Esfahán za jeden deň?

Po zaujímavých perzských raňajkách, ktoré často pozostávajú z čerstvých chlebových placiek, zeleniny, bieleho, slaného syru, olív, jogurtu a nekonečných pohárikov čierneho čaju treba vyraziť do centra mesta, ktoré pravidelne leží len pár stoviek metrov od nášho hotela. Do Esfahánu prichádzame večer po dlhej ceste z Teheránu cez Kašan a Abyaneh a tak až dnes ráno si môžeme naplno vychutnať dušu starobylej Perzie.

Počas dnešnej prehliadky našliapeme niekoľko kilometrov, ale tie sa rozplynú pri spomienke na to, čo všetko sme videli, zažili a koľko nových vecí sme sa naučili. V Esfaháne sa dá začať s prehliadkou len na jednom jedinom mieste. Samozrejme dá sa to kdekoľvek, ale len jedno jediné miesto má v sebe logiku. Týmto miestom je obrovské Emámové námestie v srdci starého mesta. Je druhým najväčším námestím sveta po Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu a prejsť ho po jeho najdlhšej strane meria 512 metrov. Námestia sa dá prejsť z ktorejkoľvek strany, ale začnime pekne z kraja a budeme pokračovať v smere hodinových ručičiek. 

Celá prehliadka námestia vám vie pomalým tempom (pretože sa nikam neponáhľate) zabrať čas od deviatej hodiny rannej až do jednej či druhej hodiny poobede. 

Obrovské námestie z rána ešte nežije tak ako bude žiť poobede a najmä podvečer, preto sa na neho určite vrátite, aby ste ho zažili v plnej paráde. Začneme teda pri bazárovom portáli Qeysarieh. Nepozorné oko si nemusí všimnúť akú v sebe ukrýva krásu, pretože len v ľavom hornom rohu si treba všimnúť niekoľko malieb s jazdcami na koňoch a iné historické výjavy. Predstavte si, že celý portál kedysi zdobili postavy, zvieratá, udalosti a príbehy. Ako je to s islamom a jeho zobrazovaním živých bytostí? Veď toto sa o islame tvrdí, ale tu v Iráne človek zistí, že nie všetko musí byť absolútna pravda. Ráno bazár ožíva len postupne a tak vstúpte dnu do prítmia a prejditee sa uličkou, aby ste videli ako iránsky bazár funguje. Malé, nepatrné odbočky vedú do karavanserajov s vyloženým tovarom. Kedysi si v podobných rozprávali cestovatelia príbehy z ďalekých krajov a v takýchto zbieral Marco Polo námety na stránky svojej knihy Milión.

Po bazáre treba vyjsť von tým istým portálom a odrazu sa celé námestie otvorí pred očami. V tomto momente sa stačí zorientovať a teda po ľavej ruke vidím kupolu, ktorá patrí Šejkovi Lotfolláhovi, priamo naproti je obrovská Emámová mešita a po pravej ruke rastie do výšky palác Ali Qapu. V strede je fontána a okolo sem tam prejde konská drožka. Treba sa vybrať smer vľavo pozdĺž obchodíkov (medzi ktorými nájde človek aj zmenáreň, ak je treba). Predávajú tu suveníry na ktoré ešte bude čas alebo sladkosti, ktoré ochutnáte neskôr. O necelých desať minút stojíte pred vstupom do nádhernej mešity Šejka Lotfolláha. 

Dnu vedie niekoľko schodov a po oboch stranách je vstup do remeselníckeho bazára. Mešita zo 17.storočia je zvláštna, nemá nádvorie, ale to preto, že bola súkromnou mešitou perzského šáha, ktorý žil oproti v paláci. Dokonca sa pošuškáva, že sú obe stavby prepojené tajnou chodbou. Kráčajte dnu do mešity, zabočte do pravej strany, potom ešte raz a odrazu je nad hlavou obrovská, nádherná kupola. Skvelé miesto leží hneď za vstupom na ľavej strane. Dokonalosť perzskej architektúry v priamom prenose. Vychutnajte si kaligrafiu, mihráb, výzdobné prvky a treba si tu dať čas, pokojne aj 15 minút, aby si človek sadol na zem, vychutnal si atmosféru, uvidel detaily a ide sa ďalej.

Po východe z mešity treba odbočiť do ľavej strany. Kým sem ste kráčali námestím, teraz je čas ukryť sa do vnútorných priestorov, kde pulzuje remeselnícky bazár. Vedeli ste, že takýchto malých dielní je v Esfaháne niekoľko stoviek? Remeslo sa tu dedí a hoci sa časy menia, tak stále tu počuť údery kovotepcov, búchanie kováčov, rezbárov či sledovať pomalú prácu maliarov. Starý svet Orientu je odrazu všade naokolo. Stačí len pomaličky kráčať a sledovať. Vždy keď vidno remeselníka pri práci, zastavte sa, pozrite sa na výrobky či prehoďte slovíčko alebo dve. Čas tu plynie inak a tak sa netreba ponáhľať. Dnu sa ukrylo niekoľko skrytých kaviarničiek, tak si ich stačí všimnúť a neskôr sa do niektorej z nich viete vrátiť.

