Držím v ruke lístok od batožiny a na ňom svieti veľkými písmenami NAJ. Takže finálna destinácia mojej batožiny je NAJ. Usmievam sa na rakúsku pracovníčku tureckých aeroliniek, ktorej slovo NAJ zjavne nič nehovorí. Okrem toho, že je to skratka alebo medzinárodný kód pre letisko v Nachičevane. Nevadí. Želám svojej batožine ako aj mne šťastný let do NAJväčšej exklávy na svete (podľa BBC).
Čo to vlastne tá exkláva je?
Pýtajú sa ma moji známi, ktorí nielen že v živote nepočuli slovo Nachičevan, ale aj geopolitické rébusy sú im cudzie. Začnime od konca: viacerí možno poznáme slovo enkláva. Jedná sa o štát, ktorý sa nachádza v územnom priestore iného štátu a je ním kompletne obkolesený. Typickým príkladom je Vatikán, ktorý je obklopený Talianskom. Alebo Lesotho, malá krajina, ktorá je v 100% objatí Juhoafrickej Republiky. Exkláva je presný opak. Je to ako by sme vytrhli kúsok nášho územia a odhodili ho niekam „preč“. Nachičevan je exklávou Azerbajdžanu. Od jeho domoviny ho oddeľuje približne 130kilometrový pás Arménska, s ktorým sa Azerbajdžan slušne povedané „nenávidí“. Na mape to vyzerá, akoby Azerbajdžan vyhodil kúsok svojho územia smerom na juhozápad. Nachičevan pôsobí ako stlačený sendvič medzi Arménskom a Iránom s maličkým kúskom vytŕčajúcim do Turecka ako malá uhorka. Má teda hranice so všetkými spomínanými okrem svojej domoviny, Azerbajdžanu.
Lietadlo z Viedne do Istanbulu je takmer plné, ale v Istanbule nastupuje do NAJ letiska len zopár ľudí. Skorý ranný let má svoje výhody. Sedím pri okne. Pri pristávacom manévri pozerám na rozľahlú krajinu. Netuším ešte, že o pár hodín mi Emil, môj miestny sprievodca bude rozprávať o „Hadej hore“, ktorá sa týči ako kobra nad horizontom. Z lietadla si hovorím „aký zvláštny tvar. Vyzerá akoby mala rozseknutý jazyk“.
Emil mi neskôr vysvetľuje:
„vieš, že Nachičevan znamená ´miesto, kde pristáli´?. Určite si počula príbeh o Noemovej arche. Kedysi dávno celé toto územie bolo zaplavené vodou. Plavil sa tadiaľto Noe a o našu Hadiu horu si oškrel spodok lode a tak neskôr pristál na posvätnej hore Ararat, ktorá je priamou čiarou len kúsok od územia dnešného Nachičevanu a v súčasnosti patrí Turecku.
Miestni veria, že práve tam Noe a jeho potomkovia opustili archu a začali osídľovať dnes toto takmer pánu Bohu zabudnuté územie.“ Obzerám sa navôkol a fakt to vyzerá, že na tento kút sveta pán Boh dávno zabudol. Ak on áno, Azerbajdžan nie. Hlavné mesto Nachičevanu prijíma veľké peňažné obnosy z domovskej krajiny a tak tu na stotisícovú metropolu majú parádne vybudované asfaltky, veľkolepé sklobetónové budovy, ktoré však pôsobia opustene. Všade jazdia Lady, Moskviče a len pár nových áut. Keď sa pýtam na dôvod, „ten je jednoduchý.
Opraviť staré auto tu dokáže každý zručný muž, ale tými novými bez technického servisu nepohneš.“ Vysvetľuje mi hrdý otec rodiny, ktorý zastavuje na pumpe, pred tým než sa vydá so svojimi dcérami na svadobnú hostinu.
Toto je najlepší hotel v meste. Všetky medzivládne delegácie a BUBO skupiny spia práve tu. vraví mi naša spojka v Nachičevane
Na recepcii je trochu zmätok. Prišli nejakí cudzinci. Sme piati a ubytovávame sa asi hodinu, lebo stále nás presúvajú z izby do izby. V jednej nie sú uteráky, v ďalšej netečie voda, ďalšia pre istotu nemá dvere. Vyzerá to, že sme tu jediní. A tak je to aj s hotelom. Iný v hlavnom meste niet a tak ma Emil neklame v tom, že je najlepší.
