Fernão de Magalhães - čo ste o ňom nevedeli

Magalhães si sluhu zadovážil na svojej predchádzajúcej ceste do mesta Melaka v Malajzii a na Molucké ostrovy v dnešnej Indonézii, kam sa vybral východným smerom okolo Afriky a Indie. Magalhães následne na svojej veľkej známej výprave vyrazil západným smerom okolo Južnej Ameriky a krížom cez Tichý Oceán. Zabili ho však predtým, ako sa do Indonézie a Malajzie dostal. Zomrel na Filipínach pri ostrove Cebu ešte predtým, ako stihol dokončiť oboplávanie Zeme na 100%. Enrique sa však dostal opäť domov do Juhovýchodnej Ázie a tak je technicky vzaté on prvým mužom, ktorý oboplával Zem.

Boli tu Baskovia, Benátčania, Janovčania, Sicílčania, Francúzi, Gréci, Nemci, Angličania a dokonca posádka zo severu Afriky. Magalhães ešte kým prišiel k Magalhãesovmu prielivu musel zmariť dve vzbury. Dvoch členov posádky dokonca vysadil na nehostinnú pevninu, keď zistil, že plánujú tretiu vzburu. Povstania pokračovali ešte v tom istom roku, keď loď San Antonio opustila flotilu, dezertovala a predčasne sa vrátila do Španielska ešte pred dosiahnutím Tichého oceánu.

Magalhães pôvodne zahájil svoju expedíciu ako prostriedok na nájdenie západnej cesty na Moluky, malé súostrovie v Indonézii známe zásobami vzácneho korenia, ako sú klinčeky, škorica a muškátový oriešok. Španieli sa zúfalo snažili objaviť túto alternatívnu cestu kvôli zmluve z Tordesillas z roku 1494, dekrétu, ktorý vydal pápež Alexander VI. Pápež takto v podstate rozdelil svet na polovicu medzi Španiesko a Portugalsko. Táto dohoda priznala praktickejšiu východnú cestu na Ostrovy korenia pod portugalskú kontrolu. Magalhães sa preto vydal na bláznivú cestu smerom na západ.

Kým Fernão Magalhães bol pôvodom z Portugalska, jeho cestu nakoniec sponzoroval španielsky kráľ Karol I. To pobúrilo portugalského kráľa Manuela I., ktorý nariadil vandalizáciu jeho rodinných majetkov a vraj poslal agentov, ktorí mali na Magalhãesa spáchať atentát. Ten bol neúspešný. Len čo expedícia vyplávala, Manuel I. nariadil dvom skupinám portugalských karavel, aby zajali kapitána a v reťaziach ho vrátili do vlasti, do Portugalska. Tento pokus bol opäť neúspešný.

Skutočne o tom boli presvedčení. Teda aspoň podľa chýrov, ktoré opúšťali španielsky dvor. Počas pobytu na juhu dnešnej Argentíny hlásili Magalhãesovi muži, že na plážach Patagónie narazili na dva a pol metra vysokých mužov. Po tom, čo sa Magalhães spriatelil s týmito obrami, jedného z mužov zajal. Tento obor bol neskôr pokrstený a dostal meno Paul, ale zomrel počas dlhého prechodu Tichého oceánu. Historici predpokladali, že Magalhãesovi giganti boli v skutočnosti členmi kmeňa Tehuelche, prirodzene vysokého kmeňa indiánov pochádzajúcich z južného Čile a Argentíny. Hoci Magalhãesovi muži takmer určite prehnali výšku indiánov, mýtus o patagónskych obroch pretrval mnoho stoviek rokov.

Najväčší oceán planéty je známy vysokými vlnami, tajfúnmi a divokými búrkami. No Magalhãesova výprava v ňom videla po prekročení prielivu spásu a v porovnaní s vodami v Ohňovej Zemi sa im javil pokojný či dokonca mierumilovný - Mar Pacifico. Magalhães si po vstupe do Tichého oceána myslel, že Ostrovy korenia dosiahne o pár dní. Nikto vtedy nepredpokladal, že Zem je taká obrovská. Namiesto pár dní sa plavili skoro sto dní bez toho, aby zazreli akýkoľvek ostrovček.

