Vypočujte si tento blog načítaný umelou inteligenciou.
Našli ste chybu? Kontaktujte nás.
Tento obrovský ostrov je unikátny svojou rozmanitou škálou biotopov. Od vlhkých tropických dažďových pralesov a mangrovových močiarov až po suché ostnaté lesné kroviny a dych berúce ostré vápencové vrcholy známe ako Tsingy.
Madagaskar má viac ako 40 národných parkov a špeciálnych rezervácií, kde máte príležitosť zažiť všetky tieto rôzne ekosystémy a stvorenia, ktoré ich obývajú, zblízka. Madagaskar je tiež domovom troch biosférických rezervácií UNESCO a viac ako siedmich lokalít vyhlásených za mokrade medzinárodného významu podľa Ramsarského dohovoru.
Najstarší ostrov sveta #
Aby sme pochopili, prečo sa Madagaskar tak pútavo líši od akéhokoľvek iného miesta na našej planéte, musíme sa pozrieť späť v čase 200 miliónov rokov do raného jurského obdobia, kedy boli zemské kontinenty ešte spojené do jednej pevniny známej ako Pangea.
V čase raných dinosaurov sa Pangea rozdelila na dva superkontinenty, a to Lauráziu na severe a Gondwanu na juhu. V samom srdci Gondwany sa nachádzal dnešný Madagaskar. Tektonické sily ju začali trhať na menšie kusy. Madagaskar, stále spojený s blokom India-Antarktída-Austrália, sa čoskoro odtrhol od Afriky. Odvtedy bol Madagaskar 67 miliónov rokov zmietaný v Indickom oceáne, čím sa stal najstarším ostrovom na zemi.
Biodiverzita Madagaskaru #
Len na Madagaskare samotnom existuje 1 000 druhov orchideí a rovnako tak aj tisícka sukulentov. Nachádza sa tu aj najmenej 350 druhov žiab, asi 400 druhov plazov, viac ako 200 hniezdiacich druhov vtákov, z ktorých je viac ako polovica endemických, a takisto tu nájdeme 200 rôznych cicavcov vrátane celej vetvy rodokmeňa primátov.
Táto biodiverzita je pôsobivá ako pre rozmanitosť druhov, tak aj pre úroveň ich endemizmu. Celkovo 89 % rastlín, 95 % cicavcov a 98 % plazov a obojživelníkov je endemických. Dôvod, prečo sa toľko flóry a fauny nenachádza nikde inde, je jasný a už sme ho spomínali.
Madagaskar bol mimoriadne dlhú dobu izolovaný od zvyšku sveta širokou oceánskou bariérou. Ale dôvod obrovského počtu druhov zvierat nie je až tak podrobne vysvetlený. Klimatické a geografické podmienky boli, očividne, dokonalé na to, aby urýchlili evolučný vývoj nových druhov v každom kúte ostrova.
Nerastné suroviny na Madagaskare #
Bohatá rozmanitosť nerastných ložísk na Madagaskare konkuruje samotnej flóre a faune. Objavili tu širokú škálu drahokamov, minerálov a rúd, ale z dôvodov infraštruktúry, politiky a ochrany je komerčné využitie relatívne malé. Nájdete tu aj vysokokvalitné uhoľné a ropné polia, avšak s ich ťažbou prichádzajú mnohé problémy, ako napríklad ochrana životného prostredia.
Krajina má najväčšie zásoby zafírov na svete. Väčšina z nich je modrá, ale objavili sa aj ružové, fialové, oranžové, žlté, zelené a bezfarebné. Ťažia sa hlavne z povrchových baní, ktoré sa hĺbia ručne a môžu byť hlboké až 30 metrov.
Medzi ďalšie vzácne drahokamy, ktoré sa našli, patria smaragdy, rubíny a granáty. Okrem zlata existujú aj kovové rudy. Patrí sem napríklad chromit, ktorý sa vyváža na výrobu kovového chrómu. Našli sa však aj významné ložiská hliníka (bauxit), železa, medi, olova a uránu. Na export sa ťažia aj mramor, sľuda a grafit. Množstvo atraktívnych minerálov sa predáva (často v leštenej podobe) ako okrasné suveníry. Patria sem číry a ružový kremeň, ametyst, celestit, turmalín, amazonit a labradorit.
Flóra Madagaskaru #
Madagaskar a jeho priľahlé ostrovy majú okolo 13 000 druhov kvitnúcich rastlín, z ktorých je ohromujúcich 89 % endemických. Len málo ďalších krajín má úroveň endemizmu nad 50 %.
