10 zážitkov alebo prečo navštíviť Irán?

Irán je nielen krajinou Tisíc a jednej noci, ale aj krajinou Tisíc a jedného zážitku. Po návrate domov, keď sa všetka ta krása rozlezie mysľou sa budete najčastejšie vracať na jedno miesto. Bude ním Esfahán, jedno z najkrajších miest Orientu a najpríjemnejšie mesto Iránu. Jeho námestie s prezývkou Nesf-e Džahán (Polovica sveta) je nielen druhým najväčším námestím sveta, ale aj miestom, ktoré vám atmosférou podlomí kolená. Nie len tak na oko, ale naozaj! Námestie je výkladnou skriňou perzskej architektúry a tak môžete niekoľko hodín objavovať najkrajšie architektonické diela 17.storočia, kedy sa Šáh Abbás rozhodol, že ho premení na drahokam. Na jednej strane sa začína esfahánsky bazár, oproti nemu sa dvíha obrovská kupola Šáhovej mešity a po stranách sa vyníma Mešita šejka Lotfolláha s krásnou výzdobou a panovnícky palác Ali Qapu s výhľadom na námestie a jeho život. Každý krok tu sprevádza krása. Námestie je ráno tiché, pokojné, neskôr ho zaplnia ľudia hľadajúci esfahánske pamiatky a poobede jeho žezlo prevezmú ľudia. Vtedy sa sem musíte vrátiť. Námestie totiž nie je len o kráse, ale aj o živote, bežnom iránskom živote, ktorý si obľúbite. Podvečer sa trávnik zmení na jedno obrovské miesto na piknik. Ľudia sedia na zemi, kobercoch, odpočívajú, zhovárajú sa, pijú čaj a sú spolu. Neraz sa stane, že vás niekto pozve k sebe na kus reči a pohárik čaju. Toto sú tie miesta na akých si Irán zamilujte tak ako sa to stalo mne pred rokmi, kedy som sa do Iránu vybral po zemi ešte v roku 2008. Na rohu námestia si skočte pre zmrzlinu faludé s chuťou citrónu či šafranu a keď sadne na námestie tma, vyberte sa do neďalekej čajovne. Noc premení námestie na rozprávku. Všetko svieti, ľudia sa tešia zo života a vy z toho, že ste tu. Ak neveríte ako môže byť námestie zážitkom, vyberte sa sem!

Prečítajte si náš blog o tom ako si užiť Esfahán za jeden deň

Čo si predstavíte pod slovíčkom Orient? Zablúdia vaše myšlienky ku kilometrom bazárových ulíc, ktoré sú naplnené tovarom od výmyslu sveta? Aj táto predstava kedysi lákala cestovateľov po Hodvábnej ceste a tak sa vybrali nielen do legendárnej Perzie. Dnešný Irán má svoje krásne bazárové miesta akými je Zandžán, Tabríz či Qazvín, ale aj obrovský Teherán vie svojimi bazármi zaujať. Ten menší leží v štvrti zvanej Tadžiriš a máte ho po ruke, ak sa vydáte objavovať prepychové paláce posledného perzského šáha Pahlavího. Tadžiriš je spleť uličiek, ktoré ponúkajú ovocie, zeleninu, koreniny, nakladanú zeleninu, oriešky a tisíce ďalších drobností. Zvolávanie či ospevovanie tovaru pochopíte aj keď nehovoríte perzsky. Ak však chcete zažiť najväčší bazár Iránu, musíte ísť za ním do južného Teheránu. Práve tam nájdete obrovský, priam nekonečný bazár, ktorý je labyrintom. Ak do neho vyjdete, stratíte sa, možno sa už nedostanete von, ale zato zažijete unikátne stretnutia. Bazár sa skrýva za nenápadnou bránou, no stačí jeden pohľad a vidíte hradbu tiel. Tisíce ľudí sa v jeden moment rozliali starobylou uličkou prevoňanou koreninami a ozdobenou kobercami. Vydajte sa medzi nich, straťte sa v dave a objavíte veci o akých ste zrejme nikdy netušili. V uličkách sa zjavia mešity, malé svätyne a stovky obchodíkov, kde sa čas mení na čajové poháriky. Padlo vám niečo do oka? Zjednávajte! Skúste padnúť s cenou o polovicu a keď sa vám to nepodarí, ale niekoľko tisícok riálov vás poteší. Ide predsa o bazárové divadlo, ktoré ste si prišli zahrať. Bazár je miesto, ktoré vám nedá spať a Teherán vie ako vás do neho zlákať.

