Čakajte prosím...

Jazero Inle - prehliadka

Ľuboš Fellner

Ľuboš Fellner

Plavil som sa po stovkách jazier, od Bajkalu, cez Tanganiku po jazero Nicaragua. Jazerá Peito, Toba, Assal, Nagin sú tiež extrémne zaujímavé. No Inle všetky presahuje a jedinou konkurenciou môže byť najvyššie splavné jazero sveta Titicaca s indiánmi na umelých ostrovoch Los Uros.

Včera sme sa rýchlymi člnmi presunuli z Nyaungshwe (Njuang Šve) na juhovýchodný okraj jazera a ubytovali sa. Nádherná, dobrodružná plavba trvala hodinku. Dnes nám práve toto šetrí čas. Keďže sme mali predtým ťažké dni, opakovane sme vstávali pred piatou ráno (pri východe slnka), dnes sme si dali pokojnejšie ráno.Keďže sa nachádzame v Šánskom štáte, na raňajky odporúčam šánsku slížovú polievku. Je z tmavých ryžových rezancov, pridáva sa múka z cíceru, cesnak, mladučký bok čoj či tu na jazere watercress (nasturtium officinale). Slíže sparia, až keď si polievku naberáte, na vrch do misky si ja dávam vždy čerstvú cibuľku, rozomleté burské oriešky, čili, lyžičku sóje a vymačkám si obidve polovičky limetky. Ako turistovi vám dajú menej čili, ale tá super chuť sa otvorí, až keď si dáte veľa čili a veľa limetky. Zamiešam a potom idem na repete. Ak raz vyskúšate polievku na raňajky, už iné chcieť nebudete. - video nájdete v tomto blogu nižšie

VYRÁŽAME:  O 9.30 už sedíme v našich člnoch so silnými motormi. Do jedného člnku sa zmestí 4 až 5 klientov. My tu máme dáždniky, pršiplášte a mnoho fliaš s vodou. Sme vo výške cez 900 metrov a slnko praží, potrebujete sa nakrémovať, no ak zapadne, môže byť chladnejšie hlavne, keď loď uháňa. Zvážte slnečné okuliare a klobúk. Určite majte nabitý fotoaparát a náhradnú SD kartu.

CESTA DO INDEIN

Už samotná cesta je ohromným zážitkom. Začíname asi polhodinovou jazdou krížom cez jazero a potom kanálom do dedinky Indein (čítajte tvrdo Inde),  respektíve Inn Thein. Hneď, ako opustíme hotel, po piatich minútach, na otvorenom jazere vidieť mužov veslovať nohami, v rukách držia udice, či tradičné prútené koše, ktorými zvláštnou metódou lovia ryby. Keď vidia na hladine bublinky, vložia kôš do vody. Následne trojzubcom – malou kopijou rybu vyplašia a tá sa chytí do siete na okraji koša. Ďalšou metódou je plieskanie o hladinu a nadháňanie rýb. Ide o malé kaprovité rybičky.

Musíme sa preštrikovať pomedzi polia plávajúcich hyacyntov, ktoré sú tu burinou, ktorá znemožňuje plavbu. Na druhej strane narazíme na breh, no v skutočnosti sú to bažiny a tie ľudia kmeňa Intha pretvorili na polia. Intha nie sú Šáni a rozprávajú jazykom z juhu Barmy, odkiaľ sem k jazeru prišli okolo 15. storočia. No tu v Indein Šáni žijú spoločne s exotickým kmeňom Pa-O.

Plavíme sa proti prúdu tzv. západného koridoru a týmto smerom to ide pomalšie. Podplávame asi dvadsať drevených mostov. Naši lodivodi vždy trafia presne medzi hrádzu, ktorá brzdí rýchlosť prúdu. Cesta sa vinie, točí medzi ryžovými políčkami, ktoré obrábajú s vodnými byvolmi v bambusových širákoch, a je to výborná pasáž na použitie vášho dronu.

V Indein zastaneme vpravo na móle. Z lode sa vystupuje ľahko, aj keď ľudia nad 70 rokov môžu mať trošku problémy, zvládnu to. Každá lodička je označená svojím číslom a tak si ju opäť nájdete. My objednávame tie s kvalitnými stoličkami – doslova kreslami. Sú drevené, ale s mäkkým čalúnením a tak je plavba skutočným zážitkom.

