Chitwan – prírodný klenot južného Nepálu

Chitwan je stabilnou súčasťou nášho programu na každom klasickom zájazde v Nepále. Ak sem však vyrazíte z hlavného mesta, ako to robíme na našich zájazdoch Čína, Tibet, Nepál, India, tak vás čaká asi 5-hodinová cesta z hlavného mesta Káthmándú. Tá je rovnakej kvality, ako je to už v Nepále zvykom. Ekonomická situácia krajiny sa prenáša aj do infraštruktúry, ale treba podotknúť, že Nepál intenzívne pracuje na renovácii cestných ťahov, najmä tých hlavných.

Na skrátenie si cesty je pre našich klientov vždy možnosť absolvovať rafting na rieke, ktorú míňame už po príchode z Tibetu a smerujeme popri jej toku aj smerom do národného parku. Nazýva sa Trishuli. Počas zimných a jarných mesiacov je to relatívne pokojná rieka, počas letných mesiacov, a teda monzúnového obdobia vie navýšiť svoju hladinu, a tým pádom trochu „zdivočieť“.

Rafting na rieke trvá dokopy asi hodinu a pol a dal by sa nazvať relatívne jednoduchým až priemerným. Na našich zájazdoch ho zvládli už aj klienti, ktorí mali pod 13 rokov a aj klienti nad 70 rokov. Rieka Trishuli preteká veľmi pekným kaňonom, a preto je rafting zároveň takou „vyhliadkovou plavbou“. Po absolvovaní raftingu nás čaká tradičný nepálsky obed – dal bhat. Po jedle nás čaká asi posledná hodina a pol cesty do nášho ubytovania v národnom parku.

Národný park Chitwan sa nachádza relatívne blízko tretieho najväčšieho mesta Nepálu, cez ktoré na konci cesty prechádzame. Nazýva sa Bharatpur a keby ste niekedy prišli do Nepálu súkromne a chceli navštíviť národný park, môžete sem z Káthmándú aj preletieť. Let trvá iba niečo okolo 20 minút a operuje ho viacero domácich aerolínií, ako napríklad Buddha Air.

Národný park sa nachádza na juhu krajiny, konkrétne v provincii Bagmati. Bol vyhlásený za národný park v roku 1973 a bol dokonca zapísaný ako prírodná pamiatka do svetového dedičstva UNESCO v roku 1984. Pôvodný dôvod jeho vyhlásenia bol, aby sa ochránili nosorožce, ktoré sú pre park typické a stali sa aj jeho symbolom.

Jeho rozloha je necelých 953 kilometrov štvorcových. Najvýznamnejším rezortným mestom neďaleko parku je Sauraha, kde ostávame v malej skupine ubytovaní u nášho partnera počas BUBO zájazdov v Nepále.

Lodge, v ktorej bývame, sa nachádza priamo v centre tohto malého mestečka. S našim nepálskym partnerom spolupracujeme už 30 rokov, a preto nebude prekvapením, keď od lokálneho personálu budete počuť frázy ako: „Who wants pivo?" alebo „Dobrú chuť!".

Celý areál lodge je zasadený do podobného prostredia ako park a človek má chvíľu dojem, ako keby sa presunul niekde do tropického pralesa. Nás v parku čaká prvá noc a odmenou po dlhej a náročnej ceste autobusom je veľký bazén, v ktorom sa môžeme schladiť.

Na druhý deň ráno nás čaká prvá fáza nášho safari. Na lodge nás príde vyzdvihnúť džíp, ktorý nás odvezie asi 10 minút k rieke Rapti. Tá preteká okolo celej Saurahy a keby sme chceli, vieme sa k nej od nášho ubytovania dostať asi za dve minúty chôdze, no špeciálne na plavbu po nej využívame tento bod ako ten, kde sa nastupuje na kanoe.

Rieka je domovom viacerých vodných živočíchov, rýb, obojživelníkov a plazov. My sa ideme po nej plaviť najmä kvôli posledným menovaným. Predtým, ako však nastúpime do kanoe, si musíme dať základné bezpečnostné inštrukcie. Kanoe je vytvorené z jedného kusu kmeňa, ktorý bol prerezaný na polovicu a v strede vydlabaný. Takýmto spôsobom si kanoe vyrábajú lokálni obyvatelia už veľmi dlhú dobu a my máme možnosť aj takýmto spôsobom nahliadnuť viac do ich kultúry.

