Esfahán za jeden deň?

Prehliadka

Esfahán za jeden deň?

Máloktoré iránske mesto má takú atmosféru ako perzský Esfahán. Najjagavejší drahokam, polovica sveta, výkladná skriňa architektúry a najkrajšie mesto Iránu. O Esfaháne nájdete kopec prívlastkov, no najpodstatnejším na ňom je to, že stačí pár hodín a zamilujete si ho. Ako si pozrieť Esfahán a užiť si ho čo najlepšie?

Po zaujímavých perzských raňajkách, ktoré často pozostávajú z čerstvých chlebových placiek, zeleniny, bieleho, slaného syru, olív, jogurtu a nekonečných pohárikov čierneho čaju treba vyraziť do centra mesta, ktoré pravidelne leží len pár stoviek metrov od nášho hotela. Do Esfahánu prichádzame večer po dlhej ceste z Teheránu cez Kašan a Abyaneh a tak až dnes ráno si môžeme naplno vychutnať dušu starobylej Perzie.

Počas dnešnej prehliadky našliapeme niekoľko kilometrov, ale tie sa rozplynú pri spomienke na to, čo všetko sme videli, zažili a koľko nových vecí sme sa naučili. V Esfaháne sa dá začať s prehliadkou len na jednom jedinom mieste. Samozrejme dá sa to kdekoľvek, ale len jedno jediné miesto má v sebe logiku. Týmto miestom je obrovské Emámové námestie v srdci starého mesta. Je druhým najväčším námestím sveta po Námestí nebeského pokoja v centre Pekingu (tu dáme link na blog o Pekingu, ktorý napíše ďalší sprievodca!) a prejsť ho po jeho najdlhšej strane meria 512 metrov. Námestia sa dá prejsť z ktorejkoľvek strany, ale začnime pekne z kraja a budeme pokračovať v smere hodinových ručičiek. 

Na Emámovom námestí objavíme:

1.,Starý bazár s portálom Qeysarieh

2.,Mešita šejka Lotfolláha

3,.Remeselnícky bazár

4.,Emámová mešita

5.,Umenie perzskej miniatúry

6.,Panovnícky palác Ali Qapu

7.,Svet perzských kobercov

8.,Tradičný esfahánsky obed

Celá prehliadka námestia nám vie pomalým tempom (pretože sa nikam neponáhľame) zabrať čas od deviatej hodiny rannej až do jednej či druhej hodiny poobede. Niekedy sa túlame dlhšie, inokedy máme niečo zatvorené a tak sa časovanie mení, takisto obed môže trvať dlhšie a preto nemáme presný čas, ale iba časový interval.

Obrovské námestie z rána ešte nežije tak ako bude žiť poobede a najmä podvečer, preto sa na neho vrátime, aby sme ho zažili v plnej paráde. Začneme teda pri bazárovom portáli Qeysarieh. Nepozorné oko si nemusí všimnúť akú v sebe ukrýva krásu, pretože len v ľavom hornom rohu si treba všimnúť niekoľko malieb s jazdcami na koňoch a iné historické výjavy. Predstavte si, že celý portál kedysi zdobili postavy, zvieratá, udalosti a príbehy. Ako je to s islamom a jeho zobrazovaním živých bytostí? Veď toto sa o islame tvrdí, ale tu v Iráne človek zistí, že nie všetko musí byť absolútna pravda. Ráno bazár ožíva len postupne a tak vstúpime dnu do prítmia a prejdeme sa uličkou, aby sme videli ako iránsky bazár funguje. Malé, nepatrné odbočky vedú do karavanserajov s vyloženým tovarom. Kedysi si v podobných rozprávali cestovatelia príbehy z ďalekých krajov a v takýchto zbieral Marco Polo námety na stránky svojej knihy Milión.

Po bazáre treba vyjsť von tým istým portálom a odrazu sa celé námestie otvorí pred očami. V tomto momente sa stačí zorientovať a teda po ľavej ruke vidím kupolu, ktorá patrí Šejkovi Lotfolláhovi, priamo naproti je obrovská Emámová mešita a po pravej ruke rastie do výšky palác Ali Qapu. V strede je fontána a okolo sem tam prejde konská drožka. Treba sa vybrať smer vľavo pozdĺž obchodíkov (medzi ktorými nájde človek aj zmenáreň, ak je treba). Predávajú tu suveníry na ktoré ešte bude čas alebo sladkosti, ktoré ochutnáte neskôr. O necelých desať minút stojíte pred vstupom do nádhernej mešity Šejka Lotfolláha. 

