Kastový systém v Indii

V BUBO navštevujeme Indiu od roku 1995, kedy sme prvýkrát vstúpili do Kašmíru a Ladakhu. Regiónov, ktoré boli na medzinárodnej úrovni označované ako „off limits“. Tu sme sa po prvý raz naživo stretli s kastovým systémom.

Tento systém je považovaný za predpokladaný ideál spoločenského poriadku. Je to abstraktný a teoretický model, ktorý neodráža úplne praktickú realitu každodenného života. Pri bližšom skúmaní tohto spoločenského systému narazíte na iné pojmy, ako je kasta. Sú to výrazy Varna, Jāti a Kasta.

Rozdiel medzi týmito výrazmi je významný, ale tieto pojmy sú často zamieňané. Sú to rôzne koncepty, ktoré sa používajú na označenie spoločenských a náboženských vrstiev v Indii. Vysvetlíme si postupne jednotlivé skupiny.

Varna (trieda) vychádza z náboženského a filozofického systému, ktorý je spomínaný v hindských posvätných textoch - Védach. Systém je považovaný za ideál spoločenského poriadku. Táto predstava fungovania spoločnosti však neodráža skutočnú realitu každodenného života.

Aj v našich končinách, ak by sme sa všetci riadili Desatorom, bola by spoločnosť spokojnejšia. Varna rozdeľuje spoločnosť do štyroch hlavných tried, ktoré sa považujú za základné a univerzálne. Tieto triedy sú:

Jāti je konkrétnejší a regionálne špecifický koncept, ktorý sa vzťahuje na rodiny alebo kasty v Indii. Každá jāti je tradične spojená s určitým povolaním, a preto sa označuje aj ako „podkasta“ v rámci širšieho systému Varna. Existuje desaťtisíce rôznych jāti v Indii, ktoré sú špecifické pre rôzne regióny, náboženstvá, a etnické skupiny.

Jāti sú známe aj tým, že udržiavajú vlastné zvyky a tradície, majú odlišné rodinné pravidlá a spoločenské postavenie. Môže zahŕňať roľníkov, obchodníkov, remeselníkov a ďalšie profesie. Varny a jāti sú často určené a dedia sa z generácie na generáciu.

Je anglický výraz, ktorý sa používa na označenie tohto systému v Indii. V západnom svete, keď sa hovorí o kastách v Indii, sa často hovorí o systémovej hierarchii, ktorá vychádza z varny a je podrobnejšie rozdelená do rôznych jāti. „Kasta“ sa často používa v širšom sociálnom a politickom kontexte, ako je diskriminácia na základe kasty alebo snaha o odstránenie tohto systému.

Kasty sa historicky spájajú s diskrimináciou, obmedzenými možnosťami v oblasti zamestnania a sociálneho rozvoja, a rovnako aj so segregáciou.

Samostatnou skupinou sú ľudia „Dalit“. V minulosti ich označovali ako „nedotknuteľných“. Nie sú priamo zaradení do systému Varna, pretože tento systém zahŕňa iba štyri hlavné triedy. Daliti boli považovaní za osoby, ktoré žili mimo tohto tradičného kastového systému a boli na jeho okraji. Od podpísania a vyhlásenia ústavy v roku 1950 Daliti už oficiálne nie sú považovaní za nečistých a sú chránení proti diskriminácii.

Tento systém právnej ochrany pomáha zabezpečiť, aby im boli poskytnuté rovnaké práva v oblasti vzdelávania, zamestnania a verejných služieb. Daliti sa dnes označujú ako „Scheduled Castes“ (SC) v rámci indickej ústavy, čo je kategória určená na ochranu ich práv a zlepšenie ich sociálno-ekonomického postavenia.

Avšak ani tieto právne nastavenia a legislatíva Dalitom v skutočnosti život výrazne nezjednodušili a stále stretávajú s predsudkami a sociálnou diskrimináciou v každodennom živote. Najhoršia situácia je v tradičných oblastiach, ďaleko od veľkých a úspešných miest, kde môžu pretrvávať staré zvyky a praktiky.

Korene celého kastového systému sú už v starovekých védach, hlavne v Manuovom zákonníku (Manusmiriti alebo Mānava-Dharmaśāstra), ktorý napísali medzi 2. storočím p.n.l. a 2. storočím n.l. Práve tu sa prvýkrát rozdelila spoločnosť na štyri varny, pričom každá mala predpísaný svoj zákonník a akýsi kódex správania.

