvrťou San Pellegrino, zdá sa vám, že spoza rohu vyskočí inkvizítor.

Kedysi etruské mesto dobyli v roku 311 p.n.l. Rimania a v roku 1167 mu Fridrich I. Barbarossa udelil mestské práva. Toto nezávislé mesto bolo po Ríme druhým sídlom Pápežského štátu. Hlavnou pamiatkou, ktorú tu musíte navštíviť, je preto pápežský palác a hneď vedľa je katedrála svätého Vavrinca (San Lorenzo).

Vo Viterbe sme si pozreli aj podzemné katakomby vytesané v tufe a tu nám tvrdili, že Viterbo má najzachovalejšie pôvodné centrum mesta z 12. a 13. storočia a to na celom svete. To tvrdiť nechcem, ale vskutku ide o unikát a verím, že to fluidum uvidíte na pár mojich fotografiách. Viterbo je vyššie položené než Rím a neskorú jeseň či v zimných mesiacoch tu môže byť zima. Hoďte sa preto do termálnych vôd, tak ako to robievali aj pápeži.

Podľa mňa sa nám Viterbo páčilo aj preto, že tu nebol žiaden zahraničný turista. Dnešné Viterbo je teda presným opakom San Gimignana. Jedli sme v Cantina dei Papi, nádhernej tradičnej reštaurácii v absolútnom centre mesta a aj tu sme boli nadšení. Vynikajúce antipasti, veď interiér reštaurácie zdobili obrovské šunky prošuta, salám, syrov a po okrajoch výstava vín. Biele víno je tu Orvieto, Aleatico či Vino Colli Etruschi a červené je Merlot. Populárne je aj vínko Est Est Est. Toto číre biele víno má plnú a harmonickú chuť a je vyrobené z hrozna Trebbiano Toscano, Malvasia Bianca Toscana a Rossetto. Nezvyčajný názov tohto vína pochádza z legendy podľa ktorej v roku 1111 cestoval biskup Johannes Defuk do Ríma a keďže bol veľkým milovníkom vína, posielal napred svojho sluhu, aby našiel miesta, kde sa podávajú dobré vína. Sluha musel napísať „est“ (lat. „existuje“), ak našiel dobré víno. Keď sa teda dostal do Montefiascone, 16 km severne od Viterba, a ochutnal víno, bol taký prekvapený jeho kvalitou, že trikrát napísal „est“ so šiestimi výkričníkmi. Fotografie tohto vína som vložil do blogu o najlepších vínach Talianska.

Ak si chcete užiť Viterbo ešte viac, zavítajte sem 3. septembra, keď tu oslavujú sviatok svätej Rózy.

22 fotografií

Čriepky z Viterbo. Foto: Ľ. Fellner

Gurmánstvo:

Ako píšem, je tu chladnejšie a polievočky sú in. Acquacotta „prevarená voda“, kedysi jedlo chudoby je dnes polievkou, ktorú jednoducho musíte ochutnať. Ceci e castagne je polievka z cíceru a gaštanov. Ryba coregone z jazera Bolsena ide perfektne k cestovinám lombrichelli. V reštauráciách bežne podávajú aj divinu z okolitých lesov.

Diviačie mäso (najlepšie pliecko alebo rebrá) umyjeme v studenej tečúcej vode a cez noc necháme marinovať v červenom víne s cesnakom, malou vetvičkou rozmarínu, niekoľkými lístkami majoránu a polovicou cibule, pričom marinádu zľahka zohrejeme. Na druhý deň na veľkej panvici orestujte na oleji dva strúčiky cesnaku a niekoľko lístkov rozmarínu. Kančie mäso vyberte z marinády, nakrájajte na malé kúsky a pridajte na panvicu, osoľte a niekoľko minút opečte. Potom polejeme trochou marinády. Následne pridajte lúpané paradajky a jednu chilli papričku, pokračujte vo varení v prikrytom hrnci a podlievajte ho horúcou vodou, aby sa zachovalo dostatočné množstvo tekutiny na varenie, ktorá bude sprevádzať horúce mäso pri podávaní na stôl.

1 Matera #

Lokácia: juh Talianska, Basilicata. Najbližšie letisko Bari je 54 km

Toto je skutočný tajný šperk Talianska. Nielen ja v tomto blogu, ale mnohí Materu hodnotia ako najkrajšie mesto celého Talianska. Matera je zároveň najstaršie mesto Talianska. To iba tak mimochodom... Prosto, prvú priečku si zaslúži. Začítajte sa do krátkeho súhrnu prečo.