Najväčšou atrakciou celého Nachičevanu je miesto, kde miestni veria, že je hrob samotného Noeho. Áno presne toho, ktorý je predmetom rozprávania nielen v kresťanstve a judaizme, ale aj v Koráne. Noemova archa je známym príbehom, ale zamysleli ste sa niekedy, kde Noe zomrel?
Po výdatnom obede sa vydávame pozrieť ešte podobné pamiatky ako napríklad mauzóleum Momine Khatum alebo Garabaghlárske minarety. Všetko nádherné stavby postavené pod vplyvom perzskej architektúry. Mimochodom, aj miestna kuchyňa nesie v sebe niečo trochu z perzskej, niečo z osmanskej a niečo z ruskej kuchyne. Veľmi typické je mleté mäso v podobe malých podlhovastých fašíriek, ktoré tu buď podobne ako v Iráne a v Turecku volajú shish kebab alebo ako v Rusku šašlíky. K tomu sa zvykne podávať nakladaná zelenina a veľa veľa jogurtu s veľa veľa bylinami. Miestni hovoria, že v ich horách nájdete až 300 druhov jedlých bylín, ktoré vedia umne zamiešať do jogurtov a vytvoriť tým zdravé prílohy.
„Naše hory nám dávajú všetko potrebné pre naše zdravie. Naše mamy, babky a ženy dokážu zamiešať jogurt s bylinami tak, že je nielen chutný, ale dodáva nám aj potrebné minerály a živiny.“ Poučuje ma pred obedom čašník a zároveň majiteľ reštaurácie. Turistický ruch sem ešte nedorazil. Domáci obyčajne jedia doma a keď sa chcete najesť, musíte niekomu zavolať, aby vám jedlo pripravil. Obyčajne sú to miesta, ktoré si aj domáci prenajímajú u niekoho na umelej záhrade, keď majú svadbu, krstiny alebo inú rodinnú oslavu. Voda je tu veľmi vzácna a tak sa umelé trávniky tešia veľkej obľube.
Čo treba vidieť v 325 mestách sveta.
Apropo, tie spomínané hory. Všade, kam sa pozriete, nás obklopuje zvlnená a nehostinná krajina.
„Emil, potrebujem nájsť nejaký nápis so slovom Nachičevan. Chcem si odfotiť na pamiatku.“
„To bude problém. Turisti sú u nás veľká rarita a pre nás.. na čo by sme stavali nápisy? My vieme, čo je naša vlasť.“
NACHIČEVAN...
Rozprávame sa približne o území veľkosti polovičky Stredočeského kraja. A v týchto horách sa nachádza aj pevnosť Alinja, ktorá ma prezývku kaukazské Machu Picchu. Auto odstavíme dole pri ceste. Nikde nikoho, iba nad nami sa týči pevnosť. Slnko začína pomaly páliť na líca a ja cítim, že to bude makačka. Vystúpiť pár stoviek výškových metrov takmer kolmo hore. Na vrchole nás však čaká odmena: zrekonštruované ruiny pevnosti zo 14. storočia a hrdo sa týčiaca vlajka Azerbajdžanu. A tie výhľady. Tie stoja za všetku tú námahu.
„Túto pevnosť nedokázal dobyť ani Timur Veľký“ hrdo mi oznámi Emil, keď obaja chytíme opäť dych po náročnom stúpaní. „ 14 rokov jeho vojská pevnosť obliehali a nakoniec to vzdali.“
Z pevnosti je to len kúsok do kúpeľnej dedinky Daridagh, kde si ako v správnej moslimskej krajine oddelene muži a ženy na chvíľu osviežime stuhnuté svaly v horúcich termálnych bazénikoch. Stále nikde nikoho.
Naše kroky smerujú až na samotný východ krajiny. Mestečko Ordubad má unikátnu atmosféru. O tom, že niekedy slúžilo ako dôležitý bod na Hodvábnej ceste Vás dnes budú presviedčať domáci pri šálke silného čierneho čaju. Ten sa tu pije namiesto alkoholu a s veľkým množstvom cukru. Sadám si aj ja na ružovú plastovú stoličku medzi čisto mužské osadenstvo.