Daliti, skupina postavená úplne mimo varnový systém, sa ako výraz objavil prvýkrát okolo roku 400 n.l. V dôsledku upevňovania pozície hinduistických, feudálnych panovníkov v stredovekej (budúcej) Indii sa silnejšie zakorenil varnový aj jāti systém. Aj napriek vstupu islamských panovníkov, Mogulov, v 12. storočí sa systém výrazne nezmenil. Síce sa trošku poľavilo, ale v skutočnosti sa udržal.

Najviac vedeli z tohto vyťažiť najnižšie skupiny (Dalit), ktoré pri konvertovaní na islam mali možnosť sa zo systému čiastočne vymaniť. Ďalšou možnosťou bolo napríklad vstúpiť do armády. Štyri základné varny však ostali takmer nezmenené.

Počas britskej koloniálnej vlády sa aj vnímanie kastového systému zmenilo. Kolonialistom vyhovoval už nastavený systém a využili ho na zakladanie miestnych samospráv. Vyššie kasty často profitovali z novozaloženej vzdelávacej a administratívnej politiky, zatiaľ čo nižšie vrstvy zostávali sociálnej a ekonomickej marginalizácii.

Počas tohto obdobia a, hlavne, po získaní nezávislosti v roku 1947, vznikali hnutia za zrušenie kastového systému či za ochranu „nedotknuteľných“. Osobnosti ako Mahátma Gándhí a Bhímráo Rámdží Ambedkar zohrali kľúčovú úlohu v boji za práva nižších kást, pričom Ambedkar, ktorý sám pochádzal z dalitov, výrazne prispel k tvorbe indickej ústavy, ktorá kastovú diskrimináciu zakázala.

Nová vláda pri tvorení ústavy oficiálne zrušila kastovú diskrimináciu a zaviedla opatrenia na podporu Dalitov. Boli zavedené kvóty na prijatie do zamestnania alebo do škôl, aby sa podporilo vzdelanie celého spektra obyvateľov novovzniknutého štátu.

V Indii je viacero skupín obyvateľstva, ktoré do kastového systému nezapadajú. Ten sa v podstate vzťahuje na hinduistov. Ostatné náboženstvá ako kresťania, moslimovia, budhisti, sikhovia a pôvodné kmene sú postavení mimo systém. Práve konvertovanie na iné náboženstvo umožnilo aj niektorým Dalitom uniknúť z diskriminačného systému.

Kasty nie sú priamo naviazané na náboženstvo, ale náboženská príslušnosť (hinduizmus) je silne prepojená s kastovým postavením. Aj práve preto majú rôzne kasty odlišné praktiky v rámci jedného náboženstva. S kastami sú spojené aj svojské spôsoby odlíšenia sa. Existujú napríklad typické priezviská, štýl obliekania či stravovania.

V indickej kultúre je pri rozhovore dvoch neznámych ľudí bežná otázka „What is your good name?“, čo znamená, že sa slušne dotazuje na celé meno, ktoré môže indikovať varnu. Ďalšími otázkami je buď koľko má detí, alebo koľko zarába. Ani takto osobné otázky nie sú považované za nezdvorilé.

Brahmáni sú najvyššou varnou v tradičnej spoločnosti. Pojem zahŕňa kňazov, učencov a duchovných vodcov, ktorí majú dôležitú úlohu pri zachovávaní a šírení náboženských tradícií a hodnôt. Sú zodpovední za vykonávanie obradov (pudža, yajňa), písanie posvätných textov a poskytovanie duchovného vedenia ostatným trom varnám. Vo všeobecnosti sa považujú za nositeľov vedomostí a autority v náboženských a filozofických otázkach.

Venujú sa štúdiu a interpretácii véd a iných posvätných textov, ktoré potom odovzdávajú ďalej a vzdelávajú ostatných obyvateľov v náboženských otázkach. Sú aj akýmisi poradcami v rôznych aspektoch života a ľudia sa na nich môžu obrátiť po radu. Patrili medzi najvzdelanejších a dodnes sa často objavujú v akademických a vyšších administratívnych funkciách.