INDEIN - svetové prekvapenie

Od móla, kde sme vystúpili, prejdeme krížom dreveným fotogenickým mostom cez rieku a hneď za mostom zabočíme vpravo.

Tu pri reštaurácii (Golden Kite) je naše miesto stretnutia - stretneme sa presne o hodinku. Za prechod bambusovým lesom si pýtajú 500 kiyatov, čo je asi 30 centov, ale ak idete vo väčšej skupine, tak sa tomu ľahko vyhnete. Je to jeden z tých vymyslených poplatkov, ktoré platiť netreba. Prechádzame okolo perejí, kde domorodci lovia ryby – udicou a do siete. Potom desať minút bambusovým lesom. Keď sa objavia pagody, vstupujeme do krytého koridoru a ním sa vpravo hore po piatich minútach dostaneme k pagodám – koridor opustíme vľavo hore. Samotný koridor je nádherný, s bielym stĺporadím, s množstvom obchodíkov. Keď vyjdete vľavo z koridora padne vám sánka. Videli sme v Barme stovky pagod, no cca 1500 šánskych pagod v Indein je čosi magické. Ľudia si myslia, že je to cintorín, ale nie je. Šánsky štát, to sú vysoké hory, vedľa jazera sú močariny a keď sa našiel kúsok pevnej roviny, tak tam začali stavať uzučké nádherné pagody jednu vedľa druhej.

Ťažko sa to opisuje, ale neexistuje človek na našej planéte, ktorý by nebol nadšený. Šánske pagody sú síce nižšie ako barmské, ale sú štíhle, s uzučkým pokriveným “dáždnikom” hti na vrchu pagody. Vo vnútri aj dnes nájdete skryté poklady v podobe prastarých sôch Buddhu. Dole sa nachádzajú tie staršie a hore sú nové, pozlátené. Dobrý tip je začať prehliadku zdola, kde je to najkrajšie. Domáci tvrdia, že pagody sú z 2. storočia nášho letopočtu, ale tie najstaršie sú tak zo 14. či 15. storočia.

Cestou máte množstvo obchodíkov s nádhernými výrobkami. Prechádzate bambusovým lesom a stretnete sa s exotickým kmeňom Pa-O. Tento kmeň verí, že sú potomkami draka. Ženy nosia na hlavách veľmi farebné hrubé šatky, ktoré symbolizujú hlavu draka, zatiaľčo tkané čierne či červené šaty symbolizujú jeho telo.

My sme dole na meeting pointe rozdali deťom charitu. Na BUBO Family naše deti rozdali miestnym deťom svoje hračky. BUBO je na tomto mieste teda známe. Buddhisti si charitu totiž veľmi cenia. Sami ju totiž často realizujú.

Cesta do Indein a samotné Indein je úžasným zážitkom.

Čas prehliadky: hodinka od miesta stretnutia (meeting pointu) pri reštaurácii Golden Kite.

KMEŇ DLHOKRKÝCH ŽIEN

Ženy kmeňa Kayan sú neuveriteľne exotické. Vždy končia medzi najexotickejšími kmeňmi našej planéty. Ženy tohto kmeňa si na krk dávajú ťažké mosadzné obruče, ktoré ako sa zdá im naťahujú krk. V skutočnosti zatláčajú ich kľúčne kosti a horné rebrá dole a zmenšujú pľúca. Ak niekto bojuje proti jazde na slonoch, mal by radšej bojovať proti fotografovaniu týchto žien. Na druhej strane bakšiš od turistov je to, čo zrejme zabezpečí prežitie prastarých tradícii. Kayan tiež tvrdia, že sa narodili z vajca draka. Ten mal vajcia tri – z jedného je kmeň Pa-O, z druhého kmeň Karen (známy zo severného Thajska z okolia Chiang Mai) a z tretieho Kayan. Ich dlhý krk pripomína krk draka.

Kedysi dávno nepriateľské kmene často na dedinky kmeňa Kayan útočili a kradli im ženy. Tie si preto začali dávať na krk kruhy, aby ich nepriatelia nechceli. Stala sa z toho móda a základná charakteristika kmeňa.

Mosadzné obruče majú aj na rukách (predlaktie) a nohách (predkolenie).