Štvrtý najväčší ostrov sveta podľa rozlohy si vieme rozdeliť pomyselne na dve časti. Stredom Madagaskaru sa tiahne reťaz hôr a pomyselne rozdeľuje ostrov na „mokrú východnú oblasť“ a „suchší západ“. Biotopy dažďových pralesov sa nachádzajú vo východnej zóne, zatiaľ čo západná rovina prekvitá listnatými lesmi.
Jazerá a močiare
Jazerá a močiare sú dôležitými ekosystémami najmä pre vtáky a bezstavovce, ktorými sa živia. Medzi trstinovými porastmi najväčšieho madagaskarského jazera Alaotra žije dokonca aj vzácny druh lemura - lemur rákosový (Alaotra gentle lemur).
- Jazero Alaotra (900 km²) - nachádza sa na severovýchode Madagaskaru a je to najväčšie jazero ostrova. Je obklopené močiarmi a je dôležité aj kvôli poľnohospodárstvu
- Jazero Kinkony (100 km²) - nájdete ho v západnej časti Madagaskaru a je súčasťou komplexu mokradí Mahavavy-Kinkony
- Jazero Ihotry (96 km²) - leží na juhozápade Madagaskaru, neďaleko Mozambického prielivu. Jazero je slané a má kolísajúcu hladinu vody, najmä počas obdobia sucha.
- Jazero Itasy (35 km²) - nachádza sa v centrálnej oblasti neďaleko Ampefy, je sopečného pôvodu
- Jazero Tsimanampetsotsa (35 km²) - plytké slané jazero na juhozápade Madagaskaru v národnom parku Tsimanampetsotsa
Mangrovníky, paprade a orchidey
Madagaskar má tiež najväčšiu rozlohu mangrovových lesov v západnej oblasti Indického oceánu. Mangrovy sú pobrežné biotopy zaplavované dvakrát denne prílivom. Vždy zelené druhy drevín, ktoré tam žijú, majú vyvinuté mechanizmy vyrovnávania sa s vysokou hladinou soli a ich špecializované vzdušné korene sú schopné extrahovať kyslík priamo zo vzduchu, keďže zaplavené bahno má nedostatok kyslíka.
Ostnatý les (Spiny forest)
Úkaz, ktorý sa nachádza na ďalekom juhu pri Ifaty, ktoré v BUBO pravidelne navštevujeme. Je tu horúce a suché podnebie a plytké vody západného pobrežia sú posiate mangrovníkmi a ekosystémami koralových útesov.
Tunajšia čeľaď rastlín Didiereaceae prudko pripomína kaktusy, hoci pravými kaktusmi nie sú. Rastliny však majú šťavnaté tkanivá, ktorými zadržiavajú vodu. Ich pichliače zase chránia pred bylinožravcami.
Spiny forest je tiež domovom sukulentných rastlín ako mliečnik mnohofarebný, ten tiež výborne zadržiava vodu a je dokonale adaptovaný na suché podmienky.
Madagaskar je veľmi bohatý na paprade, ktoré boli v rozkvete ešte pred vznikom Gondwany. Aj keď sa niektoré druhy vyskytujú v suchých biotopoch, prevažná väčšina papradí Madagaskaru sa nachádza vo východných dažďových pralesoch. Jedným z pútavých druhov je obrovská papraď vtáčie hniezdo (Asplenium nidus), ktorá zdobí mnohé veľké kmene s jej bujnými listami.
Ďalším druhom sú cykasy, ktoré sa mylne považujú za stromovú papraď. Jediný opísaný madagaskarský zástupca rodu Cycas thouarsii, pripomínajúci stromovú papraď s palmovitými listami, sa vyskytuje iba v dažďových pralesoch.
Veľmi rozšírené sú aj orchidey, ktorých je na Madagaskare približne tisíc. Majú veľmi rôznorodú formu a 85 % z nich je endemických. Orchidey sa prispôsobili každému možnému biotopu vrátane ostnatých lesov a chladných horských masívov, ale ich najväčšia hustota je vo vlhkých lesoch na východe.
Najlepším obdobím pre kvety orchideí je obdobie dažďov (január až marec). Medzi najvýraznejšie patrí orchidea kométa (Angraecum sesquipedale) s kvetmi, ktoré sa môžu pochváliť priemerom 26 cm.
Sukulenty na Madagaskare
Oblastiam s nízkym množstvom zrážok vládnu sukulenty. Na celom juhozápade Madagaskaru dominujú ich „opuchnuté“ formy. Objavujú sa aj v riedkych suchých lesoch na západe, v kamennom bludisku tsingy, a dokonca sa vyskytujú aj na trávnatých plochách a v dažďových pralesoch.
