Kto sú Masajovia a kde ich vidieť?

Prvé stretnutie s Masajmi

Priznám sa, po prvom príchode do masajskej dediny som nevedela, čo môžem očakávať. Najprv sme sa stretli s náčelníkom, ktorý nás privítal a predstavil členov dediny, ktorí nám predvádzali ich tradičné tance. Celé to manažoval syn náčelníka, ktorý hovoril veľmi dobre po anglicky.

Povinná školská dochádzka je aj u Masajov. Prejavuje sa aj takouto formou. Vďaka angličtine sa Masajovia vedia dorozumieť s turistami, ktorým predstavujú svoje zvyky a vedia aj predať čo-to zo svojich výrobkov a suvenírov. Aj k tomu sa ešte dostanem, najprv vám ale predstavím Masajov ako takých a ich tradície.

V závere blogu píšem o tom, aký hlboký dojem v nás nechali a aj to, ako nás prekvapili tým, do akej miery poznajú hodnotu peňazí.

Kmeň Masajov je kočovný národ, ktorý sa pri stavbe svojich nezvyčajných obydlí tradične spoliehal na ľahko dostupné materiály a domorodé technológie. Tradičný masajský dom je postavaný pre nomádov, ľudí putujúcich krajinou, a preto sú ich domy veľmi jednoduché. Domy majú buď kruhový, alebo bochníkový tvar a stavajú ich masajské ženy.

Domy nazývané Enkaji sú postavené z vetvových oblúkov pokrytých niekoľkými vrstvami zmesi zeminy, moču a kravského trusu. Masajské dediny sú obklopené kruhovým plotom Enkang, ktorý stavajú muži a ktorý chráni dobytok v noci pred divými zvieratami.

Masajská spoločnosť je vo svojej podstate pevne patriarchálna, čo znamená, že rada starších masajských mužov rozhoduje o väčšine dôležitých záležitostí. Pre zaujímavosť, pre Masajov žijúcim tradičným spôsobom je koniec života bez formálneho pohrebného obradu. Mŕtvych ponechajú na poliach pre mrchožrútov. Pochovávanie bolo v minulosti vyhradené len pre veľkých náčelníkov, pretože Masajovia veria, že pochovávanie je škodlivé pre pôdu.

Tradičný životný štýl Masajov sa sústreďuje na ich dobytok, ktorý tvorí primárny zdroj potravy. Meradlom bohatstva u Masajov sú deti a dobytok. Takže čím viac, tým lepšie. Veria, že človek, ktorý má veľa dobytka, ale málo detí, je považovaný za chudobného a naopak.

Masajský mýtus hovorí, že Boh im doprial všetok dobytok na zemi, čo vedie k presvedčeniu, že majú nárok naozaj na všetok dobytok aj z iných kmeňov, lebo im právom patrí. To sa, samozrejme, už v súčasnosti stalo menej bežným pravidlom.

Keď už spomíname Boha, aké je náboženstvo Masajov? Príslušníci tohto kmeňa sú monoteistickí a ich Boh sa volá Engai alebo Enkai. Je to boh, ktorý je väčšinou benevolentný a ktorý sa zjavuje v podobe rôznych farieb - podľa pocitov, ktoré prežíva.

Uvedené farby majú presný význam:

• čierna a tmavomodrá znamenajú, že Boh je dobre naklonený ľuďom
• červená sa na druhej strane stotožňuje s božím podráždením

V súčastnosti je väčšina príslušníkov kmeňa Masajov kresťanská a len veľmi málo z nich je moslimskej viery.

Tradičná masajská strava pozostáva zo šiestich základných potravín: mäso, krv, mlieko, tuk, med a kôra stromov. Pijú čerstvé aj kyslé mlieko. Čerstvé mlieko sa pije z kalabasy a niekedy sa mieša s čerstvou krvou dobytka. Krv sa získava prepichnutím krčnej žily, ktorá sa prepichuje raz za 2-3 dni.

