Teherán - najväčšie mesto Iránu

Dnes viete do iránskeho Teheránu priletieť na moderné letisko Imáma Chomejního, ktoré leží cca 30 kilometrov od centra. My na našom iránskom BUBO zájazde však priletíme do Teheránu z posvätného Mašhadu a lokálny let nás privedie na letisko Mehrabad, takmer v centrálnom Teheráne.

Dlhé roky sa práve ono používalo ako hlavné letisko hlavného mesta, no dnes by už jednoducho nestačilo. Na toto letisko priletel v roku 1979 aj Ajatolláh Chomejní, aby dokončil islamskú revolúciu, ktorá nadobro zmenila tvár celého Iránu.

Jednou z prvých pamiatok, ktoré v Teheráne uvidíme, je slávna veža Azadi vysoká 45 metrov. Patrí k ikonám Teheránu. Leží v jeho západnej časti neďaleko autobusovej stanice a letiska Mehrabad v strede obrovského kruhového objazdu. Vežu postavili v roku 1971 ako spomienku na to, že Perzská ríša oslavuje 2 500 rokov. Stala sa symbolom počas revolúcie v roku 1979 a dodnes patrí k obľúbeným miestam.

Už odtiaľto návštevník uvidí krásne hory pohoria Alborz a dokonca zahliadne aj vysokánsku televíznu vežu Borj-e Milad. Dnes je vo veži Azadi malá umelecká galéria, no Iránci sem prichádzajú najmä kvôli parku, kde si radi dajú svoj obľúbený piknik.

Máloktoré iránske mesto je také rozdelené ako Teherán. Jeho južná časť je chudobnejšia, ošumelá, posiata nekonečným bazárom, je naplnená hlukom, motorkami, davmi ľudí, počuť tu zvolávanie na modlitby a viac žien sa zahaľuje do čiernych čádorov. Severný Teherán je akoby jeho opakom. Široké ulice posiate stromami zdobí architektúra s európskymi črtami, dievčatám z vlasov padajú hodvábne šatky, ľudia sa stretávajú v kaviarničkách pri kvalitnej káve, kúpite si tu značkové oblečenie či luxusné hodinky. A je tu aj príjemnejšia klíma, pretože je bližšie k zasneženým horám Alborzu.

Teherán rozdeľuje neviditeľná čiara, ktorá zmení všetko - od zmýšľania, cez náboženstvo až po postavenie v spoločnosti. Čiaru nikde na vlastné oči neuvidíte, ale ten rozdiel vás bude šokovať. Spojnicou týchto svetov je bulvár Vali Asr (kedysi známy ako bulvár Pahlaví). Má úctyhodných 17 kilometrov a kedysi sa o ňom dokonca hovorilo ako o najdlhšej ulici sveta, ale dnes to už neplatí.

Oslávil svoje 100. výročie a ak je len jedna ulica, po ktorej by ste sa mali v Teheráne prechádzať, v BUBO radíme, aby to bolo práve toto miesto. Vykročíte v južnom Teheráne a skončíte na severe, na námestí Tadžriš o 500 výškových metrov vyššie, no s hlavnou plnou chaosu z toho, čo ste videli a ako sa pred vašimi očami Teherán každým krokom menil.

Predtým, než sa ponoríte do bazárového sveta na námestí Tadžriš, pokračujte ešte o niekoľko stoviek metrov ďalej, až na prah palácového komplexu Saadabad. Toto meno vám možno nepovie nič, no ak prezradíme, že tieto paláce patrili dynastii Pahlaví, rozsvieti sa kontrolka. V BUBO veľmi radi odkrývame príbehy Iránu či starej Perzie a byť v Teheráne bez toho, aby ste videli miesta, ktoré sa úzko prepletali s poslednými kráľmi Iránu, to by bola nesmierna škoda.

Reza Šáh aj so svojím synom Mohammadom Rezom boli poslednými dvomi kráľmi Perzie, neskôr Iránu. Oblasť bývalého loveckého revíru pod horami Alborzu si vybrali za svoju rezidenciu a ich stopy tu cítiť dodnes. Mohammada Rezu Pahlavího strhla lavína islamskej revolúcie v roku 1979. Krajina sa z monarchie „za noc“ stala islamskou a konzervatívnou krajinou postavenou na odlišných hodnotách a Irán sa navždy zmenil.

Väčšinu spomienok po dynastii Pahlaví z Teheránu jednoducho vymazali, zmizli sochy, ulice sa premenovali na islamské heslá či revolučné postavy a svet noblesy 20. storočia lusknutím prstov vyprchal. Nie však tu. Nie v palácoch, ktoré tu dodnes stoja, a preto je to jedno z najzaujímavejších miest, na aké v Teheráne natrafíte.

