Najúspešnejší Indovia a Indickí boháči

India sa popri svojich štyritisíc rokov starých tradíciách, ktoré doteraz presakujú každodenný život, veľkej chudobe a nespravodlivosti, môže pýšiť aj jednou z najrýchlejšie sa rozvíjajúcich ekonomík sveta. Sú tu bežní smrteľníci, potom ľudia bohatší... a potom tí naozaj bohatí. Jedni ich za okázalý životný štýl v náručí herečiek nenávidia, no tisícky mladých nenápadných Indov z malých mestečiek po celej krajine sa im túžia podobať. Tvrdo pracujú, študujú, idú v stopách najvznešenejších tradícií svojich rodičov. Tí najlepší napokon dosiahnu svoje.. A potom sa svet čuduje, že Indovia stoja v čele najúspešnejších a najprogresívnejších firiem sveta...

Nie je to žiadna náhoda. India akoby to v sebe mala skrátka zakódované. Tie obrovské kontrasty, extrémy, skromnosť aj velikášstvo, poctivý talent na čísla a nos na obchod. To všetko obalené v prastarých tisícročných tradíciách, vo výsledku prináša chuť jedného z najfascinujúcejších spoločenstiev a krajín sveta. Aj preto sa sem vraciam znovu a znovu. Bol som tu 41-krát, a stále je mi málo. Stále ochutnávam nové a nové súvislosti, nechávam sa očariť zážitkami luxusu aj chudoby ako z Tisíc a jednej noci. Keď si môžem na ultra-modernom honosnom večierku podať ruku s najväčšími boháčmi a počúvať ich sťažnosti na služobníctvo, alebo keď na druhý deň pozorujem na ulici nádherne farebný svadobný sprievod, ako vystrihnutý spred stáročí.

Mohlo by Vás zaujímať:

Blog o Indických svadbách a láske

Ľudia tu stále veria v kasty a dohodnuté manželstvá. Na druhej strane tu vyrastá mládež, ktorá chce najlepšie značky, dobrý život, štúdium na Harvarde, či Yale. Táto generácia pomaly dobíja svet IT, ale i ďalších odvetví. India zďaleka nie je len tou krajinou, núkajúcou svetu meditačnú ticho vo svojich ašramoch. Ale tiež ambicióznym, hladným ekonomickým tigrom.   

Indické mozgy na vrcholoch
najväčších značiek

Indov odjakživa mnohí podceňovali, pozerali sa na nich cez prsty. Taký malý, chudý, špinavý, sprostý cigán…Takto nejako sa na nich svet pozeral. A priznajme si to, možno aj mnohí z nás. Keď do Indie prídete prvý raz, naozaj všetko okolo vás môže pôsobiť tak, že upadnete do týchto stereotypov uvažovania. No dnes sa už rapídne mení aj tento prvý dojem. Premiér krajiny Narendra Modi robí doslova divy. Špinu sa mu podarilo vymiesť z centier všetkých veľkých miest, dokonca aj z Varanási! Mesta, známeho najmä tým, že sväté kravy tu odjakživa kadili v uzučkých historických uličkách ľuďom priamo pod nohy, a aj ja – keď som tu bol prvýkrát, som sa bál, že dostanem choleru. A to som už videl vo svete naozaj všeličo...

Hoci väčšina Indov patrí jednoznačne do nízkych kást, tých “zopár” z vyšších elít, hoci ich je výrazná menšina, je aj tak mnoho miliónov. A v takom množstve talent  jednoducho musí byť. A nie jeden... Priority vyšších kást – vzdelanosť, či obchodnícke zručnosti, sa posledných 3 až 4000 rokov nemenia. To sa časom zákonite musí prejaviť. Indovia sú naozaj v mnohom múdrejší, vedia akosi lepšie rátať, sú to neuveriteľne zdatní obchodníci. Dnes sú úspešní na mnohých miestach sveta. Otec bývalého (do 27.6.2020) ministerského predsedu Írska, Leo Varadkara, sa narodil v Bombaji. Leo je teda polovičným Indom. Navyše je to homosexuál. Dostať sa v silno katolíckej krajine s takouto kombináciou do čela krajiny je teda slušný úspech.

