Babylon - legenda, ktorá prišla o svoju slávu

To, že Irak nie je tuctovou turistickou destináciou, pochopíte už pri návšteve jeho hádam najznámejšej pamiatky, ktorej celý komplex je od roku 2019 na zozname svetového dedičstva UNESCO. Prichádzame do areálu, kde nás ozbrojená stráž púšťa za jeho brány. Máme totiž špeciálne povolenie, a tak nemáme problém Babylon navštíviť.

Po úvodných formalitách sa dostávame k známej kópií Ištarinej brány, ktorú postavili okolo roku 1950 a je zároveň vstupnou bránou do archeologického komplexu. Tu už na nás čaká náš priateľ, archeológ Mohamed, ktorý väčšinu svojho života zasvätil tejto a iným pamiatkam Iraku. Sme v tých najlepších rukách a vydávame sa na prehliadku dostupných častí slávneho Babylonu.

Najprv si však spravíme úvodnú fotografiu pred vstupom do samotného archeologického komplexu Babylonu. Ak si chcete spraviť fotografiu pred originálnymi modrými dlaždicami Ištarinej brány, musíte navštíviť jej rekonštrukciu z 30. rokov 20. storočia, ktorá je uložená v Pergamonskom múzeu v Berlíne.

Brána bola pôvodne severným vstupom do Babylonu a my sa na našej prehliadke pôjdeme pozrieť na miesto, kde pôvodne stála. Ostalo po nej ešte niečo? Brána dostala meno po bohyni lásky a vojny - Ištar. Bránu zdobili býci a draci, teda tvory, ktoré boli symbolmi boha Marduka, hlavného boha Babylonu.

Hneď úvodom sa pristavíme pri mape, ktorá nám ponúkne lepší pohľad na celé mesto, ako vyzeralo v období zhruba 600 rokov pred naším letopočtom. Na mape by nám nemali uniknúť hlavné časti mesta, ako je časť označená číslom 12 - Procesná cesta, ktorá sa napájala na Ištarinu bránu - 13. Južný palác je označený číslom 8, v rámci jeho komplexu sa pozrieme aj na Tróniu sálu - 6 či jedno z možných miest, kde boli vybudované slávne visuté záhrady - 7 či číslo 4.

Popri ruinách hlavného paláca - 9 a Nabukadnesarovho múzea - 10, sa dostaneme až k jednej z ikon Iraku, ktorou je jednoznačne socha Babylonského leva - 11. Rieka Eufrat a jej pôvodný tok, pri ktorom ležalo mesto Babylon, je dnes už minulosťou. Pre lepšiu predstavivosť boli pri pôvodnom koryte rieky Eufrat opäť zasadené palmy.

Tie nám tak dávajú lepšiu predstavu o tom, kde rieka v minulosti tiekla. Miesto slávneho zigurratu, Babyloneskej veže - 22, sa dnes nachádza v močarinách a veľa návštevníkov sem nechodí, no my sa na tomto mieste určite zastavíme.

Hoci hladina vysokej vody takmer znemožnila skúmanie ranej histórie Babylonu, vykopávky ukazujú, že z v akkadských časoch (približne 2350 p.n.l.) bol Babylon malou dedinou. Počas nasledujúcich šiestich storočí rástol na veľkosti a dôležitosti, až sa stal hlavným mestom slávneho zákonodarcu a sociálneho reformátora tých čias . kráľa Hammurabiho (1792 až 1750 p.n.l.). Bol to práve šiesty kráľ Babylonu, ktorý opäť zjednotil Mezopotámiu.

Jednota preňho znamenala centralizovanú správu podporovanú právnym štátom a efektívnym systémom spravodlivosti realizovaným sudcami pod jeho kontrolou. Hammurabi bol muž trpezlivý a predvídavý. Predtým, ako sa pustil do budovania svojho impéria, strávil približne 25 rokov upevňovaním vojenských a politických spojencov. Jeho ríša s Babylonom ako hlavným mestom sa rozprestierala na sever od Perzského zálivu cez údolia riek Tigris či Eufrat a na západ k pobrežiu Stredozemného mora.