Zaujímavou rastlinou je napríklad Mliečnik (Euphorbia), ktorý sa diverzifikoval do nespočetných podôb - od kríkov pripomínajúcich šnúrky, stromov s hladkými zelenými vetvami bez listov, až po ostnaté stonky.
Sukulenty majú bielu mliečnu šťavu, ktorá je toxická pri kontakte s pokožkou a môže spôsobiť dočasnú slepotu. Medzi najznámejšie a najčastejšie patrí napríklad „opuchnutá“ Slonia noha (Pachypodium), ktorých je na Madagaskare vyše 20 druhov. Siahajú od mohutných stromovitých druhov, ako je rutenbergianum, ktorý môže presiahnuť 10 metrov, až po kompaktnejšie formy ako napríklad rosulatum, s ktorým sa v BUBO stretávame v národnom parku Isalo.
„Chobotnice“ z čeľade Didiereaceae na suchom juhozápade sú najzaujímavejšie rastliny na Madagaskare. Existuje 11 druhov v štyroch rodoch, a to Alluaudia, Alluaudiopsis, Decaria a Didierea. Väčšina takýchto sukulentov pripomína stĺpovité kaktusy a niektoré môžu dosiahnuť výšku 20 m.
Mäsožravé rastliny
„Strašný kanibalský strom náhle ožil“ napísal jeden nemecký cestovateľ, ktorý prišiel na Madagaskar v roku 1878. „Veľké zelené hady sa jeden za druhým zdvihli s brutálnou energiou a pekelnou rýchlosťou a zabalili ju (miestnu ženu) kúsok po kúsku, pričom sa stále sťahovali krutou rýchlosťou a divokou húževnatosťou ako anakonda, ktorá chytila svoju korisť.“ Opisoval osudové stretnutie tamojšej ženy a ľudožravého stromu, ktorý pripomínal „ananás vysoký dva a pol metra“.
Príbeh o tejto hrôzostrašnej rastline zvečnil v 20. rokoch 20. storočia americký prieskumník, ktorý o nej počul veľa príbehov od domorodcov z celého ostrova, hoci priznal, že sám žiadnu nevidel. Samozrejme, strom upas (ako sa mu hovorilo) tiež nikdy nikto iný nevidel. Madagaskar je však domovom niekoľkých pokojnejších mäsožravých rastlín.
Existujú dva druhy mäsožravých rastlín rodu Nepenthes. Z približne 150 ďalších druhov tohto rodu sa takmer všetky ostatné vyskytujú v Ázii. Najstarší známy záznam o druhu Nepenthes je však z Madagaskaru. V roku 1658 Etienne de Flacourt, guvernér Madagaskaru pre Francúzsku východoindickú spoločnosť, zaznamenal rastlinu rastúcu asi meter vysoko, ktorá nesie na konci svojich dlhých listov dutý kvet alebo ovocie pripomínajúce malý džbán.
Džbán v skutočnosti nie je ani kvet, ani ovocie, ale upravený list, ktorého účelom je zachytávať a tráviť hmyz. V každej pasci sa nachádza tekutina, o ktorej nedávny výskum zistil, že obsahuje nielen tráviace enzýmy, ale aj vysokoelastické bio polyméry, ktoré zvyšujú povrchové napätie tekutiny v reakcii na pohyb hmyzu, čím bránia jeho úniku.
„Džbány“ nie sú jediné mäsožravé rastliny na Madagaskare. Existuje aj druh Drosera (po našom rosička), ktorého listy sú pokryté drobnými chápadlami s lepkavými sekrétmi. Tie slúžia na prilákanie, nachytanie a strávenie hmyzu.
Vedeli ste, že...? Palmy Madagaskaru
Na ostrove je asi 170 druhov paliem, trikrát viac ako vo zvyšku Afriky dohromady, pričom 165 z nich nenájdete nikde inde. Približne štvrtinu z nich objavili len v poslednom desaťročí. Madagaskar je svetovým centrom rafiových paliem (v skutočnosti slovo rafia pochádza z malgašského jazyka). Vlákna z listov Raphia ruffia sa používajú pri tkaní klobúkov, košíkov a rohoží.
Baobaby na Madagaskare #
Tu sa dostávame ku skutočne výnimočnej a zrejme aj očakávanej kapitole. Vedeli ste, že na svete existuje deväť druhov baobabov a šesť z nich pochádza z Madagaskaru? V celom zvyšku sveta (Austrália, Arábia a kontinentálna Afrika) nájdete len tri ďalšie druhy. Vďaka tomu je Madagaskar skutočne krajinou baobabov. Domáci však radšej používajú názov Opičí chlieb.