CEO firmy Google  Sundar Pichai sa narodil v meste Madurai, v štáte Tamil Nadu na juhu Indie. Séf sociálnej siete Twitter, Parag Agrawal je Ind a narodil sa v štáte Radžastán. Váš digitálny fotoaparát s veľkou pravdepodobnosťou ukladá vaše fotografie na pamäťovú kartu od spoločnosti Sandisk, ktorej spoluzakladateľom a CEO je taktiež Ind - Sanjay Mehrotra. No a šéf ďalšieho gigantu Microsoft, Satya Nadella je rodák z Hajdarábadu (štát Andra Pradesh). Inej obrovskej a úspešnej technologickej spoločnosti Adobe zasa velí Shantanu Narayen, taktiež z toľko zatracovaného Hajdarábadu. Dnes toto štvrté najľudnatejšie mesto Indie je považované za jedno z centier obrovského filmového priemyslu Indie a Bollywoodu, ale najmä za srdce IT biznisu, veď nie náhodou sa jedna jeho štvrť nazýva Cyberabad. India je skrátka svetový technologický gigant, a Indovia v tejto oblasti prenikajú všade vo svete do absolútnej špičky. 

V najúspešnejších IT spoločnostiach sveta sú tisíce Indov na najvyšších postoch. No vo svete IT to zďaleka nekončí. Indra Nooyi z prastarej brahmánskej rodiny je šéfkou PepsiCo, Ajaypal Singh Banga (reprezentant sikhského náboženstva) je šéfom MasterCard. Môže pôsobiť vtipne a bizarne, že táto moderná spoločnosť má na čele Inda v turbane. Prečo? Lebo je veľmi dobrý!

Lebo Indovia skrátka SÚ dobrí. Sú častokrát najlepší. Očividne sa im vyplatilo držanie sa tisícročných tradícií, budovanie krok po kroku niečoho, čo dnes prináša vo svete zreteľné plody...

Miliardárske celebrity

Sedím v reštaurácii Rajinder da Dhaba, hneď vedľa krematória v Safdarjung – južnej štvrte Dillí. Nad asi najlepším street-foodom Indie diskutujem o domácich podnikateľských hrdinoch. Niektorí z nich dosahujú až celebritnú známosť zbožňovaných bolywoodskych hviezd. Takým je určite aj Vijjay Mallya, ktorému sa podarilo zbohatnúť priam rozprávkovo, a dnes ho pozná každý Ind. Rodák z Kalkaty začal svoju miliardársku kariéru v obchode s alkoholickými nápojmi, v letectve, v nehnuteľnostiach.. Skrátka, na čo siahol, premieňal na zlato. Je prezývaný aj indický Richard Branson, či kráľ dobrých čias.

A väčšina Indov si dnes praje, aby ho zavreli. Kroky indickej vlády, ktorá žiada o vydanie jeho osoby, však Mallya nazýva honbou na čarodejnice. Tak či tak, všetky tie prvenstvá, výstrelky a dosiahnuté méty mu už nikto nikdy nevezme. Posúďte sami, čo všetko dosiaľ reálne stihol. Môže si toto o sebe povedať iný človek na svete?...:

• Je to miliardár a najokázalejší indický biznismen
• Vlastnil futbalový tím
• Vypustil raketu do vesmíru
• Vlastnil vlastný tím Formula 1
• Bol členom parlamentu
• Mal v posteli stovky indických herečiek
• Vlastnil luxusné aerolinky King Fisher
• Pravidelne 42 dní putuje do Sabarimala /jedno z najväčších indických pútnických miest/
  Drží diétu, chodí rád v čiernom
• Vlastnil stovky najluxusnejších športiakov
• Jeho spoločnosť sa stala druhou najväčšou firmou na výrobu alkoholických nápojov (podľa objemu) vo svete...
  ...treba pokračovať?...

