Abyaneh - najkrajšia dedina Iránu

Malá, nenápadná dedinka menom Abyaneh sa ukrýva medzi štítmi vysokých hôr. Turisti ju ešte veľmi neobjavili a tak je veľmi príjemným miestom. Šofér reže zákruty ponad opracované poľnohospodárske políčka a staré kamene označujúce hrobky. Štíty hôr sa dvíhajú k nebu, ako by ho chceli na svojich pleciach držať, a čím je človek k Abyaneh bližšie, tým viac prestáva čas existovať. Aj v jeho zaprášených uliciach sa dokonale rozplynul. Presne toto v BUBO milujeme a preto sem už roky chodíme. Kedysi tu malo svoje korene tajomné zoroastriánske náboženstvo a niektoré zvyky ľuďom zostali dodnes. „Abyaneh pomaličky vymiera. Mladí odchádzajú do Teheránu či Esfahánu, pretože tu nemajú žiadne príležitosti. Väčšina obyvateľov sú starí ľudia“ hovorí so smútkom v hlase študent v miestnom múzeu tradícií. Skutočne tu človek stretne len staršie ženy a starších mužov. Muži tu odjakživa nosia voľné, čierne nohavice a ženy, namiesto čiernych čádorov, aké vidieť v iránskych mestách, na seba prehodili biely čádor ozdobený kvetmi. Sedia na svojom priedomí, zhovárajú sa, a hoci museli prežiť nesmierne ťažký život tu, odrezaní od sveta, na svojich tvárach majú úsmevy. Predávajú sušené slivky, marhule a jablká, ktoré pestujú v sadoch neďaleko rieky pretekajúcej dedinou. Domčeky Abyaneh majú takmer všetky do jedného nádych červenkastej farby vďaka hline, ktorá sa tu naokolo vyskytuje. Ulice sú čisté, no len niektoré sú opravené. Iné pamätajú 19.storočie a dodnes po nich pobehujú kone či somáre naložené nákladom. Balkóny domov vybiehajú do ulice, vrhajú do nej príjemný tieň, a kto sa započúva, počuje, ako pod Abyaneh žblnkoce voda. Malý iránsky kúsok raja.