Asi najvýznamnejším a aj u nás najznámejším brahmánom bol prvý premiér nezávislej Indie – Džaváharlál Nehrú. Ich pozícia už nie je taká jedinečná, ale stále sa vyskytujú na popredných miestach rôznych sfér života, či už ekonomického alebo politického. To, že je niekto brahmán, neznamená, že je bohatý. Spolkový štát Uttarpradéš je napríklad známy najvyšším počtom chudobných brahmánov. Tu ich nájdete aj napríklad medzi nádennými robotníkmi.

Na druhej strane, ich „hrdosť“ a postavenie zachádza do detailov, ako je napríklad komunikácia. Pokiaľ sa bude rozprávať s iným brahmánom, bude voliť iné slová pre rovnaké veci či situácie, ako keď sa bude baviť s človekom inej varny.

Väčšinou chodia oblečení jednoducho ale elegantne, často vo svetlých, alebo bielych farbách. Muži nosia dhoti (dĺžka látky ovinutá okolo tela) alebo kurta (dlhý top) s padžámy, ženy nosia sárí alebo salwar kameez.

Preferujú vegetariánsku stravu, vyhýbajú sa mäsu, ale napríklad aj jedlám, ktoré sú výrazne korenené. Tradičné jedlá sú napríklad dhal, ryža a čapatí.

Typickými priezviskami sú napríklad:

• Sharma
• Iyer
• Mishra
• Bhattacharya
• Pandit

Tradične sú druhou najvyššou varnou. Ich najčastejšími „povolaniami“ boli vysoké armádne posty, alebo to boli vládcovia jednotlivých oblastí (pri vzniku Indie v roku 1647 bolo na území dnešnej Indie a Pakistanu viac ako 550 kráľovstiev). Ich hlavnou úlohou v spoločnosti bolo dodržiavane poriadku, spravodlivosti a ochrana kráľovstiev. Mali právo nosiť zbrane.

V hinduistickej tradícii sa ich postavenie spája s dodržiavaním kódexu cti a povinností, ako sú odvaha, lojalita, čestnosť a oddanosť svojej krajine a národu. Typicky sa považujú za dedičných vládcov, vojenských veliteľov a politických činiteľov. V dnešnej Indii kastový systém ustupuje, aj napriek tomu si Kšatrijovia zachovávajú svoje zvyky a tradície, ktoré sú spojené s ich historickými, rodinnými hodnotami.

Kšatrijskí muži typicky nosia dhoti, kurta, alebo sherwani. Ženy sú známe bohatým oblečením s výšivkami a pestrými farbami, ktoré symbolizujú ich postavenie.

Ich strava odráža ich spôsob života. Ako vojaci potrebovali výdatnejšiu stravu, a tak sa často orientujú na mäsité jedlá, hlavne v regiónoch, kde je to spoločensky akceptované (vo všeobecnosti je sever viac mäsový a juh viac vegetariánsky). Populárne jedlá môžu zahŕňať biryani (ochutená ryža s mäsom), tandoori (grilované mäso) a rôzne druhy kari.

Typickými priezviskami sú napríklad:

• Singh
• Rathore
• Chauhan
• Yadav
• Rajput

Táto varna zahŕňa obchodníkov, finančníkov a remeselníkov. Táto skupina je tou najproduktívnejšou, čo sa týka dlhodobého, ekonomického podielu na trhu. Ich profesie sú tie, ktoré vytvárajú najviac hodnôt a zohrávajú tak kľúčovú úlohu v rozvoji obchodu a výroby. Sú spájaní s dodržiavaním etických a obchodných pravidiel. Kladú dôraz na akumuláciu bohatstva, rozvoj podnikateľských zručností, hmotné a finančné zabezpečenie rodín a komunity.

Často sú mecenášmi lokálnych kultúrnych a náboženských inštitúcií. V dnešnej dobe sú častými zástupcami spoločností v priemyselných, či IT odvetviach. Jedným z najvýznamnejších je Dhirubhai Ambani, zakladateľ Reliance Industries. Táto spoločnosť sa venuje energetike, chemickému a petrochemickému priemyslu, telekomunikáciám, maloobchodu, médiám a textilnému priemyslu. Je kótovaná na niekoľkých indických burzách a ide o spoločnosť s najvyššou trhovou kapitalizáciou v Indii.