Ženy Ndebele, podkmeň Nguni žijúci hlavne v Severnej provincii a Mpumalanga v JAR si na krk dávajú kruhy, no tie sú z ľahkej zliatiny, nezatláčajú kľúčne kosti a žena si ich kedykoľvek dáva dole. Raz mi v lodži v Krugerovom národnom parku tancovali na moje narodeniny. N’Debele sú známi výrobou goráliek a maľujú si domy geometrickými obrazcami. Kayan, to je v dlhých krkoch iná liga.

Dlhokrké ženy Kayan: v skutočnosti to nie sú obruče, ale ide o dlhý mosadzný drôt, ktorý skúsené ženy omotávajú ostatným opatrne okolo krku. Keď si dajú drôt raz za pár rokov dole, aby si nasadili dlhší, tak vidíte podliatiny na krku a ramenách. Pre ženy kmeňa Kayan či Padaung je dlhý krk tá najväčšia pocta, tá najväčšia krása.

Tieto ženy pochádzajú z juhu zo štátu Kayah, ktorý susedí s južným Šánskym štátom. Musia sa zo svojej dedinky dostať k priehrade Moe Byae, ktorá dodáva dnes Mjanmarsku až 30% elektrickej energie. Z Pekon sa potom dá preplaviť až sem, na jazero Inle. Počas vojenskej diktatúry utieklo zopár rodín do Thajska, kde slúžia ako atrakcia pre turistov. Treba vedieť, že Kayan, ľudia tibetsko-barmskej skupiny sú odtiaľto, toto je ich vlasť, konkrétne štát Kayah, južne od jazera Inle.

Čas prehliadky: cesta dole prúdom z Indei trvá 20 minút, samotná prehliadka 30 minút, lebo fotografi budú nadšení a nebudú chcieť odísť.

Pýtajte si, že chcete ísť na miesto, kde vyrábajú tradičné dáždniky – v BUBO Base Campe na Dunajskej ulici také máme. Tí, čo dofotia, môžu nakupovať suveníry.

KLÁŠTOR SKÁČUCICH MAČIEK

Kláštor skáčucích mačiek sa originálne volá Nga phae kyaung (vyslov: ňjapejdža). Mačky sú síce už v dôchodku, ale ide o veľmi zaujímavú stavbu s úžasnou zbierkou vzácnych buddhistických oltárov. Kedysi, pred viac než 30 rokmi tu žil mních, ktorý miloval mačky a vycvičil ich tak, že skákali cez obruč. Keď BUBO navštevovalo Barmu v rokoch 1996, 1997, 1998 atď. teda dlho, dlho pred ostatnými, tak som bol v kláštore úplne sám a mám skákanie mačiek nafotené. No ako turistov pribúdalo, tlak na mačky rástol. Každý chcel mať skáčucu fotografiu na svojom instagrame. A tak je rozumné, že skákanie zakázali. Mačky tu máte stále, chudučké, no evidentne šťastné. Obrovská budova z tíkového dreva a ohromná hala, ktorá sa využíva aj na lokálne zhromaždenia či svadby. Často vidíte niektorú časť prerábať. Takto to funguje všade. Tíkové koly vydržia vo vode až 40 rokov, no potom ich musíte vymeniť, podlahy postupne obnoviť. Takto vlastne neustále reštaurujete svoj dom a v tomto prípade lokálna komunita zadarmo obnovuje svoj kláštor. Oltáre a prastaré sochy Buddhov v prostriedku kláštora mám veľmi rád. Veľmi vkusné, nádherné, rôznych tvarov. Je to nedocenený poklad, ste tu ako v múzeu. Zozadu viete prejsť mostíkom k altánku, odkiaľ máte výhľad na plávajúce záhrady.

Čas prehliadky: od dlhokrkých žien je to 10 minút plavby. V kláštore stačí 15 až 20 minút. Treba sa vyzuť a mať okolo bokov uviazané londži (sarong) a lepšie je ho mať so sebou v loďke. Nekontrolujú to tak ako v Švedagonskej pagode, ale je fajn byť slušný a slušnosť je mať zahalené ramená a kolená.

PLÁVAJÚCE ZÁHRADY

Vyrazíte loďou z kláštora Skáčucich mačiek priamo ku kláštoru Phaung Daw Oo (PaungdoÚ pagoda), kde sa uchovávajú piati najvzácnejší Buddhovia – zlaté guličky. Cestou prechádzame pomedzi plávajúce záhrady. Samotná cesta je najlepšou ukážkou plávajúcich záhrad a na to sa treba sústrediť. 

