Madagaskar je ostrov, ktorého vznik sa datuje do obdobia, kedy boli namiesto Európy malé ostrovčeky obkolesené teplým plytkým tropickým morom. Tomu svetu vládli dinosaury. Cicavce sa ešte len skrývali pred gigantmi toho obdobia, zvaného Jura, v hlbokých brlohoch a na svet vychádzali najskôr v noci. Sem tam plienili dinosaurie hniezda a zdalo sa, že takto to ostane. Potom sa od Gondwany, vtedajšej pevniny, čo spolu s Lauráziou dominovala Zemi odtrhla India spojená s Madagaskarom. Tí dvaja sa ale museli pohádať, lebo nejaký čas na to sa Madagaskar odčlenil od Indie plávajúcej smerom na severovýchod. To bolo ešte pred vytvorením Himalájí. A Madagaskar ostal pri Afrike. Izolovaný veky si žil svoj život a nerušene ochraňoval mnohé živočíchy, čo naokolo postupom času vyhynuli.
A tento ostrov má skutočne čo ponúknuť. Azúrové pláže o dĺžke 4800 kilometrov, kde okrem domorodých rybárov, ktorí vstávajú veľmi skoro na more a už pred východom počuť ich nádherné piesne ozývajúce sa po celom šírom pobreží. Stretnete tu počas prechádzky množstvo malých krabov, ktoré utekajú rýchlejšie než myšky, či krabov pustovníkov, jašterice skrývajúce sa v pazuchách paliem, ale aj gekony spiace v ružiciach kvetov. K tomu šumiace more a raj na Zemi. Je tu buš, typická horúca africká buš, ktorá ožije počas dažďov a skrýva nejedného tvora. Hory šialených tvarov, hory staré a časom, vetrom a dažďami vybičované. Pralesy vraj bez jedovatých tvorov. Je to pravda. Na Madagaskare nežije žiadny jedovatý, had, pavúk či mnohonôžka.
Najčastejším živočíchom, ktorého tu stretneme je samozrejme chameleón. Madagaskar je jeho domovom. Najväčším druhom je Chameleón parsonov (Calumma parsonii), dorastajúci do dĺžky až 68 centimetrov. Jeho protivníkom v rekordnej veľkosti je zasa najmenší chameleón na svete Brookesia micra, ten rastom nedá viac ako 16 milimetrov.
Samozrejme odznakom ostrova sú lemury. Aj ako endemiti žijúci na ostrove ako prapredkovia opíc, aj ako symbol ostrova. V súčasnosti ich tu žije približne sto druhov. Obývajú pohoria, buš aj dažďový les. Sú to aj nočné aj denné tvory. Za ten čas, ako bol Madagaskar izolovaný vyrástli do mnohých foriem a veľkostí. Niektoré vyhynuli s príchodom človeka, no mnohým sa darí dodnes.
Madagaskar sa radí historicky medzi najmladšie obývané miesta na Zemi. Najprv tento ostrov objavili ľudia zvaní Vazimba, lovci a zberači približne pred 2000 rokmi na svojich pirogách. Kočovne žili v pokoji, kým sa tu neobjavili Austro-nézania, plaviaci sa oceánom až od austrálskych a polynézkych brehov. Neskôr toto územie objavili arabskí moreplavci a po nich prišli Francúzi. Od roku 1810, kedy skončila posledná dynastia kráľov a kráľovien. Madagaskaru a do roku 1960 tu Francúzi dávali vedieť, že je to ich kolónia. Ešte teraz je citeľné, že odtiaľto nechcú tak ľahko odísť.
Madagaskar patrí geograficky pod Afriku. Rozkladá sa na ploche 587 041 kilometrov štvorcových. Obkolesuje ho Indický oceán a Mozambický prieliv od pevniny. Rozprestierajú sa tu pohoria, ako Národný Park Isalo, pamätajúce jurské dravce. Buš tiahnúca sa desiatky kilometrov po vnútrozemí. Africké pláže s mangrovami, ktoré nenájdete nikde na svete. Ale aj tropický dažďový les. Ostrov je na východnej strane pokrytý práve tropickým lesom, ktorý od indického oceánu dostáva najviac vlahy. Pohoriami tie dažďové prívaly už ale neprejdú a tak ostatok ostrova je buš. Všade samé kaktusy, baobaby a palmy. Ale aj nádherné, fialovo rozkvitajúce stromy, Jacarandy.
A čo sme videli my? Veľký okruh prechádza polovicou ostrova. Hovorím tomu prechod evolúciou za pár dní. Strávili sme neopakovateľné chvíle na plážach mozambiku, kde nás budili ranné spevy rybárov vstávajúcich na more. Šnorchlovali sme na pokojnom korálovom útese a s miestnymi domorodcami sme sa plavili na pirogách. Zatancovali sme si na zábave. Prechádzali sme krajinou, kde prší veľmi zriedka a ľudia musia nosiť vodu na dlhé kilometre. Tu si stavali domy z prútia a vetiev stromov. Neskôr sme videli drevené domy, tie zasa vystriedali domy z nepálenej tehly. Potom ľudia prišli na to, že sa tie domy dajú vymaľovať a nakoniec domy z pálenej tehly. V hlavnom meste Antananarivo už nastúpila moderná éra. Tam sa ale miešala práve s prútenými domami. Prechádzali sme územiami rôznych kmeňov. Od Vezo, cez Mahafaly až po najväčší kmeň Merino. Videli sme drahokamy vyskytujúce sa na Madagaskare a nejaké sme si pokúpili. Nakoľko začalo obdobie dažďov, videli sme na vlastné oči všetky procesy, ktoré sú s týmto prírodným úkazom spojené. Videli sme ako sa prebúdza buš, ako miestni sadia ryžu do terasových políčok. Zažili sme si lejak v dažďovom pralese. A obrovským zážitkom boli lemury.
Dažďový les za dňa aj za noci hrá mnohými zvukmi, chutí nespočetnými chuťami a vonia tisíckami vôní. Všetci sme boli tak pokojne a ticho ako sa len dalo a skutočné voľne žijúce lemury, boli sami tak zvedavé, že prišli takmer na meter a pol k nám. Je to o dôvere a trpezlivosti. Cítili, že im neublížime. Dôvera divokého zvieraťa a jeho vôľa samého prísť tak blízko je jeden z najväčších darov, aké človek môže od prírody dostať. Tieto chvíle sa nám navždy uložia do pamäti a keď si jedného dňa pozrieme staré fotky. Narazím na práve tie, o ktorých je reč z pralesa z Madagaskaru, uvidím lemury, čo som nafotil a spomeniem si, že prišli sa na nás pozrieť oni, a nie my na nich, je to jeden z najväčších ulovených zážitkov a darov.