Gyantse a Shigatse – odľahlejšie časti Tibetu

Gyantse dnes patrí k maličkým mestám v Tibete. Podľa posledných dostupných údajov má približne 15 000 obyvateľov, čo ho veľkosťou prirovnáva napríklad k slovenským mestám ako Sereď či Kežmarok. Napriek svojej neveľkej rozlohe v sebe ukrýva unikátny kláštorný komplex, o ktorom si ešte podrobnejšie povieme. Mesto má za sebou aj náročné historické obdobie, známe ako Britská expedícia do Tibetu.

Udalosť, ktorú samotná Čína nazýva ako „mierové oslobodenie Tibetu“ je dodnes udalosťou, ktorá navždy zmenila chod dejín a Tibetu ako regiónu samotného. Ten ako de facto samostatný región a predtým kráľovstvo sa počas histórie dostal do konfliktu s viacerými okolitými kráľovstvami a mocnosťami. Málokto však vie, že Tibet si prežil na začiatku 20. storočia jednu krátku inváziu, a to z rúk Spojeného kráľovstva.

Britská invázia, ktorá si vyžiadala smrť takmer 3 000 Tibeťanov, sa dodnes oficiálne nazýva ako „Britská expedícia do Tibetu“ alebo „Younghusbandova expedícia“. Prečo vlastne bola expedícia iniciovaná? V regióne východnej Ázie začalo svoj vplyv zväčšovať cárske Rusko. Spojené kráľovstvo si v tomto regióne chcelo udržať dominanciu, a preto ako preventívny krok sa rozhodlo spraviť expedíciu do Tibetu, ktorej cieľom bola dohoda s predstaviteľmi Tibetu.

Expedícia bola vedená plukovníkom Francisom Younghusbandom a začala 11. decembra 1903 z dnešného indického štátu Sikkim. Tibetské autority odmietli s Britmi vyjednávať, a preto sa z expedície stal ozbrojený konflikt. Na jednej strane stáli chudobne vyzbrojení Tibeťania s minimálnymi skúsenosťami z boja. Proti nim stáli britské jednotky s prvotriednym vybavením a dostatočným armádnym tréningom. Medzi dvomi stranami došlo k viacerým konfliktom, ktoré sa väčšinou skončili stovkami obetí na tibetskej strane.

Mesto Gyantse sa navždy zapísalo v pamäti lokálnych obyvateľov ako mesto odporu. Práve tu proti Britom vyvinuli domáci najväčší odpor. Poslední lokálni obyvatelia sa usadili na mestskej pevnosti, ktorú niekoľko dní držali a odolávali niekoľkonásobnej britskej presile, až kým nakoniec nepadli. Táto udalosť preto preslávila mesto ako mesto odporu. Neďaleko pevnosti, ktorá sa vyníma nad mestom, nájdeme pamiatku, kvôli ktorej je mesto známe práve dnes. Je ňou významný kláštorný komplex a netradičná stúpa.

Najskoršia zmienka o kláštore pochádza z 9. storočia. Žil tu Pelkhor-tsen, po ktorom sa kláštor pomenoval. Pelkor bol synom posledného, 41. tibetského kráľa Langdarmu. Mesto Gyantse bolo okolo kláštora dobudované v priebehu 15. storočia. V kláštore bola zo začiatku dominantná najmä Sakya, jedna z tibetských budhistických škôl. Kláštor je prienikom viacerých architektonických štýlov, najmä čínskeho, tibetského a nepálskeho.

V rokoch 1427 až 1437 bola vybudovaná najznámejšia stavba z celého komplexu. Tashigomang, známa aj ako Kumbum. Ide o 32 metrov vysokú pagodu, ktorá má 9 poschodí a 76 menších kaplniek. V každej z týchto kaplniek nájdeme desiatky, až stovky rôznych vyobrazení Budhov, bódhisáttvov a iných významných figúr z tibetského budhizmu. Odhaduje sa, že dokopy ich je v celej pagode približne 100 000. Samotný názov „kumbum“ znamená „100 000 obrázkov“.