Gourd (špeciálna uhorka); malé, ale najlepšie rajčiny, čili, betelové listy, dračie ovocie, uhorka, ryža, množstvo kvetov.

Zaujímavé je navštíviť tzv. päťdňový trh. Majú na to zvláštny kalendár a nie je to tak, že v nedeľu je zatvorené. Už neexistujú plávajúce trhy, síce to píše internet, ale nie je to pravda. Trhy sú teraz na pevnine. Ak je trh na druhej strane jazera, treba ho vynechať. Trhy sú najlepšie od 6 ráno do 10.30. No ak ho nevidíte, nevadí, navštívite trh v Nyaung Oo (Nja Ú) v Bagane.

Ryžu zbierajú v Mjanmarsku 2x ročne. Jeden raz je to v čase monzúnu od mája do augusta a druhý raz od decembra do februára.

PHAUNG DAW OO PAGODA (PaungdoÚ)

Vystúpite na móle, môžete nakŕmiť miestne holuby, po 30 metroch sa vyzujete a dáte si londži. V strede kláštora sa na podstavci nachádza 5 kôpok zlatých guličiek vysokých asi 40 cm – to je 5 Buddhov. Ženy majú na podstavec zakázané vystúpiť. Tento zvyk je z čias, kedy ženy počas menzesu nemali prístup na sväté miesta, aby ich neznečistili. Barmčania sa k ženám správajú veľmi fajn, ženy sú často šéfkami podnikov, hotelov. Toto nie je diskriminácia, ale tradícia a preto ju treba rešpektovať, nepozerať sa na to európskymi očami. Kláštor, to je jedna sála. Okrem sošiek Buddhov, ktoré sú viac vzácne ako pekné, si treba všimnúť aj lode zaparkované pred kláštorom – uvidíte ich, keď pristávate. Tieto slúžia ako alegorické lode počas 18-dňového festivalu v septembri, októbri. Na jazere Inle je 18 dediniek a v každej je festival jeden deň. Na týchto pozlátených lodiach chlapi stojaci za sebou veslujú naraz nohami a ďalší bubnujú. Je to najdôležitejšia udalosť ľudí z jazera a to je dôvod, prečo sme sa v tomto chráme zastavili.

Čas prehliadky: od kláštora skáčucej mačky je to 15 minút a na prehliadku stačí aj menej než v kláštore skáčucej mačky, tak 15 minút.

VÝROBŇA CIGÁR

Barmu charakterizujeme ako krajinu zlata, kde muži nosia sukne (londži) a ženy fajčia cigary. Cigary sú v tejto krajine omnoho populárnejšie než cigarety a fajčí každý. Výrobňa cigár je na jazere vo veľkej drevenej budove a je jasné, že obchod prosperuje. Listom na obal cigary nie je tabak, ale je to list tu z okolitých vrchov, z rastliny cordia. Kmeň Pa-O ho zbiera, potom lisuje, zahrieva a následne na trhu vo veľkom predáva. Tabak v Šánskom štáte je taktiež vyhlásenej kvality. Do cigár sa dáva 1/3 tabaku a zvyšok je kokosové vlákno a potom rôzne príchute – ako rumová, anízová, banánová, kokosová. Nakoniec sa vloží filter, ktorý je ušúľaný z kukuričných listov a papiera. Pozor, lebo cigara sa zapaľuje z užšej strany a do úst sa vkladá širšou. Mnoho turistov si zapáli filter.

V dielni sedí na zemi asi 5 až 8 šúlačiek cigár, ktoré za jeden deň ušúľajú 800 až 1000 cigár. Tmavé hrubé 100% tabak stojí 7 kusov 5000 Kyatov = 3 Eura. Zelené sú omnoho lacnejšie. Cigary si môžete kúpiť aj v obale z laquiveru vyrobenom presne na ich veľkosť. O laquivere sa dozviete v stati o Bagane.

Čas prehliadky: loďkou z Phaung Daw Oo festival 15 minút. Vysvetľovanie je tak 10 minút a čas strávený záleží od času ako dlho budete nakupovať lacné cigarky.

TKANIE LÁTOK

V dielničke sa tkajú látky z lotosových kvetov, alebo z hodvábu. Sú to staré drevené krosná s pedálmi a drevenými člnkami, ktorými ženy šikovne vytvárajú na látkach nádherné vzory. Ja som navrhol “rozchod” už po cigarách, ale všetci chceli ešte do dielničiek ísť. Áno, je to zaujímavé. Dielnička sa nachádza v obrovskom drevenom dome na koloch. V jednej miestnosti sa tká. V druhej prebieha farbenie látok.