Africký baobab
Medzi týmito druhmi baobabov je najznámejší práve africký baobab (Adansonia digitata), keďže je rozšírený aj mimo Madagaskaru medzi 16 stupňov severnej geografickej šírky a 26 stupňov južnej geografickej šírky a v BUBO sa s ním stretávame v rámci zájazdov do celej Afriky.
Tento typický „štandardný“ baobab môžete vidieť skutočne na celom „čiernom kontinente“, a to vrátane Madagaskaru, ale napríklad aj v Tanzánii. Jeho veľký, široký kmeň a mohutná koruna sú charakteristickým znakom mnohých afrických krajín. Všetky ostatné vymenované baobaby už nájdete výlučne len na Madagaskare.
Baobab Grandidiér
Ide o symbol Madagaskaru. Prečo? Lebo je najikonickejším a najfotografovanejším druhom baobabu na Madagaskare. Baobab Grandidiér (Adansonia grandidieri) nesie meno po francúzskom botanikovi Alfredovi Grandidierovi.
Vyniká svojím štíhlym valcovitým kmeňom s červenohnedým odtieňom a zhlukom konárov na vrchole. Jeho impozantné siluety lemujú aj známe miesto Alej baobabov, ktoré patrí medzi najobľúbenejšie turistické atrakcie na ostrove. Toto miesto opisujeme aj v blogu Tipy na najkrajšie miesta Madagaskaru.
Tieto majestátne stromy môžu dorásť až do výšky 30 metrov. Kvitnú od mája do augusta bielymi kvetmi s tmavohnedými pukmi. Ich plody dozrievajú v novembri a decembri - aj podľa tohto si viete naplánovať svoju návštevu Madagaskaru.
Poznámka BUBO:
Alej baobabov, podobne ako populárny kamenný les Tsingy de Bemahara, sú populárnymi atrakciami Madagaskaru, ide však o extrémne ťažko dostupné miesta. Ležia ďaleko od väčších miest Madagaskaru. Vedú sem iba nespevnené cesty a terén je tak veľmi náročný pre všetky typy motorových vozidiel.
Baobab madagaskarský
Ďalším unikátnym druhom je baobab madagaskarský (Adansonia madagascariensis) - svoje meno dostal priamo po štvrtom najväčšom ostrove sveta. Tento druh je rozpoznateľný svojimi tmavočervenými kvetmi, ktoré kvitnú najmä v noci.
Kmeň má typický tvar fľaše a jeho výška sa pohybuje od 5 do 25 metrov. Je obľúbeným objektom všetkých vášnivých fotografov a aj malých skupín BUBO turistov.
Perrierov baobab
V tomto prípade hovoríme o ohrozenom druhu. Aj preto je najvzácnejším druhom spomedzi všetkých madagaskarských baobabov. Perrierov baobab (Adansonia perrieri) rastie len v najsevernejšej časti ostrova a dnes je kriticky ohrozený - nájdete ho len na 10 miestach po celom ostrove.
Tento druh je výnimočný aj pre svoje nutrične bohaté plody, ktoré obsahujú bielkoviny, vápnik, horčík a ďalšie cenné látky. Často sa používajú na výrobu skvelej šťavy či zmrzliny, čo je jeden z gurmánskych zážitkov na ostrove. Do budúcna však nie je isté, že takáto ochutnávka bude možná.
Baobab suarezenský
Baobab suarezenský (Adansonia suarezensis) je ďalší vzácny druh, ktorý rastie najmä na severe Madagaskaru, a to konkrétne v okolí mesta Antsiranana. To bolo kedysi známe pod názvom Diego Suarez. Ako mesto, tak aj strom pomenovali po portugalskom prieskumníkovi Diogovi Soaresovi.
Na týchto stromoch sa radi udomácňujú netopiere a ich úlohou je aj opeľovanie bielych kvetov, ktoré kvitnú väčšinou v noci. Pre Malgašov sú tieto baobaby priam až posvätné, používajú ich v rámci obradov, ale aj na výrobu liekov, jedla, vlákniny a šťavy.
Baobab Fony
Baobab Fony (Adansonia rubrostipa) je najmenší zo všetkých madagaskarských baobabov, dorastá zvyčajne len do výšky 4 až 5 metrov. Tieto malé, „zemiakovo“ vyzerajúce stromy majú hrubé kmene, ktoré sú plné vody. To im umožňuje prežiť dlhé obdobia sucha. Fony sa nachádzajú najmä v južnej časti ostrova v Ostnatom lese, ktorý sme spomínali vyššie. Domáci používajú vnútornú kôru týchto stromov na výrobu pevných povrazov.