Po prehliadke kláštorného komplexu v Gyantse naša cesta vedie ďalej do druhého najväčšieho mesta Tibetu, známeho ako Shigatse, alebo Xigaze. Toto mesto je dnes druhým najľudnatejším v celom Tibete a odhaduje sa, že tu žije asi 800 000 obyvateľov. S hlavným mestom, Lhasou, je spojené diaľnicou, ktorá sa nazýva aj ako Diaľnica mieru. Okrem toho sa sem viete z Lhasy dostať aj vlakom. Cesta trvá asi 3 hodiny. Na čínske vlakové pomery to je relatívne dlho, no treba si uvedomiť, že vlak ide veľakrát v nadmorskej výške nie menej ako 3500 metrov nad morom.

Shigatse leží v nadmorskej výške približne 3850 metrov nad morom, čo je asi o 200 metrov vyššie ako Lhasa. Napriek vysokej nadmorskej výške je však okolie mesta známe ako jedna z najúrodnejších častí Tibetu. Pestuje sa tu vo veľkom jačmeň, z ktorého sa vyrába tsampa, pšenica, repka olejná, ale aj zemiaky. Chovajú sa tu jaky, ovce a kozy. V regióne nájdeme aj ložiská chrómu, medi, zlata, bóru alebo uhlia, ktoré sa tu ťažia. V meste sa spracovávajú mliečne produkty a vlna, ktoré sa neskôr rozvážajú po celom regióne.

Mesto má veľmi bohatú históriu a predpokladá sa, že existovalo ešte pred zjednotením Tibetského kráľovstva v roku 618. Vďaka jeho polohe bolo dôležitým poľnohospodárskym a obchodným centrom, keďže sa nachádzalo neďaleko Nepálu, Indie a celého himalájskeho regiónu a ležalo po ceste do cisárskej Číny.

V Shigatse sa v 16. storočí usadila dynastia Tsangpa, ktorá začala v regióne vládnuť. Tí boli stúpencami tibetskej školy Kagyu, ktorá bola v priamej rivalite so školou Gelug, ktorá sa vyskytovala najmä v hlavnom meste, Lhase. V roku 1642 však bola dynastia Tsangpa porazená piatym dalajlámom za vojenskej pomoci Mongolska a pripadla pod správu centrálnej vlády v Lhase. V roku 1447 však bola postavená najvýznamnejšia pamiatka, ktorú tu dnes nájdeme, kláštor Tashilhunpo.

Tento významný kláštor bol založený v spomínanom roku 1447 Gendun Drubom. Gendun Drub bol po smrti vyhlásený za prvého dalajlámu. Dnes je však kláštor univerzálne známy ako sídlo pančenlámov.

Kláštor sa rozrástol pod patronátom ďalšieho významného svätca – Lobsang Chokyi Gyaltsena. Ten bol počas svojho života vyhlásený za pančenlámu. Napriek tomu, že bol vyhlásený ako prvý, bol v poradí až štvrtým pančenlámom, keďže predošlí traja boli vyhlásení posmrtne.

Každý z nasledujúcich pančenlámov neskôr v kláštore žil a prispel určitým spôsobom k jeho expanzii a dôležitosti. Kláštor bol obsadený nepálskymi vojakmi počas tibetsko-nepálskeho konfliktu v roku 1791 a počas Kultúrnej revolúcie v druhej polovici 20. storočia boli takmer dve tretiny kláštora zničené.

Do areálu vchádzame cez hlavnú bránu, kde sa nám otvorí výhľad na takmer celý areál. Kláštor je situovaný na prahu menšieho vrchu pri meste a budovy sú postavené v miernom stúpaní, takže ho máme možnosť vidieť takmer celý.