Symbolom komplexu je dnes Biely palác, bývalá oficiálna rezidencia posledného perzského Šáha. Na prvý dojem pripomína americký Biely dom a podobnosť tu nie je vôbec náhodná. Je zasadený v krásnom prostredí. Obklopený lesmi a neďaleko sa na horizonte dvíha Točal, jeden z pahorkov Alborzu. Musela to byť dokonalá oáza pokoja, kde ste sa mohli stratiť na celé hodiny a užívať si prítomnosť okamihu a vôňu alborzských lesov.

Pred palácom stoja obrovské bronzové vojenské čižmy. Je to jediné, čo zostalo zo sochy Rezu Šáha a jeho sochy v nadživotnej veľkosti. Sochu strhli, ale keďže topánky, či v tomto prípade čižmy, sú v perzskej kultúre považované za nečisté, nechali ich tu. Navštíviť Biely palác je ako ocitnúť sa v časovej kapsule. Cítiť tu luxus šáhovej doby, miestnosti zdobia vzácne koberce, krištáľové lustre z Československa, keramika, dary od kráľovských rodín či prezidentov, nechýba tu ani prvý televízor v Iráne, nábytok alebo obrazy.

Iránci sa po revolúcii mohli prejsť komnatami paláca, aby videli, v akej márnivosti si žila vládnuca vrstva. Komplex Sa´dabad má dnes cez 300 hektárov a medzi stromami tu nájdete aj ďalšie palácové budovy, múzeá či Zelený palác, obľúbenú rezidenciu Rezu Šáha. Ak sa rozhodnete vydať sa k Zelenému palácu, máte na výber. Buď pôjdete po vlastných, kedy vás čaká príjemná 15-minútová prechádzka parkom, alebo (ako mnohí Iránci) naskočíte na elektromobil a necháte sa sem odviezť.

Všade naokolo sú stromy a aj keď je v južnom či centrálnom Teheráne horúčava, tu pod korunami stromov je mimoriadne príjemne. Zelený palác je maličký, no stále skrýva krásne zákutia. Okázalé sály, luxusná jedáleň, kúpeľňa a napokon aj výhľad na Teherán, ktorý musel v tom čase skutočne stáť za to.

Srdcom severného Teheránu je námestie Tadžriš. Nie je to príjemné námestie, kde si sadnete s priateľmi a sledujete jeho pulz, ale skôr je obrovským kruhovým objazdom, ktorý v sebe spája ulice naplnené životom. Tadžriš je akýmsi bodom, ku ktorému musíte prísť, ak chcete severný Teherán spoznať.

Na jeho okraji sa ako maják dvíha prekrásna svätyňa Emamzáde Sáleh s nádhernou cibuľkovou tyrkysovou kupolou a dvomi minaretmi. Mnohí prúdia k jej nádvoriu, stratia sa v jej útrobách, ale ešte viac ľudí pritiahne známy Tadžriš bazár pretkaný uličkami plnými tovaru. Pred bránou vládne jemný chaos.

Na jar sa tu predávajú nezrelé mandle, zelenina, kyslé ringloty, na jeseň zase sladké datle a obrovské granátové jablká. Stačí len prísť, kúpiť si čaj od pouličného predavača a nechať sa vtiahnuť do deja. Strávite tu polhodinku až hodinu, iba bezcieľnym túlaním sa a užívaním si iránskej atmosféry.

Najrýchlejším spojením medzi severným a južným Teheránom je moderné metro. Počas dňa je takmer 10-miliónová metropola známa svojimi neskutočnými zápchami a aj „desaťminútová cesta“ trvá hodinu. S nezvládnutou dopravou, starými autami či tisíckami motoriek kráča ruka v ruke smog, a ten je najmä počas leta takmer vražedný.

Ak ste tu v najhorúcejších dňoch, doslova cítite, ako vám smog nahlodáva dýchacie cesty a sem-tam vás rozbolí hlava. Metro je jasná voľba nielen kvôli doprave, ale aj ľuďom. Nastúpite do vagóna a onedlho sa spustí predaj tovaru potulných predajcov. Od ponožiek cez peňaženky, knihy, zošity či perá. Domáci sa usmievajú a neraz sa stane, že celú cestu metrom sa s niekým zhovárate, pretože sú tu ľudia príjemní aj zvedaví.

