20 zvierat pre rok 2020

20 zvierat pre rok 2020

Martin Karniš

Martin Karniš

Naša planéta je úžasným miestom, kde ešte stále môžete natrafiť na autentickú divokú prírodu aj s jej obyvateľmi - fascinujúcimi divými zvieratami, žijúcimi si podľa múdrych pravidiel živočíšnej ríše. Aj keď sa ich prostredie neustále zmenšuje, oplatí sa takéto miesta hľadať a vybrať sa za pozorovaním prírodných unikátov tejto Zeme. Nechajte sa inšpirovať a vydajte sa s BUBO za niektorými z nich. Po návrate domov možno budete prekvapení, ako sa vaša Micka aj so svojimi mačacími úskokmi podobá na leva, alebo váš Bodrík na vzácneho psa hyenovitého. Jednoducho nezaprú v sebe svoju divokú stránku...

BUBO 5

Je to „naša“ skupina zvierat, ktoré je podľa nás jednoducho treba raz za život vidieť. Vzácne zvieratá, žijúce v odľahlejších oblastiach, ktoré však stoja za to. Vydajte sa s nami na ďaleké cesty a stretnite sa s touto výnimočnou päťkou.

Gorila východná horská – Gorilla beringei beringei

Najväčší žijúci primát, ktorý sa dlhé roky ukrýval pred zrakmi Európanov. Pri objavovaní Afriky medzi domácimi kolovali historky o obrovskom lesnom človeku, ktorý napadá dediny a zabíja ľudí. Až v roku 1903 sa Paulovi Matschiemu po prvýkrát podarilo tohto tvora pozorovať a popísať. V roku 1967 sa do Rwandy vybrala biologička Dian Fossey, ktorá mala za úlohu gorily študovať. Tak sa zblížila s rodinou Susa, až jej dovolili zúčastňovať sa na ich každodennom živote a dotýkať sa ich. Jej započatý projekt pokračuje dodnes a ochrana goríl v Rwande je aj vďaka tomu na vysokej úrovni.

Podľa posledných prieskumov populácia týchto ľudoopov stúpa a momentálne sa hovorí o viac ako tisíc jedincoch. Dospelý samec váži v priemere 195 kg a vzpriamený meria 168 cm. Samice vážia približne o polovicu menej a merajú 140 cm. Žijú v rodinných skupinách, kde je väčšinou dominantný samec s háremom asi desiatich samíc. Veľké skupiny majú až štyridsať členov, v takejto rodine je viac striebrochrbtých samcov - dospelých jedincov. Aj v tomto prípade je tu však iba jeden dominantný, ostatní sú submisívni. Mladé samce okolo jedenásteho roku života sa oddeľujú od skupiny a zakladajú si vlastnú. Samice opúšťajú svoju rodinu okolo ôsmeho roku života. Vtedy sa pridávajú k inej rodine alebo potulujúcemu sa mladíkovi a zakladajú novú rodinu. Samice sú gravidné osem a pol mesiaca a spravidla rodia jedno mláďa. Vo svojom teritóriu sa pohybujú po zemi a na noc si stavajú hniezda na zemi alebo na stromoch. Sú takmer výhradne vegetariáni.

Výskyt: horský les pohoria Virunga na hranici krajín Rwanda, Demokratická republika Kongo a Uganda

Kde ich vidieť

Pes hyenovitý - Lycaon pictus

Je to jedna z najohrozenejších šeliem sveta. V minulosti sa pes hyenovitý vyskytoval v celej savanovej až púštnej subsaharskej Afrike, no okrem malých ostrovčekov bol v západnej a severovýchodnej Afrike vyhubený. Najväčšie jeho populácie dnes žijú v krajinách Botswana, Zimbabwe a Namíbia. Celkový počet psa hyenovitého v celej Afrike je na úrovni približne 6600 jedincov a neustále klesá. Jeho najväčšou hrozbou je strata jeho prirodzeného prostredia.