Dnu vedie niekoľko schodov a po oboch stranách je vstup do remeselníckeho bazára. Mešita zo 17.storočia je zvláštna, nemá nádvorie, ale to preto, že bola súkromnou mešitou perzského šáha, ktorý žil oproti v paláci. Dokonca sa pošuškáva, že sú obe stavby prepojené tajnou chodbou. Kráčaš dnu do mešity, zabočíš do pravej strany, potom ešte raz a odrazu je nad hlavou obrovská, nádherná kupola. Skvelé miesto leží hneď za vstupom na ľavej strane. Tam sa postav a keď si tu ráno a keďže sa vyznáme, tak sme tu ráno, tak pri pohľade na postavu vtáčika priamo uprostred kupoly vidíš nádherný zlatý chvost. Dokonalosť perzskej architektúry v priamom prenose. Ide o lom svetla. Večer tam chvost nebude a tak máte prvú unikátnosť, ktorú bežný návštevník prehliadne. My nie. Ukážete si kaligrafiu, mihráb, výzdobné prvky a treba tu dať čas, pokojne aj 15 minút, aby si človek sadol na zem, vychutnal si atmosféru, uvidel detaily a ide sa ďalej.
Po východe z mešity treba odbočiť do ľavej strany. Kým sem sme kráčali námestím, teraz je čas ukryť sa do vnútorných priestorov, kde pulzuje remeselnícky bazár. Vedeli ste, že takýchto malých dielní je v Esfaháne niekoľko stoviek? Remeslo sa tu dedí a hoci sa časy menia, tak stále tu počuť údery kovotepcov, búchanie kováčov, rezbárov či sledovať pomalú prácu maliarov. Starý svet Orientu je odrazu všade naokolo. Stačí len pomaličky kráčať a sledovať. Vždy keď vidno remeselníka pri práci, zastavíme sa, pozrieme sa na výrobky či prehodíme slovíčko alebo dve. Čas tu plynie inak a tak sa netreba ponáhľať. Dnu sa ukrylo niekoľko skrytých kaviarničiek, tak si ich stačí všimnúť a v čase voľna sú príjemným odporúčaním.
Na mieste, kde sa odrazu objaví križovatka treba odbočiť do pravej strany, aby sme pokračovali bazárom. Cesta rovno by nás vzala preč z námestia a to my ešte nechceme. Po pár metroch sme vonku na námestí pred vstupom do Emámovej mešity. Videli sme ju z diaľky, no teraz ju máme na dosah. Kúsok od nej smerom k námestiu, keď sme k mešite chrbtom vidíme pred sebou dve biele, kamenné míľniky. Počas 17.storočia slúžili pri konskom póle ako bránka. Konské pólo bolo obľúbenou kratochvíľou šáha Abbása, ktorý sa považuje za otca esfahánskeho námestia. Sedával na terase svojho paláca a sledoval ako sa na obrovskom priestore preháňajú kone a na nich športovci. Akousi sestrou konského póla je aj Buzkaši, hra na koňoch s telom mŕtvej kozy, ale Perzia bola vznešenou krajinou a tento šport hrali „barbari“ v strednej Ázii či Afganistane. Emámová mešita je na prvý pohľad honosnejšia dokonca ako mešita šejka Loftolláha a to už je čo povedať.
Celé vnútorné nádvorie je prikryté veľkou plachtou, čo síce kazí atmosféru, ale má svoj praktický význam. Počas modlitieb na veriacich nesvieti rozpálené slnko a oni sa v kľude môžu venovať tomu, za čím prišli. Vojdete dnu, natrafíte na obrovský kamenný sud v ktorom bola kedysi voda, aby sa mohol každý napiť. Odbočíš do pravej strany a okolo kamennej platne s vytesanými zákonmi kráčaš nádvorím až do miestnosti, ktorá je úplne napravo. Tam bola kedysi medresa. Čo je to medresa? Toto je to pravé miesto na vysvetlenie v tieni morušového stromu. Hneď vedľa už je vstup do mešity. Pár krokov a si dnu. Obrovské priestory, nádherná výzdoba, už ste na to v Iráne zvyknutí, no tu je dokonalá akustika. V strede mešity nájdi farebnú kachličku kvôli akustike. Je to ako v gréckych divadlách v Epidaure či Syrakúzach, kedy z jedného bodu bolo počuť všade. Skús nahovoriť niekoho domáceho na modlitbu a ulovíte skvelý zážitok.

