Perzepolis. Srdce starovekej Perzie

Perzepolis je najznámejšie staroveké miesto celého Iránu. Postavili ho Peržania za vlády slávnych veľkých kráľov Dáreia a Xerxésa. Perzepolis je symbolom Perzskej ríše a obrovskou pýchou dodnes. Kedysi sem prichádzali pozdraviť panovníka všetky národy podrobené Peržanmi a dnes ho konečne objavili turisti, no davy tu nečakajte. V BUBO sem chodíme už viac než 20 rokov a poznáme tu každý kameň.

Perzepolis vyprevadil z tohto sveta Alexander Veľký hnaný túžbou pomstiť sa za vypálenie Atén. Oheň vzal takmer celé mesto, no ešte pred tým ho macedónski vojaci obrali o všetko bohatstvo, drahokamy aj zlato, ktoré našli.

Dnes tu návštevník uvidí majestátnu Bránu národov, ktorou vojde do mesta a v ruinách mesta je najdokonalejším miestom schodisko do paláca Apadana. Zdobia ho najkrajšie reliéfy perzského, starovekého sveta a vy nebudete veriť, že tieto kamene ozdobili pred cca 2500 rokmi! Paláce, pokladnica, ruiny a hrobky dvoch kráľov, odkiaľ je na Perzepolis skvelý pohľad. Aj v roku 1971 sa Perzepolis stal dejiskom „svetovej“ oslavy, pretože posledný šáh Pahlaví tu konal opulentnú oslavu na 2500. výročie Perzskej ríše. Ukážeme si, čo tu dnes z tohto slávneho mesta zostalo. Budete nadšení!

Dostať sa do Perzepolisu je zo Širázu mimoriadne jednoduché. Stačí hodina cesty na sever na okraj dnešného mestečka Marvdasht a hnedé značky ukazujúce na významné historické miesto vás navedú až na jeho začiatok. V Širáze si doprajte chutné iránske raňajky a vyberte sa sem hneď po nich. Nechcete začínať prehliadku na pravé poludnie, kedy tu rozpálené slnko skutočne cítiť, ale chcete o tomto čase končiť, aby ste si po prehliadke mohli dopriať siestu v podniku pri iránskom obede. Vyrazte po raňajkách okolo 8:30 a počítajte s tým, že cca 9:30 ste na mieste.

Za Širázom stúpate do jemného pahorku, ktorý ešte zubami nechtami patrí do pohoria Zagros a za ním sa ocitnete na rovine. Presne na tejto rovine sa starovekí Peržania rozhodli postaviť svoje unikátne mesto, ktoré vošlo do dejín. Dnes ho Peržania volajú Tacht-e Džamšíd, teda Džamšídov trón. Spomína sa v perzskom epose Šáhnáme od Ferdúsiho a Džamšíd v epose predstavuje múdreho vládcu, prototyp dokonalého panovníka, ktorý vládol svetu tisíc rokov. Meno, ktoré mestu prischlo je však Perzepolis, teda „perzské mesto“ ako ho volali Gréci či Macedónčania.

Parkovisko je na dosah starovekého areálu. Vystúpte a kráčajte na vydláždenú, prístupovú cestu. Tu predávajú vstupenky, je tu miesto na odloženie batožiny, pretože do Perzepolisu nesmiete vojsť s batohom či taškou a povolená je akurát malá kabelka, kapsička od fotoaparátu alebo drobnosti ako pas či peniaze. Ak máte niečo väčšie, musíte to nechať tu a pri odchode dúfať, že to jednoducho nezabudnete.

Kráčajte ďalej na koniec cestičky. Vidíte ako sa na konci dvíhajú stĺpy? Presne tam leží Perzepolis. Po ľavej strane nájdete stánky či obchodíky so suvenírmi (zastavte sa tu pri odchode) a na pravej strane sú toalety. Najbližšie budú až na konci celého Perzepolisu, takže minimálne za hodinu.