Na mieste, kde sa odrazu objaví križovatka treba odbočiť do pravej strany, aby ste pokračovali bazárom. Cesta rovno by nás vzala preč z námestia a to my ešte nechceme. Po pár metroch sme vonku na námestí pred vstupom do Emámovej mešity. Videli sme ju z diaľky, no teraz ju máme na dosah. Kúsok od nej smerom k námestiu, keď sme k mešite chrbtom vidíme pred sebou dva biele, kamenné míľniky. Počas 17.storočia slúžili pri konskom póle ako bránka. Konské pólo bolo obľúbenou kratochvíľou šáha Abbása, ktorý sa považuje za otca esfahánskeho námestia. Sedával na terase svojho paláca a sledoval ako sa na obrovskom priestore preháňajú kone a na nich športovci. Akousi sestrou konského póla je aj buzkaši, hra na koňoch s telom mŕtvej kozy, ale Perzia bola vznešenou krajinou a tento šport hrali „barbari“ v strednej Ázii či Afganistane. Emámová mešita je na prvý pohľad honosnejšia dokonca ako mešita šejka Loftolláha a to už je čo povedať.

Celé vnútorné nádvorie je prikryté veľkou plachtou, čo síce kazí atmosféru, ale má svoj praktický význam. Počas modlitieb na veriacich nesvieti rozpálené slnko a oni sa v kľude môžu venovať tomu, za čím prišli. Vojdete dnu, natrafíte na obrovský kamenný sud v ktorom bola kedysi voda, aby sa mohol každý napiť. Odbočte do pravej strany a okolo kamennej platne s vytesanými zákonmi kráčajte nádvorím až do miestnosti, ktorá je úplne napravo. Tam bola kedysi medresa a hneď vedľa už je vstup do mešity. Pár krokov a ste dnu. Obrovské priestory, nádherná výzdoba, už ste na to v Iráne zvyknutí, no tu je dokonalá akustika. V strede mešity stačí nájsť farebnú kachličku kvôli akustike. Je to ako v gréckych divadlách v Epidaure či Syrakúzach, kedy z jedného bodu bolo počuť všade.

Aby ste neprekladali Esfahán len pamiatkami, je čas trochu zvoľniť tempo a tak sa môžete posadiť u predavačov s kobercami. Po východe z Emámovej mešity choďte doľava. Stále v smere hodinových ručičiek ako sme spomenuli na začiatku. Prvý obchodík po tom ako vojdete do bazárovej uličky predáva pohľadnice, známky, magnetky. Ak niekto chce posielať domov pohľadnicu, Esfahán je na to najlepšie miesto v Iráne. Schránky nájdete priamo oproti mešite šejka Lotfolláha. Len pár metrov od vstupu. Kráčajte na koniec uličky a presne oproti vám v smere kráčania je obchodík Silk Road Carpets. Ste na Hodvábnej ceste, tak kde inde by ste mali ísť, nie? Obchodíku šéfuje Essi, kamarát ktorého poznáme niekoľko rokov. Usadí vás na stoličky, prípadne ak niekto chce, tak na koberec, donesie vám pohárik čaju a keď ste hotoví, začnete sa baviť o kobercoch. Ako vyzerajú tie z Qomu, Mašadu, Kermánu, Yazdu či z Esfahánu? Pomaličky, cez detaily sa dozviete viac. Tu môžete ísť do hĺbky. Hodváb s bavlnou či hodváb na hodvábe?

Vyjdite von z kobercového obchodu smerom do ľavej strane smer palác Ali Qapu, ale ten ešte nie je vašim cieľom. Len pár metrov odtiaľto v prvej bočnej uličky smer vľavo leží obchodík s perzskými miniatúrami, ktorý vlastní pán Fotowat. Venuje sa tejto činnosti celý svoj život a teda pár desaťročí maľuje najprepracovanejšie miniatúry a vychováva aj študentov. V malej predajničke visí na stenách niekoľko diplomov a ocenení, ktoré Fotowat pozbieral zo svetových súťaží. Sadne si k stolu a stačí mu povedať, aby ukázal ako kreslí a on to rád urobí. Fotowat vysvetľuje ako vzniká miniatúra a za pár minút ju naozaj nakreslí. O tomto umení si povieme viac. Stačí si prečítať knihu od Orhana Pamuka s názvom Moje meno je Červená a hneď sa dá o miniatúrach rozprávať.

