Kyjev – pamiatky a moderná Ukrajina

V nasledujúcich riadkoch vám predstavíme to najzaujímavejšie a najkrajšie, čo môžete počas prehliadky Kyjevu vidieť a zažiť. Dá sa povedať, že s Kyjevom sa dá plnohodnotne zoznámiť za dva bohaté dni. Ak si to chcete spojiť s návštevou Černobyľu, prirátajte radšej ešte jeden deň navyše.

BUBO otvorilo pre ukrajinských utečencov azylový dom pod hlavnou železničnou stanicou na Šancovej ulici číslo 4. Celý ho prevádzkujeme aj platíme. Každý Ukrajinec u nás dostane čistú posteľ, teplú sprchu, teplé jedlo a služby ako v 5 hviezdičkovom hoteli. Našu kapacitu 70 osôb z prvých dvoch týždňov navyšujeme na 250. 

Kedy, ako a kam do Kyjeva?

A kedy je vlastne najideálnejšia doba na návštevu ukrajinskej metropoly? Ja odporúčam jednoznačne jarné a letné termíny, no post-sovietskym krajinám všeobecne by som sa vyhol začiatkom mája, obzvlášť v termínoch 1.a 8. máj, kedy tu prepukajú doslova gigantické oslavy. Na Ukrajine býva často hektický aj koniec augusta, kedy tu oslavujú Deň nezávislosti. No v zimných mesiacoch vie byť na Ukrajine nepríjemná, pod kožu sa vrývajúca zima.

Na vstup do Ukrajiny nepotrebujete žiadne víza, stačí platný cestovný pas. Keďže však Ukrajina nie je súčasťou schengenského priestoru, platný občiansky preukaz vám tu bude zbytočný. Za BUBO určite neodporúčame cestovať na východ Ukrajiny, kde je bezpečnostná situácia veľmi otázna, najmä v mestách Luhansk a Doneck. Kto chcete navštíviť Krym a následne Ukrajinu, môžete mať problém s ukrajinskými úradmi v otázke narušenia územnej celistvosti.

Ako sa vlastne do Kyjeva dostať? Najjednoduchšou cestou sú priame lety z Bratislavy, alebo z Viedne. Kyjev má dve letiská – nízko-nákladové Zhuljany alebo nové a moderné Borispol. Z oboch letísk každú chvíľu premávajú kyvadlovky smer centrum, resp. aspoň po najbližšie metro, takže žiaden problém. Pre dobrodružnejšie povahy - dá sa sem ísť aj vlakom. V tom prípade je najvhodnejšie dopraviť sa cez Slovensko , dostať sa cez hranice peši (Veľké Slamence), alebo autobusom (Vyšné Nemecké) do Užhorodu, a tam nastúpiť  na vláčik smer Kyjev.

Už vieme kedy, vieme ako, ale ešte nevieme, v ktorej lokalite Kyjeva nájdete najpraktickejšie ubytovanie. Z absolútne najvhodnejšie miesto, kde by ste si mali hľadať bývanie,  je elegantná tepna mesta - bulvár Kreščatyk a Námestie Majdan Nenaležnosti, dobré na ubytovanie je aj okolie Chrámu sv. Sofie, resp. Zolote Vorota – vstupná Zlatá brána do mesta.

„Ak ste dobrodružná povaha, môžete sa do Kyjeva vybrať aj vlakom.“

Kde bolo, tam bolo...

Kto a prečo vlastne založil mesto, ktoré dnes nazývame Kyjev? O jeho vzniku dodnes koluje legenda o troch bratoch Kyje Sčeka Choriva ich sestre Lybeď. Každý sa usídlil na jednom pahorku (dnes Chorevica, Boričev a Ščekovina). Postupne, ako sa ich osady rozrástli sa spojili do malého mestečka, ktoré pomenovali po najstaršom súrodencovi - Kyjovi. Odtiaľ dnes známe Kyjev...