Psy hyenovité žijú v rodinných skupinách až do štyridsať členov. Chodia spoločne na lov a patria medzi najúspešnejšie šelmy. Svorku vedie dominantná samica, ktorá svoje schopnosti odovzdáva jednej zo svojich dcér. Majú silný sociálny a spoločenský pud a celá svorka sa dôsledne stará o všetky mláďatá, staré a zranené jedince. Žijú v norách a na lov vyrážajú väčšinou za svetla. Sú to skvelí vytrvalostní bežci a so svojou dokonalou organizáciou korisť jednoducho uštvú. Nakoľko sú ohrozované zo strany leopardov, levov a hyen, naučili sa korisť rýchlo skonzumovať. Dospelý pes hyenovitý v kohútiku meria do 75 cm a váži do 35 kg. Pári sa iba dominantná samica, ktorá je schopná každý rok doslova vyprodukovať novú svorku. Porodí až šestnásť mláďat v jednom vrhu, čo je najviac zo všetkých psovitých šeliem. Vzhľadom k náročnosti uživiť takú veľkú svorku má však samica maximálne dva vrhy za rok. Vo všeobecnosti sú psy hyenovité veľmi plaché a ťažko ich nájsť, nakoľko sú agilné a rýchlo sa pohybujú krajinou.

Výskyt: suché oblasti Afriky od Sahary na juh v malých populáciách. Najviac je v Botswane, Zimbabwe, Namíbií a Tanzánií

Kde ich vidieť: 

Žralok veľrybí - Rhincodon typus

Je najväčšou žijúcou rybou. Spolu so žralokom obrovským a veľkoústym sú to jediné žraloky živiace sa planktónom a krylom. Ulovený jedinec žraloka veľrybieho bol prvýkrát popísaný v roku 1828 v juhoafrickej zátoke Table Bay pri Kapskom meste. Vyskytuje sa v teplých moriach a oceánoch na celom svete. Nemá rád vodu s teplotou nižšou ako je 21°C. Živí sa filtrovaním vody bohatej na kryl, odkiaľ aj pochádza jeho druhové meno – veľrybí. Tlamu má až 1,5 m širokú, s 300-350 radami malých zúbkov a dvadsiatimi filtrovacími „poduškami“. Jeho koža je až pätnásť centimetrov hrubá. Kvôli svojej potrave sa zdržiava väčšinou pri hladine alebo pár desiatok metrov pod ňou. V ojedinelých prípadoch boli veľrybie žraloky zaznamenané v hĺbke až 1800 metrov pod hladinou.

Veľmi málo sa vie o ich živote, párení a rodení mláďat. Párenie bolo dvakrát pozorované pri ostrove St.Helena a jeden neúspešný pokus bol nafilmovaný z lietadla v roku 2019 v Austrálii. Samice si vedia „odložiť“ spermie samcov na dlhšiu dobu a mláďatá tak rodiť postupne. V jednej takejto „várke“ môže byť približne tristo mláďat, každé meria 40-60 cm. Tieto žraloky sú vajcoživorodé, to znamená že samica má v sebe vajíčka, z ktorých sa tesne pred pôrodom alebo počas neho vyliahnu mláďatá. Väčšinu času trávia osamote, na obľúbených miestach počas kŕmenia sa stretáva niekoľko jedincov. Najväčšie zhromaždenie týchto žralokov bolo zaznamenané pri pobreží Yucatanu v roku 2011, kde sa ich stretlo viac ako štyristo. Dospelý žralok veľrybí dosahuje v priemere dĺžku desať metrov a váhu deväť ton. Najväčší zaznamenaný jedinec meral 12,65 metrov a vážil 21,5 tony, sú ale informácie aj o exemplároch až osemnásť metrov dlhých. Nie je presne známa dĺžka života týchto žralokov, väčšinou sa uvádza 70-100 rokov, s možnosťou že sa dožívajú aj viac ako stotridsať.

Výskyt: tropické moria a oceány celého sveta

Kde ich vidieť: 