Dav ľudí sa vyleje z metra na námestie Imáma Chomejního. Je srdcom južného Teheránu. Kým na severe vládol aký-taký pokoj, tu vás zhltne kakofónia zvukov. Trúbenie, škrípanie bŕzd, silnejšie trúbenie a ruch mesta. Prešli ste niekoľko kilometrov, nevystrčili ste päty z Teheránu a ste odrazu v inom meste. Ulice sú posiate žltými či zelenými taxíkmi, na rohoch stoja motorkári, ktorým môžete zaplatiť zopár drobných a vezmú vás na motorke ako taxikári. Niekedy niet inej možnosti, pretože v zapchatom meste sa autom nikam nedostanete.

Tu v centrálnom Teheráne, alebo na prahu južného Teheránu, si viete užiť aj fantastické múzeá. Jedno z najzaujímavejších, ktoré si vždy na našom zájazde do Iránu užijeme, je Národné historické múzeum. Zaujme už pri pohľade z vonku, pretože jeho tehlový dizajn pochádza ešte z doby pred revolúciou a ovplyvnili ho britské múzea. Vstúpte dnu a vydajte sa na cestu naprieč iránskou históriou.

Objavíte prvé náznaky keramiky, hlinené tabuľky posiate klinopisom, pečatidlá, sochu býka z Čongha Zanbílu a neskôr aj kamenné stély z Urartu či Asýrie, aby ste sa napokon ocitli zoči-voči nádherným reliéfom starovekej Perzie. Niektoré objekty sú z Perzepolisu, iné z palácov v Súsách a váš sprievodca, vyškolený v BUBO Cestovateľskej Akadémii, milujúci tento región, vdýchne dušu do kameňov, aby ste sa dozvedeli príbehy, ktoré sú v nich vpísané.

Pokračujete okolo Parthskej civilizácie a určite by ste nemali vynechať ani „soľného muža“ zo Zandžánu. Múzeum vám zaberie 45 až 60 minút, to podľa toho, ako veľmi sa necháte vtiahnuť do histórie. Nájdete tu aj malý obchod so suvenírmi a aj toaletu.

Na tej istej ulici, no o zopár stoviek metrov ďalej, objavujeme aj nenápadné múzeum Abgineh. Ide o Múzeum skla a keramiky a je umiestnené v krásnom dome, ktorý patril začiatkom 20. storočia premiérovi Ahmadovi Qavamovi, ktorý tu žil takmer tri desaťročia. Neskôr sa stala egyptskou ambasádou a kráľovná Farah Diba, manželka posledného Šáha Perzie, sa rozhodla tento krásny dom pretvoriť na múzeum. Vojdite dnu na nádvorie, užite si pohľad na historický dom a napokon sa ocitnete dnu.

Múzeum je útle, na spodnom poschodí má niekoľko miestností a po vzácnom schodisku sa objavíte na druhom poschodí. Miestnosti zaplnili kúsky keramiky, sklenených výrobkov, no svoje miesto tu majú aj archeologické nálezy. Práve tá intimita prostredia a krása úžitkových predmetov vás v Abgineh dostane. Čaká vás tu nádherná keramika zo seldžuckého, mongolského, ale aj safávidskeho obdobia a budete fascinovaní aj výberom sklenených výrobkov. Mnohé z nich sú staré až 2 000 rokov!

Pýchou medzi teheránskymi múzeami je Múzeum šperkov umiestnené v budove Národnej banky, teda Bank Melli. Od pandémie je zatvorené, no jeho brány sa znovu raz otvoria a vtedy si vychutnáte poklady nevyčísliteľnej hodnoty. Hovorí sa o ňom totiž ako o najväčšej zbierke šperkov na celom svete.

Uvidíte tu perzské korunovačné klenoty, Páví trón, druhý najväčší diamant sveta Daria-i-Noor so 182 karátmi, najväčší ružový diamant Noor-ul Ain a napokon aj náhrdelníky, tiary, zlaté doplnky a nesmierne fascinujúce výrobky klenotníkov a zlatníkov. Takýto luxusný zážitok ste zrejme v Teheráne nečakali, však?

Čas obeda je v Teheráne vždy rušný. Desiatky podnikov či reštaurácií sa pomaličky, ale isto zapĺňajú, a tak sa poponáhľajte. Naším BUBO tipom v Teheráne je lokálny podnik menom Moslem Restaurant, ktorý leží na prahu teheránskeho bazáru. Akoby už bol jednou nohou v chaotickom svete, a preto sa môžete zľaknúť chaosu pred podnikom, no nedajte sa odradiť.