Keďže je kanoe relatívne labilné, nastupuje sa do neho pomaly a prvé pravidlo znie: žiadne prudké pohyby. Druhé pravidlo je veľmi jednoduché – nič nestrkať do vody. Tieto dve elementárne pravidlá od roku 2001 až dodnes dodržali tisícky našich klientov - najscestovanejších Slovákov, ktorí navštívili Chitwan a nikdy sa tu nič nikomu nestalo.

Kanoe má maximálnu kapacitu približne 10 ľudí. Na zadnom konci kanoe stojí kapitán, ktorý loď kormidluje a udáva náš smer. Vpredu sedí náš lokálny sprievodca po parku, ktorý s nami bude na obidvoch safari. Ten tam sedí z praktických dôvodov – keď niečo uvidí, hneď nám to povie.

Keď sa kanoe naplní, tak hladina rieky je od jeho kraja vzdialená možno 5 centimetrov. Zdanlivo sa to zdá málo, no rieka je veľmi pokojná, a preto to za bežných podmienok úplne stačí. My sa vydávame na plavbu, ktorá bude trvať asi 40 minút a budeme dúfať, že uvidíme prvých zvieracích obyvateľov parku.

„Keep your hands in the boat, please“, je prvá veta, ktorú každý z nás počuje od kapitána a aj od nášho sprievodcu pri tom, ako nás kapitán odpichne od brehu. Opúšťame miesto, kde sme sa nalodili a vydávame sa plaviť po časti rieky, kde v okolí toľko ľudí nestretnete.

Ponad hlavy nám lietajú množstvá vtákov a my sa nejakých aj snažíme vidieť z bližšia. Prvého, ktorého môžeme vidieť, je rybárik, ktorého lokálni obyvatelia nazývajú kingfisher.

Rybárik riečny

Dnes ich nájdeme v parku približne 5 až 6 druhov, no niektoré len zriedka. Toho, čo uvidíme najčastejšie, je rybárik riečny (Alcedo atthis). Ten meria približne 17 centimetrov a rozpätie krídel má 25 centimetrov.

Jednoducho ho spoznáte najmä kvôli jeho typickému sfarbeniu. Hlava a krídla z vonkajšej strany sú modrozelené/tyrkysové, pričom jeho telo a vnútorná strana krídel sú žlto-oranžové. Má dlhý čierny zobák a pri ňom biele škvrny, ktoré sú pre neho typické.

Samička sa od samca líši tým, že spodnú časť zobáka zvykne mať sfarbenú do mierne červenkastej farby. Rybárik riečny trávi väčšinu času pri priehľadných vodách, kde loví. Živí sa najmä menšími rybami, alebo vodným hmyzom, ako napríklad vážkami. Do vody sa ponorí zobákom, ktorým si otvorí hladinu a prebije sa cez povrchové napätie vody. Svoju korisť zje smerom najprv od hlavy, aby sa v ňom nevzpriečili plutvy.

Hniezda si vytvára väčšinou pri zakalených vodách, kde si dokáže vyhrabať diery hlboko do pieskových útesov riek a jazier, ktoré môžu byť hlboké 30 až 90 centimetrov. Samec a samička sa starajú rovnakým podielom o mláďatá, ktorých býva na jedno kladenie vajec približne 5 až 7. Rybárik riečny je typický pre oblasti pri vodných tokoch vo väčšine Ázie a Európy.

Rybárikovec hnedohlavý

Ďalší z vtákov, ktorý je v parku vidieť veľmi často, je rybárikovec hnedohlavý (Halcyon smyrnensis). Ten na rozdiel od rybárika riečneho nežije výlučne pri vode. Nájdeme ho najmä v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, no zriedkavo aj na Blízkom východe alebo v Turecku. Je o niečo väčším vtákom ako rybárik riečny, dosahuje veľkosť približne 27 centimetrov.

Jeho hlava a brucho sú orieškovo hnedé, krídla a chvost majú výraznú svetlomodrú farbu a nohy majú rovnakú farbu ako zobák, červenú. Jeho diéta je však veľmi podobná ako rybárikova, s tým, že nie je obmedzená iba na vodné prostredie, ale aj suchozemské.