Mandril pestrotváry - Mandrillus sphinx

Je najväčšou pravou opicou. V minulosti bol radený do rodu paviánov, novšie výskumy však zaradili tieto mohutné zvieratá do samostatného rodu a čeľade mangabejovitých. Jeho jediným príbuzným je dril, ktorý má miesto výskytu severne od mandrila. Ten žije v tropickom pralese konžskej panvy. Najväčšia časť populácie žije v Gabune, ďalej zasahuje do Konga, Kamerunu a malá populácia žije aj v Rovníkovej Guinei a juhovýchodnej Nigérii. Žijú vo veľkých skupinách, často niekoľko 100 jedincov. Najväčšia pozorovaná tlupa v národnom parku Lopé v Gabune mala viac ako 1300 členov. V rámci skupiny je niekoľko dominantných samcov, ktorí sú nápadne odlišní od samíc a ku skupine sa pripájajú v dobe párenia. Sú najvýraznejšie vyfarbení spomedzi všetkých cicavcov, s výrazne červeno-modrým sfarbením na tvári a dúhovými farbami na zadnej časti. Jediným skutočným predátorom je leopard, ktorý zaženie skupinu do stromov. Silné samce ostávajú na zemi a postavia sa na odpor aj tejto šelme. Väčšinu času trávia na zemi, pričom sa chodia nakŕmiť do korún stromov oveľa častejšie ako zvyknú paviány. Sú všežravci, veľkú časť potravy tvorí ovocie a hmyz. Doba párenia je od júla do septembra a doba rodenia mláďat v odpovedajúci mesiac od decembra do apríla. Samce sú mohutné zvieratá dosahujúce výšku v kohútiku 65cm pri dĺžke tela 95cm. Váha samca je v priemere 34kg, môže byť až 54kg, samice vážia v priemere 13kg.

Výskyt: tropické pralesy Gabunu, Konga, Kamerunu, Rovníkovej Guiney a juhovýchodnej Nigérie

Kde vidieť: 

Lemury - Lemuroidea

Ich meno v latinčine znamená „duch“. Rozdeľuje sa do 8 rodov a 15 čeľadí. Spolu tvoria viac ako 110 druhov. Medzi niektorými lemurmi je tak malý rozdiel, že nie je zrejmé, či už ide o nový druh, alebo nie. Žijú výhradne na Madagaskare a sú pozostatkom primitívnych primátov, ktoré tu ostali uväznené po odtrhnutí Madagaskaru od zvyšku Afriky. Pre nedostatok predátorov tu dokázali prežiť a vyvinuli sa tu do množstva druhov a obývajú najrôznejšie biotopy. Rovnako aj ich vzrast sa líši. Najmenším primátom vôbec je 30 gramový Microcebus berthae s dĺžkou tela 9,5cm. Najväčším lemurom je druh Indri, jediný zástupca svojej čaľade. Môže vážiť až 10kg a má dĺžku tela do 75cm, s plne natiahnutými nohami až 120cm. Od najmenšieho po najväčšieho, lemury sú nesmierne zaujímavé zvieratá a o každom by sa dalo dlho rozorávať. Asi najbizarnejším druhom je aye aye (Daubentonia madagascariensis), taktiež nazývaný ksukol chvostnatý. Je najväčším nočným primátom. Živí sa hmyzom, ktorý často získava spod kôry stromov. Na toto využíva svoj dokonalý sluch, ktorým hmyz vystopuje. Potom nastúpi jeho špeciálne uspôsobený prostredník, ktorým ťukaním ako ďateľ nájde dutinu. Zubami, ktoré mu neustále dorastajú ako hlodavcom, rozhryzie kôru a tenkým a dlhým prostredníkom hmyz vydoluje z dreva. Jediným iným cicavcom používajúcim tento spôsob získania potravy je vakoveverica trojpása (Dactylopsila trivirgata) z Novej Guiney. Živia sa najrôznejšou potravou, vo všeobecnosti sú všežravci s prevládajúcou rastlinnou zložkou. Menšie druhy majú väčší podiel hmyzu, väčšie sú viac menej bylinožravce. Poväčšine žijú v skupinách v priemere s 15 jedincami. Niektoré druhy tvoria väčšie skupiny (lemur kata), niektoré sú samotári (aye aye). Hlavnými predátormi sú pôvodné šelmy fosa (Cryptoprocta ferox) a dravé vtáky. Hlavnou príčinou úbytku lemurov je strata pôvodného prostredia a lov na mäso.

Výskyt: Lemury sa za státisíce rokov prispôsobili všetkým madagaskarským prostrediam a nájdeme ich od púštnych a polopúštnych oblastí juhu, cez suché lesy strednej časti ostrova až po dažďové pralesy

Kde vidieť:

BIG 5 - Veľká päťka

Je slávna skupina druhov, ktoré boli najobľúbenejšie a najnebezpečnejšie veľké, lovné zvieratá koncom 19. a začiatkom 20. storočia. Vtedy sa na poľovačky chodilo pešo. Dnes chodíme s fotoaparátmi a v autách a tak sa môžte k týmto "nebezpečným" zvieratám dostať do tesnej blízkosti.