Vidíme 5 hlavných budov, ktoré vyčíňajú nad ostatnými, bežnými budovami. Rozdiely sú väčšinou vo farbe. Klasické budovy v Tibete zvykli bývať namaľované zmesou čiernobielej farby – čierna okolo okien a biela na zvyšku domov. Budovy, ktoré boli významnejšie a patrili buď náboženským inštitúciám alebo významným osobám boli väčšinou červené, alebo žlté/zlaté.

My si hlavné budovy prejdeme zľava doprava. Kým sa dostaneme k prvej, prekonávame mierne stúpanie. To by za štandardných okolností nebol žiadny problém, no keďže sme vo výške takmer 4000 metrov nad morom, telo to trochu cíti a prejavuje sa to najmä na tepe srdca a zadýchaní.

V prvej hlavnej budove sa nachádza obrovská socha Budhu budúcnosti, známeho ako Maitreya. Táto socha bola vytvorená počas 1. svetovej vojny a práve v roku 1918 bola dokončená. Meria 26,2 metra, sedí na lotusovom tróne, ktorý meria 3,5 metra. Je vyrobená z 279 kilogramov zlata a 230 000 kilogramov medi. Na jej ozdobenie bolo použitých 1400 rôznych drahokamov, polodrahokamov a perál.

Vnútri v rôznych kaplnkách nie je povolené fotiť. V niektorých to je povolené len za poplatok. My vchádzame do kaplnky, kde je Budhova socha, ktorá v uzavretej budove pôsobí opticky ešte väčšie. Okolo sochy sa dá prejsť, spravíme si jeden okruh v smere hodinových ručičiek a vychádzame k ďalšej budove.

Tá je relatívne nová a pochádza z roku 1993. Bola vybudovaná až po smrti 10. pančenlámu. Vnútri budovy nájdeme stúpu vysokú 11,55 metra, ktorá je vyrobená hlavne z kovov - bronzu a medi -  a je potiahnutá zlatom. V nej by sme našli telesné pozostatky 10. pančenlámu.

Celá budova je vymaľovaná rôznymi vyobrazeniami Budhov a boddhisátvov. 10. pančenláma bol posledný, právoplatne zvolený pančenláma. Po odchode 14. dalajlámu do exilu ostal pančenláma, celým menom Lobsang Trinley Lhündrub Chökyi Gyaltsen, ako jediný vyšší predstaviteľ tibetského budhizmu priamo v Tibete, kde bojoval za jeho záujmy. Takisto ako v prvej budove, aj tu si prejdeme okolo stúpy v smere hodinových ručičiek a budeme pokračovať do ďalšej budovy.

Tretia veľká budova v poradí je zasvätená 4. pančenlámovi. Je to jedna z najstarších budov  celom areáli, bola postavená medzi rokmi 1662 a 1666. Vnútro budovy je takmer identické s predošlou – nájdeme tú veľkú pozlátenú stúpu s pozostatkami 4. pančenlámu. Celá budova je vyzdobená niekoľkými stovkami vyobrazení budhistických božstiev.

Čaká nás návšteva poslednej veľkej budovy. Tá vyzerá znova identicky. Nájdeme tam stúpu, v ktorej sú uložené pozostatky 5. až 9. pančenlámu. Tá je zo všetkých vyzdobená najbohatšie. Nájdeme na nej niekoľko stoviek rôznych drahokamov, polodrahokamov a perál. Pôvodne boli pančenlámovia pochovaní do svojich jednotlivých stúp.

Počas kultúrnej revolúcie v 60. rokoch 20. storočia boli však tieto stúpy zničené, a preto bola v 80. rokoch skonštruovaná jedna veľká stúpa, ktorá dnes zdieľa pozostatky a relikvie od 5. až po 9. pančenlámu.

Ďalšou významnou budovou v komplexe je veľká biela budova na konci areálu kláštora. Tá slúži najmä na povesenie tangky, veľkej tibetskej vlajky, ktorá sa využíva pri náboženských obradoch a slávnostiach. Väčšinou býva maľovaná na bavlnu alebo hodváb a na maľbu sa využívajú prírodné farby z minerálov alebo zeleniny.