Aby sme neprekladali Esfahán len pamiatkami, je čas trochu zvoľniť tempo a tak sa môžeme posadiť u priateľov s kobercami. Po východe z Emámovej mešity ideme doľava. Stále v smere hodinových ručičiek ako sme spomenuli na začiatku. Prvý obchodík po tom ako vojdeme do bazárovej uličky predáva pohľadnice, známky, magnetky. Ak niekto chce posielať domov pohľadnicu, Esfahán je na to najlepšie miesto v Iráne. Schránky nájdete priamo oproti mešite šejka Lotfolláha. Len pár metrov od vstupu. Kráčame na koniec uličky a presne oproti nám v smere kráčania je obchodík Silk Road Carpets. Sme na Hodvábnej ceste, tak kde inde by sme mali ísť, nie? Obchodíku šéfuje Essi, kamarát ktorého poznáme niekoľko rokov. Usadí nás na stoličky, prípadne ak niekto chce, tak na koberec, donesie nám pohárik čaju (vždy treba zistiť koľko s cukrom a koľko bez) a keď sme hotoví, začneme sa baviť o kobercoch. Nie je to o nátlaku, takto to nechceme robiť a ide nám o tom, aby sme si ukázali rozdiely v perzských kobercoch. Ako vyzerajú tie z Qomu, Mašadu, Kermánu, Yazdu či z Esfahánu. Pomaličky, cez detaily sa dozvieme viac. Tu môžeme ísť do hĺbky. Hodváb s bavlnou či hováb na hodvábe? Okrem kobercov sa tu dá navštíviť aj toaleta. 

BUBO Tip: 
Ak by sa niekto rozhodol kúpiť si koberec, je lepšie platiť v hotovosti, pretože vtedy sa dá zjednať o čosi lepšia cena kobercov (je jedno či v dolároch či eurách). Samozrejme nie je problém tu platiť kartou, hoci kvôli nezmyselným a hlúpym sankciám nemôžeme platiť do iránskej banky a tak preženú platbu cez Dubaj. Tým pádom sa účtujú aj percentá, ktorá transakcia zhltne a preto môže byť o kúsoček drahší, než pri platbe cashom. 

Vyjdite von z kobercového obchodu smerom do ľavej strane smer palác Ali Qapu, ale ten ešte nie je našim cieľom. Len pár metrov odtiaľto v prvej bočnej uličky smer vľavo leží obchodík s perzskými miniatúrami, ktorý vlastní pán Fotowat. Venuje sa tejto činnosti celý svoj život a teda pár desaťročí maľuje najprepracovanejšie miniatúry a vychováva aj študentov. V malej predajničke visí na stenách niekoľko diplomov a ocenení, ktoré Fotowat pozbieral zo svetových súťaží. Sadne si k stolu a stačí mu povedať, aby ukázal ako kreslí a on to rád urobí. Medzičasom môžeme ochutnať tradičnú esfahánsku sladkosť Gaz, ktorú vždy dajú pretože nás poznajú. Fotowat vysvetľuje ako vzniká miniatúra a za pár minút ju naozaj nakreslí. O tomto umení si povieme viac. Stačí si prečítať knihu od Orhana Pamuka s názvom Moje meno je Červená a hneď sa dá o miniatúrach rozprávať. Napokon ju dá niekomu zo skupinky a tak tu vzniká krásna spomienka.  

BUBO Tip: 
Ak chce niekto kupovať miniatúru, tak treba zjednávať a v tomto certifikovanom obchode je 100% istota, že ide o pravé miniatúry, teda tie, ktoré sú namaľované na ťavej kosti. Na mnohých miestach v bazáre ide o plast za cenu ťavej kosti. 