Oprašujem ruštinu a púšťam sa do kostrbatého rozhovoru s deduškom Samirom. Po pár obligátnych otázkach, že odkadiaľ som a akú štruktúru má moja rodina, prichádza Samirove zvolanie: „Nachičevan je NAJ!! Musíš o tom vašim doma porozprávať“
A tak mu dávam svoje slovo, že nielen o visačke na batožinu so slovom NAJ ale aj o Nachičevane budem šíriť len dobré zvesti.
BUBO TOP 7 PRE NACHIČEVAN
1/ Noeho hrob je absolútna povinnosť pri návšteve tejto exklávy. Kvôli tomu sem pravdepodobne idete
2/ Pevnosť Alinja alebo aj Kaukazské Machu Picchu- neskutočný zážitok stúpať do náročného kopca. Ticho a pokoj a potom odmena v podobe nedoziernych výhľadov
3/ Daridagh- malinké termálne kúpele, kde na vlastné telo zažijete islam v podobe oddelených miestností pre mužov a ženy
4/ Duzdagh- soľné jaskyne, kam sa chodia liečiť miestne aj zahraničné celebrity. Astma aj pľúcne choroby. Každý tu ocení absolútny pocit kľudu a izolovanosti od zbytku sveta
5/ BUBO špecialitka: v mestečku Ordubad poznáme imáma, ktorý nám otvorí starú mešitu, aby sme následne pokecali s miestnymi na hlavnom námestí pod košatými stromami
6/ Jaskyňa siedmych spáčov. V horách ukryté posvätné miesto moslimov. Ak vystihnete obdobie púte, máte zážitok zaručený. Niekoľkotisícový sprievod veriacich
7/ Garabaghlar – veľkolepý monument len kúsok od hlavného mesta. Za dobrého počasia sa nám možno ukáže aj bájna hora Ararat vo vedľajšom Turecku.
najobľúbenejšie Blogy
Katarína Líšková
Keď Katka pred mnohými rokmi poprvýkrát získala ocenenie najlepšieho slovenského sprievodcu, dozvedeli sa to aj na Kube, kde si ju za roky, kde odsprevádzala viac ako tisíc spokojných klientov, veľmi vážia. Katka študovala päť rokov v Granade a svoje perfektné znalosti španielčiny zužitkováva vo váš prospech. Tí, ktorí sa stretli s Katkou v Indii, vedia, že aj tam dva roky študovala a rovnako dobre sa vyzná i v Ázii. Miluje východnú časť Kuby, kde si v Baracoa rada pochutnáva na rybe a la Santa Barbara v kokosovej omáčke. Sprevádzaním prekonáva situácie, na ktoré by v „v bežnom kancelárskom živote“ nenarazila. Nádherne fotí a klienti ju obdivujú za jej nesmierny prehľad v krajinách, v ktorých s nadšením sprevádza. S úsmevom a pohodou zvláda všetky možné aj nemožné situácie.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Ríšou Mayov (Komfort)
Zo zájazdu:
Katarína Líšková
Keď Katka pred mnohými rokmi poprvýkrát získala ocenenie najlepšieho slovenského sprievodcu, dozvedeli sa to aj na Kube, kde si ju za roky, kde odsprevádzala viac ako tisíc spokojných klientov, veľmi vážia. Katka študovala päť rokov v Granade a svoje perfektné znalosti španielčiny zužitkováva vo váš prospech. Tí, ktorí sa stretli s Katkou v Indii, vedia, že aj tam dva roky študovala a rovnako dobre sa vyzná i v Ázii. Miluje východnú časť Kuby, kde si v Baracoa rada pochutnáva na rybe a la Santa Barbara v kokosovej omáčke. Sprevádzaním prekonáva situácie, na ktoré by v „v bežnom kancelárskom živote“ nenarazila. Nádherne fotí a klienti ju obdivujú za jej nesmierny prehľad v krajinách, v ktorých s nadšením sprevádza. S úsmevom a pohodou zvláda všetky možné aj nemožné situácie.
Obľúbený zájazd z BUBO katalógu
Ríšou Mayov (Komfort)