Indickí biznismeni bývali tradične skôr zastrčení, samotárski a introvertní, často veľmi pobožní. Bol taký aj Vijayov otec. Poctivec, posadnutý účtovníctvom, nesmierne bohatý, no navonok neviditeľný, tichý. Aj ďalší najbohatší muži Indie, ako Ambani, N. R. Narayana Murthy, či Azim Premji, takí stále sú. Účtovníctvo je pre nich nesmierne dôležité. Vedia presne, ako ich biznis práve stojí, sú machri v číslach, a vonkajší svet pozlátka ich veľmi nezaujíma.

Mallya je celkom opačným obrazom indického biznismena. Vhupol do doby, kedy stabilné tisícročné hodnoty, ako jasný kastový systém, vrodená rodinná prestíž, či titul v úrade dostávali poriadne zabrať a kývali sa na svojich istých pozíciách. Dekády vplyvu egalitárskeho socializmu, gándiovského asketizmu a všeobecná nechuť k okázalej spotrebe pomaličky vyšumievala. Môj indický partner mi vášnivo vysvetľuje: „Mallya prišiel s filozofiou, v ktorej všetko závisí od peňazí, v zmysle - ´všetko má svoju vyčísliteľnú cenu´. Skrátka do indickej spoločnosti priniesol aroganciu nenásytnej Ameriky, kde sa dá kúpiť česť aj láska...“

Indickí lídri v biznise vystupovali vždy skromne, nikdy sa bohatstvom nechválili. Mallya bol v tomto omnoho viac materialistický, omnoho viac ´západniarsky´. Vstúpil na scénu Indie, ktorá sa veľmi rýchlo menila. V roku 1996 keď som do Indie začal chodiť bohatstvo najbohatších indických miliardárov predstavovalo 1% HDP, no v roku 2008 to bolo už 20%! Ja si tú zmenu pamätám. Chodieval som v tej dobe do Indie často, a videl som, že za strednú triedu sa tu považovali ľudia, ktorí sa líšili iba tým, že nehladovali. Keď ste si mohol dovoliť kúpiť 7-decovú fľašku piva King Fisher, boli ste strednou triedou. A Pivo King Fisher vyrábal Vijay Mallya. Reklamu tohto piva s logom poletujúceho vtáčika – rybárika ste mohli vidieť namaľovanú na každej lepšej budove. Boli to milióny (absolútne nepreháňam) červených murálií s modrým vtáčikom po celej Indii. Byť vtedy “prichytený” s fľaškou King Fisher, to je ako dnes na Slovensku piť Moet & Chandon.

Iste, takáto stredná trieda bola v očiach západu stále chudobná, no v tak obrovskej krajine a tak obrovsky početnej strednej triede boli ich výdavky stále obrovské. V magazíne India Today som začiatkom septembra 1997 čítal o smrti princezny Diany a zrazu som narazil na 8 stranovú reklamu Mercedes-Benz. Stál som na indickej železničnej stanici,všade okolo mňa boli vychudnutí ľudia, ktorí prežívali doslova zo dňa na deň, medzi koľajami behali prasatá a potkany, ohromná špina a chudoba. No Mercedes už vtedy dobre vedel čo robí.

Indické čísla sú v mnohých oblastiach neuveriteľné. V Indii každoročne ukončí univerzitu 1 milión mladých ľudí. V krajine dnes žije 400 miliónov ľudí, ktorí majú menej ako 20 rokov. Ešte raz si tie čísla pozrite - sú neuveriteľné! My v Európe voči takej ´armáde mozgov´ absolútne nemáme šancu. Mládež je budúcnosť. A v Indii to platí stopercentne...

Ligotavé HDP a bieda reality

Vedeli ste, že v roku 1820, čiže už pred dvomi storočiami, boli najväčšími ekonomikami sveta Čína a India? Tieto dve krajiny vtedy spolu vyprodukovali polovicu svetovej ekonomiky. A zdrojom týchto informácií nie sú žiadni konšpirátori, ale Medzinárodný menový fond, projekt historických štatistík Maddison. Určite to nebola žiadna náhoda, a náhodou nie je ani nárast oboch ekonomík v dnešnej dobe.