Na hodinkách môže byť plus mínus jedna hodina a tak je čas ísť sa naobedovať. Ten strávime priamo tu na námestí. Aby sme sa dostali do tradičnej reštaurácie Bastane musíme z miniatúr kráčať na námestie a ísť do jeho rohu v priestore medzi Šejkom Lotfolláhom a Emámovou mešitou. Tieto miesta už poznáme, vojdeme do bazárovej ulice a hneď idem doľava, kde je náš podnik len pár krokov od križovatky. 

Reštaurácia Bastane (opis prostredia) 
Ide o tradičnú perzskú reštauráciu. Pri vstupe je napísané celé menu a hneď za dverami je na pravej strane pult, kde sedí majiteľ a u neho sa neskôr platí. Pozor na niekoľko schodíkov, ktoré môže človek v prítmí nezbadať. O pár metrov nižšie stojí obrovský džbán na vodu, hoci slúži len ako dekorácia. Stoly sú rozmiestnené na ľavej strane miestnosti. Ďalšie ležia vonku na nádvorí, ale tu sú len tradičné perzské tachty, teda nie naše sedenie, ale vyzuté topánky, nohy pod sebou a pred sebou nízky stôl. Mnohým Európanom je to nepohodlné, ale tradícia je tradícia. Je tu na výber. Za stolmi v hlavnej časti reštaurácie je často otvorený bufet, ale ten nás nezaujíma. Toaleta je hneď vedľa obrovskej nádoby na vodu, treba ísť schodmi nadol. Po stenách sú namaľované perzské fresky, maľby s výjavmi z eposov, perzských bájí a príbehov. 

BUBO Tip na jedlo:

V tejto reštaurácii ochutnávame jedlo zvané Fesendžun. Málokto ho pozná a všetci čo do Iránu idú si myslia, že miestna kuchyňa je len o kebaboch, hoci to nie je pravda. My sa jedlu rozumieme, hľadáme ho a snažíme sa nájsť tradičné, perzské pokrmy. Fesendžun je omáčka z granátových jabĺk, vlašských orechov v ktorej sú kúsky kuracieho mäsa a podáva sa tradične s ryžou ochutenou šafranom. Dokonalá Perzia. Jedna porcia tu vyjde na cca 5-6 euro. Okrem toho si môžeme dať polievku, najčastejšie je tu „Barley Soup“, teda zeleninová polievka s jačmeňom. Na pitie nealko pivo Delester (citrón, malt, broskyňa, ananás) alebo jogurt Doogh či kanvičku čaju. 

Obed zaberie hodinu a pol, nikam sa neponáhľame.

Nasýtení vyrážame za esfahánskymi palácmi. Poslednou zastávkou na námestí je Palác Ali Qapu. Len pokračujeme v smere hodinových ručičiek a o pár minút po odchode z reštaurácie sme na mieste. Vojdeme dnu, hneď do ľavej strany a stúpame na štvrté poschodie. Nie je tu výťah, je to palác zo 17.storočia. Hore na terase sa čakáme a keď sme všetci, tak si predstavíme panoramatický pohľad na Esfahán. Vidíme čo už poznáme, po pravej strane Emámová mešita, pred nami Šejk Lotfolláh a na strane ľavej vstup do bazárovej časti. Vzadu sa dvíha niekoľko ďalších minaretov, ale aj rozlieva celé mesto. Hore na terase bol kedysi bazén s vodou, drevené stĺpy držali krásny strop a z terasy sa ešte stúpa o dve poschodia vyššie do Hudobníckeho salóniku. Pred vstupom do miestnosti si všimnite fresku na ľavo a na pravo. Na ľavej strane je európske a na pravej perzské dievča. Rozdiel je v oblečení a klobúku. O dve poschodia vyššie vstupujeme do poslednej miestnosti. Pozor na hlavu, stropy sú nižšie než doteraz! Steny pokrývajú symboly hudobných nástrojov kvôli akustike. Tu šách posedával a počúval hudbu. O pol hodinku sme vonku na námestí.