Zmiešaná krv a mlieko sa väčšinou používajú ako rituálny nápoj a ako potrava pre chorých. Býky, voly a jahňatá sa zabíjajú na mäso pri zvláštnych príležitostiach a na špeciálne obrady. Vedľajšie produkty zvierat - napr. koža - sa používajú ako podstielka, zatiaľ čo kravský trus sa používa na stavbu domov, rozmazáva sa po stenách.

Celý spôsob života Masajov sa skutočne točí okolo ich dobytka. V poslednej dobe Masajovia doplnili svoju stravu o poľnohospodárske plodiny, ako je kukuričná múčka, ryža, kapusta, ale aj iné potraviny.

Štýl oblečenia a farby sa menia podľa pohlavia, veku, miesta a sociálneho postavenia. Mladí muži nosia čierne oblečenie niekoľko mesiacov po obriezke. Aj keď je medzi Masajmi obľúbená červená farba, nosia sa aj čierne, modré, kárované a pruhované látky spolu s viacfarebnými africkými odevmi.

Tkanina používaná na ovinutie tela sa v jazyku Maa nazýva Shuka. V 60. rokoch začali Masajovia nahrádzať ovčiu kožu, teľaciu kožu a zvieraciu kožu za ľahšie prístupné látky.

Masai Shuka

Vizuálne najvýraznejším prvkom masajskej kultúry sú ich odevy a rôzne šperky. Shuka je tradičný kus odevu, ktorý je prevažne červený. Hoci nie je bez povšimnutia podobnosť so škótskymi tartanmi, nikto nevie, odkiaľ pochádza klasický kockovaný vzor tohto masajského tradičného odevu.

Aj keď ste o látke shuka nikdy nepočuli, je veľká šanca, že ste ju videli na obrázkoch. Často červená s čiernymi pruhmi, je shuka známa ako „africká prikrývka“ a nosia ju všetci Masajovia východnej Afriky. Masajskú identitu často definujú farebné korálkové náhrdelníky, železná tyč (ako zbraň) a, samozrejme, tieto výrazné červené látky shuky.

Zatiaľ čo červená je naviac používaná farba, Masajovia nosia aj modré, pruhované alebo kockované látky, ktoré si omotávajú okolo tela. Je známe, že shuka je odolná, pevná a hrubá – chráni Masajov pred drsným počasím a prostredím savany.

Masajovia, ženy aj muži, si väčšinou holia hlavu, aby oslávili rituály, ako je obriezka alebo svadba. Predstavujú nový začiatok, ktorý sa uskutoční pri prechode z jednej do druhej životnej kapitoly. Iba masajskí bojovníci môžu nosiť dlhé vlasy, ktoré si splietajú do tenkých vrkočov.

Masajské deti dostanú meno po dosiahnutí 3 mesiacov veku dieťaťa, ich hlavy sú oholené dohladka okrem chumáča vlasov, ktorý pripomína kokardu od zátylku po čelo. Mladí chlapci sú tiež oholení dva dni pred obriezkou. Mladí bojovníci si potom nechajú narásť vlasy a strávia veľa času úpravou vlasov.

Čo sa týka hudby a pohybu, Masajovia nepoužívajú nástroje, keď spievajú alebo tancujú. Všetka ich hudba je vokálna, teda okrem veľkých rohov používaných pri niektorých skladbách. Ich hudba pozostáva z rytmov v podaní zboru vokalistov spievajúcich harmónie, zatiaľ čo olaranyani (líder piesne) spieva melódiu.

Olaranyani je zvyčajne osoba, ktorá vie najlepšie zaspievať túto pieseň. Keď olaranyani začne spievať riadok alebo názov (namba) piesne, skupina odpovie jedným jednomyseľným potvrdením. Korálky, ktoré nosia muži aj ženy, tiež vytvárajú cinkavý zvuk, zatiaľ čo Masajovia skáču a tancujú. Ženy recitujú uspávanky, spievajú piesne, ktoré hovoria o ich živote a chvália svojich synov.