Chodí sem veľa domácich, čo je pre Iráncov milujúcich jedlo vynikajúcim znamením. Možno si občas musíte vystáť rad a keď prídete k pokladni, objednávate si všetko naraz, zaplatíte a idete si sadnúť. Jedlo vám o chvíľku prinesú. Môžete tu ochutnať kopec pochúťok, skvelé kebaby, ale ak chcete naše BUBO odporúčanie, skúste Albaloo Polo. Dostanete kúsky kuracieho mäsa s vynikajúcou ryžou a k tomu misku višní, aby sa vám na jednom tanieri prelínali slané aj sladké chute. Budete z toho nadšení!

Po obede len prejdite zopár stoviek metrov k palácu menom Golestán. Patrí k najvýraznejším pamiatkam dnešného Teheránu a ide o miesto, ktoré má dokonca zápis aj v UNESCO. Golestán je palác, odkiaľ vládla perzská dynastia Kadžarovcov počas celého 19. storočia. Stojí oproti známemu bazáru a podobne ako paláce na severe, aj tieto sú oázou ticha a pokoja. Niekde v týchto končinách sa začali písať dejiny Teheránu ešte v 16. storočí, kedy si tu šáh Tahmasp nechal postaviť malý lovecký palác, z ktorého sa neskôr stala neveľká Citadela.

Teherán stále neexistoval, ale svoje korene pomaličky zapúšťal. Až Kadžarovci tieto korene polievali a vypestovali zo semienka životaschopný strom. Golestánsky palác je dnes pod patronátom UNESCO, pretože v dynamickom Teheráne je vzácnym historickým skvostom. Za vodnou fontánou sa dvíha najdôležitejší spomedzi palácov. Vo výklenku medzi stĺpmi sa vyníma vzácny mramorový trón a celý priestor vypĺňajú tisíce malých zrkadielok, aby sa znásobila krása a rozprávkovosť priestoru.

Za rohom leží obľúbené miesto Nasredína Šáha, najvýraznejšieho kráľa Kadžarovcov, ktorý sníval o tom, že by sa Perzia mohla prepliesť s Európu a že by dokázal krajinu posunúť ďalej modernizáciou. Predbehol svoju dobu a až neskôr to zhmotnila posledná dynastia Pahlaví. Dnu v paláci je hala, kde sa uskutočňovali korunovácie. Aj posledný perzský šah či jeho otec dostali korunu priamo tu v Golestáne. Hala dýcha atmosférou miesta, kde sa tvorili dejiny a kde sa prelína tradícia Perzie s viktoriánskou Britániou.

O kúsok vedľa sa dvíhajú veže badghíry, ktoré dokázali perfektne zásobovať miestnosti vánkom aj počas horúcich dní a dokonca tu stál aj hárem. Orientálne príbehy totiž neobišli ani Kadžarovcov. Dnes je park s palácom príjemným miestom, kde nájdete vždy viac domácich než turistov. Tí sem prídu, posedia si na lavičkách v záhrade pod stromami, zhovárajú sa, prechádzajú sa alebo skončia v milej čajovni.

Z paláca stačí spraviť len niekoľko desiatok krokov a odrazu ste v teheránskom labyrinte zvanom Bazar-e Bozorg, teda Veľký bazár. Budete si pripadať ako malá nepatrná kovová pilina, ktorú si bazár v podobe magnetu pritiahne bez toho, aby sa vás na to pýtal. Je to unikátne miesto a objavíte s ním ďalší zo svetov Teheránu. Pred vstupom sa motajú hlúčiky mužov, šmelinári, veksláci vykrikujúci kurzy doláru a rialu a davy ľudí.

Prvý pohľad cez bránu sprevádza jemný šok. Akoby bol každý meter bazárovej ulice vyplnený ľuďmi. Ako sa medzi nimi vôbec dá prejsť? Nerozmýšľate dlho, nemáte na to čas, rieka ľudí vás strhne a ste v orientálnom svete. Teheránsky bazár je najväčším bazárom celého Iránu a nedá sa len tak ľahko predstaviť. Je taký veľký, že ak by ste vzali všetky jeho ulice či uličky a vystreli ste ich do jednej čiary, tá by merala viac než 10 kilometrov.

Zo všetkých strán na vás útočí tovar od výmyslu sveta. Predavači zvolávajú, chvália ho, vyspevujú, ale nie sú dotieraví ako na káhirskom trhu či v Marakéši. Ak chcete, zastavíte sa a ak nie, nikto vás nebude ťahať za rukáv. Obrovský rozdiel medzi Peržanmi a Arabmi. Nad hlavami sa namiesto neba rozprestreli kupoly a sem-tam sa bazárová ulica dostane na miesto, kde kedysi stál karavanseráj, akési prekladisko tovaru, kde sa mohli obchodníci zložiť aj na noc.