Na hodinkách môže byť plus mínus jedna hodina a tak je čas ísť sa naobedovať. Ten strávime priamo tu na námestí. Aby sme sa dostali do tradičnej reštaurácie Bastane musíme z miniatúr kráčať na námestie a ísť do jeho rohu v priestore medzi Šejkom Lotfolláhom a Emámovou mešitou. Tieto miesta už poznáme, vojdeme do bazárovej ulice a hneď idem doľava, kde je náš podnik len pár krokov od križovatky. 

Reštaurácia Bastane (opis prostredia) 
Ide o tradičnú perzskú reštauráciu. Pri vstupe je napísané celé menu a hneď za dverami je na pravej strane pult, kde sedí majiteľ a u neho sa neskôr platí. Pozor na niekoľko schodíkov, ktoré môže človek v prítmí nezbadať. O pár metrov nižšie stojí obrovský džbán na vodu, hoci slúži len ako dekorácia. Stoly sú rozmiestnené na ľavej strane miestnosti. Ďalšie ležia vonku na nádvorí, ale tu sú len tradičné perzské tachty, teda nie naše sedenie, ale vyzuté topánky, nohy pod sebou a pred sebou nízky stôl. Mnohým Európanom je to nepohodlné, ale tradícia je tradícia. Je tu na výber. Za stolmi v hlavnej časti reštaurácie je často otvorený bufet, ale ten nás nezaujíma. Toaleta je hneď vedľa obrovskej nádoby na vodu, treba ísť schodmi nadol. Po stenách sú namaľované perzské fresky, maľby s výjavmi z eposov, perzských bájí a príbehov. 

Nasýtení vyrážate za esfahánskymi palácmi. Poslednou zastávkou na námestí je Palác Ali Qapu. Len pokračujte v smere hodinových ručičiek a o pár minút po odchode z reštaurácie ste na mieste. Vojdite dnu, hneď do ľavej strany a stúpajte na štvrté poschodie. Nie je tu výťah, je to palác zo 17.storočia. Je tu najkrajší panoramatický pohľad na Esfahán. Vidíte čo už poznáte, po pravej strane Emámová mešita, pred vami Šejk Lotfolláh a na strane ľavej vstup do bazárovej časti. Vzadu sa dvíha niekoľko ďalších minaretov, ale aj rozlieva celé mesto. Hore na terase bol kedysi bazén s vodou, drevené stĺpy držali krásny strop a z terasy sa ešte stúpa o dve poschodia vyššie do Hudobníckeho salóniku. Pred vstupom do miestnosti si všimnite fresku na ľavo a na pravo. Na ľavej strane je európske a na pravej perzské dievča. Rozdiel je v oblečení a klobúku. O dve poschodia vyššie vstupujete do poslednej miestnosti. Pozor na hlavu, stropy sú nižšie než doteraz! Steny pokrývajú symboly hudobných nástrojov kvôli akustike. Tu šách posedával a počúval hudbu. O pol hodinku ste vonku na námestí.

Je čas sa z námestia pohnúť. Opustíte ho uličkou, ktorá je hneď vedľa paláca Ali Qapu, vedie cez park (sú tu verejné toalety) a na konci parku prejdete cez cestu. Autá nezastavujú, chodci nemajú prednosť, tak musíte ísť keď sa bude dať. Ako náhle vstúpite na vozovku, autá spomalia a pustia vás. Na pravej strane je niekoľko umelých dinosaurov, ale my ideme okolo nich k palácu Čehel Sotún zapísaný v UNESCO. Vojdeme dnu a na opačnej strane parku na konci vodnej cesty stojí palác. Nechal ho postaviť Šách Abbás II., aby mal kam vodiť svojich cenných hostí. Za moderným vstupom sa otvorí veľká záhrada s jazierkom. Lemujú ho ruže, kvety a v parku je plno stromov. Práve voda zohráva v názve paláca veľkú úlohu, pretože samotné priečelie má len 20 stĺpov a ďalších 20 sa zrkadlí vo vode. Okolo nádrže idete k nemu a nahliadnete dnu, hoci má len jednu veľkú miestnosť a niekoľko menších. Naokolo je všade obrovská perzská záhrada. Dnu v paláci je šesť obrovských perzských malieb, ktoré zrekonštruovali. Tri sú po každej strane a zosobňujú perzské bitky a čas mieru. Po vstupe, obrovská maľba hneď oproti znázorňuje bitku pri Chalderúne s Osmanmi a za chrbtom a nad hlavou máte Nádira Šáha.