Vrcholom sezóny pre spev a tanec je obdobie dažďov, čo je, samozrejme, vhodný čas na oslavu dôležitých životných udalostí, ako je obriezka alebo svadba a zahŕňa aj obdobie dvorenia pred svadbou.

V BUBO sme stáli opodiaľ a načúvali veľmi energickým hlasom a rytmom Masajov. Najprv nám zaspievali muži, predviedli svoje skákacie tance, potom sa pridali ženy s malými deťmi. Všetci na nás usmievavo reagovali a vyzývali našu skupinu, aby sme sa k nim pridali. Samozrejme, neodolali sme a našiel sa aj chlapec v skupine, ktorý si vyskúšal zaskákať po masajsky.

Spomedzi mnohých speváckych a tanečných obradov, ktoré Masajovia praktizujú, je bezpochyby najznámejší tanec adamu, čiže skákací tanec. V tomto rituáli sa mladí masajskí muži zhromažďujú v polkruhu, pričom rytmicky spievajú v súzvuku. Potom sa každý otočí pred skupinou a niekoľkokrát vyskočí priamo do vzduchu tak vysoko, ako len môže.

Adamu (zvyčajne sprevádzaný výkrikom s vysokou energiou a pozorne sledovaný masajskými ženami stojacimi neďaleko) funguje ako prejav sily pre mladých masajských bojovníkov, ktorí dúfajú, že prilákajú manželky. Africkí cestovatelia na safari sa dokonca sami pokúšajú o skákací tanec. Len veľmi málo ľudí sa však dokáže priblížiť k výšinám, ktoré dosahujú bojovníci. Cvičia od detstva.

Masajské ženy pravidelne vyrábajú množstvo šperkov, ktoré zohrávajú podstatnú úlohu pri zdobení tela mužov aj žien. Časté je aj prepichovanie uší a naťahovanie ušných lalôčikov. Aj muži, aj ženy nosia na natiahnutých ušných lalôčikoch kovové obrúčky alebo korálky.

Používajú tradičné obojky z masajských korálkov na identifikáciu ich veku, sociálneho postavenia, rodinného stavu alebo príslušnosť ku klanu.

Keď uvidíte obrázky kmeňov Masajov, jednou z najvýraznejších čŕt sú zložité, jedinečne vystavané korálkové šperky. Masajovia majú neuveriteľne silnú identitu a šperky, najmä náhrdelníky, hrajú kľúčovú úlohu pri vytváraní a zachovávaní identity kmeňa.

Masajské šperky nie sú navrhnuté len tak, aby mali vizuálny dojem. Slúžia aj na kultúrne účely. Môžete sa dozvedieť veľa o jednotlivcovi na základe pozorného pohľadu na náhrdelníky, ktoré nosí, najmä na farby korálkov.

V minulosti sa ženy pri výrobe ručne vyrábaných šperkov spoliehali na prírodné materiály vrátane kostí, dreva a hliny, no ako čas plynul, prístup k novým materiálom prispel k rôznorodejším dizajnom. Kovy vrátane medi a mosadze sa stali bežnejšími a od konca 19. storočia sa začali používať aj sklenené korálky.

Korálkové šperky sú v masajskej kultúre symbolické a na rozprávanie jednotlivých príbehov sa používajú rôzne korálky. Farby guľôčok sú vybrané nielen pre ich estetický vzhľad, ale aj pre informovanosť.

Červená je najdôležitejšia farba; symbolizuje odvahu, statočnosť a silu. Masajovia tiež veria, že červená odstrašuje zvieratá, napríklad levy aj na veľké vzdialenosti. Červená tiež predstavuje jednotu v rámci masajskej kultúry, pretože zabíjanie dobytka sa uskutočňuje pri významných príležitostiach, keď sa komunity stretávajú na oslave.