Západný svet dnes hovorí o impozantnej sile Číny s obdivom. A zdá sa, že sme to pochopili už aj my na Slovensku. Keď som cestoval do Číny pred 25 rokmi,  známi sa ma pýtali: “A čo tam budeš jesť”? Pokladali Čínu za rozvojovú krajinu tretieho sveta. Nevedel som im vysvetliť a presvedčiť ich, že všetko je inak. A že v Číne je jedla naozaj veľa... 

O Indii sa to dnes ešte nehovorí tak otvorene, nie je to ešte všeobecne známe. No to isté, čo sa dialo s Čínou pred 25 rokmi, sa dnes deje s Indiou. Poukazuje sa na to, že HDP na obyvateľa je tu stále veľmi nízke. No z globálneho hľadiska je to nesprávny pohľad. V Indii sa deje v mnohých oblastiach rast, aký nikde inde na svete. Mladí Indovia sa dnes zamestnávajú v odvetviach ktoré tu predtým neboli, ako telekomunikácie, software, biotechnológie. Títo ľudia považujú za samozrejmú súčasť svojho života satelitnú televíziu, iPad, navštevujú kvalitné bary a reštaurácie. A chcú lietať, nie terigať sa špinavými indickými vlakmi.

Aj ja som mal možnosť okúsiť indickú aerolinku King Fisher, a tvrdím - bola najlepšia! V máji 2009 táto spoločnosť prepravila milión pasažierov – maličká teda rozhodne nebola. V roku 1992 bolo v Indii HDP na obyvateľa 350 USD, v roku 2005 to bol už dvojnásobok - 700 USD, a v roku 2011 opäť dvojnásobok - 1400 USD. Dnes je to nad 1700 USD. 

No ide skutočne o bohatnutie ľudu? Mallya operoval v indických bankách pri jednaní o úver práve s týmito lichotivými číslami.  Nikto sa však nepýtal, či stredná trieda naozaj bohatne, a či bude mať Mallya dostatok pasažierov. Pravdou je, že aerolinka King Fisher nikdy nebola v zisku... Nikto si akoby nevšimol, že vzrastajúce čísla HDP iba navádzajú k tomu, že obyvateľstvo bohatne. V skutočnosti bohatla len uzučká vrstva miliardárov.

Ako sa to mohlo stať? Ako mohla Mallyova firma prerobiť takú obrovskú sumu? Mallya, tak ako mnoho iných biznismanov, bol jednoducho zaslepený svojou víziou a nereagoval na zlé čísla. Logika hovorí, že tie aerolinky mu jednoducho mali fungovať. Dnes sa dá povedať, že Kingfisher bol podnikateľskou epizódou s vysokooktánovým mixom politiky, biznisu, a vôňa kerozínu nám podsúva otázky o nezávislosti indického bankového systému, ktorý sa zdá rovnaký, ako u nás za Mečiara. Vtedy napríklad Všeobecná úverová banka podpísala množstvo extrémne nevýhodných pôžičiek. Už pri podpisovaní sa vedelo, že toto sa nikdy splácať nebude. Indické banky nepožičiavajú malým a stredným podnikom, ale oligarchom a to, ako vidieť, bez väčších záruk. Niektorí ekonomickí komentátori to nazývajú aj ´curry capitalism´, podľa jedla, ktoré tu svorne jedávajú chudobní aj najbohatší každodenne.

Môj indický partner nad Mallyom krúti hlavou. „Ako mohol takto bohapusto žiť??To sa proste nerobí!...” No desiatky miliónov Indov sa v Mallyovi napriek všetkému vidia. Tvrdo pracujú, riskujú, aby raz mohli zažiť deň ako Mallya - s fľašou najlepšieho šampanského v rukách, obklopení nádhernými autami a ženami. Z hľadiska akejkoľvek hlbšej filozofie ide o veľmi primitívnu túžbu. No úprimne – to je to, čo my Západniari propagujeme.