Cesty vylepšili tak, aby uľahčovali obchod a umožnili vojenským jednotkám rýchly pohyb v prípade vydaných rozkazov. Objavili 55 Hammurabiho oficiálnych úradných listov, ktoré zasielal miestnym guvernérom a spravoval tak svoju ríšu. Poslovia zabezpečovali efektívny tok korešpondencie. Aj po zatemnení politického významu mesta bol Babylon stále rešpektovaný ako osvietené kultúrne centrum. Po skončení vlády Hammurabiho Babylon na ďaľších 1 000 rokov predstihli iné mestá Mezopotámie čo sa týka moci a vplyvu. 

Po čiastočnej rekonštrukcii po vyplienení Babylonu asýrskym kráľom Senacherilom v roku 689 p.n.l. ho v nových líniách vytýčil Nabopolassar, zakladateľ Novobabylonskej ríše a v tejto práci pokračoval jeho slávny syn Nebukadnesar II. (menej správne: Nabukadnezar (II.), zriedkavo Nebuchadresar, v Biblii (Septuaginte) Nabuchodonozor;,na Blízkom Východe aj Nebukadnesar Veľký), ktorý ho nahradil v r. 604 p.n.l.

Po vyhnaní egyptských síl okupujúcich Sýriu sa pustil do dokončenia otcovej vízie urobiť z Babylonu najúžasnejšie mesto na svete. Rozložil široké ulice a námestia lemované impozantnými budovami. Jednou z najimpozantnejších stavieb bola procesná cesta, ktorá prechádzala Ištarinou bránou, tvorenou dvoma pármi veží zdobených striedavými radmi dvoch božstiev znázornených prostredníctvom býkov a drakov v reliéfe na pozadí modrých tehál.

Takisto prestaval a obnovil mohutné mestské hradby spolu s Mardukovým chrámom (často spájaným s biblickou Babylonskou väžou). Pri tom všetkom pre seba vybudoval veľkolepý Južný palác, ktorý bol s najväčšou pravdepodobnosťou spojený s visutými záhradami. Nabuchodonozorov architektonický rozmach zahŕňal obnovu viacerých miest.

Najväčšia pozornosť sa však sústreďovala prestavbe Babylonu, mesta s viac ako 100 000 obyvateľmi, ktoré mohlo pojať aj štvrť milióna. Vonkajší múr mesta s dĺžkou 16 km bol dostatočne široký na to, aby vedľa seba jazdili dva vozy so štyrmi koňmi.

Nádhera a veľkoleposť Babylonu nebola údajne prínosom pre obyčajných ľudí, ktorí nemohli vyžiť zo svojich mizerných miezd a často sa stávali obeťami bankárskych rodín, ktoré zbohatli na 20 - 30 % úrokoch. Po smrti Nabuchonodozora v roku 562 p.n.l. sa bohatstvo mesta stratilo a v roku 539 p.n.l. pripadlo skoro bez boja Kýrovi (Cyrus), perzskému kráľovi (Achajmenovci) a zo slávneho Babylonu sa stalo priam bezvýznamné mesto.

Smrť babylonskej ríše prichádzala postupne a pomaly v podobe postupného úpadku a rozpadu. Kým Babylončania hodovali, vojská Kýra Veľkého odklonili vody Eufratu do priekopy vpochodovali po suchom koryte rieky do mesta. Prvýkrát v histórií krajina dvoch riek, kolíska civilizácie, stratila nezávislosť a bola pripojená k cudziemu impériu v roku 539 p.n.l. Kýr Veľký dokázal, že budovanie impéria sa dá dosiahnuť s minimálnym ničením.

Rešpektoval svojich poddaných a život sa na brehoch Tigrisu a Eufratu vrátil do normálu až dokým Xerxes túžiaci po moci neuvalil na ľud Babylonu ochromujúcu daň, aby mohol financovať svoje vojenské výpravy. Sídlo perzskej moci sa presťahovalo do Perzepolisu (dnešný Shiraz je 60 km juhozápadne) na východ do Satrapie (perszskej provincie) zvanej Ebirnari, čo v preklade znamená „Za riekou“.