Ak budeme vychádzať z dobových prameňov, dozvieme sa, že osídlenie sa tu nachádzalo už od nepamäti. Je to aj celkom logické, keď zvážime, o aké územie sa jedná:  Široké pastviny, rieka Dneper aj neďaleká morská cesta cez Čierne more – to všetko robilo z tohto územia potenciálne prestížne sídlo majestátnej ríše, prinajmenšom veľmi lákavé územie pre obchod a zakladanie nových osád.

Toto územie sa začalo vo veľkom centralizovať a ekonomicky prosperovať okolo 10. storočia nášho letopočtu. Vtedy sa dostáva k mociknieža Vladimir I., ktorý prijal kresťanstvo a nadviazal čulé obchodné vzťahy s Byzantskou ríšou. Dal postaviť na mieste pravdepodobne pohanskej svätyne ústredný chrám  Sv. Bohorodičky a prestaval svoje sídlo podľa byzantského štýlu. Jeho syn Jaroslav Múdry dal postaviť chrám Sv. Sofie, ktorý odvtedy prešiel niekoľkými rekonštrukciami. Dnes je to veľkolepý symbol mesta s nádhernými freskami, mozaikami a zvonicou s vyhliadkou. Prvé, čo vás po vstupe do sv. Sofie ohúri, je podobizeň matky Aranty. Traduje sa, že dokým je jej podobizeň neporušená nad ikonostasom, Kyjev bude v bezpečí. (Vraj ju dali preventívne zrekonštruovať po udalostiach na Majdane 2014.) Vo vnútri v ľavom krídle je v kamennom sarkofágu pochovaný Jaroslav. Našlo sa v ňom však aj ženské telo, predpokladá sa preto, že bol pochovaný s manželkou. Na múroch chrámu, ktorý je dnes prerobený na múzeum, sa nachádzajú prvé grafity - rytiny od pútnikov. Z nich sa dozvedáme že Jaroslav múdry mal ešte dve ďalšie manželky. Nikto nevie či o sebe vedeli, alebo sa to skrátka len neriešilo...

Zlatá brána do mesta

 Fascinujúce je, že z pozostatkov Jaroslava sa dnes dá počítačovou simuláciou zistiť pomerne presne, ako vyzeral. Výstupok na hlave napovedá o nejakom vrodenom hendikepe. V tej dobe bolo prirodzené a normálne brať si svojich pokrvných príbuzných a plodiť s nimi deti, preto aj takéto vrodené vady neboli nič nezvyčajné. Jaroslav múdry sa však týmto nedal obmedzovať, dokonca dal stavať nemocnice pre obyčajný pospolitý, ľud pretože si uvedomoval, že podobne hendikepovaných alebo chorých je všade veľa. Obrovskú pozornosť venoval Jaroslav aj vzdelaniu. Za jeho vlády vzniklo vzdelanostné centrum - kláštor Kyjevsko- pečerská Lavra. Tak, ako inde v Európe, boli aj tu práve svätostánky nositeľmi a centrami inteligencie, koncentrovalo sa tu aj bohatstvo a poklady krajiny. Okrem nových ciest dal vládca Kyjeva vybudovať aj prvé mestské hradby so siedmimi vstupnými bránami. Jednou z nich sú známe Zolote vorota – zlatá brána do mesta, známou je aj tá na Majdane (Námestie Majdan Nenaležnosti) , ktorou vkročil do mesta Batuchán spolu so Zlatou hordou Mongolov.  

Vstup Zlatej hordy na územie dnešnej Ukrajiny je zaujímavý už len tým, akým spôsobom sa sem vojská dostali. Mongoli vždy najprv vyjednávali. Poslali svojich vyslancov s požiadavkami, ktoré nemohli prijať žiadni panovníci. A ak sa predsa len taký našiel, jeho ľud bol aj tak preventívne vykántrený o nejakých 10-20% (nikdy nešlo o 100%-tnú genocídu). Mongoli mali v armáde perfektný desiatnicky systém: Za smrť člena desiatkovej jednotky mohli prísť o život všetci ostatní, ak ich veliteľ vyhodnotil, že spolubojovníci nesú časť zodpovednosti za dotyčného smrť na svojich pleciach. To malo za následok neskutočnú húževnatosť, sebaobetovanie a spolupatričnosť v radoch armády Zlatej hordy, ktorá okrem Mongolov pozostávala tiež z Tatárov a ďalších stepných kmeňov. Zlatá horda mala aj garantovanú slobodu vierovyznania v prípade, keď sa vo vojnách a bitkách víťazilo.