Je čas sa z námestia pohnúť. Opustíme ho uličkou, ktorá je hneď vedľa paláca Ali Qapu, vedie cez park (sú tu verejné toalety) a na konci parku prejdeme cez cestu. Autá nezastavujú, chodci nemajú prednosť, tak musíte ísť keď sa bude dať. Akonáhle vstúpite na vozovku, autá spomalia a pustia vás. Na pravej strane je niekoľko umelých dinosaurov, ale my ideme okolo nich k palácu Čehel Sotún zapísaný v UNESCO. Vojdeme dnu a na opačnej strane parku na konci vodnej cesty stojí palác. Nechal ho postaviť Šách Abbás II., aby mal kam vodiť svojich cenných hostí. Za moderným vstupom sa otvorí veľká záhrada s jazierkom. Lemujú ho ruže, kvety a v parku je plno stromov. Práve voda zohráva v názve paláca veľkú úlohu, pretože samotné priečelie má len 20 stĺpov a ďalších 20 sa zrkadlí vo vode. Okolo nádrže ideme k nemu a nahliadneme dnu, hoci má len jednu veľkú miestnosť a niekoľko menších. Naokolo je všade obrovská perzská záhrada. Čas v nej bude po spoločnej prehliadke. Dnu v paláci je šesť obrovských perzských malieb, ktoré zrekonštruovali. Tri sú po každej strane a zosobňujú perzské bitky a čas mieru. Po vstupe, obrovská maľba hneď oproti znázorňuje bitku pri Chalderúne s Osmanmi a za chrbtom a nad hlavou mám Nádira Šáha.

Po prehliadke a príbehoch z paláca sa vrátime von do záhrady a dáme si 25 minút voľno. Dá sa tu poprechádzať, obísť palác, alebo si sadnúť na pohárik čaju do čajovne. Ak sa pozerám na palác tak, že ho mám rovno pred sebou zároveň s hlavným vstupom, tak je čajovňa aj toaleta po pravej ruke na konci krátkej cestičky. Pohár čaju tu stojí menej ako dolár. Na konci prehliadky a voľného času nás bude na ulici čakať autobus, aby nás vzal k rieke Zayandeh a pred nami je prehliadka slávnych esfahánskych mostov. Cesta autobusom bude trvať len 10 maximálne 15 minút, tak sa dá využiť čas na zhrnutie zážitkov, aké sme na námestí ulovili. 

Iránci milujú svoju architektúru a historické pamiatky, preto k ich najobľúbenejším miestam v Esfaháne patrí známy most Si-o-Seh Pol. Most 33-oblúkov ako znie jeho slovenský preklad spája oba brehy mesta, ktoré rozdeľuje rieka Zayandeh. Počas najhorúcejších letných mesiacov dokonca úplne vysychá a dá sa poprechádzať po jej dne, ale už začiatkom septembra je opäť naplnená vodou. Množstvo ľudí v okolí mosta posedáva na tráve, rozprávajú sa, prechádzajú, alebo si človek všimne aj zaľúbené dvojice snažiace sa ukradnúť pre seba kúsok tichého, ničím nerušeného miestečka v jednom z kamenných výklenkov mosta. Priamo na ňom sa rozložilo niekoľko obchodníkov a vôňa mandlí či orieškov láka každého kto sa im priblíži. Najlepšie je most spraviť tak, aby sme ho nielen videli, ale celý ho prešli. Autobus odchádza na opačný breh a my po vlastných kráčame mostom, aby sme nazreli do jeho výklenkov, posedeli si, pokochali sa výhľadom a až potom nasadli znovu do autobusu, pretože ten nás vezme zvyšné dva kilometre okrajom parku k mostu menom Khaju. Po Si-o-Seh Pol je mostom číslo dva. Je mohutnejší a honosnejší, no menej slávny. Aj tu spravíme rovnaký trik s autobusom, aby sme ho prešli po vlastných. Ostatní tu len zastavia, nafotia a idú ďalej, no most neprejdú. My sa detailom posúvame ďalej.Keď skončíme na esfahánskych mostoch, môže byť pol piatej alebo päť a tak sa pomaličky vrátime nazad. Ak sme unavení, môžeme sa zastaviť v hoteli, dať si sprchu, odložiť pár vecí, oddýchnuť si a vyrážame nazad na námestie.