Muži aj ženy sa obliekajú jednoducho a prakticky, často vo svetlých farbách. U mužov to býva dhoti a kurta, u žien sárí. Občas sa obliekajú do „moderných“ šiat.

Ich strava môže byť vegetariánska, závisí to od regiónu. Často konzumujú tradičné indické kari, dal, roti, chole (cícerové kari) a sladkosti ako laddu.

Typickými priezviskami sú napríklad:

• Gupta
• Agarwal
• Jain
• Shah
• Goenka

Najnižšia zo štyroch varien. Jej členovia predstavujú skupinu obyvateľstva, ktorá pracuje manuálne a vykonávajú povolania služieb vyšším kastám. Boli to tradične pracujúce vrstvy, ktoré vykonávali remeselné a manuálne práce. Veľa z nich sa dnes nachádza v priemyselných a technických odvetviach.

Táto kasta zaznamenala postupný vzostup v dôsledku urbanizácie a industrializácie. Mnohí šúdrovia sa zapojili do remeselnej výroby a podnikania, čím si vybudovali silnejšiu ekonomickú pozíciu. Nemajú prístup k určitým privilegovaným pozíciám, opäť určeným pre vyššie kasty. Toto všetko malo vplyv na ich životný štýl, prístup ku vzdelaniu a aj sociálnu mobilitu.

Aj napriek tomu, že diskriminácia kastového systému bola ústavou zrušená, vo veľkej časti Indie voči tejto varne stále pretrváva. Najmä v južnej Indii sa ich hinduizmus často preplieta s animistickými vplyvmi.

Odevy sú pri tejto skupine jednoduché a praktické. Muži často nosia lacné dhoti a kurta, ženy sárí a salwar kameez.

Aj v strave je vidieť ekonomický rozdiel celej skupiny. Ich jedlo sa zvyčajne zameriava na lacné a ľahko dostupné potraviny. Môže ísť o ryžu, dal, kari a čapati.

Typickými priezviskami sú napríklad:

• Yadav
• Das
• Bhoi
• Patil
• Reddy

Najspodnejšia spoločenská vrstva, ktorá je postavená mimo základných štyroch varien. V minulosti boli označovaní ako „nedotknuteľní“. Tento výraz znamená v preklade niečo ako „zlomený“. Považovali ich za nečistých, čo priamo súviselo s ich povolaniami. Vykonávali znevažované práce, ako je čistenie odpadkov alebo manipulácia s mŕtvolami, či už zvieracími alebo ľudskými. S týmto sa stretávajú aj naši klienti na zájazdoch smerujúcich do Varanásí, kde "nedotknuteľní" pracujú na kremačných ghátoch a spaľujú zosnulých.

Extrémna diskriminácia Dalitov ich vyčlenila zo spoločenského života a znemožnila im získať vzdelanie, či lepšiu prácu. Nemohli sa podieľať ani na kultúrnych či náboženských udalostiach, dokonca mali vlastné svätyne, kam chodili vzdávať úctu božstvám. Zvyšná spoločnosť sa obávala zneuctenia svojich chrámov. Napriek týmto ťažkým životným podmienkam sa niektorým z Dalitov podarilo dosiahnuť významných úspechov.

Asi najvýznamnejším bol Dr. B.R. Ambedkar, architekt indickej ústavy a bojovník za práva nižších vrstiev obyvateľstva. Táto skupina (spolu s ostatnými znevýhodnenými skupinami) získala po nezávislosti najviac. Otvorili sa im možnosti vzdelania, a tak aj presadenia sa v spoločnosti. Aj napriek tomu je však v odľahlejších oblastiach a na tradičnom vidieku stále najviac diskriminovanou spoločenskou triedou vystavovanou násiliu a sociálnemu vylúčeniu.

Daliti môžu nasledovať rôzne náboženstvá, pričom veľká časť z nich je hinduistická, no v priebehu času sa mnoho Dalitov obrátilo na iné náboženstvá, najmä budhizmus, islam a kresťanstvo. V 20. storočí, pod spomenutého Dr. B. R. Ambedkara mnohí Daliti konvertovali na budhizmus, aby unikli sociálnej diskriminácii v hinduizme. V iných prípadoch Daliti, ktorí zostali hinduistami, sa často zameriavajú na špecifické praktiky spojené s miestnymi božstvami, ktoré im poskytujú náboženskú útechu a identitu mimo tradičného kastového systému.