Perzepolis sa dvíha na obrovitánskej, mohutnej kamennej platforme. Postavili ju tak, aby vznikla rovina a práve na nej mohlo vyrásť mesto aké mali Peržanom všetci závidieť. Odrazu stojíte pred schodiskom s nízkymi, kamennými schodíkmi. Sú maličké preto, aby keď kráčali nahor do mesta delegáti či vyslanci z ďalekých končín vo svojich fantastických róbach, nemuseli robiť veľké kroky a nestratili dôstojnosť. Kráčajte aj vy nahor a všimnete si obrovské kamenné kvádre, ktoré použili na výstuž platformy. Perzepolis je aj o detailoch.

Prvým miestom, prvú pamiatku, ktorú človek v Perzepolise uvidí je Brána národov. Mohli by sme ju volať aj Xerxésová brána, pretože práve tento panovník sa pod jej stavbu podpísal. Svoje dnešné meno však dostala podľa toho, že práve touto bránou vošiel do mesta každý, kto sa tu ocitol.

V čase, kedy k perzskému kráľovi prichádzali zástupcovia podrobených krajín odovzdávať tribút tu bolo plno a miešal sa tu babylon jazykov. Je to krásne byť tu. Kráčať prachom krajiny, ktorou kráčali perzskí králi aj Alexander Veľký.

Brána národov je mimoriadne fotogenický kúsok Perzepolisu. Dve okrídlené sochy býkov dodnes sledujú tichým pohľadom každého kto prichádza do mesta, tak ako pred 2500 rokmi. Na stenách brány je vyrytých niekoľko mien starých návštevníkov či cestovateľov. Niektoré nápisy sú dokonca ešte z 19. storočia a tým najznámejším menom je Henry Morton Stanley, ktorého osudy sa preplietli aj so slávnym Davidom Livingstoneom.

Vojdite dnu, kráčajte cez bránu, no keď z nej vyjdete, nepokračujte hneď preč. Zastavte sa, obzrite sa za seba a vychutnajte si tento pohľad. Najkrajšie zábery spravíte priamo tu.

Perzepolis je dnes veľmi kompaktný a tak stačí kráčať od Brány národov rovnou cestičkou až na jej koniec a o pár krokov prichádzate ku kráľovskému areálu. Neležia od seba ani 5 minút chôdze. Týmto malým palácom musel prísť každý, kto sem zavítal. Je ťažké si predstaviť všetku tú starovekú krásu, ktorou Perzepolis v čase svojho rozkvetu dýchal. Naokolo sú len ruiny, no medzi nimi si všimnete zaujímavé hlavice, ktoré kedysi zdobili vrcholky stĺpov.

Poznáte dórske, iónske, korintské, možno ste sa stretli s aiolskými či byzantskými, ale perzské hlavice boli odlišné. Boli unikátne, fantastické a práve tu sa s nimi stretnete zoči voči. Celé okolie je nimi posiate a tak sledujete hlavice v podobe antilopy, levov, gryfov alebo iných mýtických bytostí. Prejdite okolo nedokončenej brány a odrazu stojíte oboma nohami v palácovom svete.

Len pár krokov odtiaľto stojí Stostĺpová sieň, alebo ako sa zvykne prezývať aj „Palác stovky stĺpov“. Dnes tu nájdeme len nepatrné torza stĺpov vymedzujúce jeho plochu. Bol dlhý 75 metrov a práve on slúžil ako prijímacia sieň aj trónna sála. Spočiatku slúžil ako miesto stretnutia vojenských veliteľov a predstaviteľov ríš prichádzajúcich za kráľom, no neskôr ho premenili na výstavnú sieň impéria.

Niektoré kamene, čo zostali z pôvodných stavieb zdobia reliéfy a typické perzské postavičky s kučeravými vlasmi v charakteristickom postoji. Treba tu veľkú dávku predstavivosti, aby ste si v hlave vymodelovali to, ako tieto paláce v čase perzských kráľov mohli vyzerať.