Najposvätnejším mestom moslimov je saudskoarabská Mekka, ale vedeli by ste vysloviť názov najsvätejšieho mesta Iránu? Je ním Mašad na severovýchode krajiny neďaleko turkménskych a afganských hraníc. My v BUBO sem chodíme už od roku 2005, kedy bolo toto miesto pre mnohých jednou veľkou neznámou. To tajomno, tá atmosféra, neznámo, to všetko nás priťahovalo ako magnet a dnes sem chodíme pravidelne. Mašad možno nezaujme obyčajného turistu, ale ostrieľaný cestovateľ pochopí, v čom spočíva genialita tohto miesta. Mašad je jedna obrovská svätyňa ozdobená zlatou aj tyrkysovou kupolou a sériou vysokých minaretov. Všetko v meste sa začína a končí pri nej. Je totiž miestom, kde spočíva telo milovaného emáma Rezu, ktorý bol 8.šiítskym emámom a v 9.storočí ho abbásovský kalifát nechal otráviť zo strachu pred jeho popularitou. Jeho postava premenila obyčajné miesto na pútnické miesto svetového rangu, kam sa ročne vydajú milióny pútnikov a my spoločne s nimi. Svätyňa je ako mesto. Má série nádvorí, skrytých zákutí, ukrýva v sebe krásu perzskej architektúry a je plná radosti a nádeje, ktorú si sem priniesli ľudí snáď zo všetkých kútov islamského sveta. Musíte sa „prebiť“ niekoľkými nádvoriami, vojsť dnu do svätyne, zamiešať sa medzi dav a keď sa dotknete strieborných mreží hrobky patriacej Rezovi, telom vám budú lomcovať zimomriavky. Nesmierne unikátne miesto. Mašad tak v Iráne vie byť excelentným zážitkom,

Máloktorá krajina sveta miluje poéziu tak ako Irán a stačí chvíľka na to, aby ste zistili, že to nie je len lacná póza, ale úprimná láska. Iránci milujú všetko, čo sa spája s ich poetmi. Čítajú si básne, hľadajú v nich ukryté významy, symboliku, hľadajú v nich odpovede na každodenné trápenia a v neposlednom rade, mimoriadne radi navštevujú hrobky svojich básnikov. Medzi tých najznámejších patrí Ferdúsi, ktorý napísal Knihu kráľov Šáhnáme, Sáádi so svojou zbierkou básní Golestán a Bustán a premiantom je Haféz so svojim Divánom. Práve Haféz je postava, ktorá, ak by sa konala voľba najväčšieho Peržana, zrejme by sa o túto priečku pobil s niekým ako je Kýros Veľký. Básnik Haféz sa stal pre Iráncov synonymom poézie a jeho hrobka v Širáze je pútnickým miestom. Ani my ho na našom zájazde do Iránu v BUBO nikdy neobídeme, pretože vieme, že by to bola obrovská chyba! Hrobka sa ukrýva v krásnej záhrade a hoci je jednoduchá, stala sa symbolom celého mesta. Kamenná platňa s veršami spočíva pod altánkom ozdobeným stĺpmi a prichádzajú k nej domáci s veršami na perách. Niektorí ich recitujú len pre seba a Haféza, iní nahlas a vtedy cítite dynamiku poetickej perzštiny. Hrobka Haféza má krásnu atmosféru. Napokon si sadnite do malej čajovne v rohu záhrady. Dajte si kanvicu čaju a vypočujte si Hafézové básne hrajúce z rádia. Ak ešte stále hľadáte zážitky, vonku pred hrobkou si u mužov s andulkami môžete kúpiť „šťastie“ v podobe malých lístkov. Na nich sa skrývajú verše, ktoré vám majú pomôcť nájsť odpovede. Skúsite to?