Obliekajú sa prakticky, do tmavších farieb. Dôraz je kladený na cenu. Často si obliekajú už použité odevy, v niektorých prípadoch aj po zosnulých.

Rovnako to platí aj v prípade stravovania, kde je dôležitá cenová dostupnosť. Často je to tak ryža, roti, dal.

Typickými priezviskami sú napríklad:

• Valmiki
• Chamar
• Mehtar
• Dhobi
• Madiga

India je krajina plná rôznorodých ľudí. Prevažne hinduisti sú súčasťou kastového systému, ktorý je ako oficiálny systém ústavou zrušený, i keď medzi ľuďmi a v bežnom živote je stále prítomný. Mimo skupiny označovanej ako Dalit, sa tu nachádza ešte niekoľko znevýhodnených skupín. Tieto majú vo všeobecnosti viaceré výhody, aby im indická vláda umožnila vzdelanie, a tak aj väčšiu pravdepodobnosť začlenenia sa do spoločnosti.

Napríklad, podľa kasty sú určené limity percentuálnych bodov získaných pri skúškach na školách. Pokiaľ Brahmáni musia mať napríklad 96 %, Dalitom stačí 75%.

Kasta, ktorej členovia sú najčastejšie označovaní ako Dalit, i keď zahŕňa aj iné marginalizované skupiny, ktoré sú historicky diskriminované. Podľa ústavy z roku 1950 tvorí túto skupinu 1 108 kást (jāti). Sú oficiálne uznanou znevýhodnenou skupinou, ktorá tvorí približne 16,5 % celej populácie a štát im priznáva viaceré výhody.

Vláda Indie zaviedla systém rezervácií v školách, vládnych zamestnaniach a parlamente pre SC, aby im umožnila lepší sociálny vzostup. Napriek tomu v mnohých častiach Indie pretrváva sociálna segregácia a vysoká miera násilia voči tejto skupine.

Táto skupina zahŕňa približne 8,5 % populácie. Je to skupina, ktorá zahŕňa pôvodných kmeňových obyvateľov Indie zo 744 kmeňov, ktorí obývajú horské a lesnaté oblasti. Výraz Adivasi je synonymom Scheduled tribes a znamená niečo ako „ľudia z lesa“. Tento pojem bol použitý prvýkrát v 30. rokoch 20. storočia a pochádza zo sanskrtu. Ich „zaostalosť“ v sociálnej aj ekonomickej sfére bola spôsobená tým, že boli považovaní za menejcenných a boli odsunutí na okraj spoločnosti.

Trpia stratou svojho prostredia, ktoré im často zaberajú kvôli rozvojovým projektom. Nemajú prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu. I keď nemusia byť hinduistami a často sú iného náboženstva, prípadne sú animisti, sú v hlavnom prúde spoločnosti postavení na úroveň Dalitov. Medzi najvýznamnejších bojovníkov za práva Adivasi bol Jaipal Singh Munda, ktorý pochádzal z austroázijského kmeňa Munda. Ako politik a člen dolnej snemovne parlamentu bojoval za Adivasi.

Je stredná vrstva marginalizovaných ľudí, ktorí tvoria až 41 % populácie Indie = 615 miliónov. I keď sú kastovo zaradení nad SC a ST, i tak patria k najnižším vrstvám Indov a čelia ekonomickým a sociálnym znevýhodneniam. V roku 1990 aj pre túto skupinu zaviedla vláda systém rezervácii miest na školách aj vo verejnom sektore, aby podporili ich začlenenie. Toto však vyvolalo vlnu protestov v sférach vyšších kást.

Aj napriek tomuto majú často problémy so začlenením, hlavne v tradičných, vidieckych oblastiach, kde stále nemajú umožnený prístup k vyššiemu vzdelaniu a lepším pracovným príležitostiam.

Aj napriek zrušeniu diskriminačného kastového systému po nezávislosti v roku 1950, táto nerovnosť stále pretrváva. V tradičnom spoločenskom živote je kastový systém bežnou súčasťou života. Je to vidno aj v nákupných centrách. Keď vidíte zjavne bohatú rodinu, ktorá je na obede vo food court-e za plastovým stolom spolu so svojimi deťmi, ich opatrovateľka môže pokojne sedieť na zemi vedľa nich a bude hladná čakať, kým sa najedia.