Poslednou budovou, ktorú v areáli navštívime, je hlavná stretávacia hala mníchov. Tá zastrešuje mníchov pri ich spoločných modlitbách niekoľkokrát počas dňa. Odhaduje sa, že počas najväčšej slávy kláštora tu žilo až 5 000 mníchov. Dnes je to približne 200 až 300 mníchov.

Opúšťame druhé najväčšie mesto Tibetu a smerujeme k nepálskym hraniciam. Cestou nás však čakajú zastávky na zaujímavých miestach. Približne hodinu a pol jazdy od Shigatse zastavíme pri veľkej tabuli s nápisom „5000 KM“. Od čínskeho najväčšieho mesta Šanghaj po tento bod je to presne 5 000 kilometrov po diaľnici G318. My sme už jeden jej úsek prechádzali z mesta Gyantse do Shigatse. Pre veľkých dobrodruhov existuje však možnosť prejsť si túto diaľnicu z mesta Šanghaj až po jej koniec, ktorý je o 5476 kilometrov ďalej, v pohraničnom meste Zhangmu na nepálskej hranici.

Po tomto bode začne naše stúpanie, ktoré sa najprv javí ako nenápadné. Po čase však pozorujeme, že sa dostávame relatívne vysoko. Postupne sa dostaneme na priesmyk Gyatzo La, ktorý sa nachádza v nadmorskej výške 5248 metrov nad morom. Tento bod je najvyšším bodom, ktorý prekonávame na zájazde Čína, Tibet, Nepál, India. Túto výšku telo veľmi rýchlo pocíti, a preto tu netrávime dlhý čas. Odfotíme sa pri pamätnom kameni, ktorý má na sebe napísanú výšku, pofotíme si výhľady a ideme ďalej.

Po prekonaní horského priesmyku nás čaká už relatívne krátky presun do mesta, kde dnes strávime noc. Je ním Shegar a bude to najvyššie položené miesto, kde na tomto zájazde prespíme. Približná nadmorská výška Shegaru je totižto približne 4300 metrov nad morom, čo je iba o 150 metrov menej ako je výška legendárneho Matterhornu vo švajčiarskych Alpách.

Cestou do mesta sa však ešte zastavíme na pumpe, odkiaľ pekne vidno Himaláje. Za ideálnej viditeľnosti odtiaľto vidno aj Mount Everest a my sa môžeme čiastočne pripraviť na zážitok, ktorý nás čaká na ďalšie ráno. Vojdem dnu do čerpacej stanice, kde sa odfotím s personálom, ktorý pravdepodobne prvýkrát po dlhej dobe vidí západného turistu a pokračujeme do hotela na checkin.

Na ďalšie ráno nás čaká skoré vstávanie. Z hotela vyrážame 5:30, ešte za hlbokej tmy. Západné časti Číny sú negatívne ovplyvňované jediným časovým pásmom, ktoré je v Číne. Čaká nás asi dvojhodinová cesta, ktorá bude prerušená policajnou kontrolou. Tá sa nachádza pri oficiálnom vstupe do Národnej prírodnej rezervácie Qomolongma, ktorá bola založená v roku 1989 a má približnú rozlohu 34 000 kilometrov štvorcových. Zastrešuje najznámejšie vrcholy Himalájí a ich okolie, ktoré za chvíľu uvidíme.

Prekonáme nenápadný horský priesmyk, ktorý nás prevedie cez nadmorskú výšku 5000 metrov nad morom. Zastaneme hneď za ním, pretože práve vychádza slnko a nám sa prvýkrát otvára výhľad na viaceré osemtisícovky. Sú nimi Makalu, Mount Everest a Cho Oyu. Po krátkej prestávke na fotografie pokračujeme na miesto, kde vymeníme náš autobus za lokálny čínsky autobus. Číňania totižto zaviedli systém, kde ak sa chcete ísť pozrieť na miesto, ktoré je najbližšie k základnému táboru, musíte prestúpiť na lokálny, ekologický elektrický čínsky autobus.

