KVÍZ: Ako dobre poznáte New York?

Správna odpoveď: One World Trade Center. Po tom, čo v septembri 2001 došlo k pádu slávnych Dvojičiek po teroristickom útoku, vyráastla poblíž miesta tragédie nová budova. Oficiálne sa nazýva One World Trade Center, neoficiálne aj Freedom Tower (čiže Veža slobody) a je vysoká 541 metrov. Ide o najvyššiu budovu na západnej pologuli, hoci v rebríčku najvyšších budov sveta ju prekonáva viacero ázijských skvostov. Samozrejme, Američania by vás opravili, že veža nie je vysoká 541 metrov, ale 1 776 stôp. Dôležité a zaujímavé je to preto, lebo roku tej istej cifry došlo k vyhláseniu nezávislosti USA. One World Trade Center je tak symbolom - samozrejme, okrem toho, že ponúka jeden z najlepších výhľadov na New York. V tejto budove nájdete vyhliadku Main Observatory. Ponúkne vám dych vyrážajúci výhľad na "Hlavné mesto sveta" priamo pod vami. Superrýchle výťahy vás vynesú hore za minútu, a tak ide o ulovený zážitok navyše.

Správna odpoveď: Hudson, East. Pokiaľ sa pozriete na Manhattan z vtáčej perspektívy, vľavo uvidíte slávnu rieku Hudson. Tá tvorí prirodzenú hranicu medzi americkými štátmi New York a New Jersey. Najkrajší pohľad na rieku Hudson si vychutnáte pri prechádzke po elegantnej promenáde Esplanade smerom na juh okolo Múzea židovskej kultúry a holokaustu, ktorú zakončíte v Battery parku na juhu Manhattanu. Odtiaľ sa denne plavia lode k slávnej Soche slobody a na Ellis Island do Múzea imigrácie. Z pravej strany obklopuje New York East River (teda Východná rieka). Tá oddeľuje Manhattan a Bronx od Queensu a Brooklynu. Tieto časti sú však prepojené viacerými mostami, z ktorých najslávnejší je Brooklynský most, ku ktorému sa v rámci kvízu ešte dostaneme.

Správna odpoveď: Keď mu pohladkáte zadnú časť, zbohatnete. Prechádzate sa New Yorkom a zrazu zablúdite na jeho najbiznisovejšiu ulicu - Wall Street! Úzka a slávna ulica Dolného Manhattanu je srdcom finančnej štvrte mesta, prvým sídlom newyorskej burzy a zároveň podľa nej vznikol slávny rovnomenný film. Nemožno tu prehliadnuť veľkú bronzovú sochu Zúriaceho býka, ktorý sa rúti divoko ulicou. Tento býk je dielom sochára Artura Di Modicu a patrí do tzv. guerilla art. Ide o druh umenia a dnes zároveň aj reklamy, ktorý sa prejavuje svojou nekonvenčnosťou a provokáciami - napríklad práve umiestnením obrovskej sochy rovno uprostred rušnej ulice. Býka tu zasadili po krachu newyorskej burzy. Symbolizovať má nové začiatky, optimizmus, silu a odvahu. Neustále ho obklopujú turisti a niektorí ho aj hladkajú na zadnej časti, a preto je dnes pomerne vyšúchaná. Hovorí sa, že ak to urobíte, zbohatnete. Idete teda na to?

Správna odpoveď: Flatiron. V doslovnom preklade sa táto budova naozaj nazýva Žehlička. Flatiron Building bola v čase svojho otvorenia (1902) jednou z najvyšších budov v New Yorku - stačila jej na to výška 87 metrov 22 poschodí. Flatiron sa rýchlo stala populárnou vďaka netradičnému tvar a schopnosti odolávať silnému vetru vďaka oceľovej rámovej konštrukcii. Tento architektonický zázrak bol vyzobrazený v nespočetnom množstve filmov či na umeleckých dielach. Dnes je skvelým orientačným bodom v meste. Svojím trojuholníkovým tvarom zapadá dokonale na miesto, kde sa pretínajú Broadway a Fifth Avenue. Architektom budovy Flatiron, ktorá sa nachádza priamo v srdci Manhattanu, je Daniel Burnham.

Správna odpoveď: 381 m. Empire State Bulding, ešte ikonickejšia ako Flatiron či One WTC, jednoznačne patrí k symbolom mesta a už poriadne dlho. Názov budovy “Empire State” je prebraný od prezývky štátu New York - takto ho pomenoval prvý prezident USA, George Washington. Budova je jednou z prvých mrakodrapov v Spojených štátoch a vôbec prvou na Zemi s viac ako 100 poschodiami. Budovu postavili v čase, kedy sa architekti predbiehali v tom, kto z nich postaví najvyšší mrakodrap sveta. Sily si napokon zmerali Chrysler Building a Empire State Building, pričom architekti oboch budov v posledných chvíľach prekresľovali výkresy, aby jeden druhého predbehli. Empire State Building je stavebným zázrakom z viacerých dôvodov - stavali ju skutočne rýchlo, keďže pribudlo až 4,5 poschodia za týždeň a jej dokončenie sa stihlo nielen skôr, ale aj s nižším rozpočtom. S výškou 381 m bola ESB najvyššou budovou na svete dlhých 40 rokov.