Po prehliadke a príbehoch z paláca sa vráťte von do záhrady. Dá sa tu poprechádzať, obísť palác, alebo si sadnúť na pohárik čaju do čajovne. Ak sa pozeráte na palác tak, že ho máte rovno pred sebou zároveň s hlavným vstupom, tak je čajovňa aj toaleta po pravej ruke na konci krátkej cestičky. Pohár čaju tu stojí menej ako dolár. Na konci prehliadky a voľného času nás bude na ulici čakať autobus, aby nás vzal k rieke Zayandeh a pred nami je prehliadka slávnych esfahánskych mostov. Cesta autobusom bude trvať len 10 maximálne 15 minút, tak sa dá využiť čas na zhrnutie zážitkov, aké sme na námestí ulovili. 

Iránci milujú svoju architektúru a historické pamiatky, preto k ich najobľúbenejším miestam v Esfaháne patrí známy most Si-o-Seh Pol. Most 33-oblúkov ako znie jeho slovenský preklad spája oba brehy mesta, ktoré rozdeľuje rieka Zayandeh. Počas najhorúcejších letných mesiacov dokonca úplne vysychá a dá sa poprechádzať po jej dne, ale už začiatkom septembra je opäť naplnená vodou (nie vždy). Množstvo ľudí v okolí mosta posedáva na tráve, rozprávajú sa, prechádzajú, alebo si človek všimne aj zaľúbené dvojice snažiace sa ukradnúť pre seba kúsok tichého, ničím nerušeného miestečka v jednom z kamenných výklenkov mosta. Priamo na ňom sa rozložilo niekoľko obchodníkov a vôňa mandlí či orieškov láka každého kto sa im priblíži. Prejdite sa hore dole krásnym mostom, užite si jeho atmosféru a potom sa vyberte k mostu menom Chadžu. Po Si-o-Seh Pol je mostom číslo dva. Je mohutnejší a honosnejší, no menej slávny. Keď skončíte na esfahánskych mostoch, môže byť pol piatej alebo päť a tak sa pomaličky vráťte nazad na námestie. Ak sme unavení, môžete sa zastaviť v hoteli, dať si sprchu, odložiť pár vecí, oddýchnuť si a vyrazte nazad na námestie.

Teraz už bez hľadania pamiatok, ale za atmosférou, ktorá je na námestí dokonalá. Po tom ako vstúpite na námestie, ste už zorientovaní z rannej prechádzky. Vyberte sa ochutnať tradičnú perzskú zmrzlinu faludé. Dávajú si ju najmä domáci a turisti majú akýsi „strach“ zo zmrzliny, ale zjedli sme ich tu desiatky a tak presne vieme do čoho ideme a najmä naša BUBO zmrzlináreň je najlepšia na námestí čo potvrdia aj domáci. Ako ju nájsť? Treba sa na námestí zorientovať tak, aby ste sa tvárou pozerali na palác Ali Qapu. Potom idete do pravej strany smerom k portálu Qeysarieh, ale kráčate chodníkom tak, aby ste mal obchodíky poj ľavej ruky. Presne na mieste, kde sa námestie otvorí a prechádza cesta je na rohu zmrzlináreň, ktorá sa nedá minúť.

„Faludé bastaní“ je celý názov v perzštine a keď toto vyslovíte, dostanete na misku kúsok vanilkovo-šafranovej zmrzliny a faludé, teda malé, tenké, rezance z ryžového škrobu, ktoré sa zalejú citrónovou šťavou. Vezmite si zmrzlinu, sadnite si na trávnik ako Iránci a nasávajte atmosféru námestia. 

Je príjemný podvečer a to je ten správny čas ponoriť sa do bazárových svetov, nakúpiť sušené ovocie, granátové jablká, iránske pistácie, sušené moruše či nabat, nahrubo nasekaný cukor. Esfahán je najlepší na nakupovanie suvenírov aj remeselníckych výrobkov. Najlepšie miesto z celého Iránu a toto treba prízvukovať, pretože tu máme najviac času a je to najväčší výber. Stačí hodinka, hodinka a pol voľna podľa času v akom presne prídete na námestie a keďže náš deň ešte nekončí, vieme sa opäť stretnuť a vychutnať si svet tradičnej, perzskej čajovne. Stretneme sa pred vstupom do bazáru, teda pod portálom Qeysarieh, kde sme ráno začínali prehliadku. Okolo 18:30 – 19:00 je veľmi dobrý čas a odchádzame smer čajovňa. Nie je na námestí označená, ale nie je problém ju nájsť. Ak stojíme chrbtom k bazáru, tak po ľavej strane vidíme ohyb námestia s obchodíkmi, stačí kráčať popri nich a vojsť do prvej uličky, ktorá ide doľava (pozor, nie tá hlavná ulica, tá je až druhá). Pretneme bazár, na rohu predávajú ovocie a na ľavom rohu pistácie a oriešky. Pokračujeme rovno ešte 20 metrov a odrazu bude po pravej strane odbočka na dvor plný starožitností. Niekedy je vstup označený nápisom, inokedy nie, ale nedá sa minúť.