Ak budeme mať šťastie, narazíme aj na ďalšieho pestrého vtáka, ktorým je včelárik hnedohlavý (merops leschenaulti). Nájdeme ho práve v oblasti indického subkontinentu, kde ho uvidíme najviac na otvorených trávnatých plochách alebo pri vode, keďže sa živí hlavne hmyzom. Loví napríklad včely, osy, vážky alebo motýle. Tie uloví vo vzduchu, pristane s nimi na konári, kde ich usmrtí o konár a odstráni žihadlá, ak nejaké majú a až potom ich skonzumuje.

Včelárik hrá dôležitú úlohu v regulovaní počtu hmyzu. Dosahuje veľkosť 17 až 20 centimetrov a spoznáme ho vďaka jeho pestrému sfarbeniu. Jeho hlava je orieškovo hnedá, hrdlo žlté, červené oči a zelené krídla.

Cibík riečny

Ďalší z menších vtákov, ktorého budeme mať možnosť vidieť, je napríklad cíbik laločnatý alebo cíbik riečny (Vanellus vanellus). Prvý menovaný dosahuje veľkosť 30 až 35 centimetrov a spoznáme ho vďaka čiernej hlave a hrudi, hnedým až olivovým krídlam a bielej línii, ktorá oddeľuje tieto dve farby.

Nohy sú žlté a zobák je oranžovo čierny. Živí sa najmä červami a hmyzom, ktoré často nachádza pri vodnej hladine. Pokiaľ je jeho hniezdo ohrozené, dokáže odohnať predátora tým, že hrá, akoby bol zranený, aby sa predátor rozhodol loviť jeho a odišiel od hniezda.

Cíbik riečny je k videniu menej často ako cíbik laločnatý. Riečneho nájdeme vyložene pri riekach a vodných plochách. Má rovnaký jedálniček ako predošlý cíbik. Líši sa však sfarbením. Oplýva kombináciou čiernej, ktorú nájdeme na hlave, chvoste a časti krídel, hnedej na krídlach a bielej na bruchu a krku. Na rozdiel od ostatných cíbikov je oveľa tichší a plachejší, preto je ho ťažšie spozorovať.

Beluša veľká

Najčastejšie sa vyskytujúcim veľkým vtákom v okolí vodných plôch v parku je jednoznačne beluša veľká (Ardea alba). Belušu neprehliadnete z viacerých dôvodov. Dosahuje veľkosť približne 1 metra a jej snehobiele sfarbenie je pri vodných plochách výrazné.

Má dlhé, čierne nohy a dlhý, žltý zobák. Jej dlhý krk, ktorý je väčšinou pokrčený v tvare S, sa dokáže predĺžiť. To jej pomáha pri lovení koristi. Jej strava predstavuje najmä ryby, žaby, malé cicavce alebo plazy. Belušu dnes nájdeme na všetkých kontinentoch.

Volavka popolavá

Ďalším, podobným vtákom, ktorý je často k videniu, je volavka popolavá (Ardea cinerea). Stavbou tela je veľmi podobná s belušou, od ktorej je menšia iba o niekoľko centimetrov. Ako už z jej druhového mena vyplýva, sfarbenie tela je do šedej farby. Zobák aj nohy sú skôr žlté. Jej diéta je takmer identická s belušou.

Páv korunkatý

Relatívne často sa vyskytujúcim vtákom v Chitwane je aj páv korunkatý (Pavo cristatus). Ten aj so svojím chvostom môže merať viac ako 2 metre. Čo sa týka ich sfarbenia, dochádza tu k výraznému pohlavnému dimorfizmu. Samci sú väčšinou modrozeleného sfarbenia, kým samice majú na tele viac hnedej farby. Na hlave majú pávy malú korunku.

Samce páva sú typické svojim chvostom, ktorý rozpestierajú a trasú/vibrujú s ním počas páriacej sezóny, keď chcú navábiť samice. Pávy sú všežravé a živia sa takmer všetkým – od malých semiačok, ovocia, hmyzu, malých hadov a obojživelníkov, dokonca niekedy malými cicavcami.

Jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich plazov, ktorého uvidíme počas nášho pobytu v Chitwane, no najmä počas plavby na kanoe, bude krokodíl bahenný (Crocodylus palustris). Ten sa najčastejšie vyskytuje práve v južnej Ázii, kde žije v relatívnej blízkosti ľudských obydlí.