Medzi najunikátnejšie zážitky aké viete v Iráne zažiť je návšteva zurcháne. Nič vám toto slovíčko nepovie? Niet sa čomu čudovať, pretože v Európe sa o ňom nedozviete takmer nič. Zurcháne je špecifikom starej Perzie, no našťastie prežilo do dnešných dní. Ja vždy hovorím, že v zurcháne je ukrytá duša starobylej Perzie a ak by zaniklo, Irán by stratil dôležitý element svojej histórie. Zurcháne je v preklade „domov sily“ a vo svojej jednoduchej podstate ide o telocvičňu alebo ak chceme o šport, ktorý pripomína rozcvičku. Čo na tomto môže byť unikátne či dokonca zaujímavé? Túto otázku si položíte iba v prípade, že ste zurcháne nikdy nevideli na vlastné oči. Tento zvláštny šport má svoje korene ešte v Sasánovskej Perzii, teda pred viac než 1500 rokmi a takto nejako sa vojaci pripravovali do nejednej bitky, ktorej sa vtedajší panovníci zúčastnili. Neskôr sa k športu pridala islamská mystika, pretkal sa veršami z Koránu aj perzskou poéziou a preto vám dnes privodí zimomriavky. Muž s bubnom a mikrofónom odrieka formulky z Koránu, do toho recituje úryvky z básní a športovci v tradičných kožených nohaviciach vykonávajú cviky. Zurcháne stiera rozdiely medzi mladými aj starými. Mladých učí rešpektu, učí ich životu a starším vracia spomienky a silu. Je krásne byť v telocvični a môcť vidieť zurcháne na živo. Dnes ho nájdete najčastejšie v meste Yazd, no tie menej turistické zurcháne viete pohľadať aj v Širáze, Esfaháne či v Teheráne.

Irán má vo svojom oficiálnom a dlhšom názve spomenuté to, že je islamskou republikou a hoci hrá islam prvé husle v krajine, nestretnete sa tu len s ním. Objaviť tu viete stopy kresťanstva od krásnych kláštorov na západe krajiny až po kresťanskú štvrť Džolfa v Esfaháne. V Hamadáne môžete vidieť dôležitú židovskú hrobku Ester a Mordechaja a v Iráne sa stretnete aj s tajomnými zoroastriánmi. Centrom zoroastriánov je dnes púštne mesto Yazd a tak sa vydajte za jeho krásou. Yazd zaujme aj svojim hlineným labyrintom starých uličiek, badghírmi, skvelými sladkosťami, ale práve dedičstvo zoroastriánov je to, čo vám ostane v mysli najdlhšie. Prvý miestom, ktoré musíte vidieť je chrám posvätného ohňa, teda Ateškáde. Plameň, ktorý pred sebou uvidíte horí od roku 470! Nie na tomto mieste, musel sa sťahovať do bezpečia, do jaskýň v okolitých horách, ale už viac než 1550 rokov nezhasol. Plameň je pre komunitu tak posvätný, že kňazi k nemu pristupujú v rúškach aby ho svojim dychom neznečistili a drevo prikladajú v rukaviciach z rovnakého dôvodu. Vedľa chrámu nájdete malé múzeum tradícii. Za unikátnym miestom sa vypravte na perifériu Yazdu. Z prachu krajiny sa tu dvíhajú Veže mlčania, dve zoroastriánske pohrebiská. Zoroastriáni nepochovávali svojich mŕtvych do zeme ani ich nespaľovali, pretože by znečistili všetky sväté elementy a teda zem, vodu, vzduch aj oheň. Mŕtvych priniesli do veží, uložili ich tak, aby ich tu našli draví vtáci a tí sa postarali o pohreb. Niečo podobné poznajú v Tibete. Dnes je takéto pochovávanie zakázané, no veže majú stále svoju atmosféru. Príďte k nim podvečer, vylezte hore a sledujte zapadajúce slnko za minarety Yazdu. Ulovíte tak ďalší zážitok!