Magalhães bol verným kresťanským evanjelistom. Aj keď to nikdy nebolo oficiálnou súčasťou jeho misie, Magalhães sa veľmi usiloval obrátiť všetko pôvodné obyvateľstvo, s ktorým sa stretol, na kresťanstvo. Najvýznamnejší príklad vidieť v apríli 1521 na Filipínach, kde pokrstil kráľa Rajah Humabona, jeho manželku a stovky jeho bojovníkov. Magalhãesov náboženský zápal bol taký silný, že hrozil, že zabije tých náčelníkov, ktorí sa bránili konverzii na kresťanstvo. Keď kráľ menom Lapu-Lapu odmietol konvertovať, Magalhãesovi muži spálili jeho dedinu na ostrove Mactan. Magalhães sa neskôr vrátil do Mactanu so 49 mužmi a požadoval, aby Lapu-Lapu ustúpil jeho autorite. Kráľ to odmietol a v následnej bitke bol Magalhães zabitý. Na Filipínach, kde je Magalhães spomínaný skôr ako tyran, nie ako hrdina, sa bitka pri Mactane odohráva vždy 27. apríla a rolu Lapu-Lapu hrá v danej chvíli najznámejší filipínsky herec. Každopádne pred súčasnou radnicou v Cebu je malá kaplnka, kde je uchovaný Magalhãesov kríž, ktorým pokrstil miestneho kráľa. Kaplnka sa nachádza na ulici Magellanes.

Magalhães naozaj vymyslel danú výpravu, zabezpečil jej realizáciu, prešiel nepriechodným Magalhãesovým prielivom a prekrižoval Tichý oceán. No nevrátil sa do Sevilly. Ani Enrique, ktorý sa po ceste niekde v blízkosti dnešnej Malajzie stratil. Kredit mužovi, ktorý naozaj oboplával Zem zo Sevilly (september 1519) do Sevilly (september 1522) treba teda priznať kapitánovi lode Victoria menom: Juan Sebastian Elcano. Bol to etnický Bask a Baskovia boli a sú skvelí námorníci. S potomkami Keltov sa stretávam na svojich potulkách po tých najvzdialenejších kútoch planéty.

BUBO dnes realizuje cesty okolo sveta dosť bežne, viackrát do roka. Keď sa osamelá loď Victoria v septembri 1522 vrátila do Španielska, z pôvodnej posádky expedície, ktorá mala okolo 270 člnov, zostávalo iba 18 mužov. Po Magalhãesovej výprave sa však čakalo dlhých 58 rokov, kým sa našiel odvážlivec, ktorý niečo také zopakoval. V BUBO sme boli prvá cestovná kancelária, ktorá s cestami okolo sveta na Slovensku začala – prvé cesty sme realizovali v stanoch :) BUBO bola prvá cestovka, ktorá zrealizovala cestu okolo sveta privátnym lietadlom po 7 divoch sveta.

Zopakovať takú cestu v tej dobe sa však zdalo nemožné. No našiel sa jeden chrabrý odvážlivec, bol to pirát, šľachtic, Sir Francis Drake. Vyrazil v roku 1577, nešiel Magalhãesovou úžinou, ale Južnú Ameriku oboplával ešte južnejšie - Drakeovým prielivom. Drakeova flotila bola spustošená dlhou cestou rovnako ako tá Magalhãesova a po jeho návrate do Anglicka v roku 1580 sa vrátila tiež iba jedna loď a to Golden Hind.

Tento kredit patrí objaviteľovi menom Vasco Núñez de Balboa. Prieliv, ktorý dnes nesie meno Magalhãesov, je dlhý 480 kilometrov a jeho začiatok je naozaj uzučký. Jedna loď (San Antonio) ten ohromný tlak nevydržala, posádka prinútila kapitána otočiť to a dezertovala späť do Španielska, no trom lodiam sa podarilo preplávať von na Južné more. Takto more pomenoval španielsky objaviteľ Vasco Núñez de Balboa, keď prešiel krížom cez Panamskú šiju sedem rokov predtým a založil prvé koloniálne mesto na brehoch nového oceánu Panama City. Mena, ktorou sa aj dnes v Panama platí, sa volá balboa (aj keď prakticky sa platí USD) a známe pivo nesie tiež jeho meno.