Slon africký – Loxodonta africana

Najväčší suchozemský tvor dnešných čias. V minulosti mal viacero príbuzných v Afrike, v dnešnej dobe ostal jediný jeho príbuzný, slon pralesný (Loxodonta cyclotis). Žije v celej subsaharskej Afrike s výnimkou strednej Afriky, kde žije slon pralesný. Najtypickejším znakom slona je jeho chobot, skladajúci sa až zo 60.000 svalov. Je to orgán tvorený nosom a horným pyskom, do ktorého dokážu nasať až 15 litrov vody. Cez nos sa nedokážu napiť, vodu si vstreknú do úst. Veľké uši slúžia ako klimatizácia vďaka silnému prekrveniu hustou sieťou cievok. Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami. Samce sa ku skupine pridávajú na krátku dobu počas ruje samíc. Samica je gravidná až 22 mesiacov, čo je najviac z dnešných zvierat. Pri narodení váži mláďa približne 100kg. Mladé samce opúšťajú svoju rodinu okolo 12 roku života a pridávajú sa k iným samcom, od ktorých sa učia. Samice majú v rámci stáda prísnu hierarchiu. Dokážu komunikovať na veľkú vzdialenosť vďaka ultrazvuku. Dominantná samica vedie stádo a musí dokonale poznať prostredie, aby svoju rodinu priviedla do oblasti s dobrou pastvou a vodou aj v období sucha. Dospelý samec má priemernú výšku 3,5m a samice 2,5m. Váha kolíše u samíc od 2,5 – 3,3 tony a u samcov 4,7 – 6,2 tony. Najväčší samec bol zastrelený v Angole v roku 1954. mal výšku 3,96m a vážil približne 11 ton. Je vypreparovaný a vystavený v Prírodovednom múzeu vo Washington D.C. Slonovi s klami vážiacimi viac ako 40kg každý sa hovorí „Tusker“. V dnešnej dobe ich v Afrike žije približne 20. V roku 2019 žije 9 z nich v národnom parku Tsavo v Keni.

Výskyt: subsaharská oblasť. Najväčšia populácia je v Botswane, Zimbabwe a Tanzánií

Kde vidieť:

Lev – Panthera leo

Po tigrovi je druhá najväčšia mačkovitá šelma. Pôvodne sa vyskytoval v Afrike, Ázií a Európe. Z južnej Európy vymizli približne 1.000 p.n.l. &zmienky o posledných levoch v Grécku pochádzajú z roku Na prelome 19. a 20. storočia žili posledné levy na území dnešného Turecka a posledný lev v roku 100 n.l. V Iráne bol posledný lev pozorovaný v roku 1942. V polovici 20.storočia bolo viac ako 250 tisíc levov v Afrike, dnes je ich menej ako 20 tisíc. Levy sú jediné spoločenské mačkovité šelmy. Žijú v skupinách s 15 členmi vrátane mláďat. Veľké skupiny môžu mať až 30 jedincov. Svorku vedie dominantný samec, ktorý vyháňa akýchkoľvek konkurentov, ktorí by mohli byť hrozbou jeho postavenia. Mladé vyhnané samce žije osamelo, alebo v malých skupinkách tvorených samcami. Musia vedieť loviť, aby sa uživili, preto je mýtus, že samce nevedia loviť. Ak majú svoj hárem, nie sú už nútení a ich úlohou je ochrana teritória a svorky. Samice spolupracujú a spoločne lovia. Po úspešnom love sa najskôr nakŕmi samec, potom samice a nakoniec mláďatá. Nový samec, ktorý ovládne svorku sa snaží pozabíjať mláďatá, ktoré sú ešte malé, aby sa samica dostala opäť do ruje a splodil vlastné potomstvo čo najskôr. Aby samica takéhoto samca „oklamala“, vie predstierať ruju a odstavenie mláďat. Počas lovu levy komunikujú špičkami chvosta a uší. Dávajú si navzájom signály na koordinovaný lov. Ich najobľúbenejšou korisťou sú byvoly, zebry a veľké antilopy. Výnimočne si trúfnu na žirafu alebo menšieho slona. Nemajú žiadneho prirodzeného nepriateľa, jedinou konkurenciou sú veľké a silné rodiny hyen škvrnitých.