Teraz už bez hľadania pamiatok, ale za atmosférou, ktorá je na námestí dokonalá. Po tom ako vstúpime na námestie, sme už zorientovaní z rannej prechádzky. Osviežime si kde čo máme, kde je bazár, no navrhnem, aby sme išli ochutnať tradičnú perzskú zmrzlinu faludé. Dávajú si ju najmä domáci a turisti majú akýsi „strach“ zo zmrzliny, ale zjedli sme ich tu desiatky a tak presne vieme do čoho ideme a najmä naša zmrzlináreň je najlepšia na námestí čo potvrdia aj domáci. Ako ju nájsť? Treba sa na námestí zorientovať tak, aby som sa tvárou pozeral na palác Ali Qapu. Potom idem do pravej strany smerom k portálu Qeysarieh, ale kráčam chodníkom tak, aby som mal obchodíky po mojej ľavej ruky. Presne na mieste, kde sa námestie otvorí a prechádza cesta je na rohu zmrzlináreň, ktorá sa nedá minúť.

„Faludé bastaní“ je celý názov v perzštine a keď toto vyslovíte, dostanete na misku kúsok vanilkovo-šafranovej zmrzliny a faludé, teda malé, tenké, rezance z ryžového škrobu, ktoré sa zalejú citrónovou šťavou. Vezmite si zmrzlinu, sadnite si na trávnik ako Iránci a nasávajte atmosféru námestia. 

Je príjemný podvečer a to je ten správny čas ponoriť sa do bazárových svetov, nakúpiť sušené ovocie, granátové jablká, iránske pistácie, sušené moruše či nabat, nahrubo nasekaný cukor. Esfahán je najlepší na nakupovanie suvenírov aj remeselníckych výrobkov. Najlepšie miesto z celého Iránu a toto treba prízvukovať, pretože tu máme najviac času a je to najväčší výber. Stačí hodinka, hodinka a pol voľna podľa času v akom presne prídete na námestie a keďže náš deň ešte nekončí, vieme sa opäť stretnuť a vychutnať si svet tradičnej, perzskej čajovne. Stretneme sa pred vstupom do bazáru, teda pod portálom Qeysarieh, kde sme ráno začínali prehliadku. Okolo 18:30 – 19:00 je veľmi dobrý čas a odchádzame smer čajovňa. Nie je na námestí označená, ale nie je problém ju nájsť. Ak stojíme chrbtom k bazáru, tak po ľavej strane vidíme ohyb námestia s obchodíkmi, stačí kráčať popri nich a vojsť do prvej uličky, ktorá ide doľava (pozor, nie tá hlavná ulica, tá je až druhá). Pretneme bazár, na rohu predávajú ovocie a na ľavom rohu pistácie a oriešky. Pokračujeme rovno ešte 20 metrov a odrazu bude po pravej strane odbočka na dvor plný starožitností. Niekedy je vstup označený nápisom, inokedy nie, ale nedá sa minúť.

OPIS MIESTA: 

Čajovňa Azadegan patrí k top miestam celého Esfahánu a je jednou z najtradičnejších čajovní, aké vieme v Iráne navštíviť. Čajovňa pôsobí ako sklad starožitností a dá sa podať aj ako malé múzeum. Nádvorie je plné porozhadzovaných vecí, no treba ísť dnu, do ľavej strany. Na konci chodbičky začína prvá miestnosť. Miestnosti má čajovňa len dve a preto ak je viac ľudí, možno je na zváženie rezervácia, ale inak je to v poriadku. Ešte pred rokom sa tu fajčili aj vodné fajky, ale zvláštna globalizácia prichádza aj sem a tak sú už zakázané. Druhá miestnosť ďalej od pultu je krajšia a priestrannejšia. Po stenách visia čiernobiele fotky zo zurcháne, pretože kedysi sa práve muži cvičiaci zurcháne stretávali na tomto mieste. Okrem toho je tu veľa starých lámp, mechov na vodu, kovové predmety, čajové súpravy, kanvice, misky a podobné veci. Čaj sa tu objednáva na kanvice. Ak ste piati, objednávate čaj pre piatich a príde vám veľká kanvica s piatimi pohárikmi. Dá sa samozrejme spraviť aj tak, že každý má svoju maličkú kanvičku, ale Iránci tomu nerozumejú. Lepšie je mať veľkú a nalievať si. K čaju automaticky podávajú aj misku sladkostí a cukor. Dá sa tu objednať aj ovocná šťava, jogurt, jogurtové nápoje a na jedlo ak majú, tak len dizi. Vždy sú tu domáci a táto čajovňa je perfektným miestom na zoznámenie sa s niektorými, pretože nikdy sa nestane to, že by miestni len bez slova sedeli a neprihovorili sa. Azadegan patrí k top miestam Esfahánu. Po hodinke, hodinke a pol, podľa toho koľko čaju sa popije je už vonku tma a tak si treba vychutnať aj nočné, vysvietené námestie. Ak niekto chce fotiť nočné fotky, je dobré vziať si so sebou statív, pretože tu bude skutočne čo fotiť. Esfahán je nádherným miestom a práve keď ho prikryje noc, tak sa rozohrá jeho dokonalá atmosféra. 