„Jaroslav v Kyjeve vybudoval centrum vzdelania, cesty aj hradby.“

V útrobách posvätných hrobiek

To, čo bolo pre Kyjev v jeho začiatkoch výhodou, sa neskôr ukázalo ako komplikácia. Ľahká dostupnosť od Čierneho mora, žiadne vysoké pohorie ani iná prírodná prekážka z Kyjeva spravili jednoduchý terč. Zaujímavé je to, že Zlatá horda, i keď znásilňovala, vypaľovala a plienila, neodvážila sa vyplieniť aj Kyjevsko-pečerskú lavru – jaskynný kláštor z 11. storočia centrum duchovného života celej Kyjevskej Rusi. Dodnes je to miesto posledného odpočinku mnohých dávnych cirkevných predstaviteľov, a možno aj takáto aura posvätnosti stačila, aby sa Mongoli v pokore stiahli, veď aj to boli len ľudia...  Katakomby s hrobkami sú dnes prístupné verejnosti, no vnútri treba dodržať dresscode -  muži dlhé nohavice a zakryté plecia, ženy sukne pod kolená, zahalené plecia a vlasy. Vo vnútri si môžete svietiť sviečkou, ktorá si môžete zakúpiť pri vstupe. Hľadajte nápis pechery. V areáli lavry –jedného z najvýraznejších architektonických skvostov mesta, sa nachádza aj chrám Všetkých svatých a múzeum miniatúr alebo zvonica s vyhliadkou. V múzeu miniatúr sa nachádza niekoľko zaujímavých, ručne vyrobených exponátov, napríklad šachovnica na špendlíkovej hlavičke, alebo funkčné hodinky v oku vážky. Z vyhliadky sa núka jeden z troch najkrajších výhľadov na mesto, ten druhý sa nachádza vo vežičke pri katedrále sv. Sofie, (tretí -„presklenný most“ Pišochidno-velosypednyj mist spomenieme ešte nižšie.)

Jeden z majestátnych symbolov mesta Kyjev sa náchadza neďaleko od Kyjevsko-pečerskej lavry – v obrovskom parku dominujúca socha Matka Ukrajina. S trochou nadhľadu môže pokojne konkurovať aj soche Krista nad Riom. V parku sa okrem iného nachádza aj vojenské múzeum pod holým nebom s vystavenou vojenskou technikou. Za pár hrivien vás sem na desať minút kvôli pár zaujímavým záberom ochrankár pustí aj mimo otváracích hodín. Môžete si tu vyfotiť legendárnu Kaťušu, obrnený vlak, prvé stíhačky či medzikontinentálne strely.