Výskyt: Afrika okrem pralesných oblastí, v Ázií je poslednou baštou národný park Gir v Gudžaráte na západe Indie

Kde vidieť:

Leopard škvrnitý – Panthera pardus

Je najrozšírenejšia mačkovitá šelma (nie však najpočetnejšia). Žije od južnej Afriky po Maroko a na východ až po Indonéziu a severovýchodnú Čínu mimo púštnych oblastí. Populácia je vďaka strate prirodzeného prostredia rozdrobená. Dokáže sa dokonale prispôsobiť rôznym prostrediam, od polopúšte, savany cez horské lesy až po dažďové pralesy. Žije samotársky, viac kusov je vidieť iba počas doby párenia a samice s mláďatami. Samica po 90-105 dňoch gravidity privádza na svet 2-4 mláďatá. Dospelosti sa dožíva menej ako polovica leopardov. V Afrike si ho často mýlime s gepardom. Na rozdiel od geparda má kratšie nohy, zavalitejšie telo a mohutnejšiu lebku. Škvrny sú prázdne kolieska. Gepard má škvrny plné a od kútika oka po kútik tlamy sa tiahne čierna „slza“. Ďalším podobným je jaguár z južnej Ameriky, ktorý je mohutnejší a v škvrnách má naviac čiernu bodku. Pri leopardoch a jaguárov sú známe čierne, melanínové formy, známe ako čierny panter. Leopard je úspešný nočný lovec. Jeho potrava je nesmierne variabilná a aj v jednej oblasti má širokú škálu. Rád loví opice, antilopy, vtáky, hlodavce a mláďa nepohrdne ani hmyzom. Trúfnu si aj na väčšiu korisť ako sú mladé žirafy alebo veľké antilopy. Najväčšia zaznamenaná korisť bola antilopa losia vážiaca 900kg.

Výskyt: miestami s najväčším výskytom je stredná, východná a južná Afrika, „Perzia“, severná, západná a východná India, fragmenty populácií v Číne, Thajsku, Indoonézií a Malajzii

Kde vidieť:

Nosorožec dvojrohý – Diceros bicornis

Jeden z piatich druhov nosorožcov na svete a jeden z dvoch žijúcich v Afrike. Predkovia týchto nosorožcov pochádzajú z doby pred 50 miliónmi rokov. Prvé nosorožce dvojrohé sa objavili pred 5 miliónmi rokmi. V tejto dobe sa oddelili od nosorožca tuponosého. Z viac ako 50 rodov ostali 4 s piatimi druhmi. Na rozdiel od nosorožca tuponosého (biely), je dvojrohý (čierny) striktný samotár. Samice sa so samcom stretávajú iba na dobu párenia a samica sama vychováva mláďa. Gravidita trvá 15 mesiacov a mláďa pri narodení váži do 50kg a po troch dňoch je schopné nasledovať svoju matku. V tejto dobe je mláďa zraniteľné a môže sa stať korisťou levov, leoparda alebo hyen. Nosorožce sa stávajú hlavne obeťou pytliactva. Dôvodom je roh, ktorý je tvorený keratínom, materiálom z ktorého sa skladajú aj ľudské nechty, vlasy a chlpy. V dnešnej dobe sa už neuvádza cena na čiernom trhu, aby nebol tento obchod žiadnym spôsobom podporovaný. Z rovnakého dôvodu sa nehovorí o počtoch v jednotlivých parkoch a krajinách a vôbec nie o distribúcií priamo na mieste. Tieto prehistorické zvieratá sú kriticky ohrozené. Z pôvodného počtu približne 300.000 na začiatku 20.storočia ostalo pár tisíc v roku 2008. Dvojrohý nosorožec bol kvôli svojej agresivite zaradený do Big 5. Zo zmyslov má najslabší zrak (aj keď stále dobrý), sluch je vyvinutý veľmi dobre ale spolieha hlavne na čuch. Živí sa listami stromov a kríkov, občas sa pasie na tráve (nosorožec tuponosý naopak), preto sa aj vyskytuje v oblastiach zarastených hustejšou vegetáciou. Dospelý jedinec má v kohútiku výšku v priemere 160cm a váhu 1300kg, na rozdiel od tuponosého (výška 180cm a váha 2400kg).