Indická bratislavská kaviareň

Kto vlastne prišiel s daným názorom? Jeden skúsený indický novinár raz povedal, že ide o “Konsenzus Khan marketu.”  U nás by sa to dalo nazvať Bratislavská kaviareň. Keď tá odobrí, že vegetariánstvo je prospešné a jazdiť na slonoch je pre slony zlé, stane sa to razom pravdou. No v Bratislave diskutujúci nemajú peniaze, ani poriadne vzdelanie, odhliadnuc od toho, že nikdy nevideli živého slona. Tu na juhovýchode Dillí ide o inú triedu, inú úroveň. Schádzajú sa tu ľudia z New Yorku, San Francisca, Londýna, či Ženevy. Toto je absolútne iná liga, nejde tu o plané kecy, pri ktorých intelektuál s vybraným slovníkom hodnotí futbal, ktorý však nikdy nehral.

V Bratislave sa pritakáva pri remeselnom pivku na všeobecne známe veci. Tvárime sa prevratne, ak povieme, že Putin nie je demokrat, a dokonca ani Kim Chong Un nie je demokrat. Na Khan markete to samozrejme vedia. No pýtajú sa - Čo ďalej?... Čo je za tým? Prečo je to tak? A hlavne - čo s tým a ako TO bude o rok, o päť rokov?...

Indovia sú dnes bossmi najväčších svetových spoločností. Zopár Indov je naozaj veľmi bohatých aj v porovnaní so svetom. Indovia sú v centre diania, vo Washingtone popíjajú v baroch s ľuďmi, ktorí hýbu svetom. Takže je väčšia šanca, že niekto taký vidí za roh. No, určite vidí oveľa ďalej, ako z bratislavskej kaviarne... V zimných mesiacoch je v Ženeve, New Yorku, či Londýne zima, tak prilietajú domov. Inteligencia, know how a financie potrebné na zmenu, to všetko je na Khan markete prítomné.

Keď na Khan Markete vznikne konsenzus, veci sú jednoducho tak. Až po ďalšie zimné stretnutie, kedy sa veci prispôsobia novým okolnostiam. V Indii sa rozpráva množstvom jazykov, hovorí sa, že každý má svojho vlastného boha. Odlišnosť vždy podporovala diskusiu, názory sa v debatách brúsili a vylaďovali. Ja viem, toto je článok o Indii, ale sorry, znovu mi to nedá, a porovnávam: Toto sa v bratislavských kaviarňach nerobí a nedeje! Slovensko bez intelektuálnej špičky a bez finančného zázemia sa bojí diskutovať. Potom sa iba opakujú všeobecne známe frázy ad nauseam. A India, tento obrí kotol, kde to neustále vrie, vyvíja sa, tvrdo sa pracuje, ale aj drží poctivo istých nemenných tradícií, mi ukazuje, že veci sa dajú vidieť aj inak, ako ich vidíme my na maličkom Slovensku.

Na Khan Markete debatujú o Putinovi, Kórei, Trumpovi, a chcú vidieť ďalej. Pýtajú sa - a čo z toho vyplýva pre Indiu, čo z toho budeme mať? A pritom nejde vždy iba o peniaze, v Indii ľudia omnoho viac riešia dobro.  Hovorí sa, že konsenzom z Khan marketu sa riadia aj na kopčekoch Raisina /sídlo indickej vlády/. Stačí do tunajších kaviarničiek skočiť na jedno, dve poobedia, a viete všetko, čo je dnes na pretrase. Mladí intelektuáli sú s vládou na Raisina Hills v neustálom napätí, a ako je v Indii bežné, s veľkým vtipom opisujú problémy na tomto kopčeku, prirovnávajúc poslancov k tlupe opíc. Nepíše sa nič adresne, nepadajú konkrétne mená, no všetci sa držia za bruchá, keď sa tak trochu v tajných, no každému jasných metaforách na politikov opisuje opičie správanie, ich kradnutie od turistov, prehrabávanie sa v odpadkoch, ba dokonca neviazaný sex, čo je v indickej spoločnosti stále slušné tabu... 