Perzská nadvláda bola nenávidená a následné povstanie bolo potlačené Dariusom, ktorý znova dobyl provinciu. Darius I. bol perzský veľkokráľ. Zdá sa, že tu na konci perzskej nadvlády počas vypuknutia zoroastriánskeho fanatizmu viedlo k zničeniu mnohých veľkých chrámov. Počas perzskej nadvlády Peržania monopolizovali obchod s Indiou a východom prostredníctvom „Kráľovskej cesty“ zo Sárd (Sardis) do Sús (Susa), ktorá obchádzala Babylon. Ľudia sa vzbúrili a ríša sa začala rúcať. Veľkolepé budovy ponechali napospas chátraniu, kanály boli zanesené nánosmi špiny a veľká časť pôdy sa zmenila na púšť.

Od roku 336 p.n.l sa Alexander Veľký, žiak Aristotela a veliteľ armády od svojich 16 rokov, dostal do konfliktu s Peržanmi a dobyl ich ríšu. Alexander Veľký ohlasoval nový vek, v ktorom bol svet naklonený k rozsiahlym obchodným stykom, prekypoval zvedavosťou a bol dychtivý prehodnotiť väčšinu svojich náboženských, morálnych, vedeckých a umeleckých hodnôt.

Zigurat v Babylone bol hromadou trosiek, keď ho Alexander Veľký prvýkrát uvidel, aj keď o ňom Herodotos písal o storočie skôr, v tom období bol ešte v dobrom stave. Herodotos sa však vôbec nezmieňuje o visutých záhradách. Alexander nariadil vyčistenie mesta a chrámov, pustil sa do programu obnovy a prestavby, ale skôr, ako sa mu podarilo dosiahnuť niečo významné, zomrel v meste v roku 323 p.n.l.

Jeho telo uložili v Nabuchodonozorovej (Nabukadnezár) trónej sále v Južnom paláci, aby všetci vojaci jeho armády mohli prejsť okolo a vzdať mu poslednú úctu. Tento fakt naznačuje, že táto budova musela byť v tomto období v dobrom stave. Ihneď po jeho smrti bola Alexandrova ríša rozdelená medzi jeho generálov a Babylon pripadol Seleukovi I.

Okolo roku 275 p.n.l. sa centrum jeho moci spolu s veľkou časťou obyvateľstva presťahovalo do nového hlavného mesta Seleucia na Tigrise, blízko mestu známeho dnes ako Salman Pak (približne 32 km od dnešného Bagdadu), čím mesto Babylon začalo stále viac chradnúť a pustnúť. Keď Parthovia ukončili grécku dominanciu nad regiónom, mesto vyplienili kvôli materiálu na stavbu ich hlavného mesta v Ktesifóne a v krajine na mnoho storočí zavládla tma. 

Alexandrovi Veľkému sa do podrobnosti venuje Ľuboš Fellner vo svojom blogu, v ktorom nevynecháva aj samotné pôsobenie Alexandra Macedónskeho v Babylone. 

V 19. storočí mesto Babylon navštívili a v malom mnohokrát preskúmali archeológovia Layard, Rawlinson a Rassam. Centrum mesta bolo v roku 1889 až 1917 rozsiahle vykopané nemeckou expedíciou vedenou architektom Robertom Koldeweyom. Boli vyčistené rôzne pozostatky vrátane Ištarinej brány. Kachličkové pozostatky z vrchu ale demontovali a znovu postavili v Berlínskom múzeu.

Archeologické nálezisko Babylonu je obrovské. Je zmesou pozostatkov Nabuhadnezárovho Babylonu a rozsiahlej modernej rekonštrukcie a reštaurovania. Saddám Husajn dal zrekonštruovať obrovské časti Babylonu vrátane Nabuhadnezárovho paláca, až sa dokonca stal najviac obnoveným miestom v Iraku. Lokalitu zdobia tehly so Saddámovým menom. Nechal si tu postaviť aj vlastný palác na kopci s výhľadom na samotný Babylon a rieku.

Našu prehliadku začíname pri procesnej ceste, popri ktorej budeme prechádzať k ďaľším pamiatkam historického Babylonu.  