Čas prehliadky: je to 5 minút na člnku od cigár, prehliadka 20 minút a následne ďalších 20 minút cesta rýchločlnom späť krížom cez jazero do hotela.

Na ceste krížom cez jazero opäť vidieť veslujúcich s jednou nohou a teraz sa dá pri nich pristaviť a nafotiť ich bližšie. Je okolo 16.30 a to je na fotografovanie lepší čas. Pri chráme Phaung Daw Oo sú lodičky, kde predávajú ovocie ako banány, graviolu. Dalo by sa najesť aj v reštauráciách na jazere, ktorých je dostatok, no úroveň je až na dve veľmi nízka. Keďže náš hotel má bazén a je luxusný s TOP jedlom, tak obed vynechávam. Deň vopred, resp. priamo z lodičiek sa dá kúpiť  ovocie, oriešky a takto prežiť najhoršie chvíle. Z hotela sa dá lodička objednať a za 15 až 20 USD vás zavezie do reštaurácie. No v BUBO hoteli je to omnoho lepšie.

Čo vidieť navyše?

Jaskyňa Pindaya: je to kúsok od jazera Inle smerom na Mandalay. Dá sa ľahko navštíviť po ceste k alebo od jazera Inle. Prírodná jaskyňa, v ktorej ľudia za stáročia naukladali tisíce sošiek Buddhov. Navštívil som ju 3x a vždy som našiel nové a nové sošky. Jaskyňa ohromujúca nie je, ale to množstvo Buddhov v naukladaných v nej áno. Z Kalaw sa sem dá dotrekovať za jeden deň.

Kalaw – trekking sme tu robili už v roku 1997 a následne mnoho mnoho rokov. Les vyzeral skôr ako Malé Karpaty, teda nič výnimočné. Najkrajše sú výhľady ak ste von z lesa, potom vidiť banánovníky. No spali sme v drevených kolových domoch u domácich a v buddhistických kláštoroch. Prechádzali sme územím kmeňa Pa-O, Palaung, Danu. Spať v tom drevenom dome, kde všetci chrchlú a kohúty kikiríkajú od tretej ráno bolo pre mňa, mestského chalana, vždy značne tvrdé. Kto má 2 až 3 dni čas a chce si pretiahnuť kosti, toto je ideálna príležitosť. Oblasť je totiž bezpečná.

Vinice

Bordeaux a Chianti pil každý. No piť barmské biele či červené, tak to je väčšia pikoška než Strekov.  

Vinice okolo jazera Inle ležia vo výške 1000 metrov, v chladných mesiacoch tu býva 5 stupňov, no inak je tu teplo a hrozno dorastá do gigantických rozmerov.

Red Mountain Whinery – je na bicykli z hotelov na východnej strane jazera Inle tak 45 minút. Aythaya Winery má lepšie meno, leží smerom k hlavnému mestu Taunggyi. Skúste červené, originálne cuvée Shiraz a Dornfelder. Toto sú zatiaľ dve vinice, ktoré viete navštíviť. Ideálne pred západom slnka a vychutnať si pri poháriku nádherné výhľady.

Treba povedať, že Strekov je lepší. Tu ide stále v prvom rade o exotiku. No z roka na rok mi vínko chutí viac. Lepšia sa.

Kakku

Ak vás nadchli pagody v Indein, a chcete vidieť viac, Kakku je presne pre Vás. Je to 3 hodiny jazdy od jazera Inle. Musíte ísť do Taunggyi a s vaším sprievodcom pokračovať na územie kmeňa Pa-O. Pagod v Kakku je okolo 2000, niektorí tvrdia, že 2500, sú zrenovované a belšie než tie v Indein. Tá masa je ohromujúca.

 

TOP 10 Inle:

Otvoriť oči a srdce na najexotickejšom jazere sveta.

Niet zvláštnejšieho jazera a toto treba precítiť, uvedomiť si.

Muži veslujú nohami

Toto je neuveriteľne exotický pohľad. Zažil som veslovanie nohami na rieke v severnom Vietname, no tu veslujú ženy oboma nohami. Na jazere Inle muži stoja na jednej nohe a druhou veslujú. Totálna exotika. TOP fotografie. Toto musíte zachytiť. Ak ich nafotíte s košom pri love rýb, o to lepšie.