Ak ste Materu nevideli naživo, tak si ju môžete pozrieť na začiatku najnovšieho James Bonda. Od Jamesa Bonda totiž diváci očakávajú, že lokácie scén sú také dych vyrážajúce ako vysoko adrenalínové dejové zvraty. Začiatok No Time to Die nie je výnimkou a smeruje práve sem, do kopcovitého mesta Matera. James Bond tu manévruje so svojím Aston Martin v uzučkých uliciach a po dláždených námestiach. Keď to uvidíte, budete sem chcieť ihneď vyraziť – čo vám aj odporúčam. No zajazdiť si nebudete môcť, policajti vstup do starého mesta dôsledne kontrolujú a nepustia ani Aston Martin. Auto musíte odstaviť na parkovisku pred skalným mestom.

Toto nie je prvý film nakrúcaný v Matere. Režiséri Materu už dlhšie volajú malý Jeruzalem, veď dnešná Matera vyzerá ako Jeruzalem v roku nula. Keď som ju zahliadol po prvý raz, ostal som stáť v údive. Je vôbec možné, že čosi takéto na našej planéte ešte existuje? Pri prechádzkach Materou sa budete cítiť ako v biblických časoch.

A môžete tu aj biblicky v jaskyni bývať. Ide o maximálny zážitok a vysoký luxus.

V návšteve Matery je mnoho chytákov, lebo toto mesto je veľké, ale iba malá časť je tou zaujímavou. Je tu veľa hotelov, ale na jednej ruke nájdete tie, ktoré stoja skutočne za to. Tipy na reštaurácie a triky na prehliadku sú v Matere o to dôležitejšie. Mnohé som prezradil v informačnom cestopise o Apúlii. Teraz už napríklad viem, ako mať Materu doslova sám pre seba, a aj to, že reštaurácie treba objednať dlho vopred, aby ste tu našli miesto.

Keď ho nechcete zmeškať, tak si moje blogy objednajte kliknutím na meno autora hore pri blogu. Publikujem ich každý piatok a ide o dlhšie, niekedy náročnejšie čítanie na víkend.

7 fotografií

Čriepky z Matera pre Váš prehľad. Foto: Ľ. Fellner

Gurmánstvo

Dajte si chlieb, Peperoni cruschi, Cacioricotta, Pecorino a víno Aglianico del Vulture. 

Strascinati con mollica e peperoni cruschi

Jednoduché cestovinové jedlo pripravené z dvoch obľúbených miestnych produktov: cestoviny strascinati a chrumkavé rozdrobené miestne sladké vysušené červené papriky.

Strascinati je druh lokálnych cestovín, ktoré sa vyrábajú lisovaním malých kúskov cesta cez drevené dosky, kým kúsky nedosiahnu svoj charakteristický tvar olivového listu. Cestoviny sa potom spárujú s jednoduchými prísadami, ako je olivový olej, ančovičky, cesnak, strúhanka, peperoncini, soľ a sladké peperoni cruschi.

Toto rustikálne jedlo je skutočným predstaviteľom cucina povera – kulinárskeho konceptu, ktorý je založený na použití lacných surovín z miestnych zdrojov na vytvorenie chutných,  sýtych jedál, ktoré sú dnes považované za veľmi zdravé. Strascinati sa odporúča podávať s pohárom miestneho bieleho vína, respektíve červeného Aglianico del Vulture. Jedlo môžete doplniť strúhaným syrom caciocavallo a cestoviny miestni zajedajú chlebom, ktorý je v tejto oblasti najlepším na svete.

Tak toto sú talianske tipy mojimi očami, mozaika vyskladaná z tých najlepších ingrediencií. Nájdete tu regióny z úplného severu aj z juhu, z východu aj západu.

Opulentné panstvá a katedrály, pikošky na nekonečnom pobreží, zopár tipov na hotely a v každom regióne na lokálne gurmánske špeciality, ktoré musíte ochutnať práve tu.