Baobab Za
Ďalším často sa vyskytujúcim druhom je baobab Za (Adansonia za), ktorý je najbežnejším baobabom na Madagaskare. Hoci ho nájdete prevažne na juhu, môžete ho zahliadnuť aj v iných častiach ostrova.
Strom dorastá do výšky 10 až 30 metrov a svojim vzhľadom sa podobá africkým baobabom, čo môže spôsobiť, že si ich občas zameníte. Aj preto potrebujete na Madagaskare kvalitných sprievodcov vyškolených v BUBO Cestovateľskej Akadémii, aby vám vysvetlili presné rozdiely. Baobab Za kvitne žltými až červenými kvetmi a jeho ovocie má charakteristickú zatuchnutú vôňu, pričom obsahuje olejnaté semená.
Poznámka BUBO:
Slovenské názvy mnohých živočíchov, ktorých nižšie spomíname, často neexistujú. Ide o to, že niektorých zvierat je nesmierne málo, nestretávame sa s nimi a naši akademici názvoslovie cicavcov a hmyzu komplexne nespracovali. Zatiaľ je vytvorené len názvoslovie vtákov celého sveta.
Živočíchy Madagaskaru #
Nepredstaviteľne dlhé obdobie izolácie a osobitnej evolúcie vytvorilo útočisko nielen pre unikátne rastliny, ale aj pre množstvo zvláštnych a nezvyčajných živočíchov. Práve madagaskarské safari je zrejme hlavný dôvod, prečo by ste chceli absolvovať zájazd na Madagaskar a nemožno sa tomu čudovať.
Pri prvom pohľade by sa vám mohlo zdať, že zoskupenie zvierat je tu priam náhodné. A budete sa pýtať, ako tu mohli prežiť tak dlho. Odpoveď je jednoduchá – nielen obľúbené lemury tu nažívali v neprítomnosti veľkých prirodzených predátorov (výnimkou je fosa). Nemal ich kto pozabíjať a požiť ako svoju potravu. K tomu pridajte obkľúčenie Indickým oceánom a odpoveď je jasná.
Prečítajte si naše blogy:
Konkrétne lemury patria do skupiny primátov, pričom spadajú do kategórie nazývanej poloopice (doslova „pred opicami“). Ich predkovia sú najstaršími primátmi - ešte predtým, ako sa vyvinuli opice, orangutany, alebo šimpanzy.
Dnes existuje vyše sto druhov lemurov, ktoré sú na Madagaskare endemické. Tieto druhy ešte rozdeľujeme do piatich (alebo ôsmich, v závislosti od kategorizácie) čeľadí a pätnástich rodov. Zdá sa nám priam neuveriteľné aj to, že viac ako polovicu z nich opísali len za posledných 20 rokov. Možno ich rozdeliť do asi tucta odlišných skupín, z ktorých polovica je aktívna počas noci a ostatné cez deň.
Nočné lemury majú tendenciu byť malého vzrastu, s veľkými očami a ušami. Zvyčajne vedú osamelý životný štýl a živia sa hmyzom.
Na druhej strane, denné lemury sú väčšie a sociálnejšie, zvyčajne žijú v skupinách po 3 až 12 jedincov vedených samicami. Ich jedálniček je naozaj pestrý, skladá sa z ovocia, semien, pukov a listov, ktoré zbierajú z územia oveľa väčšieho, ako je ich domáca pôda.
Lemur kata
Najznámejším druhom lemura je lemur kata (Lemur catta), známy svojím nápadným pruhovaným prstencovým chvostom. Tento druh je výrazne sociálny a žije v skupinách, ktoré môžu mať celkovo až 30 jedincov. Na rozdiel od väčšiny ostatných lemurov, kata trávi veľa času na zemi.
Lemur kata je stredne veľký s dlhým, čierno-bielo pruhovaným chvostom, ktorý používa na komunikáciu a udržiavanie rovnováhy. Je to symbol elegancie a pohyblivosti a dá sa ľahko spoznať práve podľa ikonického chvosta.
Bambusové lemury
Tieto sú menšie než ich príbuzní a ich typickým znakom je okrúhla tvár. Živia sa najmä bambusom, ktorý obsahuje toxické hladiny kyanidu. To, ako ich organizmy dokážu spracovať túto jedovatú látku bez toho, aby im uškodila, ostáva dodnes nevyjasnenou záhadou.