Vyjdite z palácových ruín do pravej strany, kde je naznačená brána a smerujte pod veľkú, plechovú strechu chrániacu časť mesta. Práve tam leží totiž duša dnešného Perzepolisu a teda okázalé, ukážkové schodisko patriace slávnemu palácu Apadana.

Miesto, na ktorom bude stáť samotný Perzepolis vybral ešte za svojho života kráľ Kýros Veľký, ale so stavbou palácov začal až jeho nasledovník Dáreios, kráľ ktorý okrem iného poslal perzskú armádu do pamätnej bitky pri Maratóne. Práve Dáreois bol panovníkom, ktorému monumentálny palác Apadana patril, hoci paradoxne si ho nikdy neužil, pretože zomrel skôr ako ho stihli dostavať.

Palác známy ako Apadana vstúpil do podvedomia ľudí vďaka neskutočne krásnym reliéfom, ktorými je doslova potiahnutý. Jeho hlavné schodisko je presýtené majstrovskými reliéfmi a hoci nie je veľké, pripravte sa na to, že pri ňom viete bez problémov stráviť aj polhodinu. Nebudete ľutovať ani minútu.

Reliéfy zobrazujú ľudí zo všetkých kútov sveta, ktorý si Peržania podrobili v momente ako prinášajú luxusné dary na kráľovský dvor. Každý národ sprevádzajú Peržania a jednotlivé scény od seba oddeľujú symboly cédrov. Stretnete tu Médov, Babylončanov, Arménov, Balúčov či Arabov, Frýgijcov aj Afgancov a mnohých ďalších. Každý národ je odlišný a nesie tradičné a typické dary.

Predpokladá sa totiž, že Perzepolis slúžil najmä ako ceremónne miesto na oslavu perzského nového roku. Vtedy sa celý podrobený perzský svet na chvíľku zastavil, pozdravil panovníka, potvrdil svoju lojalitu a po oslave sa pobrali všetci domov.

Alegóriu jari a znovuzrodenia života predstavujú známe obrázky leva útočiaceho na antilopu. Palác Apadana sa začal stavať okolo roku 515 pr.Kr a trvalo dlhých 30 rokov, kým ho mohli panovníci používať. Kráľ si vtedy nechal zavolať najlepších remeselníkov celej ríše a tak za ich pomoci vyrástol architektonický skvost popretkávaný libanonským cédrovým či dubovým drevom, kvalitným kameňom, zelenou omietkou, aby mal palác nádych drahokamu a zakončili to nesmrteľnými reliéfmi. Toto miesto budete milovať rovnako ako my.

Na vrchole schodiska vojdite dovnútra do paláca. Je prázdny, zničený a vyrastajú z neho len vysoké stĺpy. Dnes tu nie je nič, čo by pripomínalo slávu tohto miesta, ale jeho monumentalitu cítite aj po toľkých rokoch. Kráčajte k stĺpom a po ľavej strane stojí druhý zo štvorice kráľovských palácov. Tento patril Dáreiovi a nájdete ho aj pod prezývkou Tačara. Je pomerne malý, menší, než aký by ste u panovníka čakali, no dnu sa žiaľ nepozriete, pretože je pre verejnosť zatvorený. Môžete ho obísť dokola, objavíte jeho ruiny, reliéfy a nechýbajú ani texty v perzskom klinopise.

O dve, tri minútky ďalej stojí Xerxésov palác zvaný Hadíš. Medzi oboma slávnymi palácmi je skutočne len 100 metrov, čo krásne dokazuje kompaktnosť celého mesta. Kým Dáreiov palác drží ako tak tvar, vyrastajú z neho stĺpy a je príjemne fotogenický, palác, ktorý patril Xerxésovi je zničený, rozmetaný na ruiny a pripomína hŕbu kamenia.