Svadba boháčov

Hneď ako som ráno v hoteli Oberoi otvoril oči, doručili mi čerstvé noviny. Žiadne happy správy. Včera bol v Indii vietor, ktorý zabil 34 ľudí. To vyzerá nebezpečne. Predvčerom upálili 16-ročné dievča, ktoré predtým znásilnili. Toto sa za posledný mesiac stalo opakovane. Pri 1,3 miliarde ľudí sa dejú veci zdanlivo častejšie. Najčítanejší anglicky tlačený denník sa predsa vydáva tu, a novinári musia pre svojich čitateľov nájsť nejaké chytľavé príbehy.

No najväčšou správou posledného týždňa boli predsa len zásnuby. A nie tak hocijaké! Isha Ambani sa zasnúbila s Anandom Piramalom. ´Predstav si, že majetok rodiny Piramal za jeden deň po oznámení zásnub stúpol o 600 crore.´ Informuje ma obchodník so šperkmi zo spoločenstva Agrawal. Starého spoločenstva obchodníkov, ktorí vedia rátať. Patrí medzi nich napríklad aj oceliar Lakshmi Mittal. Ľudia zo spoločenstva robili ministrov financií Mugalom od čias veľkého Akbara, ktorý bol v danej dobe zrejme najbohatším mužom planéty. Nikdy nepijú, nefajčia, sú striktní vegetariáni. Čo povedia, to platí, ich čísla sedia. 600 crore je 6 000 000 000 rupií, čo je pri dnešnom kurze vyše 75 miliónov euro. Takto zareagovali trhy na jednu správu v médiách. Rodiny Ambani a Piramal, aj so svojimi majetkami, sa prípadnou svadbou spoja. Vyše 80% svadieb je aj v dnešnej Indii dohodnutých, a tu zďaleka nejde iba o lásku dvoch ľudí, tu ide o omnoho viac. Indické trhy dobre vedia, čo sa udialo! Nejde o to, že Ambaniovci zaplatia veno Piramalovcom. Ale o to, že najbohatší Ind vydá svoju jedinú dcéru. Rodina Mukesha Ambani (jej bohatstvo činí 23 miliárd dolárov) sa spája s rodinou Ajaya Piramala (10 miliárd dolárov). Peniaze ale aj jasné spečatenie vzťahov je zárukou, že majetok Piramalovcov porastie nech príde akákoľvek kríza. Rozvodovosť (na rozdeil od nás) sa v Indii blíži nule.

Anand Piramal dokončil master na Harwarde, Isha zasa vyštudovala Yale. Tu hovoríme o skutočnej špičke Indie...

Rodina Birlovcov tiež patrí medzi týchto ľudí. Svoje bohatstvo si zachovávajú vyše 100 rokov. Mnohé iné rodiny o bohatstvo prišli, oni nie. Starý pán Birla poslal vnukovi, ktorý študoval na Harwarde, zopár základných rád do života. Patria do tretej kasty (predposlednej) Vaišov a do podkasty Modh Vania, podobne ako právnik a politik, otec národa Mahatma Ghándí. Obaja boli z náboženských dôvodov vegetariáni a najtvrdší nápoj, aký kedy pili, bol čaj. Vandži v jazyku sanskrt znamená obchodník a táto kasta funguje vyše 3000 rokov. Patria k sebe, sobášia sa medzi sebou, všetci odjakživa robili obchod. Vedia riskovať, vedia využiť príležitosť. Poznám ľudí z tejto kasty, osobne ma Mukeshovi Ambanimu predstavili. Keď som sa pýtal, v čom sú iní, s absolútnym presvedčením mi odpovedal: “Ľubo, iní nevedia riskovať. Nedokážu to...”

Už desať rokov to sledujem, viac riskujem a musím povedať, že čosi na tom bude. Ja to skúšam 10 rokov, no ľudia o ktorých vám hovorím to skúšajú 3000 rokov. Môžeme ich naďalej podceňovať a rozprávať o nich ako o špinavých cigánoch (to je dnešná slovenská realita), alebo sa podučiť.