Dlhokrké ženy

Ide o ľudské safari, áno. No bude to jeden z vašich najexotickejších portrétov, ktoré ste kedy nafotili. Keď budete doma ukazovať fotografie, tak, bohužiaľ, táto zaujme najviac. Žirafie ženy proste musíte vidieť!

Kláštor skáčucich mačiek

Všimnite si konštrukciu stavby. Tíkové drevo, najkvalitnejšie drevo na svete, ktoré odoláva vode. A v Barme rastie to najkvalitnejšie na celom svete. Tento kláštor je postavený z tíku. A nádherne postavený. Zbierka oltárov je fascinujúca. Len si tak sadnite, prehovorte zopár slov s mníchmi. Uvedomte si, kde to ste.

Hotel priamo na brehu jazera

Dáte si zelený čaj či kávu z okolitých kopcov. Livrejovaný čašník vám donesie britský gin tonic. Z vášho bazéna vidíte priamo na jazero a okolité 2000m vysoké vrchy. Z terasy si vychutnávate západy a východy slnka. My v BUBO používame tie najlepšie hotely sveta. Luxus považujeme za ulovený zážitok, aj keď postsocialistické Slovensko na to nie je ešte zvyknuté. Tak ako v cestovaní, aj tu sme desaťročia pred väčšinovým Slovenskom. Naša klientela však na top služby má. Máme hotel priamo na brehu jazera, ale nie obyčajný, ale luxusný s top službami. Každý zamestnanec vás pozdraví, ukloní sa, batožiny sa ani nedotknete, znesú vám s ohromnou prirodzenosťou modré z neba. Nechajte sa rozmaznávať, vyskúšajte to!

Šánska polievka

Dajte si na raňajky slížovú šánsku polievku (Shan soup). Kuchár vám ju pripraví priamo pred vami, čerstvú z čerstvých ingrediencií, ktoré v Európe voláme bio. No tieto sú omnoho viac bio a omnoho chutnejšie. Tá chuť je úžasná. Nebojte sa dať si ju originál, ako ju jedávajú Šáni. Pikantnosť je omnoho nižšia než v Thajsku a zvládnete to.

Barmské víno

Nebude vám chutiť, no vypijete ho. Biele aj červené. Kde inde než tu? Aythaya winery má originálne červené cuvée Shiraz a Dornfelder.

Dedinky na koloch

Vaša loď pôjde kúsok od stoviek obydlí. Tieto domčeky vo vode tu nie sú kvôli turistom, títo ľudia tu žijú stovky rokov. No aj dnes žijú tak, ako kedysi. Pozorujte ako sa umývajú, ako nosia drevo na oheň. Kde je pošta? Kde je obchod? Kam chodia na trh? Jazero Inle je geniálne práve “normálnym” životom ľudí kmeňa Intha.

Plávajúce záhrady

Keby ste nevedeli, že to nie sú normálne záhrady, ani by vám nenapadlo, že záhony rajčín plávajú na vode.

Výroba cigár

Cigary patria k Barme obdobne ako ku Kube. Mali by ste vidieť, ako sa balia, a mali by ste si jednu ľahkú zapáliť, aj keď ste nefajčiar.

Každá návšteva jazera Inle je iná. Nepracujeme podľa šablóny a individualizujeme náš servis tak, aby sme vám ukázali výnimočnosť tohto miesta. Dianie okolo jazere neustále pozorne sledujeme, chceme vidieť festivaly, najkrajšie trhy, predstaviť vám našich kamarátov. Za dlhé roky našej cestovateľskej práce sme získali know how, vďaka ktorému vám za rovnaký čas ukážeme oveľa viac. Veď to vyskúšajte sami.

Máme radi náročných klientov a sme zvyknutí pracovať pre najlepších. Aj preto sú vaše individuálne priania pre nás výzvou, ktorú radi plníme.

Posledná úprava článku

Odporúčame tieto zájazdy

Vianočná akcia 2018

Najkrajšie pamiatky sveta
K

Ázia  

Thajsko, Barma, Laos, Kambodža


náročnosť

14 dní

Trvanie

2720€ 2502

Vianočná akcia 2018

Barma - krajina zlata a budhizmu
K

Ázia  

Barma


náročnosť

14 dní

Trvanie

2790€ 2567