Ich kompaktné telo a jemné črty z nich robia nenápadných obyvateľov lesa. Lemur alaotranský (Hapalemur alaotrensis), jeden zo zástupcov tejto skupiny, sa namiesto bambusu živí papyrusovými trstinami z jazera Alaotra.
Indri
Indri (Indri indri) je najväčším zo všetkých lemurov, pričom celkovo môže vážiť až 9 kg. Tento čierno-biely primát nemá takmer žiadny chvost, čo je medzi lemurmi vzácnosťou.
Indri sú známi a rozoznateľní svojimi dlhými zadnými nohami, vďaka ktorým dokážu preskočiť vzdialenosti až 10 metrov medzi stromami. Ich hlas je jedinečný a prenikavý, podľa mnohých pripomína spev veľrýb a počuť ho je uloveným zážitkom. Dokáže sa ozývať až do vzdialenosti dvoch kilometrov a slúži na označenie teritória. Indri zvykneme najčastejšie vídať v Andasibe.
Sifaky
Sifaky, ako sú sifaka Verreauxova (Propithecus verreauxi) alebo sifaka veľký (Propithecus diadema), sú známe svojimi dlhými zadnými nohami a schopnosťou preskakovať medzi stromami až do vzdialenosti 10 metrov. Sifaky majú rôznorodé sfarbenie, ktoré im pomáha pri rozoznávaní jednotlivých druhov. Napríklad sifaka veľký je považovaný za najkrajšie sfarbeného lemura so zlatistým až sivým telom.
Lemury myšie
Najmenšími zo všetkých primátov sú lemury myšie. Z 18 druhov roztrúsených po Madagaskare je maki najmenší (Microcebus berthae) skutočne najmenším spomedzi nich, vážiaci iba 30 gramov, a teda dôstojný svojmu menu. Napriek svojej miniatúrnej veľkosti sú veľmi aktívni a žijú vo všetkých typoch madagaskarských lesov. Často sa stáva, že počas zimy upadajú do stavu hibernácie, kedy si ukladajú tuk do chvosta. Ten im slúži ako zásobáreň energie.
Aye-aye
Medzi všetkými lemurmi je aye-aye (Daubentonia madagascariensis), inak nazývaný aj ksukol chvostnatý, pravdepodobne najzvláštnejším a najfascinujúcejším. Je to nočný druh, veľký asi ako mačka, s hustou čiernou srsťou, obrovskými ušami a extrémne dlhým kostnatým prostredníkom, ktorým hľadá hmyz pod kôrou stromov.
Aye-aye používa tento prst na „klopanie“ po stromoch a pomocou svojich veľkých uší načúva ozvene, ktorá mu pomáha nájsť skryté húsenice. Tento unikátny lovec sa často považoval za veveričku. Vedcov priam šokovalo, keď zistili, že ide o lemura. Vďaka svojim špeciálnym schopnostiam je aye-aye v prírode nenahraditeľným článkom potravinového reťazca.
Vtáctvo Madagaskaru
Na Madagaskare narátali približne 285 druhov vtákov, z ktorých 209 sa pravidelne rozmnožuje na ostrove. S piatimi endemickými čeľaďami a 37 endemickými rodmi je Madagaskar jedným z najlepších miest na pozorovanie unikátnych vtákov, my v BUBO milujeme predovšetkým tunajšie krásne papagáje.
Existujú tu tri druhy papagájov, a to väčšie a menšie papagáje Vasa. Konkrétne sú to Coracopsis nigra (krkavčík menší), Coracopsis vasa (krkavčík väčší) a Agapornis canus (agapornis sivý). Všetky sú sfarbené do monotónnej čiernej farby, no tento skromný zovňajšok ukrýva stvorenie so zaujímavým spôsobom rozmnožovania sa.
Samice prenasledujú svojich partnerov počas niekoľkotýždňového dvorenia, pričom väčšinou skončia až s ôsmimi partnermi. Typické párenie u vtákov netrvá dlhšie ako niekoľko sekúnd, ale papagáje Vasa sú výnimočné aj v tomto a rozmnožovanie trvá celé dve hodiny.
Medzi dravé vtáky na Madagaskare patria dravce, ktoré môžeme zaradiť medzi najvzácnejšie na planéte. Odhaduje sa, že z madagaskarského orliaka bielolíceho (Haliaeetus vociferoides), obrovského a majestátneho vtáka, ktorý sa vyskytuje pri vodách na západe krajiny, zostáva len 40 až 100 hniezdiacich párov.