Aké jedlo si predstavíte ak počujete Irán? Bude to kebab, však? A počuli ste od tých, čo v Iráne nikdy neboli, že tu budete jesť iba kebaby? Nie, nie je to pravda, pretože perzská a teda iránska kuchyňa je plná prekvapení, ktoré vám pripravia gastronomický zážitok. Ak ste v Iráne po prvý krát, možno nebudete vedieť objaviť pestrosť kuchyne, no ak sa sem pravidelne vraciate, odrazu poznáte lokálne podniky, malé reštaurácie a viete, že Irán sa môže popýšiť skvelými chuťami. Kebab sa považuje na národné jedlo, najmä ten, ktorý volajú „čelo kebab“, teda kebab s kopcom ryže ku ktorej dostanete grilovanú rajčinu. Kebaby však nájdete aj z kúskov kuracieho mäsa potretého šafranovým maslom, jahňacie, hovädzie alebo z mletého mäsa, ktoré sa prekladá vlašskými orechmi. Fantázii sa tu medze nekladú. Unikátnym jedlom je fesendžun, kedy dostanete kus kuracieho mäsa v omáčke z granátových jabĺk a vlašských orechov. K tomu ryža so šafranom a v ústach exploduje Tisíc a jedna noc. V Širáze ochutnajte kalam polo, v Yazde ťavie mäso a v Kašane fantastický chorešt. A ako sa pripravuje Dizi? Neznáme názvy? Poďte s nami do Iránu a všetko spoznáte na vlastnej koži.

Irán to nie sú len veľké mestá akými je Teherán, Mašad, Esfahán či Širáz, ale aj stovky malých dediniek, kde život uteká úplne inak. Jednou z najkrajších dediniek v centrálnom Iráne je Abyaneh na ceste z Kašanu do Esfahánu. Abyaneh sa ukrýva v horách v nadmorskej výške okolo 2200 mnm. Cesta sa kľukatí, stúpa, každý kilometer odkrýva krajšie a krajšie hory až sa napokon zastaví v dedinke, ktorá spí prikrytá tichom. Dnes v nej žije okolo 300 obyvateľov a leží takpovediac na konci sveta. Je však krásna, príťažlivá, zvodná a nevidieť ju v Iráne by bola veľká škoda. Vyberte sa na potulky ulicami v tieni hlinených fasád. Niektoré sú prázdne, v iných stretnete zopár domácich. Sedia na priedomí, zhovárajú sa a vediac, že sa tu občas niekto objaví, snažia sa predať balíčky sušených jabĺk, marhúľ alebo niekoľko drobností. Je pekné im pomôcť, pretože často ide o starších obyvateľov, ktorí jednoducho Abyaneh nikdy neopustia. Mladá generácia sa odtiaľto vytratila hľadajúc život v mestách, kde majú možnosti zarobiť si peniaze. Abyaneh dýcha tradíciami tak silnými, že na mnohých iných miestach sa už vytratili. Ženy tu nosia snehobiele čádory ozdobené farebnými kvietkami, ktoré sú v tak obrovskom kontraste k čiernym čádorom v uliciach konzervatívnych miest. Muži si ešte stále obliekajú dlhé, voľné, čierne nohavice aké nosili zoroastriáni. Hlinená dedinka zaujme svojimi starými dvermi, klopadlami aj svätyňou s výhľadom na okolité hory a ruinu zabudnutej pevnosti. Abyaneh je príkladom toho, ako sa dá cestovať v čase a krásnou ukážkou, že Irán je jednoducho fascinujúca krajina plná mimoriadnych miest.