Po asi 40-minútovej jazde autobusom sa dostávame na miesto, ktoré je od čínskeho základného tábora Mount Everest vzdialené iba pár kilometrov. Prišli sme síce o výhľady na ostatné osemtisícovky, no Mount Everest je iba niekoľko kilometrov od nás a máme na neho najlepšie výhľady. Jeho severná strana je menej populárna a väčšina horolezcov, ktorí sa rozhodnú Everest zdolať, tak robia z nepálskej strany.

Nepálska strana sa pre prvolezcov považuje za jednoduchšiu. Jednou z jej nevýhod je fakt, že do základného tábora treba šliapať niekoľko dní. Ak niekto považuje za komfortnejšie odviezť sa do základného tábora, to je možné na čínskej strane. Na mieste, kde vidíme Everest, strávime približne hodinu. Je stále skoro ráno a teplota tu kľudne môže byť aj -15 stupňov Celzia. Čínskym autobusom sa vrátime naspäť do prestupového miesta, kde si môžeme dať kávu a kúpiť suvenír so symbolikou Everestu.

Od Everestu naša cesta pokračuje bližšie k Nepálu. Rovnobežne prechádzame okolo Himaláji a o približne hodinu sa nám otvorí výhľad na štvrtú osemtisícovkou, Shishapangma. Tá je jedinou zo 14 osemtisícových vrcholov, ktorá sa nachádza výhradne v Tibete. Všetky ostatné, ktoré sme tento deň mali možnosť vidieť, sa nachádzajú na hranici Číny a Nepálu.

Tibet je domovom viacerých posvätných hôr. Väčšina z nich je prepojená s tibetským budhizmom, no nájdu sa aj také, ktoré sú vyznávané ľuďmi z viacerých náboženstiev. Jednou z takýchto hôr je aj Kailaš. Tá až tak neohromí svojou výškou. Na himalájske pomery meria „iba“ 6 638 metrov, čo je oproti jej 8-kilometrovým „bratom a sestrám“ relatívne málo. No jej posvätnosť je uznávaná hinduistami, budhistami, džainistami a dokonca aj bonistami.

Tibetskí budhisti nazývajú horu Kailasa alebo Gang Rinpoche. Predstavujú si ju ako trojrozmernú mandalu, ktorá je posvätná. Veria, že je domovom Chakrasamvary, jedného z božstiev, ktoré reprezentuje osvietenie. Pre budhistov je taktiež významná poloha tejto hory, veria totiž, že sa nachádza v strede vesmíru. Vďaka týmto skutočnostiam každoročne navštevujú budhisti toto miesto a robia okolo neho kruhovú púť – koru. Verí sa, že jedna kora očistí hriechy z jedného života, 13 kor očistí hriechy za celé storočia a 108 kor spôsobí, že človek dosiahne osvietenie.

Čínska vláda kvôli posvätnosti hory na nej zakázala horolezecké aktivity. V 80. rokoch však oficiálne pozvala jedného z najlepších horolezcov v histórii, Reinholda Messnera, aby na horu vyliezol. Ten však odmietol, pretože veril, že hora je posvätná pre viac ako miliardu ľudí po celom svete a bolo by nevhodné na ňu liezť napriek oficiálnej pozvánke. Preto hora Kailash ostáva dnes jedna z najvyšších stále nezdolaných hôr na svete.

Večer prichádzame do mesta Gyirong, kde strávime našu poslednú noc v Tibete a rozlúčime sa s touto málo navštevovanou časťou sveta. Zajtra nás čaká hraničný prechod do Nepálu a neskoršia cesta do hlavného mesta tejto krajiny, Kátmandu. Viac o tejto ceste si môžete prečítať v našom blogu Cestný prechod z Tibetu do Nepálu.