Ak by ste netušili, na čo sa pozeráte, nevedeli by ste s akou dôležitou stavbou máte v Perzepolise čo dočinenia. Bolo to práve tu, odkiaľ sa mal rozšíriť slávny požiar, ktorý so sebou vzal celé mesto. Z paláca kráľa Xerxesa vyšľahli plamene a dodnes nie je jasné či išlo o nehodu, alebo sa Alexander Veľký chcel pomstiť za to, že Peržania počas grécko-perzských vojen zapálili aténsku Akropolu.

Viacerí sa však prikláňajú k tomu, že si tu Alexander vylial zlosť a pozeral sa kým z Perzepolisu ostane len mŕtve, spálené mesto, ktoré chtiac či nechtiac nesmrteľne vstúpi do dejín. Do paláca dnes vojsť nemôžete, ale aj pohľad z tesnej blízkosti vám dá predstavu totálnej deštrukcie.

Kráčajte ďalej prašnou cestičkou a odrazu zistíte, že ste na neveľkom pahorku, odkiaľ máte krásny panoramatický výhľad na centrálnu časť starovekého mesta s palácovými ruinami. Spravte si fotku a schodmi zídete až na neveľké nádvorie v tieni moderne vyzerajúcej stavby. Dnes v tejto budove nájdete menšie múzeum. Zrekonštruovali ho presne tak ako mal vyzerať legendami opradený hárem. Javí sa ako moderná budova, ale ak si všimnete detaily ocitnete sa aspoň nachvíľku v Perzskej ríši za vlády kráľa Artaxerxésa II.

Hovorí sa o ňom, že so svojim mnohopočetným háremom splodil až 115 synov. Údaje o dcérach sa ani len nezachovali. Celkovo je dnes v múzeu 22 menších izieb. Kedysi tu mali žiť ženy s deťmi, no teraz tu svoje útočisko našli poklady, ktoré objavili v ruinách mesta. Tie najvzácnejšie poklady tu však nečakajte, pretože skončili mimo Perzepolisu. Za vstup do múzea sa platí extra vstupné a zaberie vám cca 15-20 minút.

Vedľa múzea stoja ruiny bývalej pokladnice, ktorú mal vyrabovať Alexander Veľký a dnes z nej nezostalo takmer nič, len beztvaré múriky či základy stavby. Nedokáže nadchnúť a tak kráčajte ďalej cestičkou medzi ruinami a múrom múzea. Za chvíľku sa dostanete na koniec areálu, kde nájdete dva stánky s občerstvením. Môžete si tu sadnúť na kávu, dať si šťavu z granátových jabĺk alebo koláčik či ovocie. Nájdete tu tieň, ktorý si najmä v letných mesiacoch užijete a o kúsok vedľa sú aj toalety, jediné v celom areáli starovekého mesta. Oddýchnite si tu na pár chvíľ, naberte sily a vydajte sa do veľkého finále, ktorým sú staroveké hrobky perzských panovníkov.

Hoci našli najslávnejší perzskí králi svoj večný odpočinok v neďalekých hrobkách Nakš-e Rostam, dve dôležité hrobky zdobia aj svahy nad Perzepolisom. Ak sa pozriete na kopec za ruinami, určite si ich hneď všimnete.

Z miesta, kde ste sa občerstvili vedie k hrobke vyšliapaná cestička. Dajte si pozor, pretože sa na prašnej ceste posiatej kameňmi môže šmýkať. Neprejde ani 10 minút a ste na mieste. Posaďte sa do tieňa hrobky a užite si najkrajší panoramatický pohľad na ruiny Perzepolisu. Práve kvôli výhľadu sa oplatí vyšliapať až nahor.