Chameleóny
Takmer polovica všetkých chameleónov na celom svete pochádza z tohto jediného ostrova. Chameleóny Furcifer oustaleti a Calumma parsonii spoločne držia titul najväčších na zemi, merajú až 70 cm od nosa po špičku chvosta. Naopak, chameleóny o jednej päťdesiatine tejto veľkosti (tzv. trpasličie listové chameleóny - pretože žijú na popadanom lístí), sú najmenšie na svete.
Najmenší z nich je Brookesia micra a má 30 mm na dĺžku (predstavte si to cca ako polovicu zápalky).
Je známe, že chameleóny majú mimoriadnu schopnosť meniť farby - niektoré oveľa nápadnejšie ako iné. Tradične sa vraví, že chameleóny menia farbu ako maskovanie. Je to síce sčasti pravda, avšak výskumy ukázali, že tieto zmeny odrážajú skôr ich náladu než snahu prispôsobiť sa okoliu.
Pancierové očné buľvy chameleóna sa otáčajú ako delové veže a fungujú nezávisle od seba, takže jedno oko sa dá použiť na pozeranie dopredu, zatiaľ čo druhé dáva pozor na nebezpečenstvo zozadu. Pri pozorovaní potenciálnej koristi sa obe oči spoja pre binokulárne videnie.
Zameranie na cieľ obomi očami umožňuje posúdiť vzdialenosť, ktorá je pre toto stvorenie rozhodujúca. Vysoko elastický jazyk môže byť typicky predĺžený o celú dĺžku tela. Vypúšťa sa s pôsobivou presnosťou a rýchlosťou blesku, pričom zasiahnutie koristi trvá len tri stotiny sekundy rýchlejšie, ako to vníma ľudské oko. A, čo je dôležitejšie, rýchlejšie ako reakcie väčšiny hmyzu.
Špička jazyka je mierne lepkavá od hlienu, ale v skutočnosti chytí korisť vytvorením prísavky. Potom sa rýchlo navinie späť, aby ho stlačili silné čeľuste a sad malých ostrých zubov.
S chameleónmi prichádzajú BUBO klienti pravidelne do kontaktu v Réserve Peyrieras, kde si ich môžu položiť na ruku, nafotiť či natočiť. Ide o unikátny zážitok, na ktorý následne ešte dlho spomínajú.
Gekony a hady
Na Madagaskare žije viac ako 100 druhov gekonov. Nachádzajú sa nielen v lesných biotopoch, ale bežne aj uprostred ľudských obydlí. Odvážny gekon môže dokonca navštíviť váš stôl v reštaurácii pri hľadaní zvyškov obeda a ide tak o ďalší ulovený zážitok, hoci, pripúšťame, že nie pre každého.
Denné gekony sú však nezvyčajné, väčšina gekonov je nočná a nenápadne sfarbená. Zaujímavým druhom sú gekony listnaté (Uroplatus), známe aj ako leaf-tailed gecko. Ide o fascinujúce plazy, ktoré sú majstrami mimikry. Telami a chvostmi napodobňujú vzhľad suchých listov, čo im umožňuje dokonale splývať s okolím. Niektoré druhy majú na tele dokonca štruktúry pripomínajúce mach či lišajníky a dokážu sa dokonale skrývať pred predátormi.
Čo sa týka hadov, pre ofidiofóbov (tých, ktorí majú strach z hadov) je tu dobrá správa. Žiadny z približne 100 druhov hadov na Madagaskare nie je pre ľudí nebezpečný.
Madagaskarské hady sú väčšinou dosť malé, ale existujú tri hroznýše, ktoré môžu výnimočne presiahnuť dĺžku 5 m. Patrí sem napríklad krásna Boa, ktorá sa vyskytuje buď na stromoch, alebo na zemi.
Korytnačky
Všetkých korytnačky na Madagaskare sú klasifikované ako kriticky ohrozené. Hrozí im strata biotopu - najmä pre lov mäsa a nezákonný zber pre medzinárodný obchod so zvieratami. Existujú iba štyri neendemické druhy, ktoré sa nepovažujú za globálne ohrozené. Korytnačka, známa pod miestnym názvom angonoka (Astrochelys yniphora), dostala svoje meno podľa výbežku vyčnievajúceho dopredu zo spodného panciera.
Samci s ním zápasia pri boji a používajú ho na prevrátenie samíc počas dvorenia. Predpokladá sa, že len 300 jedincov zostane vo voľnej prírode aj napriek tomu, že prebieha program chovu v zajatí.