Stredoveké mestá na kopcoch pod patronátom UNESCO, sady s viničom v tej najkrajšej a najromantickejšej zvlnenej krajine, úžasné vína, jednoduchá strava z prírodných surovín, vysoká kultúra a otvorené srdcia domácich. Snažil som sa vypichnúť iba zopár miest, zopár jedál a vysvetliť dôvod, prečo som ich sem zaradil. Možno ste niektoré mestá nepoznali a našli ste tu inšpiráciu na najbližší predĺžený víkend.

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Autor prešiel všetky regióny Talianska. Vzťah ku krajine dostal ešte od svojej mamy, ktorá miluje Florenciu a prehĺbil sa keď sa stratil v Benátkach. Mal desať rokov. Po prvý raz ako dospelý bol v Taliansku na jar 1990, ako študent LF UK, iba pár mesiacov po Nežnej revolúcii. Ešte v to isté leto prešiel Taliansko stopom od Álp až po Pompeje.
Postupne boli jeho cesty luxusnejšie. Ľuboš má rád víno a po celom Taliansku navštevuje vinohrady a účastní sa ochutnávok vín. Spal tu v najlepších hoteloch a ako profesionál každoročne prejde zopár nových, aby vedel dať tip svojim klientom. Po Taliansku sprevádzal za posledných tridsať rokov mnoho skupín po „klasických trasách“ no zároveň sa snaží vybočiť z cesty a zažiť „niečo navyše.“
Taliansko je známe svojimi obrovskými príspevkami do sveta umenia, architektúry, módy, opery, literatúry, dizajnu a filmu – zoznam pokračuje a jedlo a víno sme ešte ani nespomenuli. Človek je taký aké je jeho okolie, myslí si autor tohoto blogu a preto sa rád necháva kultivovaným Talianskom ovplyvňovať. Verí, že jeho blogy o Taliansku ovplyvnia trošku aj Vás, budú pre vás inšpiráciou a vylepšia vašu ďalšiu cestu.

Obľúbený zájazd z Talianska:

Toskánskom k večnému mestu

Zo zájazdu:

Ľuboš Fellner

Posledná úprava článku | Prečítané: 3617

Mohlo by Vás zaujímať

Rím pre pokročilých Rím

Rím Rím pre pokročilých

Už ste v Ríme boli, ale vraciate sa sem viac než desiaty raz tak ako ja. Prebrázdili ste Rím sami, s audioguidom, so sprievodkyňou, pozreli ste si…

Ľuboš Fellner 40 min. čítania
Talianske regióny s najlepším vínom Prémiový blog

Prémiový blog Talianske regióny s najlepším vínom

Ako si vybrať najlepšie talianske víno? Kde nájdete vínko s Tre Bicchieri podľa prestížneho Gambero Rosso? Informácie priamo z vinohradov, rady na…

Ľuboš Fellner 22 min. čítania
Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec Prémiový blog

Prémiový blog Krištof Kolumbus – z hrdinu zločinec

Krištofa Kolumba pozná každý, moreplavec, ktorý objavil pre nás Ameriku – Nový svet. Predkolumbovská Amerika je terminus technicus podobne ako…

Ľuboš Fellner 28 min. čítania
So Štefánikom okolo sveta Prémiový blog

Prémiový blog So Štefánikom okolo sveta

Štefánik sa bežne vníma najmä ako generál - zakladateľ česko-slovenského štátu. Je nám potešením prezentovať vám ho ako CESTOVATEĽA a pozývame…

Ľuboš Fellner 38 min. čítania
Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť Florencia

Florencia Florencia - pamiatky, tipy, čo vidieť

Florencia - perla Talianska – krajiny výnimočných dejín, romantických miest, čarovných pláží a nezabudnuteľnej gastronómie. Práve z tejto…

Štefan Bielik 37 min. čítania
Apúlia - tipy čo vidieť v Bari a Brindisi Bari

Bari Apúlia - tipy čo vidieť v Bari a Brindisi

Apúlia - Taliansky drsný a rustikálny podpätok, sa v posledných rokoch vkráda do zoznamu vášnivých cestovateľov. Belostné mestá, tyrkysové pláže,…

Ľuboš Fellner 31 min. čítania
Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia   Amerika   Európa  

Južná Amerika, Taliansko, Rusko, Peru, Mexiko, Jordánsko, India, Čína, Brazília


náročnosť

21 dní

Trvanie

22870
K

Európa  

Vatikán, Taliansko


náročnosť

7 dní

Trvanie

2310

Získajte prístup
k exkluzívnym ponukám
a informáciám.