Perzské záhrady patria k Iránu tak ako patrí slnko k mesiacu. Nevyhnete sa im, no ani by ste nemali, pretože sú iránskym pokladom. Nie nadarmo sa dostali dokonca na zoznam UNESCO a v krajine ich objavíte hneď niekoľko. Krásnymi záhradami sú Eram v Širáze, záhrada v okolí paláca Čehel Sotún v Esfaháne, no ak túžite vidieť najdokonalejšiu z nich, vyberte sa do Kašanu. Práve pár kilometrov od tohto kupeckého mesta sa rozprestiera záhrada Fin, ktorá kedysi ešte v dobách Safávidov patrila samotnému panovníkovi. Dnes sa záhrada ukrýva za hradbami so zaoblenými bastiónmi a pred vstupom do nej rozvoniavajú ruže, pretože Kašan je hlavné mesto ruží a ružovej vody. Perzská záhrada nie je miestom plným kvetov ako si niekto môže predstaviť. Jej pointou sú stromy, vysoké cyprusy, tieň, ticho či žblnkotajúca voda. Raz som počul, že kvety by odpútavali pozornosť človeka, ktorý si chce v záhrade oddýchnuť alebo nad niečím uvažovať. Aj Fin je záhrada posiata stromami, no v jej strede sa schádzajú vodné cestičky, nad ktorých križovatkou postavili malý palác zvaný kiosk. Vojdete dnu a cítite ten príjemný vzduch, jemný vánok a keď si predstavíte, že ste tu niekde ležali, počúvali hudbu alebo poéziu, boli ste ako v raji. Presne raj má totiž typická perzská záhrada predstavovať. Fin má aj ďalší kiosk, o niečo mladší, než tento centrálny. Ten je posiaty kadžarskými maľbami a za rohom nájdete čajovňu, kde si viete oddýchnuť. Perzská záhrada je zážitkom sama o sebe.

Irán to je fantastická krajina plná histórie a nikde to nepocítite lepšie, než v legendárnom Perzepolise. Leží hodinu cesty od básnického Širázu a jeho ruiny vás pozývajú do príbehu o slávnych perzských kráľoch aj o Alexandrovi Veľkom. Už Kýros Veľký mal vybrať toto miesto pod kopcami v úrodnej provincii Fars ako miesto ceremoniálneho hlavného mesta. Až jeho syn Kambýses a najmä veľkí panovníci akými bol Dáreois I. či Xerxés I. vdýchli dušu tomuto miestu a vypustili do sveta legendu. Najslávnejšie perzské mesto kedysi vítalo podrobené národy, ktoré sem merali cestu zo všetkých perzských provincií. Vo veľkolepom paláci ich vítal perzský panovník a delegácie prinášali najvzácnejšie dary. Dnes to vieme vďaka unikátnym reliéfom na schodisku paláca Apadana. Vidieť Perzepolis je dnes krásny zážitok. Vojdete medzi ruiny okázalou Bránou národov, kráčate bývalými chodbami až k palácom a napokon medzi všetkými stavbami pohľadáte paláce Dáreia aj Xerxésa. Práve Xerxésov palác mal byť podľa príbehu miestom, kde sa Alexander Veľký mal pomstiť za vypálenie aténskej Akropoly. Perzepolis ľahol popolom a duša mesta vyletela do nenávratna. Dnes vás však ruiny slávneho mesta posadia na zadok a budete si ho užívať plnými dúškami. Milovníci histórie budú z Iránu absolútne nadšení!

Prečítajte si o starovekom Perzepolise aj náš blog plný zaujímavostí