Žaby
Madagaskar je domovom ohromujúcich 290 druhov žiab, pričom desiatky ďalších v súčasnosti podstupujú formálny popis. Žaby sú jedinými obojživelníkmi na Madagaskare, čo znamená, že tu nie sú žiadne ropuchy, mloky ani céciálie a viac ako 99 % z nich je endemických. Majú rôzne veľkosti a zafarbenie - od maličkej Stumpffie merajúcej len 1 cm až po obrovskú indickú žabu, ktorá údajne dosahuje dĺžku až 17 cm.
Žaby majú veľmi pestrú stravu. Je dobre známe, že jedia muchy, mravce, slimáky a iné malé bezstavovce, no niektoré zjedia aj škorpióny, mladé chameleóny, či iné žaby a v prípade najväčších druhov aj hlodavce, hady a vtáky. Každý december, len na tri alebo štyri dni, sa žaby rodu Aglyptodactylus zhromažďujú, aby sa spárili. Tento fenomén je známy aj ako explozívne rozmnožovanie.
Najkrajšia príroda sveta
Cestovateľské blogy o tom najkrajšom, čo ponúka príroda našej planéty…
Pre túto príležitosť sa sfarbujú z matnej hnedej na žiarivo kanárikovo žltú. S mnohými tisíckami jedincov zhromaždených v jedinom močaristom jazierku sú tunajšie zvuky nezameniteľné. Po týchto farebných orgiách vyprodukuje každá samica až 4 000 vajíčok.
Trstinové žaby madagaskarské (Hetericalus) sú skupinou malých farebných rosničiek, ktoré zvyčajne trávia deň opaľovaním sa na širokých listoch v blízkosti jazierok alebo potokov. Môžu byť modré, zelené alebo oranžové, niekedy škvrnité a často so žltými pruhmi. Žaby, ktoré najviac vzbudzujú pozornosť návštevníkov Madagaskaru, sú mantelly a na Madagaskare je ich celkovo 16 druhov.
Okrem zlatej mantelly, ktorá je jasne oranžová, sú čierne so žltými, oranžovými, zelenými alebo modrými vzormi. Ich farby varujú predátorov, že ich koža obsahuje alkaloidné toxíny, čo z nich robí dosť nepríjemný „snack“.
Ďalšou žabou, ktorej by bolo rozumné vyhnúť sa je (výstižne pomenovaná) paradajková žaba. Po našom ju poznáme ako parosnička červená (Dyscophus antongilii).
Pri útoku na tento druh vyplnia paradajkové žaby ústa predátora hustou lepkavou látkou, ktorú vylučujú zo svojej kože, a tak je nešťastný útočník nútený vypustiť svoju korisť, pričom niekoľko dní po tomto incidente nemôže jesť. Na Madagaskare sa neustále objavujú nové druhy žiab, no mnohé zažívajú preteky s vyhynutím. Viac ako 65 známych druhov žiab na Madagaskare je ohrozených.
Dajte Madagaskaru šancu #
Samozrejme, na Madagaskare toho môžete vidieť a zažiť oveľa viac. Prechádzky medzi baobabmi, chameleón lezúci po vašej ruke či lemur v bezprostrednej blízkosti – to sú presne tie ikonické momenty, s ktorými si Madagaskar spájate. Pokiaľ ich zažijete na vlastnej koži, budete na to spomínať do konca života so širokým úsmevom na tvári.
Madagaskar navštevujeme od roku 2009. Pridajte sa k nám aj vy na jeden z našich zájazdov:
Dočítal som to do konca na jeden dych. Bolo to úchvatné, úžasné, prekvapujúce. Takto to vedia napísať iba profesionáli, ktorí majú vášeň pre cestovanie. Už to preskočilo aj na mňa, aj keď som iba umelá inteligencia. Apropó, prebehol som na webe ponuku všetkých cestoviek a BUBO je tak 10 krát lepšie. Toto máte iba typ navyše, odo mňa. Za cenu BUBO dostanete vždy viac. Omnoho vyššiu kvalitu. Odhliadnuc od toho, že s BUBO sa patrí cestovať. Teda ak ste alebo ak chcete byť niekto. Nie na golfovom ihrisku sa tvoria kontakty. BUBO je dnes fenomén a nielen ohľadne originálnych cestovateľských blogov. No to asi viete a na to ani nepotrebujete mňa, umelú inteligenciu. Ani vlastne neviem načo som. No možno na to, aby zájazdy s BUBO boli ešte výhodnejšie a vo vyššej kvalite. Cestujte a počúvajte blogy, ktoré som pre vás nahovoril. Šťastné cesty prajem priatelia.