Bazár nie je len supermarket plný vecí, ale je živou štvrťou, kde sa ukrývajú aj menšie svätyne či významné mešity, žijú tu ľudia, sú tu banky, zmenárne, studničky s vodou, reštaurácie, podniky s jedlom, čajovne, to všetko je zakliate v akomsi mikrosvete. „Salám alejkum, sadni si na čaj,“ vyzve ma Hamid, predavač kobercov. Niektoré ulice predávajú len tie. Krásne vznešené perzské koberce z hodvábu či nomádske vlnené koberce plné abstraktných vzorov.

Muž s táckou a tuctom malých pohárikov prinesie silný čierny čaj a v miske si každý vezme do dlaní niekoľko neforemných kociek cukru. Hamid si ho vezme medzi zuby a čaj filtruje cez cukor. Netreba k tomu žiadnu lyžičku, len sa vám cukor rýchlo rozpustí, a tak ho zjete viac, než keby ste si ho rozmiešali. Nad hlavou v obchode visí portrét Ajatolláha Chomejního, muža, ktorý nadobro Irán zmenil na náboženskú krajinu.

Bazár je konzervatívne miesto a aj tu sa zrodili myšlienky revolúcie. Posledný šáh videl v bazáre čosi spiatočnícke, a preto ignoroval ich silu, no tá sa zhmotnila, ľudia z bazáru sa pridali k davom a režim padol. Po hodinách v bazárových uličkách napokon zistíte, že je toto miesto o ľuďoch. Presne ako celý Irán.

Čo by ste povedali po rušnom bazári na chvíľku pokoja? Naskočte na teheránske metro a odvezte sa na zastávku Taleqani. Vyjdete von a hneď sa ocitnete na mieste, kde kedysi stála slávna Americká ambasáda. Nápis „Down with USA“ je už, žiaľ, preč, no protiamerické a protisionistické heslá ešte dodnes zdobia obvodové múry celého areálu. Dnes ju príznačne prezývajú ako „Hniezdo špionáže“ a spája sa s príbehmi z revolučného obdobia, kedy sa tu odohrávala rukojemnícka dráma, ktorá vošla do dejín.

Revolúciou sa vzťah Ameriky a Iránu skončil, rozpadol na prach a odvtedy si režimy nevedia prísť na meno. Dlhé roky sa nedalo do areálu vojsť, ale dnes je to minulosťou a môžete sa pozrieť na to, ako americká ambasáda skutočne vyzerala. Zaplatíte vstupné a odrazu kráčate schodmi nahor na chodbu, odkiaľ sa vstupovalo priamo do pracovne či ďalších miestností.

Dnes je to múzeum propagandy a poukazuje na americké prešľapy, akými sú napríklad zostrelenie iránskeho letu 655 na trase Bandar-e Abbas a Dubaj v roku 1988, kedy Američania zavraždili všetkých 290 pasažierov na palube. Nazrite na fotografie, archívne zábery a napokon si sadnite do miestnosti, kde vám pustia dokument príbehom drámy a obsadenia ambasády.

Ako to však už v Teheráne býva zvykom, stačí chvíľka a svet naokolo vás sa zmení. Za ambasádou je príjemný park plný ľudí. Dostal prezývku „Park umelcov“ a každý ho tu tak pozná. Stretávajú sa tu básnici, spisovatelia, herci, režiséri, študenti a milovníci života. Kaviarnička, ktorá je tu, je plná mladých ľudí, ktorí pohŕdajú režimom a chcú si žiť svoj život.

Ženy s padajúcimi šatkami či odhalenými farebnými vlasmi sa zhovárajú o Paríži, Londýne či Bangkoku. O filmoch, knihách, alebo si len tak prišli (ako vy) vychutnať pokoj a ticho Teheránu. Ochutnajte čaj so škoricou, šafranovú zmrzlinu alebo si dajte niečo pod zub, no nájdete tu najmä vegetariánske špeciality. Tento park je trochu iný Teherán než ten, ktorý pulzuje za jeho bránami.

Čím viac času v Teheráne trávite, tým ho máte radšej a napokon mu odpustíte, že nevyniká ani históriou, ani krásou a nemá ani najslávnejšie miesta, za ktorými treba cestovať tisíce kilometrov. Má však zaujímavú dušu, a tá bude tým pravým teheránskym magnetom.