Biela je farba kravského mlieka, a preto predstavuje energiu a čistotu. Podobne zelená je farba tráv, ktoré kŕmia dobytok, a preto symbolizuje zdravie a pohodu. Modrá je farba oblohy, ktorá poskytuje dážď, predstavuje chlad a pokoj.

Žltá je farba slnka, predstavuje energiu, rast a plodnosť. Spolu poskytujú potrebné zložky pre život. Oranžová je farba tepla, predstavuje pohostinnosť, priateľstvo a štedrosť, zatiaľ čo čierna symbolizuje ľudí a ťažkosti, ktoré musia znášať.

Masajovia zohrávajú dôležitú úlohu pri ochrane regiónu od začiatku založenia rezervácie Masai Mara a ďalších chránených území. Masajskí vlastníci pôdy žijúci v rezerváciách prenajímajú svoje pozemky prevádzkovateľom safari, ktorí zase dbajú na udržateľný ekoturizmus.

Prevádzkovatelia safari nielen že platia masajským vlastníkom pôdy mesačné poplatky, ale tiež prispievajú na miestne komunitné programy pre Masajov, najímajú ich ako hľadačov divokej zveri či na rôzne práce v safari táboroch.

V súčasnosti Masajovia pracujú na ochrane svojej krajiny, jazyka a kultúry. V komunitách kmeňov Masajov v rezervácii Masai Mara majú návštevníci možnosť vidieť divokú prírodu a dozvedieť sa o kultúrnych tradíciách na územiach Masajov.

Masajovia pôsobili veľmi živo, priateľsky a s veľkým nadšením nám všetko ukazovali. Uprostred polkruhovej dediny nám porozprával syn liečiteľa kmeňa (medicinmena) o zvykoch, ktoré som vám v blogu do podrobna predstavila. Pozývali nás všetkých do svojich domov a ukázali nám naozaj zblízka svoje súkromie. Nič neskrývali a nadšenie z tvárí im nezmizlo.

Medicinmen nám hovoril aj o tom, že počas pandémie boli pripravení. Nazbierali si bylinky zo savany a uvarili čaj, ktorý preventívne všetci užívali. Nikto z ich kmeňa neochorel na covid.

Veľmi na mňa zapôsobili ženy a deti. Uvedomila som si, aký je ich život v savane, ako sa masajské ženy starajú o svoje rodiny, rovnako ako my oddané a tradičné ženy v srdci Európy, takisto aj ony rovnako milujú svoje deti a svoje rodiny.

Klienti BUBO boli nadšení, veľmi ochotne nakupovali od nich suveníry, dievčatá si nechali dať zapliesť vrkôčiky, naozaj sme sa im spontánne všetci snažili dať niečo - či už sladkosti, či nejaké drobné... Niektoré deti z nášho zájazdu im darovali aj svoje farbičky a hračky. Naučili sa, že zdieľať veci a urobiť niekomu radosť je na nezaplatenie. Samozrejme, masajské deti sa chceli s nami hrať a skúšali komunikovať. Deti sú deti. Boli zvedavé.

Ešte dlho po tejto návšteve sme sa všetci rozprávali o Masajoch, analyzovali sme ich život a hovorili o tom, aký hlboký bol pre nás tento ulovený zážitok. Pocity z masajskej dediny budú aj vo mne ešte dlho rezonovať...

Masajovia patria nepochybne medzi najzaujímavejšie kmene sveta. Východ Afriky je pre nás v BUBO i našich klientov obľúbenou destináciou nielen kvôli úžasnému safari, krásnej prírode pod horou Kilimandžáro či nádherným plážam pobrežia Kene, Tanzánie i Zanzibaru.

Tu spoznávame pravý domorodý život, autentickú Afriku a kmene stále žijúce pôvodným štýlom. Nezabudnuteľný zážitok je vidieť všetky rituály, zvyky a výrobu tradičných odevov naživo. Niečo, čo sa mne i ostatným turistom, ktorí tu boli, už naveky vrylo pod kožu.