Krokodíl dosahuje veľkosť 3 až 4 metre a môže vážiť až 400 kíl. Jeho telo má zelenú, šedú, prípadne olivovú farbu. Je pokryté tvrdými šupinami, osteodermami, ktoré ho chránia. Je mäsožravcom, ktorý sa živí rybami, hadmi, žabami a niektorými cicavcami, ako napríklad opicami, jeleňmi alebo dobytkom.

Sladkovodné krokodíly, ako je bahenný, sú spravidla menej agresívne ako morské, no môžu byť teritoriálne. Dokážu si vybudovať tunely do pieskových svahov riek, kde sa schovávajú pred veľkými teplotami. Vzhľadom na rozrastajúcu sa populáciu a zväčšujúce sa znečistenie sú označené ako ohrozené a sú chránené.

Ďalším podobným plazom, ktorého uvidíme v parku, je gaviál indický (Gavialis gangeticus). Gaviál je na prvý pohľad a z väčšej vzdialenosti na nerozoznanie od krokodíla. Rozdiel je v ich čeľustiach. Krokodíl ich má v tvare V alebo U, pričom gaviál ich má veľmi úzke a dlhé. Dospelé samce majú na konci čeľustí chrupavkovitý výrastok, ktorý nazývame ghara. Ten slúži najmä pri rozmnožovaní.

Gaviály sú kriticky ohrozené a nachádzajú sa iba na indickom subkontinente. Samce môžu dosiahnuť dĺžku až 6 metrov, samice 4,5 metra. Sú však omnoho ľahšie, približne okolo 200 až 300 kíl vzhľadom na ich štíhlu stavbu tela. Vďaka stavbe ich čeľustí sú výbornými lovcami rýb, ktoré tvoria väčšinu ich stravy. Sú plaché a pre človeka neškodné.

Po plavbe vystupujeme na inom mieste, ako kde sme nastúpili. Náš sprievodca berie nás a našu skupinku na krátku prechádzku po lese. Ešte predtým, ako pôjdeme, si povieme bezpečnostné pravidlá, keby sa nám náhodou podarilo stretnúť nejaké zviera. Na prechádzke budeme dúfať, že uvidíme niektorých z obyvateľov lesa, ako napríklad nosorožce.

Po krátkej prechádzke hustým lesom sa dostávame k výcvikovému centru pre slony. Tu má nepálska vláda centrum, kde vychovávajú slony od malička na rôzne práce, najmä pre armádu. Tá ich využíva, keď potrebuje dostať materiál na ťažko prístupné miesta v hustých porastoch. Väčšina zo slonov ázijských sú samice, nakoľko samci sú veľakrát príliš tvrdohlaví na výcvik.

V Chitwane však existujú viaceré voľne žijúce samce, ktoré občas prídu aj na prechádzku po meste a niekedy zavítajú aj do tohto centra, kde sa im podarí oplodniť niektorú zo samíc. Najznámejší z týchto samcov sa volá Ronaldo.

Po návšteve slonieho centra sa presúvame autom naspäť na naše ubytovanie, kde nás čaká obed, krátky poobedný oddych a neskôr sa pôjdeme pozrieť na druhú časť safari, ktorá bude na džípe.

Vstup do národného parku, ktorý využijeme, sa nachádza asi 10 minút jazdy od nášho ubytovania. Pred jazdou sme si znova priblížili základné pravidlá safari – treba byť ticho a pozerať sa všade naokolo, pretože každý z nás môže zbadať nejaké zviera. Taktiež sa netreba zabudnúť natierať, pretože teploty v Chitwane zvyknú byť vysoké a slnko páli.

Väčšinu zvierat, ktoré sme videli z prvého safari na kanoe, budeme mať možnosť vidieť aj z džípu. Výnimkou však bude viacero suchozemských cicavcov. Najčastejšie uvidíme jelene, ktorých v parku nájdeme až 4 druhy.

Prvým, ktorého uvidíme pravdepodobne najčastejšie, je axis škvrnitý (Axis axis). Ten, už ako z názvu vyplýva, je typický svojimi bielymi škvrnami na hnedej srsti. Mohli by sme ho považovať za stredne veľkého. Samci dosahujú hmotnosť približne 100 kíl, samice menej. Samci nosia výrazné parožie, samice nie.

Žijú v stádach, niekedy o desiatkach jedincov, ktoré sú vedené dominantným samcom. Sú bylinožravé a zároveň sú dôležitou súčasťou ekosystému, keďže sú potravou pre tigre a leopardy.