Stopy po vojne

Pri soche Matky Ukrajiny sa nachádzajú aj pamätníky Ľudových hrdinov a pietne miesto nazývané Gorod geroiv - Mesto hrdinov. Takýto pamatník sa nachádza v každej post- sovietskej republike s vypísanými najvýznamnejšími mestami Druhej svetovej vojny. Najčestnejšie prvé tri pozície na pamatníku vždy patria mestám Volgograd, Leningrad (dnešný Petrohrad) a Moskva. Veľmi často sa nachádza pri podobných pamätníkoch aj hrob neznámeho vojaka. Keďže mnoho vojakov počas vojen (nielen tej Druhej svetovej) končilo v neoznačených masových hroboch na bojiskách, týmto spôsobom sa snažili vytvoriť nejaké pietne miesto, kam sa môžu príbuzní nezvestných vojakov prísť pomodliť, položiť veniec alebo zapáliť sviečku. V Kyjeve sa takéto miesto nachádza pri pamätníku hladomoru – ten už z diaľky pripomína horiaca sviečka so symbolom uväznenej labute. Najjednoduchšie sa k nemu dá dostať metrom na stanicu Arsenalnaja, ktorá je zaujímavá tým, že ide o najhlbšiu stanicu metra v Európe, podľa niektorých zdrojov aj na svete). Je v hĺbke až 105,5 metrov. No najdlhší eskalátor – 84-metrový, zasa nájdete v moskovskom metre v stanici Park pobedy. Ako je to možné? Na stanici Arsenalnaja sa totiž prestupuje z jedného eskalátoru na druhý, čize sú dva za sebou.

„V Kyjeve nájdete najnižšie položenú stanicu metra – v hĺbke 105,5 metra.“

Kam za nákupmi a nočným životom

Čo by to bolo za návštevu metropoly, keby ste si odtiaľto nedoniesli aj nejaký ten suvenír? Klasické magnetky, pohľadnice, matriošky sa dajú kúpiť takmer všade, napr. aj na hlavnom námestí Majdan, alebo na bulvári Kreščatyk, ktorý ho križuje. No ja osobne odporúčam za týmto účelom navštíviť umeleckú štvrť pri chráme sv. Ondreja. Tu zakúpite všetko – od vkusných pohľadníc cez tradičné košieľky s ukrajinskými motívmi až po plynové masky, už neplatné cestovné doklady z minulého režimu, busty komunistických vodcov, či staré, no stále funkčné fotoaparáty Lajka.

A kde hľadať v Kyjeve nočný život? Samozrejme, na hlavnom bulvári Kreščatyk, ktorý je cez víkend pre automobilovú dopravu uzatvorený, a tak sa z neho stáva jedna obrovská pešia zóna. Na Kreščatyku nájdete rôzne reštaurácie, bary, krčmičky, kaviarne... jednoducho všetko, čo k veľkomestu patrí! Ďalšou populárnou večernou lokalitou je okolie stanice metra Poštova ploščaď. (Dá sa sem dostať aj zubačkou/lanovkou od chrámu sv. Michala). Niekoľko kaviarničiek, podnikov a reštaurácií na promenáde pri rieke Dneper vytvára v letných mesiacoch pôvabnú atmosféru prímorského letoviska.

Žiadny správny športový fanúšik by nemal vynechať návštevu tunajšieho Olympijského štadióna, ktorý hostil finále futbalových ME 2012. Okrem iného je častým dejiskom medzištátnych zápasov ukrajinskej reprezentácie alebo zápasov Dynama Kyjev v v Európskych pohároch. Domovský štadión Dynama sa nachádza neďaleko námestia Majdan Nenaležnosti. Je umiestnený v parku a odporúčame spojiť jeho obhliadku s návštevou Archy priateľstva. Je to síce na pohľad odpudzujúca betónovo-plechová konštrukcia, ale práve pri nej sa nachádza vstup na novootvorený impozantný presklený most Pišochidno-velosypednyj mist s fascinujúcim výhľadom na rieku Dneper.

Černobyľ? Stále populárnejšie miesto, ktoré navštevuje ešte nie odradzajúce množstvo turistov. Poponáhľajte sa pretože seriál Černobyľ je nesmierne populárny a veľmi dobre vieme ako budú v najbližších rokov známe seriálové či filmové destinácie preplnené. Ponúkame ti tipy na prehliadku Černobyľu.

Kde a čo v Kyjeve jesť

Najtradičnejším pokrmom Ukrajiny je obľúbená polievka boršč. Jedná sa o cviklovú polievku s rôznymi druhmi mäsa a so smotanou. Veľmi často narazíte aj na peľmene alebo vareniki - obdobu našich pirohov. Rozdiel je v tom že peľmene sú mäsové a vareniki sú zasa plnené zemiakmi, kapustou alebo nejakou náplňou „na sladko“. Isto narazíte aj na pojem kotleta po kyjevsky - jedná sa o kuracie prsia, plnené maslom a bylinkami, niekedy prekvapia aj niečím iným, napríklad syrom, hubami alebo cesnakom.