Nachádza sa vedľa prestavaného paláca, vysoko nad vykopanou pôdou a je oplotená zábradlím, ktoré tu postavili už dávno. Pôvodná cesta z kamenných platní potiahnutých asfaltom (bituménom) nebola rekonštruovaná, a tak na nej sú stále viditeľné pôvodné nápisy. Cesta pokračuje až k pôvodnej Ištarinej bráne, ku ktorej sa na našej prehliadke dostaneme ešte neskôr. 

Na ľavej strane od procesnej cesty sa nachádza obrovský a prestavaný palác. Niektoré zo zostávajúcich pôvodných základov palácových múrov stále obsahujú tehly s kráľovským menom a nápismi. 

V roku 1983 ho rozsiahlo zrekonštruoval Saddám Husajn a jeho masívne múry sú naozaj vysoké. Na úpätí niektorých pôvodných múrov sú ešte vidieť Nabukadnezárove tehly s vyrazeným kráľovským menom. Zrekonštruované múry tvoria labyrint, ktorým  postupne prechádzame. Samotný južný palác je tvorený viacerými časťami, ktoré sú oddelené nádvoriami.

Prvá časť slúžila pre kráľovskú administratívu, v inej boli prijímané návštevy, či ďalšia slúžila pre kráľa a jeho rodinu. Postupne sa dostávame až k Trónej sále. Trónia sála je rozsiahla s centrálnou plošinou, ktorá bola pôvodne miestom kráľovského trónu. Práve tu položili pozostatky Alexandra Veľkého pri jeho poslednej rozlúčke.

Miesto, ktoré dýcha neskutočnou históriou. Nádherné kachličkové nástenné maľby, ktorými boli zdobené steny, sú vystavené v múzeu Pergamon v Berlíne. Saddám mal v úmysle urobiť z Babylonu symbol slávnej minulosti Iraku a ukázať tak jeho jedinečnosť. Táto rozsiahla rekonštrukcia je však aj predmetom diskusií a konštatovania, že na základe príkazov Saddáma Husajna boli rekonštrukciou nenávratne zničené mnohé časti, ktoré už nikdy nebudú môcť preskúmať archeológovia. 

Po odbočení z procesnej cesty sa ocitnete tvárou v tvár k Letnému palácu. Veľká neusporiadaná masa tehál, aj tak by sa dal charakterizovať pohľad na Letný palác v súčasnosti. Dláždené podlahy v rôznych výškach odrážajú nepretržité budovanie a prestavbu počas storočí. Toto miesto posledného organizovaného výkopu vykonal v 80. rokoch 20. storočia iracký archeológ Hai Katth Moussa. Objavil tu veľkú knižnicu vypaľovaných dokumentov spolu s mnohými ďaľšími artefaktmi. 

Slávne Semiramidine visuté záhrady boli jedným z pôvodných siedmych divov sveta. Podľa legendy ich nechala vybudovať kráľovná Semiramis, no pravdepodobnejšia je verzia, že za ich výstavbou bol oveľa neskôr kráľ Nebukadnesar II. Ten ich údajne nechal vedľa veľkého paláca postaviť pre svoju milovanú manželku Amytis, ktorá vyrastala v zelenej Médii obklopenej horami a zeleňou. Keďže jej veľmi chýbal jej rodný kraj, kráľ jej ako útechu nechal vybudovať tieto visuté záhrady.

Boli opísané ako pozoruhodná inžinierska stavba stúpajúca sériou stupňovitých záhrad obsahujúcich širokú škálu stromov, kríkov a viniča, ktoré pripomínajú veľkú zelenú horu postavenú z hlinených tehál. Neexistujú žiadne zachované babylonské texty, ktoré by spomínali záhrady a v Babylone neboli nájdené žiadne definitívne archeologické dôkazy. Existuje niekoľko teórii, ktoré hovoria, kde sa visuté záhrady nachádzali.