Ďalším z viac rozšírených jeleňov je jeleň sambar (Rusa unicolor). Je to najväčší druh jeleňa, ktorý žije v parku. Samec môže dosahovať až 300 kilogramov a má výrazné parožie. Majú tmavohnedú, hustú srsť. Na rozdiel od axisa škvrnitého, jeleň sambar väčšinou žije sám, alebo vo veľmi malých skupinách. Je to nočný tvor, ktorý má rovnakú stravu ako predošlý spomínaný a taktiež je potravou pre predátory.

Muntžak indický (Muntiacus muntjak) je tretím druhom jeleňa žijúceho v parku, ktorý sa niekedy označuje aj ako štekajúci jeleň. Keď sa cíti ohrozený, vydáva prenikavý zvuk pripomínajúci psí štekot. Je zároveň najmenším druhom žijúcim v parku, samce dosahujú len okolo 25 kilogramov. Má menšie telo a krátke nohy, hustú, hnedú srsť a zakrivené rohy, ktoré nájdeme u samcov. Žijú prevažne samé, alebo v pároch.

Posledným druhom z Chitwanu je axis porcinus (Axis porcinus). Ide o malý druh jeleňa, dosahujúci nie viac ako 35 kilogramov u samcov. Veľmi plachý a samotársky druh, ktorý je v miernom ohrození, kvôli ubúdajúcej populácii. Má krátke nohy a keď uteká, hlavu má takmer sklonenú ako diviak, preto sa niekedy nazýva aj ako jeleň diviačí.

V národnom parku Chitwan dnes nájdeme približne 90% populácie všetkých nosorožcov v Nepále, takže asi 694 jedincov. Nosorožec indický (Rhinoceros unicornis) je jedným z piatich druhov nosorožcov, ktoré dnes nájdeme na planéte. Nosorožec indický bol v minulosti intenzívne lovený, a preto sa začali robiť kroky k obnoveniu a rozšíreniu jeho populácie.

Nosorožec indický môže dosahovať dĺžku tela viac ako 3 metre a vážiť viac ako 2 tony. Jeho výzor je typický hrubou pancierovitou kožou a jediným rohom. Nosorožce sú bylinožravé, sú výborní plavci a bežci, keďže môžu bežať rýchlosťou až 40 kilometrov za hodinu. Ich najväčším nepriateľom je stále, bohužiaľ, človek, no menšie jedince ohrozujú aj tigre.

Každý návštevník parku verí, že bude mať šťastie a podarí sa mu vidieť jednu z dvoch mačkovitých šeliem obývajúcich park. Prvou je leopard škvrnitý (Panthera pardus fusca). Leopard je nočná šelma, ktorá loví najmä cicavce a vtáky. Je výborným lovcom - je rýchly, agilný a nemá problém liezť na stromy, kde si zvykne vyniesť so sebou aj ulovenú korisť.

Leopard dosahuje dĺžku približne 1,5 až 2,5 metra a môže vážiť necelých 80 kilogramov. Má typickú zlatohnedú pokožku pokrytú čiernymi škvrnami. V parku ich dnes nájdeme približne 100 jedincov, preto je stále označovaný za ohrozený druh.

Najznámejšou šelmou v parku a ďalším symbolom parku je jednoznačne tiger bengálsky (Panthera tigris tigris). Tiger je najväčšou mačkovitou šelmou na svete. Samec tigra bengálskeho môže vážiť až 250 kilogramov a merať až 3 metre. Tiger má typickú oranžovú srsť s čiernymi pruhmi a bielym bruchom.

Dnes takýchto tigrov nájdeme v parku podľa posledných sčítaní 128. Živia sa najmä veľkými bylinožravcami, ako už spomínanými jeleňmi. Sú samotárske a lovia najmä v noci. Jeden samec môže zaberať teritórium s rozlohou až 100 kilometrov štvorcových, ktoré si značkuje tým, že škrabe o stromy.

Náš pobyt v Chitwane sa skladá z viacerých dní, pri ktorých pochopíte, že Nepál nie je len o Himalájach. V parku vďaka absolvovaniu dvoch typov safari budeme mať možnosť vidieť rôzne druhy živočíchov od vtákov, plazov, obojživelníkov až po cicavce. Uvidíme krokodíly, gaviály, jelene, pávy a možno budeme mať šťastie aj na niektorého zo symbolov národného parku? O tom sa musíte presvedčiť na vlastnej koži pri najbližšej návšteve Nepálu.