Hrobka patrí kráľovi menom Artaxerxes III. a na jej fasádach badať stopy klinopisu aj reliéfov. Dnu sa žiaľ nedostanete, ale verte, že vám to vôbec nebude vadiť. Druhú hrobku nad mestom postavili Artaxerxesovi II, ktorý zomrel v roku 356 pr.Kr. Nemusíte zísť nazad do mesta, aby ste ju spoznali, pretože k nej vedie vyšliapaná cestička pahorkom na ktorom stojíte.

Obe hrobky od seba oddeľuje desaťminútová cesta. Hrobky sú si navzájom podobné, sú miestami takmer totožné, ale o to nejde. Kým pri prvej ste mali panorámu celého mesta, odtiaľto si užijete pohľad na palácovú časť a teda centrum celého Perzepolisu.

Ak zídete nadol, kruh sa uzavrie a vy si spravíte krásnu prehliadku starovekého mesta. Na prehliadku Perzepolisu si vyčleňte minimálne 2 až 3 hodiny času. Lepšie ak máte radšej tri hodiny, než dve a tak viete, že sa nikam nemusíte ponáhľať, môžete si posedieť, nahliadnuť do múzea či si oddýchnuť v tieni mesta pri džúse z granátových jabĺk. Uvidíte, že sa vám tu bude páčiť. Pri odchode z mesta sa musíte vrátiť opäť cez Bránu národov a tak sa s ňou aspoň pohľadom rozlúčite.

Vonku na vás čaká turistický areál, kde si viete dať niečo drobné pod zub, kde nájdete predajne suvenírov aj predajne knižiek, medzi ktorými nájdete aj celkom hodnotné a zaujímavé kúsky a dokonca je tu aj pošta, ak by ste chceli poslať domov pohľadnicu. Skúste to, určite to doma nikto nečaká a tak im pripravíte malý zážitok!

1. Pasargady

Aby ste lepšie pochopili starovekú Perzskú ríšu, musíte sa vybrať aj do miesta zvaného Pasargady, kde dnes stojí hrobka Kýra Veľkého. Neveľké, no mimoriadne dôležité miesto, ktoré je dôležitým kúskom perzskej mozaiky

2. Nakš-e Rostam

Chcete vidieť nekropolu perzských kráľov? Pokračujte z Perzepolisu po hlavnej ceste, odbočte k skalnatému masívu a za 15 minút ste na mieste Nakš-e Rostam. Nájdete tu štyri fantastické hrobky najznámejších kráľov Perzie a pod nimi vzácne a ojedinelé reliéfy sasánovských Peržanov.

3. Nakš-e Radžab

Len pár kilometrov od Nakš-e Rostam objavíte malé miestečko Nakš-e Radžab, ktoré je skôr chuťovkou pre labužníkov a milovníkov perzskej histórie. Tu na neveľkej skale objavíte nádherné, obrovské reliéfy sasánovskej Perzie

1. Reliéfy paláca Apadana

Ak sa povie Perzepolis, mnohí si vybavia unikátne, perzské reliéfy, ktoré zdobia palác Apadana. Možno netušia, že patria k palácu, ale vedia, že sú z Perzepolisu. Reliéfy sú najkrajšími zobrazeniami aké v starobylej Perzii nájdete a keď uvidíte ich dômyselnosť a krásu, zostanete pri nich stáť dlhšie, než ste si mysleli. Reliéfy na palácových schodoch zachytávajú národy podrobené Peržanom, ktorí prinášajú panovníkovi dary počas veľkej oslavy perzského nového roku.

2. Brána národov

Prvá pamiatka s ktorou sa každý návštevník mesta stretne je kamenná Brána národov, ktorú nechal postaviť perzský panovník Xerxés I. Aj kedysi ňou do mesta vstupovali všetci zástupcovia národov a ani dnes tomu nie je inak. Bránu zdobia mýtické bytosti a v jej útrobách nájdete vyryté mená „vandalov“ z 19.storočia, teda cestovateľov alebo vojakov, ktorí toto miesto navštívili.