Správna odpoveď: Longacre Square. Najslávnejšie námestie New Yorku (a možno aj sveta) sprvu nieslo názov Longacre. Na Times Square sa zmenilo v apríli 1904. Naštartovala to prítomnosť známych novín The New York Times, prominentných novín, ktoré tu v tom čase dokončili výstavbu svojej novej centrály. Majiteľ novín, Adolph S. Ochs usporiadal silvestrovskú oslavu 31. decembra 1904 s množstvom ohňostrojov a osvetlenou časovou guľou, ktorá padla o polnoci. Podujatie malo taký úspech, že sa z neho stala každoročná tradícia, ktorá pretrvala dodnes. A práve po tejto udalosti vznikol názov Times Square. Dnes hovoríme o križovatke sveta a obrovskom rušnom námestí plnom reklám, pútačov, ľudí všetkých možných národností, reštaurácií, barov… Údajne na toto miesto zamieri ročne 130 miliónov ľudí, čo z neho činí najnavštevovanejšie miesto na našej planéte!

Správna odpoveď: Kvôli dostihom. Mnohí si myslia, že kvôli tvaru New Yorku, nie je to však pravda. Rovnomenný štát je zase druhým najväčším pestovateľom jabĺk (po Washingtone), no ani toto nie je reálny dôvod. Okolo roku 1920 sa tu konali dostihy a súťažilo sa o prestížne ceny. Pojem Big Apple prvýkrát spomenul novinár John Fitz Gerald v 20. rokoch v New York Times. Z afroamerických stajní v New Orleans započul, ako používali slovné spojenie "ideme do Veľkého jablka", teda do New Yorku. Pretekárske trate mesta boli považované za veľké miesta. Fitz Gerald spomenul tento názov v novinových stĺpcoch. Následne výraz Big Apple prevzali aj jazzoví hudobníci a definitívne sa táto prezývka ujala v 70. rokoch minulého storočia. Dnes doslova všade v New Yorku zoženiete magnetku v tvare jablka alebo tričko s názvom I <3 NY, kde namiesto srdca uvidíte jablko.

Správna odpoveď: V čase otvorenia bol najdlhším visutým mostom sveta. Brooklynský most otvorili o niečo skôr, konkrétne 24. mája 1883. Jeho celková dĺžka je 1 834 m, a tak nad magickou hranicou dvoch kilometrov mierne zaostáva. Pravdou však je, že v čase otvorenia bol najdlhším visutým mostom sveta. Fascinujúce je tiež to, že na jeho existencii má veľkú zásluhu žena Emily Warren Roebling, ktorá zohrala kľúčovú úlohu pri dohľade nad jeho výstavbou po tom, čo jej manžel, hlavný inžinier Washington Roebling, ochorel. Aby zabezpečila dokončenie mosta, nadobudla potrebné znalosti o inžinierstve a ako prvá prešla most, keď ho otvorili. Gotické veže a zložitý káblový systém Brooklynského mosta sú dodnes dôkazom inžinierskej dokonalosti 19. storočia. Aj naďalej je tento most obľúbeným a rušným symbolom mesta ponúkajúci úchvatné výhľady na panorámu Manhattanu a East River. Odporúčame privstať si a prejsť sa po moste ráno, kedy je tu oveľa menej turistov.

Správna odpoveď: Nesmú trúbiť. Pri predstave šoférovania po New Yorku nejednému turistovi stuhne krv v žilách. Zápchy, nulové možnosti parkovania či trúbenie... Šoférovať tu však vôbec nemusíte, keďže NYC má skvelo vybudovanú sieť verejnej dopravy. Taxi služieb je v New Yorku tiež nespočet a ich vysoký počet, ktorý sa stále znásobuje, znamenal aj neprimeraný hluk spôsobený trúbením. Aj preto sa zaviedol zákaz trúbenia taxíkov v meste. Znie to možno až nereálne, pretože ak ste boli v NYC, určite ste počuli nejaké to žlté auto zatrúbiť. Uľaviť si trúbením je však naozaj možné iba v prípade núdze - inak by si na vás mohla počkeť pokuta až 350 USD. Mimochodom, je priam samozrejmé, že za niektoré jazdy zaplatíte vyše 100 dolárov a že ikonická žltá farba z taxíkov nikdy nezmizne. A hoci je dnes väčšina taxíkov v New Yorku elektrická, neplatí to o všetkých autách.

Správna odpoveď: Socha slobody. Newyorský, ale aj celoamerický symbol slobody a demokracie, bol majstrovským dielom francúzskeho sochára Frédérica Augusta Bartholdiho a tiež Gustava Eiffela - preto býva Socha slobody často označovaná za sesternicu Eiffelovej veže. Bartholdi navrhol sochu ako dar od obyvateľov Francúzska Spojeným štátom na pripomenutie 100. výročia nezávislosti a na oslavu pretrvávajúceho priateľstva medzi týmito dvoma národmi. Pôvodným konceptom sochy pritom nebola Lady Liberty, ale skôr kolosálna socha ženy v róbe držiacej pochodeň symbolizujúcu osvietenie. Bartholdiho práca na soche začala v 70. rokoch 19. storočia a starostlivo navrhol každý aspekt sochy, až po zložitosť jej čŕt tváre a jeho matka Charlotte Bartholdi poslúžila ako model pre tvár sochy. Na Liberty Island bola vztýčená v roku 1886 a stala sa symbolom nádeje a demokracie. Predstavuje princípy, na ktorých boli Spojené štáty americké založené.