Vo všetkých post-sovietskych republikách má neodškriepiteľné miesto na jedálničku šašlik. Ten vo všeobecnosti pripravujú najchutnejší v gruzínskych reštauráciách. Miestni ich považujú za vrchol gurmánskeho umenia. Keď už v nejakej gruzínskej reštaurácii budete, skúste aj kaukazské jedlo kchačapuri (existujú tri verzie, jedná sa o zapečený syr, tvaroh a vajce v rôznych druhoch a tvaroch cesta). Možno málokto vie, ale Ukrajina má aj niekoľko veľmi solídnych značiek piva – Robert Doms, Obolon alebo Lvivske. Okrem tradičnej jemnej vodky značky Nemiroff určite ochutnajte aj brandy (tu nazývané aj koňaky, lebo sme mimo EÚ). Medzi najznámejšie patrí Shabo a Shustov. Perfektným darčekom z Ukrajiny pre najmenších alebo pre najmlsnejších príbuzných sú cukrovinky z čokoládovní dnes už bývalého prezidenta Petra Porošenka - Roshen.  Pri nákupe darčekov a suvenírov netreba zabúdať, že ak odtiaľto letíte na Slovensko, resp. do Schengenského priestoru, oficiálne môžete priniesť iba kartón (200 ks) cigariet a 1 liter tvrdého alkoholu. Po celej Ukrajine je všade neskutočne veľa zmenární. No buďte opatrní, aby sa vám náhodou nestalo, že budete mať priveľa hrivien, zmenárne ich nerady vymieňajú naspäť za eurá, doláre, a už vôbec nie za ruble.

Tipy na reštaurácie v centre Kyjeva: Ak máte tesný rozpočet a nechcete veľa míňať, choďte do lepšej jedálne Puzata chata. Ak si chcete dopriať normálnu a slušnú reštauráciu, a najmä ochutnať ukrajinské špeciality, tak odporúčame pivovar Robert Doms, Steak house pri Bezarabskom rynku, gruzínske reštaurácie pri Hoteli Kozatskyj, alebo Chacha restaurant pri Sv. Ondrejovi.

Na záver...

Dnes má hlavné mesto Ukrajiny viac ako tri milióny obyvateľov, a tento počet stále rastie. Je to hlavne z dôvodov množstva pracovných príležitostí, aj vďaka školstvu - sídli tu niekoľko univerzít. Ak vás znepokojuje nestabilná politická situácia Ukrajiny, v Kyjeve vás to absolútne nemusí trápiť. Tu je pokoj, problematické regióny Doneck a Luhansk sa nachádzajú dostatočne ďaleko. Kriminalitou sa tiež stresovať nemusíte, prepady áut alebo divoké únosy v štýle 90. rokov sú už aj tu dávno prežitkom...

Ak sa bojíte jazykovej bariéry, mám pre vás ďalšiu skvelú správu. Ukrajinský jazyk nie je natoľko odlišný a pri dobrej vôli oboch strán sa dohovoríte aj po slovensky s jemným nádychom ruského prízvuku. Zmena peňazí je v Kyjeve možná doslova na každom kroku, nemeňte zbytočne peniaze na letisku, dokonca aj s taxikármi sa dá dohodnúť, že vás cestou do vašej destinácie vezmú do mesta k normálnej zmenárni. Dostupné sú aj renomované banky, v mnohých reštauráciách sa dá platiť kartou.  Kyjev je dnes aj so svojou búrlivou a boľavou históriou veľké, životaschopné, moderné a bezpečné mesto so svojím šarmom, víziami, unikátnosťou. Jeho starobylé príbehy aj súčasnú tvár stojí za to spoznať. Šťastnú cestu!