Sme na konci dňa, ale nikoho by nenapadlo, že tento deň mal len 24 hodín. Bol tak nabitý zážitkami, atmosférou, krásnymi pamiatkami a miestami, že to človek vníma úplne inak. Najkrajšie mesto Perzie? Stopercentne! 

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Tomáš Kubuš

Vyštudovaný historik s veľkým srdcom. Získa si vás obetavosťou (vie o vašich prianiach skôr, než si ich uvedomíte vy) a ohromnými znalosťami. Miluje Áziu a krajiny Stredného východu. Stretnete sa s ním v Iráne aj v Uzbekistane, na Kaukaze či v Jordánsku alebo v Izraeli. Do novšej histórie si chodí oddýchnuť do juhovýchodnej Ázie. S láskou vás prevedie Indočínou, Thajskom či Malajziou. Veľmi rád píše a jeho články nájdete v mnohých slovenských časopisoch aj na našom blog Od pólu k pólu.

Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Hodvábnou cestou do Perzie (Komfort)

Zo zájazdu:

Tomáš Kubuš

Posledná úprava článku | Prečítané: 183

Mohlo by Vás zaujímať

Marco Polo – sex a najťažšia časť cesty Prémiový blog

Prémiový blog Marco Polo – sex a najťažšia časť cesty

V druhej časti môjho blogu o veľkom cestovateľovi nejde samozrejme iba o sex na cestách. Mladý Marco Polo prechádzal Arménskom, kde pod nedostupným…

Alexander Macedónsky Prémiový blog

Prémiový blog Alexander Macedónsky

Najúspešnejší Európan? Vzor každého ambiciózneho muža? Aj po vyše 2000 rokoch jeho meno pozná každý. Na človeka, ktorý sa rozhodol dobyť celý známy…

Atmosféra Ramadánu naživo Prémiový blog

Prémiový blog Atmosféra Ramadánu naživo

Takto to vyzeralo v deň vzniku týchto fotografíí, na prvý deň Ramadánu. Cez zážitky sa vám pokúsim tú atmosféru priblížiť.

Najfantastickejšie festivaly sveta Prémiový blog

Prémiový blog Najfantastickejšie festivaly sveta

Ste už ostrieľaný cestovateľ, ktorý toho videl dosť a chce teraz svoje cesty povýšiť na iný level? Nejde totiž iba o to - KAM ísť, ale aj KEDY tu…

Esfahán za jeden deň? Esfahán

Esfahán Esfahán za jeden deň?

Máloktoré iránske mesto má takú atmosféru ako perzský Esfahán. Najjagavejší drahokam, polovica sveta, výkladná skriňa architektúry a najkrajšie…

Sunniti vs šiiti a čo sa stalo v Karbale Blog

Blog Sunniti vs šiiti a čo sa stalo v Karbale

V Bahrajne, kde vládne sunnitský vladár, ale väčšina poddaných sú šiiti (shia), mi moja známa, pôvodom Nemka, ktorá žije v ostrovnej krajine…

Blogov

Odporúčame tieto zájazdy

K

Ázia   Amerika  

Oceánia, USA, Japonsko


náročnosť

17 dní

Trvanie

7298
E

Ázia  

India


náročnosť

16 dní

Trvanie

2950
E

Ázia  

Tibet, Nepál, India, Čína


náročnosť

26 dní

Trvanie

3832
K

Ázia  

Vietnam, Kambodža


náročnosť

16 dní

Trvanie

3044