Anand Piramal je povahou skôr uvážlivý chlapec. Chcel robiť poradcu, alebo bankára, radil sa o tom kedysi aj s rodinným známym Mukeshom Ambanim. "To je taký rozdiel, ako keby si miloval kriket, no robil komentátora kriketu. Hru pochopíš, iba keď ju hráš. Inak nie." Dostal Anand odpoveď. A tak sa rozhodol skúsiť to a napriek miernej povahe riskovať. A vyšlo to!

Ambaniovci majú radi prax. Veď otec Mukesha zarobil na tom, že mal otvorené oči. A vedel počítať. Žili vtedy v Jemene, v britskej kolónii, otec rodiny pracoval ako obsluha na pumpe. Zrejme toto je dôvod, že Ambaniovci sú najväčšími indickými hráčmi v petrochemickom priemysle =)..  V jemenskom Adene sa platilo strieborniakmi, obrovskými mincami z doby Márie Terézie. Ambanimu došlo, že cena striebra je omnoho vyššia, než cena danej mince. A tak skúpil všetky mince v krajinne, roztavil ich, a v Londýne predal na burze. Ohromne tým zarobil.

Otec robil poskoka na pumpe, syn má dnes 77 miliárd dollárov

Anada Pirama je taktiež z tretej kasty a etnicky ide o príslušníka Marwari, kočovníkov pochádzajúcich pôvodne zo štátu Radžastán. A tiež je vegetarián. Marwari sú považovaní za najsolídnejších obchodníkov. Robia progresívne obchody, napríklad oblasť IT, a ako som už spomínal, vedia riskovať. Marwari a Agrawal sú viac než bratranci. Vegetariáni, ktorí nepijú, tvrdo pracujú a peniaze si neužívajú, ale reinvestujú. Dostal som teraz na narodeniny fľaštičku s bielym obsahom a názvom "luteranovička 0.0%" Vzdelanie, tvrdá práca a askéza sa časom prejavia.

Tata

Doma ma tak volajú moje deti. Tu v Indii má toto slovko iný cveng. Keď sa povie Tata, každý vie, o čo ide. Je to jedna z najvplyvnejších indických rodín. Nie sú hinduisti, ale Parsí. Teda ľudia, ktorí prišli kedysi dávno v 7.storočí z Perzie. Utiekli sem pred islamizáciou a doniesli si sem nie jeden zvláštny zvyk. Tu v Bombaji majú reštaurácie na rohoch ulíc a svoje veže mlčania, kam uložia telo nebožtíka, aby ho na jeho poslednej ceste do nebies zjedli supy. Problém je v tom, že Parsí je tu veľmi málo. A tak supy nemajú čo jesť, a rozhodli sa z Bombaja odletieť. Veže mlčania prestali byť funkčné.

Tata je indická firma, ktorá dnes zamestnáva okolo štyristo tisíc ľudí. Vyrábajú všetko - od pasty, cez čaj až po Jaguár a Land Rover, či nezničiteľné indické autobusy Tata. Kedysi starého pána Jamsetji Tatu nevputili v Bombaji do hotela. Bol tam nápis: ´Indom a psom vstup zakázaný!´ A tak si hneď vedľa postavil hotel Taj - dnes najluxusnejší hotel Indie. Ten britský rasistický hotel medzitým skrachoval... Nie je až tak dôležité, do akých detailov je tento príbeh pravdou. Faktom zostáva, že hotel Taj zostáva stabilnou výkladnou skriňou Indie. Zhodou okolností som tam bol len dva týždne pred teroristickým útokom v novembri 2008...

Taj pre mňa dodnes zostáva v spomienkach ako symbol húževnatosti, šikovnosti a trpezlivosti, ktoré v kombinácii s ´dobrým pôvodom´ a narodením do ´správnej kasty´ dokážu robiť divy.

Ratan Naval Tata si stále nevie nájsť nástupcu. Teda, našiel ho, ale následne ho aj odvolal.

Máte chuť na ďaľší blog z krajiny o ktorej ste si mysleli, že ju poznáte?

Ako sa zrodili kasty a prečo funguje dohodnuté manželstvo lepšie.