3. Palác Apadana

Keď už sa človek pokochal nádhernými reliéfmi, je na čase vojsť dovnútra paláca, ktorý bol kedysi najfantastickejším v celej Perzskej ríši. Nechal ho postaviť panovník Dáreois I., ale smrť ho zastihla priskoro a tak sa z neho netešil a dokončil ho až Xerxés. Zostali z neho ruiny, ale tie sú tak pôsobivé, že vám dajú ľahkú predstavu o aký megalomanský projekt išlo.

4. Palác panovníka Dáreia

Perzský kráľ Dáreois mal svoj vlastný, súkromný palác len pár desiatok metrov od okázalej Apadany. Palác nesie prezývku Tačara a dnes tu okrem ruín palácových stien a stĺpov nájdete aj krásne reliéfy. Jeden zo stĺpov dokonca zdobí aj meno Armína Vambéryho, ale žiaľ je vstup do paláca zakázaný.

5. Palác panovníka Xerxésa

Kým mal Dáreois svoj palác Tačara, Xerxés mal neďaleko od neho postavaný svoj palác zvaný Hadíš. Dnes je v ruinách, ale je to kvôli tomu, že práve tu mal vzniknúť legendárny požiar, ktorý založil Alexander Veľký. Oheň sa z paláca rozšíril na celé mesto a Perzepolis sa pomaličky, ale isto začal vytrácať z dejín. Za ruinami sa tak skrýva fantastický príbeh.  

6. Múzeum alebo zrekonštruovaný Hárem

Všetky stavby v Perzepolise sú v ruinách, no nájdete tu aj jednu budovu, ktorá prešla citlivou rekonštrukciou, aby dala ľuďom predstavu toho, ako mohli slávne stavby v meste vyzerať. Na tomto mieste mal kedysi stáť Hárem s 22 miestnosťami. Užívať si ho mal panovník Artaxerxés II. no samozrejme, všetko mohlo byť aj celkom inak. Dnes je dnu múzeum s nálezmi z vykopávok Perzepolisu

7. Palác stovky stĺpov

Ruina palácovej stavby leží za Bránou národov a hoci je dnes palác limitovaný na rozpadnuté stĺpy a brány, stále má svoje čaro. Krásu paláca pochopíte v jeho kamenných bránach, ktoré sú zdobené krásnymi reliéfmi perzských vojakov a panovníka sediaceho na tróne

8. Kráľovská pokladnica

Medzi palácmi Perzepolisu stála aj Pokladnica naplnená nielen zlatom, ale aj všetkým možným na čo si dokážete spomenúť a vystihuje to bohatstvo. Bolo málo bohatších miest, než Perzepolis a Alexander to dobre vedel. Pred tým, než Perzepolis nechal zničiť ho dôkladne vyraboval a odniesol si bohatstvo o akom sa nesnívalo ani v rozprávkach. Dnes tu nájdete ruiny medzi ktorými sa vyníma jeden vzácny reliéf s panovníkom.

9. Hrobky perzských kráľov

Na pahorku nad starovekým mestom sa týčia dve vzácne hrobky perzských kráľov. Patria Artaxerxésovi II. a Artaxerxésovi III. a hľadia na mesto a rovinu, kde ich predchodcovia postavili Perzepolis. Hrobky sú vytesané do skaly, ozdobené klinopisom, reliéfmi aj stopami zoroastriánskych symbolov. Obe sú zatvorené, ale oplatí sa k nim vyšliapať kvôli nádherným panorámam, ktoré vás tu čakajú!

10. Džús z granátových jabĺk v tieni Perzepolisu

Perzepolis je posiaty ruinami a ak si ich chcete vychutnať ešte o kúsok viac, odpočiňte si za múzeom na mieste, kde nájdete občerstvenie v podobe čerstvej šťavy z granátových jabĺk. V Perzii sú mimoriadne obľúbené  a budete ich chcieť piť každý deň. Načerpáte tu nové sily a po krátkom odpočinku sa ponoríte znovu do príbehov mesta.