Výskyt: Botswana, Keňa, Malawi, Mozambik, Namíbia, Južná Afrika, eSwatini, Tanzánia, Zambia, a Zimbabwe

Kde vidieť:

Byvol africký – Syncerus caffer

Sú považované za jedno z najnebezpečnejších zvierat v Afrike, spôsobujúcich najviac zranení (najviac smrteľných zranení spôsobujú krokodíly a hrochy). Žijú v rodinných skupinách tvorených samicami s mláďatami približne s 7-10 zvieratami. Tieto rodinné skupiny sa spolčujú veľkých stád. Na okraji takéhoto stáda sa pohybujú samce, ktoré sa vtierajú do samičích rodín keď zacítia rujnú samicu. Mladé samce sa pri pohybe celého stáda držia na čele, kde odrážajú prípadné nebezpečie. Keď získajú viac skúseností a dospejú, presúvajú sa na koniec, kde chránia stádo pred napádaním odzadu. Tu je viacero starých, zranených a mladých zvierat a tak skúsené samce sú tu užitočnejšie. Takéto veľké stádo môže mať niekoľko sto a ž tisíc kusov. Byvoly sú hlavnou korisťou levov. Dospelé byvoly sa neboja postaviť sa skupine loviacich levov a obrániť člena stáda. Mnohokrát boli takéto zábery natočené a nafotené. Samca od samice rozoznáme podľa rohov. Samce majú rohy v strede spojené do akejsi prilby, ktorá rokmi mohutnie a je symbolom sily. Keď prestanú byť pohlavne aktívne, samce opúšťajú stádo a vytvárajú skupinky starých samcov. Títo sú najnebezpečnejšie a najpopudlivejšie. Tvorí 5 poddruhov: S.c.caffer v južnej a východnej Afrike; S.c.mathewsi v pohorí Virunga ako aj gorila horská; S. c. aequinoctialis v centrálnej Afrike; S. c. brachyceros v západnej Afrike a S.c.nanus z pralesov centrálnej Afriky, známy aj ako byvol pralesný. Je najmenší zo všetkýc, váži do 400kg a v kohútiku meria do 120cm. Bežný, savanový byvol váži až do 900kg a merajú do 170cm.

Výskyt: savany, lesnaté oblasti a buš južne od Sahary, pralesy centrálnej Afriky

Kde vidieť:

Martin Karniš

Martin Karniš

Martin Karniš

Vyštudovaný zoológ je v BUBO klientmi právom považovaný za najväčšieho odborníka na africké safari. Väčšinou sprevádza Keňu a Tanzániu, kde sa s Masajmi rozpráva svahilsky a aj jeho najobľúbenejšie zájazdy sú Keňa, Tanzánia Zanzibar a JAR Namíbia, Botswana, Zimbabwe, Zambia. Od roku 2009 postupne začal sprevádzať aj poznávacie zájazdy na Madagaskar, Aljašku, do USA a Kanady. Okúzlila ho Rwanda, Uganda aj Etiópia. Zatiaľ sme nenašli bežnú otázku zo živočíšnej ríše, ktorú by Martin nedokázal zodpovedať. Keď si od neho zvieratá potrebujú oddýchnuť, sprevádza v Thajsku, Malajzii a Singapure, alebo v Austrálii, ktorú prešiel krížom krážom. Martinove koníčky sú príroda, história a spoznávanie nových ľudí. Vraví, že cestovanie a sprevádzanie sú najlepšia škola života. Klienti si ho na zájazdoch vážia kvôli empatii a trpezlivosti. Ako správny ranger je jeho najobľúbenejšou pochúťkou steak z impaly v Juhoafrickej republike. 

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Keňa, Tanzánia, Zanzibar

Posledná úprava článku | Prečítané: 32x

SERIÁL BLOGOV ĽUBOŠA FELLNERA

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

The very very first moment

Thajsko, Malajzia, Singapur
K

Ázia  

Thajsko, Singapur, Malajzia


náročnosť

15 dní

Trvanie

2240
K

Afrika  

Zimbabwe, Juhoafrická republika, Botswana

13.03. → 21.03. +20 termínov

náročnosť

9 dní

Trvanie

1860
K

Amerika  

USA, Kanada


náročnosť

9 dní

Trvanie

2365
K

Ázia  

India


náročnosť

13 dní

Trvanie

2550

BUBO HISTÓRIA

Pozrite si históriu slovenského cestovateľstva