Brahmán si so Šúdrom iba ťažko sadne za jeden stôl a budú spolu obedovať. Samozrejme, že sú aj výnimky, ale systém je tak hlboko zakorenený, že je ťažké ho dostať z myslenia ľudí. Napriek tomu rastúce povedomie o ľudských právach, urbanizácia a moderné technológie prispievajú k postupnej integrácii týchto skupín do hlavného prúdu spoločnosti. Z nášho pohľadu je až nepochopiteľné, ako sa jednotlivé varny dokážu medzi sebou rozlíšiť doslova už na pohľad. Keď som počas spoločného cestovania s našim partnerom P.D. Sharmom kamkoľvek zašiel, bolo vidno ako mu prejavujú úctu. Videl som ten rozdiel medzi ním a inými príchodzími napríklad do reštaurácie. Rozdiel je už vo výraze, gestikulácii, reči. 

Problematika zachádza aj do takých odvetví, nad ktorými by sa človek ani nezamyslel. Stretávajú sa s tým napríklad aj pracovníci spermobanky. Keď príde pár, ktorý by rád svoju situáciu s nemožnosťou počatia vyriešil, často sa dotazujú na kastu vzorky. Pokiaľ im nevedia zaručiť, z akej kasty pochádza donor, radšej odmietnu a vyhľadajú spermobanku, kde aj toto evidujú, i keď je to v podstate ilegálne (diskriminačné).

Doteraz totiž prevláda názor, že s kastou sa ruka v ruke vedie aj inteligencia. Mnoho Indov si myslí, že kasta je dedičná a geneticky zadefinovaná. Na margo tohto bolo vykonaných viacero vedeckých výskumov, ktoré mali rozmanité výsledky. U viacerých indických je podozrenie z ovplyvňovania výsledkov, aby na tento fakt poukázali.

Medzinárodným projektom vyšli výsledky, ktoré nepreukázali žiadnu súvislosť medzi dedičnými znakmi a kastami. Naopak, priniesli zaujímavé výsledky, kde sa ukázalo, že viacero oblastí Indie a jej obyvatelia majú rozmanitý pôvod. Napríklad v Kašmíre odhalili prítomnosť génov pochádzajúcich z oblasti Južnej Indie (Tamilnadu a Kerala).

Systém svadieb, ktoré v nedávnej minulosti fungovali na základe dohodnutých manželstiev, aby ostala „kastová genetika“ čistá, je len – z historického ponímania – nedávnym „výmyslom“. V dávnej minulosti bola India a jej populácia oveľa viac v pohybe a ľudia sa medzi sebou miešali. Na to poukazujú niektoré štúdie DNA.

Celkovo však kastový systém prechádza transformáciou vďaka urbanizácii, možnosťou cestovať za prácou v rámci Indie alebo aj mimo nej, a toto pomáha rušeniu týchto bariér. Rezervácie miest na školách a v zamestnaniach umožňujú stále viac ľuďom nižších kást sa vzdelávať a rozvíjať svoj život

Stále tu funguje „migrácia“ z kasty na základe zmeny náboženstva, miesta a priezviska a aj toto niektorým umožní sa zo svojej znevýhodnenej pozície dostať. Podľa posvätných textov ako Bhagavadgíta, Upanišády či Manusmrti je možné sa na základe svojej dharmy (povinnosti a skutky podľa spoločenského postavenia) znovuzrodiť v rámci samsáry (kolobeh znovuzrodení) do vyššej kasty. Toto však zaberie niekoľko životov.

Politici však svojimi kampaňami často tento systém udržiavajú nažive. Cielene tvoria a pripravujú kampane zamerané na určité skupiny, ktoré týmto zjednocujú a opäť segregujú. India aj napriek svojej chudobe patrí do zoskupenia G8, ako jedna z ekonomicky a politicky najsilnejších krajín sveta.

Predsa len je to piata najsilnejšia ekonomika sveta. Aj BUBO klienti majú na zájazdoch šancu vidieť všetky tieto aspekty života Indie. Ekonomický rozvoj, budovanie krajiny, ale, na druhej strane, extrémna chudoba veľkej časti obyvateľstva. Indiu buď milujete, alebo nenávidíte. My ju v BUBO milujeme. A vy?