Prvá z teórií hovorí, že boli čisto mýtické a opisy nachádzajúce sa v starovekých gréckych a rímskych spisoch (vrátane spisov Strabóna, Diodora Sicula a Quinta Curtiusa Rufusa) predstavovali romantický ideál východnej záhrady. Podľa druhej teórie existovali v Babylone, ale boli zničené približne v prvom storočí nášho letopočtu. Tretia legenda sa odvoláva na dobre zdokumentovanú záhradu, ktorú asýrsky kráľ Senacherib (704–681 pred Kr.) nechal postaviť v jeho hlavnom meste Ninive na rieke Tigris - neďaleko dnešného mesta Mosul.

Jeden z najznámejších symbolov Iraku. Babylonský lev je vytesaný do čadiča a je zobrazený ako leží obkročmo nad zajatcom. Znaky na chrbte leva naznačujú, že pôvodne mal sedlo. Toto masívne umelecké dielo má veľa teórií. Isté je, že žiaden čadičový kameň sa v okolí Babylonu stovky kilometrov nenachádza.

Jedna z teórií hovorí, že kameň bol vojnovou trofejou získanou od Chetitov (indoeurópsky kmeň v dnešnej Anatólií, Turecku) zo strednej Anatólie. No kameň mohli priviezť aj z niektorej oblasti dnešného Iraku. Ďaľšou teóriou je, že práve socha bohyne Ištar v sedle mohla byť umiestnená na chrbte leva.

Na pravej strane od procesnej cesty je zrekonštruovaná budova, ktorá síce opäť potrebuje opravu, a tá v súčastnosti prebieha, no dáva dobrú predstavu a dojem ohľadne toho, ako mohli vyzerať chrámy v Babylone.

Kruh sa nám uzatvára a my prichádzame na miesto, kde pôvodne stál jeden zo symbolov Babylonu, slávna Ištarina brána. Keď stojíte pri vrchnej časti brány, zíďte po schodoch dole, kde sú základy pôvodnej brány. Tie sú dodnes pokryté výzdobou býkov a dračích chimér a levov. Bránu postavili z glazovaných tehál so striedajúcimi sa radmi zobrazujúcimi mušḫuššu (drakov), zubrov (býkov) a levov, symbolizujúcich bohov Marduka, Adada a Ištar.

Dračie chiméry sa nazývajú Mušḫuššu. Boh Marduka je tu znázornený prostredníctvom mytologického hybrida, šupinaté zviera so zadnými nohami pripomínajúcimi pazúry orla, predné končatiny podobné levím labám, dlhý krk a chvost, rohatá hlava, jazyk podobný hadovi a hrebeň.

Druhým bohom zobrazeným na vzore reliéfov na Ištarinej bráne je Adad (tiež známy ako Ishkur), ktorého posvätným zvieraťom boli zubry, dnes už vyhynutý predok dobytka. Adad mal moc nad ničivými búrkami a blahodarným dažďom. Dizajn Ištarinej brány zahŕňa aj lineárne okraje a vzory roziet, ktoré sú často považované za symboly plodnosti. Levy sú zase znázornením bohyne Ištar, po ktorej je aj brána pomenovaná. 

Druhá brána alebo horná časť na týchto základoch bola pôvodne zakončená krásnymi glazovanými tehlovými panelmi s vyobrazením býkov, drakov a levov. Tieto panely však rozobrali a odviezli v tisíckach kusov do Nemecka. Napriek tomu sú základy stále úžasným pohľadom a v správnom svetle vytvárajú terakotové basreliéfy umiestnené na stenách krásne obrazy, ktoré si určte budete chcieť zvečniť na vašich fotografiách.

Jedným z posledných miest našej prehliadky je miesto, kde pôvodne stála slávna Babylonská veža. Bažinami k miestu pôvodnej stavby dnes vedie drevený chodník a my sa tak dostávame k symbolu bájneho mesta. Práve v Biblií sa o meste píše ako o jednom z prvých miest založených po veľkej potope.

Podľa Biblickej chronológie bol Babylon vystavaný pred rokom 2269 p.n.l., pričom podľa knihy Genesis sa ľudia práve tu rozhodli postaviť vežu siahajúcu až do neba. Tou bola podľa niektorých teórií práve Babylonská veža, resp. 91 metrov vysoký zikkurat. Cieľom stavby bolo vyvýšiť svoju vlastnú veľkosť a zrieknutie sa tak uctievanie pravého Boha.

V tom období všetci v meste hovorili tým istým jazykom. Tento akt pýchy potrestal Boh tak, že na zem zoslal troch anjelov, ktorí vežu zničili. Takisto pýchu ľudí potrestal tým, že im pomiešal jazyky (babylonské zmätenie jazykov) a rozptýlil ich po svete. 

Pred odchodom z Babylonu využijeme ešte našu privátnu dopravu a stúpame na umelo navŕšený kopec z ktorého je pekný výhľad na celý archeologický komplex. Ten pochoval pozostatky bývalej dediny, ktorú na základe požiadaviek Saddáma Husajna presťahovali, aby uvolnila miesto pompéznej stavbe Saddámovho paláca.

Pôvodne mali postaviť až tri paláce, ktoré mali prepojiť lanovkou. Tento megalomanský projekt nikdy úplne nedokončili a zničené pozostatky paláca hovoria o neslávnej minulosti Saddáma Husajna. Prechádzame palácom, pozeráme sa na jeho zašlú výzdobu či miesto, kde si nechal tento diktátor postaviť svoj trón, na ktorom prijímal návštevy. 

Lúčime sa s Babylonom, bájnym mestom, ktoré je hádam najznámejším symbolom Iraku. Babylon chcelo už dlhé roky navštíviť mnoho cestovateľov, no podmienky a neľahká novodobá história krajiny tomu nepriali. Dnes je to však inak. Aj vy si môžete splniť svoj cestovateľský sen a prísť sa s BUBO na zájazde Irak - Mezopotámia pozrieť na mesto, ktoré hrá dôležitú úlohu v skladačke ľudskej histórie. 

1. Ištarina brána - pozostatky starej babylonskej brány, ktorej najkrajšiu časť rozobrali a preniesli do Nemecka, kde je dnes uložená v Pergamonskom múzeu v Berlíne. Ištarina brána stála pôvodne na tomto mieste. Preskúmajte jej pozostatky a objavte v sebe kus archeológa.

2. Babylonský lev - jeden zo symbolov Babylonu a dokonca aj symbol samotného Iraku. Slávna čadičová socha, ktorá znázorňuje leva ležiaceho obkročmo nad zajatcom. Osedlala si tohto leva slávna bohyňa Ištar?

3. Južný palác - je najlepšie zrekonštruovanou pamiatkou celého Babylonu. Komplexná pamiatka, ktorá je do veľkej miery vystavaná nanovo, no zahŕňa v sebe aj pôvodné tehly s označením kráľa Nabukadnezára II.

4. Visuté Babylonské záhrady- nachádzali sa slávne Semiramidine visuté záhrady, ktoré boli jedným zo siedmych divov sveta práve v Babylone? Teorií je niekoľko, pričom za ich výstavbou môžeme hľadať aj romantický príbeh.

5. Miesto rozlúčky s Alexandrom Veľkým - trónia sála bola pôvodne miestom kráľovského trónu. No práve tu boli uložené pozostatky Alexandra Veľkého pri jeho poslednej rozlúčke.

6. Procesná cesta - stále relatívne dobre zachovaná cesta, ktorá bola hlavnou cestou Babylonu, po ktorej od Ištarinej brány prechádzali procesie smerom ku kráľovskému palácu. Pôvodná cesta z kamenných platní potiahnutých asfaltom (bituménom) je zaujímavým architektonickým riešením tej doby.

7. Replika Ištarinej brány pri vstupe - fotografiu z pred vstupnej brány do archeologického komplexu Babylonu si musí spraviť hádam každý.

8. Letný palác - pozostatky budov a častí letného paláca, takto vyzeral Babylon, keď ho začali objavovať archeológovia v minulom storočí.

9. Výhľad z paláca Saddáma Husajna- z kopca na ktorom sa nachádza palác je ten najkrajší výhľad na okolie a aj na ruiny starobylého mesta miest Babylonu.

10. Chrám Bohyni Matky Ninmahi - jeden zo zachovalejších chrámov, ktorý bol rekonštruovaný a jeho rekonštrukcia stále pokračuje.